Ženy a varenie: Štatistiky, história a premenlivé roly v spoločnosti

Kedysi bola žena vnímaná primárne ako gazdiná, ktorej poslaním je starostlivosť o rodinu a domácnosť. Dnes sa však táto predstava mení a úspech sa nemeria len schopnosťami v kuchyni. Pozrime sa na to, ako sa vyvíjali roly žien v spoločnosti a aký vplyv to má na ich úspech, a preskúmajme niektoré štatistické rozdiely medzi mužmi a ženami v rôznych oblastiach života.

Ilustračná fotografia ženy v kuchyni

Premeny ženských rolí v histórii

V minulosti, najmä v agrárnom prostredí, bola žena vnímaná ako tá, ktorá sa stará o domácnosť a rodinu. Minister Vavro Šrobár v minulosti povedal: "Rodine vďačíme za zachovanie slovenského národa." Aj kultúrna elita utvrdzovala krajšiu polovicu národa v tom, že majú byť perfektné gazdiné, ktoré udržujú poriadok, čistotu a domáce pohodlie.

Gazdinské školy: Príprava na život na dedine

V roku 1920 vznikla vo Veličnej na Orave prvá gazdinská škola, ktorá mala dievčatá pripraviť na život na dedine. Išlo spravidla o jednoročné školy, v ktorých sa vyučoval slovenský jazyk, mravouka, spoločenská výchova, ale aj chémia, fyzika, chov zvierat, záhradníctvo, mliekarenstvo, hospodárne vedenie domácnosti a zdravoveda.

Gazdinská škola vo Veličnej

Od celibátu učiteliek po zamestnanosť

Zaujímavosťou je, že v minulosti platil "celibát učiteliek", ktorý ženám učiteľkám umožňoval mať rovnaké platy ako muži, ale museli zabudnúť na vydaj a materstvo. Po vojne a najmä po roku 1948 sa však vývoj zamestnanosti žien postupne dostal do opačného extrému. Ženy boli nútené nahradiť mužov v národnom hospodárstve a nastúpiť ako rezervoár pracovných síl aj do predtým typických mužských profesií.

Tisovský režim a návrat k rodinnému kozubu

Po rozbití Československa a vzniku slovenského štátu sa tisovský režim usiloval vrátiť ženy k rodinnému kozubu a k vareche. Zákonom z roku 1939 prepustilo ministerstvo školstva zo zamestnania vydaté učiteľky.

Žena pri sporáku

Súčasnosť: Nedostatok času a polotovary

Sociologické výskumy ukazujú, že najmä mladé ženy variť nevedia. Ďalšie aj vedia, ale varia nerady. Medzi mužmi je takých ešte viac. Až 48 percent opýtaných sa cíti lenivými na to, aby si niečo uvarili z potravín, ktoré majú doma v komore či chladničke. Detskí lekári upozornili, že čoraz častejšie sa v ambulanciách stretávajú s matkami, ktoré nevedia variť ani jednoduché jedlá a spoliehajú sa na polotovary.

Alexandra Lochmanová: Príklad úspešnej ženy, ktorá sa našla v podnikaní

Alexandra Lochmanová pred piatimi rokmi maturovala na Gymnáziu Ľ. Štúra v Trenčíne a potom na Masarykovej univerzite v Brne absolvovala bakalárske štúdium antropológie. Počas štúdia ju antropológia celkom nenaplnila. Spolu s bratom začali podnikať a otvorili si reštauráciu.

Alexandra sa stala vegánkou možno tri roky dozadu, ale dlho bola vegetariánkou. Vnímala, že po celom Slovensku pribúdajú dobré reštaurácie, no v Trenčíne to bolo ešte v plienkach. Nemala sa kam ísť najesť, keď sa v centre niečo dialo. Možno nejaké hranolky, inak nič moc. Prirodzeným prechodom od vegetariánstva, ktoré bolo pre ňu dôležité najmä z etickej stránky, sa rozhodla otvoriť vlastnú reštauráciu.

Pri výbere priestoru pre reštauráciu ich zaujalo miesto s výhľadom na hrad. Pred otvorením museli urobiť veľa vecí, ako podlahy, stenu na chodbe, kuchyňu, sklad, dvere, celý interiér. Nebolo tu kúrenie, tak inštalovali krby.

Alexandra je predovšetkým kuchárka, ale na starosti má aj každodenný manažment práce. Všetko robí podľa seba. Aj keď si nájde nejakú inšpiráciu, prispôsobí si ju. Musela sa hlavne naučiť variť rýchlo. Keď človek varí doma pre seba, je to o niečom úplne inom.

Nečakala napríklad to, aký úspech bude mať vegánska variácia bryndzových halušiek. Tie som predtým doma nikdy nerobila. Cestu sem si nájdu rôzni ľudia a z toho sa veľmi teším. Keď som maturovala, netušila som, že budem podnikať. Sama by som do toho určite nešla. Hnacím motorom bol môj brat, je skvelé, že ho mám.

Pomáhajú nám sociálne siete. Okrem jedného týždňa dovolenky celý rok varíš. Otvorené máte aj v sobotu. Pomáha mi, že to nevnímam len ako prácu, skôr je to náplň môjho dňa. Ale je to fyzicky náročné, nebudem popierať. Ľudia sa pýtajú na donášku, chcú recepty či dokonca kurzy varenia, zvažujeme dlhšie otváracie hodiny, možno budeme robiť nejaké menšie večerné podujatia.

Úspech sa nemeria len v kuchyni

Príbeh Alexandry Lochmanovej je inšpiráciou pre mnohé ženy, ktoré sa neboja ísť za svojimi snami a nájsť si vlastnú cestu k úspechu.

Rodové stereotypy a diskriminácia

Právnička Janka Debrecéniová tvrdí, že začať vidieť diskrimináciu je ako nasadiť si okuliare, ktoré už nikdy nezložíte. Vnímanie slova diskriminácia je problematické, pretože ľudia nevnímajú diskrimináciu v kontexte štruktúrnych nespravodlivostí, ktoré sa dejú nejakým skupinám permanentne a systematicky.

Štruktúrna diskriminácia prispieva k tomu, že ženy majú iné životné dráhy ako muži. Časť života sa venujú deťom, potom majú problém nájsť si zamestnanie, sú v zamestnaní odmeňované menej. Staršia žena má menšie šance nájsť si zamestnanie alebo partnera ako starší muž, ktorému vlastne v našej spoločnosti vek pridáva na šarme.

Podľa posledných výskumov ženy po štyridsaťpäťke majú obrovský problém sa zamestnať. Nechcú, aby ich niekto zvýhodňoval, iba chcú, aby ich to neznevýhodňovalo. Práve preto, že tu existuje štruktúrna diskriminácia, tá celospoločenská, niektorí ľudia často nie sú v pozíciách, v ktorých by mohli rovnocenne súťažiť s ostatnými.

Štatistiky potvrdzujú, že na trhu práce máme horizontálnu rodovú segregáciu. Ženy vykonávajú často povolania, ktoré majú nízky spoločenský status a sú zle platené, povolania, ktoré súvisia so starostlivosťou a s výchovou - učiteľky, zdravotné sestry, asistentky, sekretárky. Muži zasa vykonávajú povolania, ktoré sú oveľa lepšie zaplatené, pracujú v priemysle, vo finančníctve, v informačných technológiách alebo sú baníkmi. Ale aj tam, kde pracujú ženy aj muži s rovnakým vzdelaním a skúsenosťami, muži často zarábajú viac ako ženy.

Rozdiely v mozgu a myslení medzi mužmi a ženami

Je pravda, že mozgy, myslenie a správanie obidvoch pohlaví sa líši. Priemerná žena väčšinou lepšie rozumie medziľudským vzťahom, viac sa stará o druhých a je lepšia v jazykoch a humanitných smeroch. Rôzne psychické vlastnosti obidvoch pohlaví súvisia s tým, že s hlavou naformátovanou „operačným systémom“ príslušného pohlavia sa už rodíme, čo dokazujú aj výskumy mozgu pomocou počítačovej tomografie.

Ženy majú zväzok nervových vlákien spájajúci obidve časti mozgu (corpus callosum) až o tretinu silnejší. Výsledkom je napríklad preslávená „ženská logika“ (spájanie zdanlivo nesúvisiacich tém), ktorej muži nerozumejú.

Jednou z príčin rozdielov v mozgoch je pôsobenie pohlavných hormónov, ktoré štartuje už v maternici. Pri ženských plodoch estrogén zväčšuje centrá emócií a pamäti. Pri mužských plodoch testosterón podporuje centrá priestorovej orientácie a logiky. Muži a ženy státisíce rokov používali hlavy na odlišné činnosti. Práve preto sa v evolúcii postupne vyvinul mužský a ženský mozog, ktorý spracúva informácie odlišných spôsobom.

Doménou mužského mozgu je zacielenie pozornosti na jednu jedinú vec. Ženský mozog, naopak, zvláda viac činností naraz - to, čomu počítačoví odborníci hovoria multitasking. Žene to umožňuje lepšia prepojenosť mozgových pologúľ, z ktorej vyplýva väčšia spolupráca jednotlivých centier. Priemerná žena nezaparkuje auto tak dobre ako priemerný muž, pretože jej mozog sa jednoducho tak dobre neorientuje v priestore. Mužský mozog lepšie zvláda hry ako Tetris alebo stavebnicu Lego, rovnako aj deskriptívnu geometriu. V dospelosti potom muži víťazia nad ženami v orientácii na diaľku.

Dôsledkom väčšieho prepojenia obidvoch hemisfér u žien sú napríklad iné „jazyky“, ktorými obidve pohlavia hovoria. Muži sa snažia byť viac-menej presní a opisní, ženy často preháňajú a používajú expresívne výrazy. Ženy majú väčšiu slovnú zásobu a používajú synonymá. Muži majú iba jedno centrum reči (takzvanú Broccovu oblasť), ženám ich príroda nadelila hneď niekoľko, a to v rôznych častiach mozgu. Preto sú omnoho výrečnejšie. Priemerný muž za deň použije asi sedemtisíc slov, žena ich vychrlí až dvadsaťtisíc.

Šiesty zmysel a intuícia žien

Ženy sú všeobecne považované za citlivejšie pohlavie. Dôvodom zrejme nie je len odvaha otvorene prejavovať emócie, ale aj zvláštny dar matky prírody, špeciálny seizmograf zvaný "šiesty zmysel". Náš povestný šiesty zmysel spolu s vnímavosťou a akousi ženskou prezieravosťou sa zrejme pričinil o vysoké percento prípadov opodstatnenosti podozrenia z nevery. Vo vzťahu si všímame aj tie najmenšie detaily, drobné zmeny správania, odchýlky od normálu, citlivo vnímame každé odmietnutie či nezáujem partnera.

Ilustrácia ženskej intuície

Štatistiky: Ako sa mení vnímanie žien a varenia

Pozrime sa na niektoré štatistiky týkajúce sa varenia a rodových rolí:

Tieto štatistiky poukazujú na zmeny v spoločnosti a na to, ako sa tradičné rodové roly postupne vytrácajú.

Či už ide o varenie, prácu alebo medziľudské vzťahy, je dôležité uvedomiť si, že každý človek je jedinečný a má svoje silné a slabé stránky. Rodové stereotypy by nás nemali obmedzovať v našom rozvoji a v dosahovaní našich cieľov.

tags: #ženy #ktoré #nevedia #variť #štatistiky

Populárne príspevky:

• Recenzie Pizza Corino
• Traditional Slovak Dish
• Zdravý koláč: jednoduchý recept
• Produkty pre hovädzí dobytok
• Reštaurácia Fabrika 68