Využitie zemiakov a topinamburu vo farmaceutickom priemysle

Poľnohospodári ukončili jarné práce na poliach. Vzhľadom na chladný máj a dostatok zrážok je podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory predpoklad dobrej úrody. Na juhozápade Slovenska už vyorávajú zemiaky z novej úrody, v Kežmarku a Poprade vzhľadom na nadmorskú výšku ešte len začiatkom júna ukončili sadenie zemiakov.

Komora v rámci monitoringu jarných prác každý týždeň zisťovala, aký je vývoj poľnohospodárskych plodín. Zo zozbieraných informácií vyplýva, že Bratislava, Trnava, Galanta, Senica, Trenčín, či Košice, Michalovce a Trebišov si priebeh počasia na jar pochvaľujú.

Jarné práce tohto roka charakterizujú aj nové pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Poľnohospodári sa mohli zapojiť do vytvorenia biopásov, a to tým, že do časti poľa vysiali trávy, byliny a ďatelinoviny, aby bolo v pestrejšej krajine viac opeľovačov.

Žatva bude oproti vlaňajšku roku posunutá približne o jeden týždeň. Komora uviedla, že tento rok by sa mohla začať na prelome júna a júla. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa inštitúcie Jana Holéciová.

„Stav obilnín a repky pred začiatkom žatvy hodnotíme ako uspokojivý a pozitívne hodnotíme, že sa neopakuje minuloročné extrémne sucho. Podľa informácií SHMÚ je väčšina územia krajiny bez rizika sucha, prípadne sa sucho len začína.

Topinambur (Slnečnica hľuznatá)

Topinambur, známy aj ako židovský zemiak, sladký zemiak, jeruzalemský artičok alebo slnečnica hľuznatá, je rastlina, ktorá je schopná prežiť a rozmnožovať sa aj tam, kde iné rastliny hynú. Ak ho raz niekam zasadíte, je pomerne ťažké sa ho zbaviť. Dá sa skladovať ako zemiaky a tiež aj tak dlho vydrží čerstvý. No rovnako dobre prečká zimu i pod šírim nebom.

V skutočnosti topinambur pochádza zo Severnej Ameriky. Túto rastlinu prvý krát spomína francúzsky kolonista pri svojich potulkách po Severnej Amerike začiatkom sedemnásteho storočia. Stretol sa s ňou u indiánov, ktorí ju využívali ako potravu. Podľa historiek, sa spomínaný indiánsky kmeň nazýval „tupinambo“.

Táto vlastnosť topinambura zaujala aj ruských vedcov, ktorí venovali jeho výskumu niekoľko desiatok rokov. Výskum jednoznačne potvrdil, že topinambur je plodina 21. storočia. Jej využiteľnosť v mnohých odvetviach ako je farmaceutický priemysel, potravinárstvo, poľnohospodárstvo, či bioenergetika stavia túto výnimočnú rastlinu na popredné miesta.

Už tritisíc rokov známa rastlina opäť dobíja aj naše kuchyne ako súčasť zdravej výživy. Topinambur totiž obsahuje unikátny sacharidový systém na podstate fruktózy a jej polymérov a inulínu. Navyše obsahuje aj ďalšie biologicky aktívne látky, minerálne látky - železo, kremík, zinok, horčík, draslík, fosfor a vápnik, vitamíny skupiny B i C, pektínové látky, vlákninu, organické kyseliny a aminokyseliny.

Význam topinambura spočíva v prevencii a podpornej liečbe cukrovky, obezity, vysokého cholesterolu, aj pri detoxikácii organizmu. Tiež reguluje krvný tlak, chráni pečeň a obličky. Pomáha aj zvyšovať odolnosť organizmu pri infekciách. Odporúča sa tiež pri rekonvalescencii, v prevencii proti artritíde, reume, osteoporóze.

Ak pochrúmete kúsok surovej hľuzy, rýchlo a na pomerne dlho zaženie hlad. Chuťou pripomína mladý kaleráb s príchuťou slnečnicových jadierok. Najlepší je surový. Do šalátov, nátierok, i v kombinácii s ovocím. Spolu so šupkou pomletý na mäsovom mlynčeku sa môže používať do mäsových karbonátok, cesta na langoše, na „zemiakové“ placky a podobne. Dá sa i tepelne upravovať - varený, parený, pečený asi asi 5-10 minút.

Topinambur, známy aj ako slnečnica hľuznatá, bol v minulosti propagovaný ako nenáročná rastlina s mnohostranným využitím. Dnes je však jeho pestovanie na Slovensku obmedzené, čo vyvoláva otázky o dôvodoch a alternatívnych možnostiach.

História a využitie topinamburu

Topinambur pochádza zo Severnej Ameriky a v 18. storočí bol u nás pestovaný ako alternatíva zemiakov. Jeho hľuzy sú jedlé a využívajú sa ako diétna potravina pri reumatizme, opuchoch a cukrovke, vďaka vysokému obsahu inulínu (až 8 %). Zelené časti rastliny slúžia ako krmivo pre hospodárske zvieratá a sušené kvety sa používajú na prípravu čaju.

Topinambur je nenáročný na podmienky prostredia, znáša vlhké aj suché polohy a mrazy nepoškodzujú jeho hľuzy. V minulosti bol pestovaný aj lesníkmi ako potrava pre divú zver.

Legislatívne obmedzenia a ich pozadie

V súčasnosti hrozí za pestovanie topinamburu na Slovensku pokuta, čo je v kontraste s okolitými krajinami, kde je pestovanie tejto rastliny podporované. Toto opatrenie je vnímané ako administratívne a lobbystické, bez reálneho dopadu na ochranu prírody. Argumentom je aj pripravovaná vyhláška, ktorá umožní pestovanie len šľachtenej slnečnice hľuznatej.

To vyvoláva obavy z podpory konkrétnych spoločností, keďže topinambur sa dobre množí aj bez zásahu a nepotrebuje chemickú ochranu, čo znižuje zisky pre chemický a geneticko-modifikačný priemysel.

Alternatívne plodiny a ich využitie vo farmaceutickom priemysle

Okrem topinamburu existujú aj ďalšie plodiny s potenciálnym využitím vo farmaceutickom priemysle.

Ľan siaty (Linum usitatissimum L.)

Ľan siaty je významná plodina, ktorá poskytuje prírodné vlákno pre výrobu textílií a technických tkanín. Tuky a bielkoviny získané z ľanového semena sú základnou surovinou pre tukový priemysel. Semeno obsahuje 34 - 40 % tukov a 18 - 22 % stráviteľných bielkovín.

Z hľadiska botanického sa ľan siaty rozdeľuje na dva typy - ľan priadny a ľan olejný. Ľan priadny má dlhú, tenkú stonku a pestuje sa na vlákno, zatiaľ čo ľan olejný má krátke, hrubé stonky a pestuje sa pre semeno s vysokým obsahom tuku.

Ľan nemá vyhranené požiadavky na pôdu, ale najvhodnejšie sú pôdy hlinitopiesočnaté až piesočnatohlinité so slabo kyslou reakciou. Má relatívne vysokú potrebu vody a najlepšie sa mu darí v oblastiach s priemernými ročnými zrážkami väčšími ako 600 mm.

Technológia pestovania ľanu zahŕňa prípravu pôdy, výživu a hnojenie, sejbu a ošetrovanie počas vegetácie. Zber sa vykonáva na konci žltej zrelosti pre stonky a v plnej zrelosti pre semeno.

Láskavec (Amaranthus)

Láskavec je plodina s rýchlym rastom a vysokými úrodami. Používa sa ako potravina, zelenina, na zelené kŕmenie, silážovanie, ako energetická plodina a na výrobu granúl. Z hľadiska poľnohospodárskeho dáva láskavec vysoké úrody - približne 3 tony semena na hektár za 3 - 4 mesiace rastu v monokultúre a 4 - 5 ton na hektár suchej hmoty po 4 týždňoch.

Kvalita krmu láskavca sa často porovnáva s kvalitou krmu ďatelinovín, vďaka obsahu kvalitných bielkovín a minerálnych prvkov. Rastliny rodu Amaranthus obsahujú vysoké množstvo antioxidačne pôsobiacich vitamínov a provitamínov, ako sú vitamín C, vitamín E a vitamín A a jeho provitamíny - karotény, najmä beta karotén.

Láskavec sa seje koncom apríla až začiatkom mája. Počiatočný rast je pomalý, preto je dôležité mechanické ničenie burín. Hnojenie sa odporúča v pomere N:P:K = 40:30:100 kg.ha^-1.

Zemiak (Solanum tuberosum L.)

Zemiaky sú významnou potravinou a priemyselnou plodinou. Pôvod zemiakov súvisí s pohorím Andy v Peru, Bolívii a priľahlých územiach. Zemiak je dvojklíčnolistová rastlina, rozmnožujúca sa predovšetkým vegetatívne.

Zemiaky a ich využitie vo farmaceutickom priemysle

Hoci zemiaky sú primárne potravina, majú potenciál aj vo farmaceutickom priemysle. Škrob zo zemiakov sa môže použiť ako plnidlo v tabletách a kapsulách.

tags: #zemiaky #využitie #farmaceutický #priemysel

Populárne príspevky:

• Chov sliepok v zime
• Žltá cuketa: návod na pestovanie
• Funkcie rúry De Dietrich
• Riverside Vrútky - denná ponuka
• Účinky kyslých uhoriek na trávenie