Slovenská Biela Hus: Charakteristika a Chov

Hus, vedecky známa ako Anser, patrí do triedy vtáky (Aves) a čeľade kačicovité. Tieto vtáky majú veľké krídla, ktoré im umožňujú vytrvalý let na veľké vzdialenosti, často v klinovitom útvare. Žijú monogamne v trvalých pároch a obaja rodičia sa starajú o mláďatá. Sú bylinožravé, aktívne cez deň na zemi a v noci prespávajú na vode. Samec sa nazýva gunár.

Domestikáciou divých husí vznikli v jednotlivých oblastiach mnohé krajové plemená a rázy s rôznym stupňom zošľachtenia. Plemená husí sa delia podľa typu úžitkovosti na ľahké nosivé (labutia hus, talianska hus), stredne ťažké a ťažké typy.

Na produkciu husacieho mäsa a husacej pečene sa využívajú rýchlorastúce produkčné typy husí (brojlerové a pečeňové hybridy). Produkciu biologicky plnohodnotných násadových vajec zabezpečujú plemenné husi a gunáre, ktoré tvoria rodičovský kŕdeľ. Charakteristickým znakom znášky je jej cyklickosť (husi znášajú vajcia len v určitom období).

Na území Slovenska sa chovali husi od raného feudalizmu. Boli zaužívaným desiatkovým poplatkom zemskej i cirkevnej vrchnosti. Vtedajšie veľmi rozšírené chovy mali základ v jestvujúcich prírodných podmienkach, pri ktorých boli husi naj-úžitkovejším domácim zvieraťom. Zatrávnené lokality okolo potokov, močiarov a hojné vodné plochy poskytovali im zdroje výživy po väčšiu časť roka. S výnimkou počiatočného odchovu, kedy bolo treba chrániť husi pred dravcami a extrémnou nepohodou, nevyžadovali si žiadnu starostlivosť.

V medzivojnovom období začali roľníci realizovať husi a husacie perie na trhu. Prišlo aj k čiastočným zmenám v úžitko-vosti, a to k zvyšovaniu ich hmotnosti, dosahovaniu rýchlejšieho rastu a lepšej osvalenosti. Dobre predajným artiklom sa stávala husacia pečeň.

Slovenská Biela Hus

Slovensko zadržalo dych! Útok na novinára priamo na súde

Slovenská biela hus predstavuje stredne ťažké plemeno, vhodné na produkciu mäsa, pečene a peria. Vyznačuje sa kompaktným, mierne zošikmené držaným telom, ušľachtilého vzhľadu a pevnej konštitúcie. Pri slovenskej bielej husi sa kladne hodnotí nenáročnosť jej chovu. Prispieva k tomu aj už spomenutý fakt, že je pri nej zachovaný pud kvokavosti.

Táto prirodzená vlastnosť, ktorá je súčasťou rozmnožovacieho pudu, sa dostavuje po prvej väčšej znáškovej sérii. Slovenská biela hus dokáže v prvom cykle zniesť 14 až 18 vajec s porcelánovobielou farbou škrupiny. Ak jej zamedzíme kvokaniu, je schopná zniesť v nasledujúcom cykle ešte ďalších 8 až 10 vajec. Aj v oblasti výživy je slovenská biela hus nenáročná. Rozhodujúca je pastva, doplnená plnohodnotnými kŕmnymi zmesami. Slovenská biela hus sa chová predovšetkým pre produkciu kvalitného mäsa. Pri nútenom dokrme husí, môže dosiahnuť živá hmotnosť vykrmovaných gunárov hranicu 11 až 12 kg.

Slovenská biela hus spolu so Suchovskou husou sú dvojicou našich národných plemien husí. Keďže bola vyšľachtená na Slovensku, je prispôsobená našim podmienkam a jej chov je pomerne nenáročný. Chovateľovi sa odmení viacnásobne. Okrem pekného zovňajšku je to najmä mäso, pečeň, ale aj perie. Navyše vám vypasie trávnik okolo domu, pretože veľmi dobre zužitkuje pastvu. Je tiež dobrým strážnikom, niekedy lepším než pes.

Slovenskú bielu hus začal šľachtiť v štyridsiatych rokoch pán Július Godál v Nitre. Základom pri šľachtení boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostrakatých z okolia Nitry a Levíc. Do šľachtenia zaradil emdenské husi a krajové plemená husí z Maďarska. V súčasnosti však na Slovensku nájdete len málo chovných jedincov. Ich počet sa pohybuje v desiatkach. Odhadujem do dvesto kusov. Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno, gunár dosahuje približne 7kg, hus okolo 6kg. Je to dlhoveké plemeno hydiny. Dožíva sa v priemere 12 rokov, maximálne 27 rokov. Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov. Samozrejme, to závisí od chovných podmienok. Jatočnú hmotnosť okolo 4kg váhy dosahuje pri extenzívnom chove asi za štyri mesiace, pri intenzívnejšom kŕmení a menšom výbehu asi o jeden mesiac skôr. Na prelome februára a marca znesie 14 až 18 vajec, z ktorých sama vysedí a vyvedie mláďatá, o ktoré sa vzorne stará. Jej chov je nenáročný. Keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny, je pomerne otužilá. Potrebuje však možnosť pastvy, alebo aspoň každodenný prísun nasekaného zeleného krmiva.

Najmä v zimnom období je dôležitá vláknina vo forme nasekaného drobného sena, nevymlátenej ovsenej slamy, kapusty, mrkvy či jabĺk. Na večer odporúčam pridávať mimo obdobia znášky jačmeň. V zime a v predjarí ovos. V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi.

Veľkou výhodou je, ak má voľný prístup k vode, kde sa môže kúpať, a tak si udržiavať biele perie v potrebnej kvalite a čistote. V menších chovoch môže postačiť aj nádoba s vodou s rozmermi približne 1x1x0,4m. V domácej chovnej skupine sa odporúča jeden gunár na jednu až päť husí.

História Šľachtenia Slovenskej Bielej Husi

Prvé pokusy so šľachtením krajového rázu slovenských husí uskutočnil v štyridsiatych rokoch nášho storočia na biskupských a neskôr štátnych majetkoch v Nitre pán Július Godál. Základom, z ktorého pri šľachtení vychádzal, boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostraka-tých z okolia Nitry a Levíc. V chovnom cieli si stanovil získať hus s vyššou živou hmotnosťou, lepšou znáškou a dobrou kvalitou peria.

Šľachtenú populáciu najskôr vyselektoval na vyrovnanosť v hmotnosti a získanie jednoznačného bieleho operenia. Do šľachtenia zaradil emdenské husi nemeckého typu, ktoré však okrem zvýšenia znášky spôsobili aj nevyrovnanosť v hmotnosti a v exteréri. Na konsolidovanie zaradil krajové plemená husí dovezených z Maďarska. Okrem väčšej vyrovnanosti v hmotnosti získali týmto krížením hrubé línie hlavy a značne sa narušila kvalita peria. Tieto nežiaduce znaky a vlastnosti sa mu podarilo napraviť až krvou gunárov populačnej línie Szikilaba z okolia Sarvaša.

Šľachtenie narušila kolektivizácia v r. 1948, ktorá so sebou priniesla zničenie prírodných podmienok. Nastal rapídny pokles v stavoch husí, ale i záujmu o chov. Najdlhšie sa zachovali vyšľachtené populácie na dvoroch ŠM v Lukáčovciach a Andači.

Oživenie záujmu o slovenskú bielu hus prinieslo vytvorenie Slovenského zväzu chovateľov (vyčlenením z Československého zväzu chovateľov), ktorý si vytýčil ako prvoradú úlohu zachovať a rozšíriť všetky slovenské národné plemená malých zvierat.

Prvý rámcový štandard slovenskej bielej husi uverejnil Ing. V. Malík v publikácii „Atlas plemien hydiny" v r. 1966. V r. 1977 vznikol Klub chovateľov vodnej hydiny so sídlom v Suchej nad Parnou. Prevzal na seba úlohu zušľachťovať a rozširovať chovy slovenskej bielej husi.

Slovenská biela hus je svojím rámcom stredne ťažkým plemenom, pevnej konštitúcie. Vyznačuje sa kompaktným, mierne zošikmené držaným telom, ušľachtilého vzhľadu. Je otužilá, dobre zužitkováva pastvu. Má zachovaný pud kvoka-nia, to jest sama si vysedí a odvodí mláďatá; dobrú dispozíciu rjre vykŕm a tvorbu lahôdkových pečení; veľmi kvalitné perie.

Štandard Slovenskej Bielej Husi

  • Pôvod: Slovensko, okolie Nitry
  • Chovný cieľ, vlastnosti a znaky: stredne ťažké plemeno husí ušľachtilého vzhľadu, pevnej konštitúcie. Veľmi dobre zužitkováva pastvu a má zachovaný pud kvokavosti.
  • Znáška: 14 až 18 vajec, s priemernou hmotnosťou ľ60 g, bielou farbou škru- piny.
  • Zobák: kratší, klinovitý, oranžovočervený, na hrote s výraznejším svetlejším nechtom.
  • Krk: vzpriamený, dlhší. V dížke krku sa prejavuje pohlavný dimorfizmus.
  • Chrbát: široký, do strán zaoblený, v profilovej línii sa smerom dozadu zvažuje.
  • Chvost: uzavretý do polkruhového zovretého vejára.
  • Operenie: čisto biele, tvorené veľmi kvalitným perím. Objemový podiel páperia prevyšuje objemový podiel krycieho peria.

Vyraďujúce chyby: iný podbrušok ako určuje štandard, biele letky, u husi tmavá farba bez prímesy žltej, hmotnosť u gunára menej ako 6,- kg.

Chov a Starostlivosť o Slovenskú Bielu Husu

Chovné páry sa zostavujú najneskôr v októbri. Pri odchove húsat treba dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Hus je síce odolná, ale to neplatí, keď má na bruchu prachové perie. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny.

Husi sú veľmi zvedavé a ostražité. Veľmi radi všetko skúšajú zobákom. Preto skúsený chovateľ odporúča stromčeky a kríky v záhrade zabezpečiť proti ohrýzaniu. Aj chovné zariadenie by malo byť z pevnejšieho materiálu.

Iné Plemená Husí a Ich Charakteristiky

Domestikované husi sú jedným z najstarších druhov hydiny chovaných pre svoje vynikajúce produkty, ako sú mäso a perie. Pôvod týchto plemien siaha do dávnych čias, kde boli vyšľachtené stovky odrod z divých prémií, napríklad z divých druhov ako je hus divá (Anser anser) v Európe a hus labutia (Cygnopsis cygnoides) v Ázii.

Chov husí je populárny v mnohých regiónoch sveta, vrátane Slovenska, kde je napríklad rozšírené plemeno ako slovenská biela hus. Táto hus sa vyznačuje strednou hmotnosťou, kde gunár dosahuje približne 7 kg a hus 6 kg. Sú to dlhoveké a odolné vtáky, ktoré sa môžu dožívať až 12-27 rokov a sú cenene pre svoje vysokokvalitné mäso aj perie. Pohľad na rôzne plemená husí odhalí široký spekter charakteristík, ako sú veľkosť, farba, znášanlivosť a kvalita peňaťových výrobkov. Niektoré plemená, ako sú stredne veľké až veľké sivostrakaté husi, sú obľúbené pre ich robustnosť a dobre vyvinuté materinské inštinkty.

V starovekom Egypte sa začalo so zdomácnením divých husí, konkrétne husi veľkej (Anser anser), ktoré sa ďalej chovom a selekciou vyvíjali do rôznych plemien. Jednou z domestifikovaných druhov bol aj husica egyptská (Alopochen aegyptiacus), známa svojou adaptabilitou a odolnosťou. Plemená husí sa postupne rozšírili z Egypta do rôznych častí sveta, včetne Európy a Ázie.

Medzi významné európske plemená patrí česká hus, ktorá je známa pre svoje kvalitné mäso a peří. V Rusku bol chov husí tiež populárny - russké plemena hus, ako je adlerská hus alebo russká hus, sú cené pre svoju hmotnosť a plodnosť.

Pri výbere plemena husí je dôležité zvážiť účel chovu - či už pre mäso, vajcia alebo perie.

Emdenská hus (Emdenská husa): Toto veľké plemeno pochádza z Nemecka a vyniká masívnym telom. Husy Emdenského plemena majú vysokú produkciu mäsa.

Suchovská hus (Suchovská husa): Pochádzajúca z Ruska, Suchovská hus je známa svojou dobrou mrazuvzdornosťou a schopnosťou adaptácie na rôzne životné podmienky.

Shetlandská hus (Shetlandská husa): Tento malý druh husy je pôvodom zo Severného ostrova Shetland.

Americká chocholatá hus (Americká chocholatá husa): Charakteristická svojím chocholom na hlave, priťahuje pozornosť nezvyčajným vzhľadom.

Africká hus: Toto plemeno sa odlišuje dlhým krkom a vysokým hlasom.

Arzamašská hus: Pochádza z Ruska a je to plemeno s dobrou adaptabilitou na rôzne prostredia.

Chov husí vyžaduje dostatočný priestor pre pohyb, prístup k čistej vode a kryté priestory pre ochranu pred nepriaznivým počasím. Je dôležité poskytnúť husiam možnosť pravidelného pásačky, čo prispeje k ich fyzickej kondícii a zníži náklady na krmivo. Šlechtění husí je proces zameraný na zlepšenie produkčných charakteristík plemien, ako sú živá hmotnosť a schopnosť znášať vajcia.

Plemená ako Emdenská hus a Cholmogorská hus sú vyhľadávané pre svoju veľkú živú hmotnosť a schopnosť produkovať vysoký počet vajec.

Produkty z husí zahŕňajú mäso, sádlo, vajcia a husie jatra, pričom každé plemeno môže byť špecializované na rôzne produkty. Emdenská hus je známa svojím objemným a kvalitným mäsom. Hus Pilgrimská poskytuje nielen chutné mäso, ale aj hodnotné pevné škrupinové vajcia. Husacie mäso je vyhľadávanou pochúťkou vďaka svojej šťavnatej a charakteristickej chuti. Berneška veľká, plemeno ceněné pre svoje kvalitné mäso, je častou voľbou pre prípravu sviatočných pokrmov. Husacie mäso sa spravidla predáva ako celé, alebo v menších častiach ako sú prsia a stehná.

Udržateľnosť chovu husi a ochrana plemien sú kľúčové aspekty pre zachovanie genetickej diverzity a tradičných plemien, ako sú Slovenská biela hus či Pomoranská hus. Toto plemeno bolo vyšľachtené na Slovensku a vyznačuje sa dobrým prispôsobením na lokálne podmienky.

Plemená Husí na Mäso

Toulouská hus: Najväčšie a najťažšie plemeno pôvodom z Francúzska. Patrí medzi najťažšie a najmäsitejšie plemeno. Je ideálne na produkciu mäsa a veľkej pečene (foie gras), no chovateľ z husí získa aj množstvo kvalitného peria. Vyznačuje sa svojím mohutným telom so širokým a krátkym trupom, vysokou výťažnosťou mäsa a tuku. Hmotnosť pečene môže dosahovať až 1kg. Vajcia sú vhodné ako na liahnutie, tak aj na konzum.

Emdenská hus: Veľmi staré a rozšírené plemeno zo severného Nemecka. Je známe rýchlym rastom a vysokou hmotnosťou. Kvôli vyššej hmotnosti plemena nelieta, no potrebuje dostatok priestoru na pohyb. Mäso tohto plemena je veľmi kvalitné, s nízkym obsahom tuku, pečeň je veľká.

Landeská hus: Francúzske stredne ťažké plemenoz regiónu Landais, známe najmä vďaka produkcii veľkej lahôdkovej pečene, ale aj kvalitného mäsa. Má kompaktné pevné telo s dvojitým podbruškom, je otužilá, odolná voči chorobám a vhodná aj do drsnejších podmienok. Nenáročná a vhodná hus aj pre začiatočníkov a menej skúsených chovateľov.

Veľká šedá hus: Plemeno husi vyšľachtené na Ukrajine krížením Toulouskej a Romenskej husi. Je to jedno z najlepších plemien na mäso ako v domácom chove, tak aj v komerčnom chove. Má široký a hlboký, dobre osvalený hrudník, stredne dlhý a hrubý krk. Rýchlo rastie a dosahuje vysokú hmotnosť (húsatáv 9. týždni už môžu vážiť 4,5kg) - má dobrú výťažnosť mäsa. Pečeň dosahuje hmotnosť 350 - 450g.

Rýnska hus: Tradičné európske plemeno, ktorépochádza z oblasti povodia Rýna v Nemecku a patrí medzi najstaršie európske plemená husí. Je to stredne ťažké až ťažké plemeno, mápevnú kostru a dobre vyvinuté svalstvo. Vyšľachtená bola najmä za účelom produkcie mäs...

Husi sú obľúbené pre svoje chutné mäso, perie a schopnosť strážiť dvor. Hoci hus nemá zuby, celkom dobre nahradí strážneho psa. Vždy totiž ohlási každého neznámeho návštevníka, nezávisle od toho, či je deň alebo noc. Niektorí ju využijú ako prírodnú kosačku, stihne spásať dvojárový pozemok. Známe je husacie perie.

Kŕmenie husí

Štyri týždne pred znáškou zvýšime príjem dusíkatých látok, čo im zvýši aj pohlavnú aktivitu. Pridávame im sušenú lucernu alebo ďatelinové seno, strúhanú kŕmnu či červenú repu, mrkvu, ovos (aj naklíčený). Husi sa pária vo vode väčšinou hneď ráno. Že hus sa chystá na znášku, spoznáme podľa vystielania hniezda perím. Vajcia začínajú znášať vo februári každý druhý deň do hniezda, kde ich zahrabávajú do podstielky.

Keď hus odchádza z hniezda, aby sa vyšpinila, vykúpala a nakŕmila, gunár zatiaľ stráži hniezdo a je pri tom dosť agresívny (podobne ako hus) a nebezpečný najmä pre deti. Ak chceme získať viac vajec z jednej znášky, tak pri kladení ich postupne ráno (znášajú ich nad ránom) odoberáme - až na jedno. Uskladníme ich pri teplote 8 - 15 °C a vlhkosti vzduchu 70 % naležato. Každé označíme dátumom a čiarkou, podľa ktorej sa orientujeme pri ich každodennom otáčaní o 180°.

Po vyliahnutí sa húsatá pohybujú asi 2 dni len v okolí hniezda a až na 3. deň ich hus vyvedie na pašu, prípadne ich nakrátko pustí i do vody. Húsatá majú spočiatku perie premastené od matky. Mali by sa najmä pásť na pasienku. Trávnatý porast výbehu by mal byť zložený najmä z nízkych mäkkých travín (lipnica, psinček) s podsevom ďatelín, obľúbený je najmä nátržník husí. Pri dobrej pastve stačí húsatám od 8. týždňa len zrno na noc.

Špecifické nutričné potreby

  • Tráva a zelené rastliny: Tieto poskytujú husiam vlákninu, ktorá je nevyhnutná pre ich tráviaci systém.
  • Obilniny a zrniny: Ako sú pšenica, kukurica, alebo jačmeň, poskytujú husiam dôležitý zdroj energie.

Kŕmenie húsat

  • Špeciálne krmivá pre mláďatá: Mláďatá potrebujú krmivo, ktoré je bohaté na proteíny a živiny nevyhnutné pre ich rýchly rast.
  • Postupné pridávanie tuhej stravy: Počas prvých týždňov života mláďat je dôležité zabezpečiť im ľahko stráviteľnú stravu.
  • Dodržiavanie kŕmneho plánu: Je nevyhnutné dodržiavať pravidelný kŕmny plán a zabezpečiť, aby mláďatá mali stály prístup k čistej a čerstvej vode.

V 1. týždni je najvhodnejšia zmes pre húsatá. Potom pridávame obilné a kukuričné šroty, ovsené vločky, varené zemiaky, namočený chlieb, mrkvu, nadrobno nasekanú žihľavu, lucernu, ďatelinu. Vhodným doplnkom je i tvaroh, kyslé mlieko alebo srvátka.

Starostlivosť o húsatá

Prvé dni malé húsatá udržiavame pod zdrojom tepla 28 - 32 °C a každý týždeň znižujeme teplotu o 2 °C, pričom teplota odchovne by mala byť 20 °C. Po 3 týždňoch je dostatočná teplota 18 °C. Dôležité je, aby húsatá mali vždy suchú podstielku, ktorá je buď z piesku, alebo rezanej slamy. Seno je nevhodné, lebo sa rýchlo znečistí a zvlhne.

  • Zabezpečenie dostatku potravy a vody: Mláďatá potrebujú prístup k výživnému krmivu a čistej vode.
  • Postupná socializácia: Mláďatá by mali byť postupne zoznamované so staršími jedincami stáda, aby sa naučili sociálne vzorce správania.
  • Monitorovanie zdravotného stavu: Pravidelné kontroly mláďat na príznaky chorôb alebo nezvyčajného správania sú nevyhnutné.

Starostlivosť o mláďatá hydiny je zásadná pre ich zdravý vývoj a prežitie.

  • Bezpečné a teplé prostredie: Mláďatá potrebujú teplé a chránené prostredie, najmä v prvých týždňoch života.
  • Čistota prostredia: Je dôležité udržiavať čistotu v prostredí, kde sa mláďatá nachádzajú.
  • Ochrana pred stresom: Mláďatá sú veľmi citlivé na stres, ktorý môže pochádzať z rôznych zdrojov, vrátane hlučného prostredia, prítomnosti predátorov alebo nadmernej manipulácie.

Znáška husí a starostlivosť o vajcia

Znáška husí sa väčšinou začína v polovici februára, keď sa začína predlžovať deň. Záleží však aj na klimatických podmienkach, v ktorých sa husi chovajú. Tam, kde sú podmienky tvrdšie, začínajú husi znášať neskôr než na juhu Slovenska, kde je tomu naopak. Vždy však záleží na kvalite kŕmenia. Kvalita kŕmenia ovplyvňuje ako produkciu, tak kvalitu násadových vajec.

Hmotnosť vajec závisí od plemena, ale i veku chovanej husi, pričom všeobecne platí, že hus v prvom roku znáša menšie vajcia a s vekom sa vajcia zväčšujú, ale platí to maximálne do 2. až 3. roku veku husi. Ľahké plemená ako česká, talianska či labutia hus znášajú vajcia s hmotnosťou 120 - 160 g, stredne ťažké husi napr. pomoranská, landeská, slovenská či štajnbašská okolo 140 - 180 g a veľké plemená ako tuluská, emdenská hus znáša vajcia ťažké 160 - 200 g.

Tvar vajca býva rozdielny, od podlhovastého až po zaguľatené a väčšinou nám napomáha určiť, ktorej husi patrí, ale je to nutné vysledovať. Občas sa stáva, že husi pri veľmi dobrom kŕmení alebo vplyvom nejakej poruchy znesú vajcia abnormálne veľké. Také vajcia vyradíme z chovu, lebo hrozí, že sú dvojžĺtkové a buď sa nevyliahne nič, alebo deformované húsa. Husi znášajú vo väčšine prípadov v ranných hodinách, a tak je nutné vajcia včas zbierať, aby pri mrazoch nezmrzli.

Zachádzanie s vajcami je jednou z najdôležitejších fáz, ktorá ovplyvňuje úspech či neúspech pri liahnutí, preto by sa mu mala venovať dostatočná pozornosť.

Označovanie a skladovanie

Husiam do husína by sa mali umiestniť znáškové hniezda, aby si na ne zvykli a nezanášali. Hniezda môžu byť z rôznych debničiek takých rozmerov, aby husiam umožňovali ľahký prístup a pritom zabránili vygúľaniu vajec.

Znesené vajce označíme dňom, prípadne číslom husi a uložíme na preložku. Uloženie vajca závisí od toho, ako budeme liahnuť, či umelo alebo prirodzene pod husou. Pri umelom liahnutí, kedy nasadzujeme každý týždeň, uložíme vajcia špičkou dole. Pri prirodzenom liahnutí, kedy nasadzujeme len celú znášku, musíme vajcia uložiť do preložky naležato a vrchnú stranu označiť čiarkou a to z dôvodu, že vajce musíme každý deň otáčať o 180 stupňov tak, aby bola zachovaná stredová poloha žĺtka a nedošlo k jeho prilepeniu na stenu škrupiny.

Husacie vajcia bývajú občas silne znečistené trusom. V žiadnom prípade také vajcia neumývame, aby sme do vajca nezaniesli choroboplodné zárodky. Vajce umyjeme vlažnou vodou s dezinfekciou tesne pred vložením do liahne alebo pod hus. Vajcia skladujeme v chladnej miestnosti, pri teplote 8 - 15 ºC, bez slnečného svitu a pokiaľ je to možné, pri 70 % vlhkosti. Tieto podmienky zaručia neskoršie dobré výsledky pri liahnutí.

Prevencia chorôb a hygiena

Efektívna prevencia chorôb a problémov v chove hydiny je založená na sérii opatrení, ktoré zabezpečujú optimálne zdravie a pohodu zvierat.