Život Bez Jedla: Je To Vôbec Možné?

Už v základnej škole sme sa učili, že človek pre svoje prežitie potrebuje vodu a potravu. Bez vody neprežijeme viac ako tri až štyri dni a bez jedla tri týždne. Tieto naučené fakty však popierajú ľudia, ktorí na sebe aplikujú aj 40-dňové pôsty. No nájdu sa aj takí, ktorí o sebe tvrdia, že nejedia vôbec a žijú zo vzduchu a slnečnej energie. Je to vôbec možné?

Prichádza advent, obdobie stíšenia sa, rozjímania, pôstu... V tomto čase by sa mal človek skôr ako na svetské pôžitky zamerať na rozvoj svojho duchovna. Jedlo sa dá v podstate tiež považovať za svetský pôžitok, teda pokiaľ ho je veľa. Prehnané prepchávanie sa ešte nikdy nikomu nepomohlo. No môže niekomu pomôcť absolútny pôst?

Ľudský organizmus je úžasný stroj, ktorý dokáže prežiť aj za veľmi ťažkých okolností a vie dlhú dobu vydržať bez prísunu paliva, teda jedla. Ak nejeme, naše telo sa vie prispôsobiť a spomaliť metabolizmus tak, aby na svoje fungovanie míňalo čo najmenej energie. Maximálna doba, akú človek vydrží bez jedla, sa líši u každého z nás. Závisí od telesnej hmotnosti, hydratácie, genetiky či zdravotného stavu. Lenže ani taký pôst nie je vhodný pre každého a dlhodobé hladovanie by malo byť konzultované s odborníkom. Ako však niekto dokáže prežiť úplne bez jedla? A vlastne, naozaj to dokáže, alebo iba klame?

Čo sa deje s telom, keď nejeme?

Dôležité je vysvetliť si, čo sa deje s naším telom, ak prestaneme jesť. Ak nebudeme jesť šesť hodín, telo začne meniť glykogén - zdroj zásobnej energie v tele na glukózu - najrýchlejší zdroj energie. Až 25 % tejto energie spotrebuje náš mozog. Po 6 - 72 hodinách sa telo dostáva do stavu nazvaného ketóza. Znamená to, že keď vyčerpá možnosti glukózy, začne sa obzerať po inom, alternatívnom zdroji energie. Ten nachádza v tukoch, odkiaľ si začne brať ketóny - vo vode rozpustné organické látky, ktoré vznikajú pri spaľovaní tukov.

Ak telo spotrebuje zásoby tuku, mozog začne rozkladať v tele proteíny, ktoré uvoľňujú aminokyseliny a môžu sa premeniť na glukózu. V preklade: aby prežilo, začne na výrobu energie využívať svalovú hmotu. V podstate telo v tomto čase kanibalizuje samo seba a požiera svoje svaly.

Logicky, ak sa telo dostane do štádia, že nebude mať, čo ďalej rozkladať, zomrieme. Bez jedla vydržia dlhšie ženy ako muži, pretože majú geneticky väčšie zásoby tukov. Rovnako aj obézni ľudia, pretože čím väčšie zásoby tukov človek má, tým dlhšie vydrží bez potravy.

Život zo vzduchu?!

Prečo ľudia umierajú od hladu? Prečo breathariáni neumierajú od hladu? Odpovede od Elitoma Elamina #breatharián

Verte či nie, sú medzi nami aj ľudia, ktorí tvrdia, že nejedia vôbec! Tento „smer“ sa volá breathariánstvo. Názov pochádza z anglického breath, teda dych, pretože títo ľudia tvrdia, že žijú zdravým a plnohodnotným životom bez jedla a energiu čerpajú iba zo vzduchu. Podľa breathariánov sa pri trávení potravy dostávajú do tela toxíny, a tak je zmysluplnejšie nejesť. Lenže, ako sme už napísali vyššie, ak človek neje, nemá energiu = telo nemôže fungovať a časom zomiera. Tak to vidí veda. Breathariáni však oponujú, že ich výživou nie je fyzická, ale kozmická energia - prána, ktorá je základným zdrojom životnej sily a vitality. Z vedeckého hľadiska je to nezmysel, no breathariáni tvrdia, že prána nie je vedecky merateľná.

Aj Slovák Peter Starec o sebe tvrdí, že od mája 2013 neje a jediné, čo prijíma, je pár šálok kávy denne. Podľa neho je však medzi hladovaním a pránickou stravou, ktorú prijíma on, veľký rozdiel, pretože hladovanie vedie k smrti. „Ide o úplne rozdielne záležitosti. Pôst je stále strádanie alebo žitie na úkor svojho tela. Pránická strava je hojná, bohatá a pestrá, aj keď nie je viazaná na fyzické ochutnávanie, ale všetky zmysly sú oveľa ostražitejšie,“ povedal pre Aktuality.sk.

On sa vyživuje, ale iným spôsobom - životnú energiu dostáva do tela každým nádychom. Peter nie je jediný pránista na svete. Francúzsky liečiteľ a šaman Henri Monfort tvrdí, že sa živí pránou 18 rokov.

Väčšina verejnosti na takýchto ľudí hľadí ako na podvodníkov a ani sa im nemôžeme čudovať. Zlé meno im robia breathariáni, ktorí tvrdili, že nejedia a nepijú, no klamali. V 80. rokoch minulého storočia prichytili samozvaného breathariánskeho lídra v USA Wileyho Brooksa, ako sa napcháva v rýchlom občerstvení.

Peter Starec a pránická výživa

Pránická výživa je výživa životnou energiou, ktorú máme v sebe. V indickom jazyku sa nazýva prána, v polynézskom manas, v čínštine či, v japončine ki, v hebrejčine mana, my Slovania ju voláme živa. Je to životná energia, ktorá prúdi v nás a zároveň je to energia všetkého živého, niekde označovaná ako kozmická. Je to pôvodná energia, ktorá vytvára všetky pevné hmotné látky, ktoré vieme pozorovať. Tieto látky sú len zmenou vibrácií častíc tejto energie. Čím je frekvencia vibrácií rýchlejšia, tým je látka jemnejšia, čím je frekvencia pomalšia, tým je látka tuhšia.

Keďže zdroj tejto energie máme v sebe, to je tzv. piaty element, vždy máme k dispozícii nekonečnú baterku, ktorá vlastne zabezpečuje život celému nášmu organizmu. Ďalšími zdrojmi sú štyri koncentrované zdroje energie - štyri živly - slnko, voda, zem a vzduch.

To, že som prešiel na takúto stravu, bol už len logický výsledok a vedľajší produkt toho, čím som vnútorne prešiel. Bola to dlhodobá záležitosť. Dokonca ráno, keď som sa zobudil s tým vedením a poznaním, že nemusím prijímať fyzickú potravu, tak som ešte ani netušil, čo to je pránická výživa a že existujú takí ľudia. Len som vedel, že nemusím jesť.

Názory Petra Starca na stravovanie a spoločnosť

Hovoríte napríklad, že ľudia žijú napriek tomu, ako jedia a nie vďaka jedlu. Áno, bohužiaľ sú to chyby, ktoré vo výžive robíme už tisíce rokov. Prejavuje sa to na zdravotnom stave, energii a sile ľudí. Myslíme si, že energiu nám dáva jedlo, ktoré prijímame a ono to nie je celkom tak. My sme už dávno zabudli, odkiaľ pochádza. V dávnejších časoch, kým ešte boli ľudia zberačmi plodov, jedli to, na čo je naša tráviaca sústava prispôsobená a hoci to neboli obrovské množstvá, napriek tomu boli ľudia väčší, silnejší a lepšie prispôsobení na prežitie.

Myslíme si, že spejeme k lepšiemu, no neuvedomujeme si, že sme klamaní civilizáciou, technológiou a spejeme práve k väčšiemu úpadku. Naše telo sa stáva lenivejšie a funguje horšie. Potrava je chemicky spracovaná, plná látok, ktoré v našom tele nemajú čo robiť a navyše jeme tepelne upravovanú stravu. Sme jediní živí tvorovia, ktorí si tepelne upravujú potravu a konzumujú ju veriac, že to je pre nich dobré. Bohužiaľ to dobré nie je. Lebo zabijeme absolútne všetky zvyšky bioenergie, životnej energie. Či už ide o plody, rastliny alebo semená, akonáhle ich tepelne upravíme je v nich nulová energia.

Ak je tá strava prevažne alebo výhradne varená, hoci dávajú do seba len produkty rastlinnej ríše, tým, že je to tepelne upravené, je to prázdna hmota. Možno vitamíny alebo minerály sa tam v malom množstve zachovali, čím je však tepelná úprava intenzívnejšia, tým je tam menej energie.

Fyzickou stravou som sa prestal vyživovať 13. mája 2013, čiže onedlho to budú 2 roky. Jediné, čo si dám, je Štedrovečerná večera, ktorú som si dal pred rokom a aj toho roku. To však nie je dostatočné množstvo jedla, z ktorého by som mohol žiť. Ani sa tam nedá rátať nejaké množstvo vitamínov, keďže je to varená strava.

Ide o úctu k rodine, minulý rok som strávil Štedrú večeru s manželkou a rodinou a toho roku s rodičmi a so sestrou. Zároveň je to aj úcta k čistému duchovi, oslava narodenia Ježiša Krista, zrodenie čistého ducha v hmote. Tú hmotu ako symboliku prijmem raz ročne. To sú jediné dve výnimky, kedy som prijal nejakú hmotu.

Áno, niektorí ľudia tomu ťažko veria, ale toto nie je cesta pre každého. Tí, ktorých to zaujme, ma povedzme pozývajú na besedy a stretnutia a sami hľadajú možno inšpiráciu pre seba. Tí, ktorí to nechcú chápať a chcú len kritizovať, to budú robiť aj bez toho, že by si prečítali tento rozhovor alebo pozreli video.

Ide o úplne rozdielne záležitosti. Ak by človek pri dlhodobom pôste alebo askéze zjedol Štedrú večeru, skončil by minimálne na ARE alebo by sa mohol zabiť. Pôst je stále strádanie alebo žitie na úkor svojho tela. Pránická strava je hojná, bohatá a pestrá, aj keď nie je viazaná na fyzické ochutnávanie, ale všetky zmysly sú oveľa ostražitejšie.

Nič. Nie je to nič strašné, ako si väčšina ľudí myslí. Lekári nám hovoria, že 40 dní vydržíme bez jedla a my jeme 3-krát denne, čo je absolútna rozmaznanosť človeka. Nejeme podľa skutočnej potreby, plytváme jedlom, plytváme zdrojmi zeme. Chýba nám striedmosť. Vyhadzujeme obrovské množstvo potravín. Veľa vecí, ktoré si kúpime, musíme vyhodiť, pretože kým ich stihneme zjesť, sa pokazia.

Ja jedlo milujem. Dával som si ho rád, aj keď som jedol posledných 15 rokov len raz denne. Byť labužníkom nemusí znamenať, že človek trpí obžerstvom. Vychutnávať si môžeme akékoľvek druhy jedla aj raz denne. Všetky jedlá, ktoré som chcel ochutnať, som ochutnal. Jedol som rôzne zvláštnosti, precestoval som pár krajín, ochutnal som všetky veci, ktoré nepoznám a naozaj výživa je pestrá v tom, že človek oveľa intenzívnejšie vníma chuť a vôňu a je oveľa čistejšia, intenzívnejšia, silnejšia, ako keď ju fyzicky človek prijme.

Ja stále varím a veľmi rád. Kuchár, keď varí, tak vie, čo dáva do jedla. Má dobrý nos a cíti presne čo tam dal. Dokonca na jednej akcii so známymi, kde boli aj deti, chceli len odo mňa. Takže ja som nejedol ani neochutnával, len varil, a tie deti to jedli bez reptania.

Však aj dnes sedíme v reštaurácii, kde je plno vôní a nič mi to nerobí. Môžem aj s deťmi opekať, no to, že nejem, neznamená, že k tomu budem nútiť aj svoje deti. Každý si musí vyskúšať všetko, zbierať skúsenosti. Keď sa ma opýtajú, že čo je lepšie, tak im poviem, ale príde čas, keď to pochopia a vyhodnotia to samy.

Úplne normálne. Mamka stále ponúkne, na to jej poviem, že ja nepotrebujem.. a je to. Vnímajú to ako niečo, čo je moja záležitosť. Zo začiatku mali samozrejme strach a obavy, ale keďže som ten proces na pránickú výživu absolvoval v domácom prostredí, s rodičmi, manželkou a deťmi, nebolo to tak, že by som zmizol a objavil sa o 3 týždne ako niekto úplne iný. Videli, že tak to ide a že neumieram a že hoci som zo začiatku schudol, po 3 mesiacoch som opäť pribral.

Je to absolútne mŕtva záležitosť, nič mi to nedáva. Pijem ju len pre chuť. Zrnko kávy sa niekoľkokrát praží pri 200 až 250 stupňoch, potom sa to rozomelie. Ak by sme to chceli zasadiť, z toho by kávovník nevyrástol. Je to mŕtva hmota. Len pri tom spražení sa uvoľnia isté chute a éterické oleje a po tom, ako ňou prejde 92-stupňová voda zostane čistý lúh bez akejkoľvek energie a látok. Všetky, o ktorých vieme, sú len reklamným ťahom. Espresso má úplne minimum kofeínu.

Pre chuť. Mne káva chutí. Dával som si to koncom základnej vojenskej služby a odvtedy mi chutí a pijem ju. Stretávam sa často s ľuďmi, takže ju pijem aj zo spoločenských dôvodov na miestach, kde si oni niečo dajú a ja si dám tú kávičku. Keď som v horách mi ale vôbec nechýba.

Nikdy som spoločensky nežil intenzívnejšie ako teraz. V poslednej dobe som spoznal velikánske množstvo ľudí, s ktorými sme strávili veľa hodín. Väčšina z nás má 15-20 priateľov, s ktorými sa stretávame v rámci práce alebo rodiny a to sú ľudia, ktorí celý život idú s nami. Môj spôsob vnímania a nazerania na svet a aj to, že som momentálne časovo maximálne vyťažený spôsobil, že mnohí ľudia z môjho bývalého života už v ňom nie sú.

Zažil som si „extrém“, resp. úspešný spokojný a šťastný život v meradle bežných materialistických ľudí, čiže to, po čom každý človek túži a snaží sa získať. Vnútorne som však cítil, že čokoľvek materiálne vlastním alebo si užívam tento svet a dobré dovolenky, nie je to, čo ma napĺňa šťastím. Hoci je to krátkodobé uspokojenie krátkodobých túžob, spokojnosť si zamieňame s vnútorným pocitom šťastia a radosti. Takže na tejto úrovni som stále cítil, že to nie je to, prečo som sa narodil, čo nás napĺňa a prečo sme tu na tejto zemi. Zažil som si pád dole a krach firmy, odlúčenie od manželky a detí, malý rozpad rodiny. Aj keď nežijeme spolu, máme výborný vzťah a momentálne je to najlepšia matka našich detí, veľmi si ju vážim aj ctím za odvahu, ktorú preukázala, keď ja som riešil existenčné problémy.

Materiálne poklady nie sú dôvodom na šťastie. Tam, kde je náš poklad, tam je aj naše srdce a to nie je zárukou ani dôvodom k šťastiu. Je to zase len klamstvo, ktorému sme uverili. Dá sa fungovať úplne ináč. Cítil som vnútorný rozpor ako funguje celý tento systém a koľko našej energie odovzdávame úplne zbytočne do čiernej diery. Tie peniaze, ktoré od nás berie systém formou daní, odvodov a nezabezpečuje nič pre človeka, viem, kde tie peniaze končia, je to úplne veľká lúpež na našej energii a sile a nemal som chuť podporovať tento systém a venovať do neho čas ani energiu. V živote som si od štátu nič nevzal, ani nemocenskú, ani sociálne dávky, naopak dal som mu niekoľko miliónov.

Začal som 1995 vďaka veľmi dobrému priateľovi podnikať s kovovým odpadom. Postupne sme aktivity rozšírili, vyrábali sme okná a dvere. Otvoril som centrum pre bojové umenia, čo som prevádzkoval 10 rokov. Robil som 14 rokov bojové umenia.

Nie vôbec. Tá práca ma nenapĺňala. Človek síce zarábal a mohol si dovoliť veci, ale nenapĺňalo ma to. Teraz som časovo oveľa viac vyťažený, cestujem veľa po Slovensku i Česku a stretávam sa s ľuďmi, pre ktorých verím, že to má význam.

Známi pránisti alebo breathariáni vo svete:

francúzsky liečiteľ a šaman Henri Monfort sa živí pránou 13 rokov. V roku 2011 bol hosťom Českej televízie.
nemecká katolícka mystička a stigmatička Terezie Neumannová, nejedla nič okrem eucharistie od roku 1923 do roku 1962, od roku 1926 nepila ani žiadnu vodu
Čech Pavel Mácha prevádzkuje server www.pust.cz sa pránou živí od roku 2010
lekárka a brethariánka Barbara Moore, ktorá sa preslávila svojou cestou po celom svete a o ktorej London Sunday Chronicle hovorili ako tridsiatničke hoci mala 50 rokov
Anna Kateřina Emmerichová žila v rokoch 1774 - 1824 vo Flamschene v Nemecku a bez jedla žila posledných 12 rokov

Hlavne opatrne

Veda sa teda breathariánom smeje. Jednoducho, nejesť sa rovná zomrieť. Nesmieme však zabúdať, že nie všetko sa dá logicky vysvetliť, zvlášť ak ide o duchovné záležitosti. No zároveň musíme byť ostražití, pretože pravda je, že ani jeden z týchto ľudí nebol podrobený serióznym vedeckým testom. Skrátka to odmietajú. Veriť im, že žijú iba zo vzduchu, je teda ťažké. Ale možno že súčasná veda ešte nedokáže vysvetliť, ako breathariánstvo funguje a na vysvetlenie si budeme musieť ešte počkať... Tak či tak, blahodarné vplyvy klasického pôstu na ľudské telo sú známe. Ak však do svojho životného štýlu zámerne zaradíte hlad, hlavne opatrne a s rozumom.

Rekordéri v hladovaní

Skúmanie vplyvov hladovania na človeka sa dnes považuje za neetické, preto nájdeme iba málo výskumov v tejto oblasti. Rekordérom v tomto smere je Angus Barbieri zo Škótska, ktorý nejedol nič 382 dní a dostal sa do Guinnessovej knihy rekordov. Experimentu sa podrobil v 60. rokoch minulého storočia. Na začiatku vtedy 27-ročný muž vážil 207 kilogramov a zhodil 125 kíl. Pil len vodu, čaj, kávu a ďalšie bezkalorické nápoje, ale bral vitamíny. Angus bol dôkazom, že aj dlhodobá hladovka sa za istých podmienok dá prežiť v zdraví.

Krátky pôst telo ocení

Hladovanie môže mať množstvo terapeutických účinkov a dokonca je lepším „detoxikačným“ prostriedkom ako mnohé pseudoprípravky, ktoré sľubujú neuveriteľné výsledky. Raz za čas si dať pôst je absolútne v poriadku, dokonca existuje pomerne efektívny štýl stravovania, ktorý sa nazýva prerušované hladovanie a má pozitívny vplyv na telo.

Dlhšie hladovky ako 2 - 3 dni sa väčšinou neodporúča robiť samostatne bez dozoru lekárov.

Pohľad odborníkov na breathariánstvo

Odborníci na výživu, ako Pavlína Dostalíková z Inštitútu zdravého životného štýlu - NutriCentrum, sa vyjadrujú skepticky. Varuje pred hladnými pôstmi len na vode, keďže sa objavujú jedinci, ktorí odporúčajú dokonca vodu destilovanú, zbavenú všetkých minerálnych látok. Tento prístup ale naruší rovnováhu minerálov v organizme. Dlhodobé dodržiavanie takýchto diét môže viesť k vážnym zdravotným problémom vrátane straty svalovej hmoty a psychických porúch.

A dodáva, že pri pôste chýbajú telu potrebné živiny, predovšetkým sacharidy a z nich využívaná glukóza. Organizmus musí ísť do útlmu, zhoršuje sa koordinácia, dochádza k stratám svalovej hmoty, vyčerpaniu, strate energie a následnému jojo efektu. „Organizmus je dômyselný stroj, ktorý si s ‚hladomorom‘ chvíľu poradiť dokáže, ale rovnako tento prístup neodporúčam v dnešnej hektickej a stresujúcej dobe,“ hovorí Dostalíková.

Gastroenterológ Peter Minárik, PhD., hodnotí breathariánstvo ako „bizarné a nezmyselné správanie sa založené na viere“. Podľa neho je pre správne fungovanie organizmu nevyhnutné prijímať energiu z potravy a dlhodobé hladovanie môže mať devastujúce účinky na zdravie. „Niekoľkoročné hladovky sú nezmysly, ktorým sa nedá veriť,“ hovorí Minárik.

Život bez jedla: Pohľad biochemika

Biochemik Peter Ščigulinský vo svojom článku upozorňuje na zaujímavý fenomén medzi jednotlivcami, ktorí sa označujú za breathariánov. Na jednej zo svojich hodín biochémie sa pýtal svojich študentov, či počuli o „pránických ľuďoch“, ktorí tvrdia, že dokážu žiť bez jedla a vody.

Podľa jeho názoru je dôležité zamyslieť sa nad spôsobmi, ako by sa dalo dokázať alebo vyvrátiť pravdivosť týchto tvrdení. Navrhuje rôzne metódy, ako je monitorovanie činnosti jednotlivca, analýza krvi a iných telesných tekutín, ale tiež zdôrazňuje jednoduchý test - meranie zloženia vdychovaného a vydychovaného vzduchu. „Ak by breathariáni naozaj žili z prány, malo by to mať dopad na zloženie vydychovaného vzduchu,“ dodáva.

Alternatívne hypotézy a vedecké zákony

Ščigulinský vysvetľuje, že primárnym zdrojom energie pre naše bunky je spaľovanie organických látok, ako sú cukry, tuky a proteíny.

Zjednodušene sa však dá povedať, že molekuly paliva (cukry a tuky), ktoré sa skladajú z uhlíka, vodíka a kyslíka, sa vo väčšine buniek postupne premieňajú zložitými reakciami až na oxid uhličitý a vodu, pričom nevyhnutnou podmienkou je prítomnosť dostatočného množstva kyslíka podobne ako pri spaľovacom motore. Vyjadrené slovami: jedna molekula glukózy 1 C6H12O6 reaguje so 6 molekulami kyslíka O2, a pritom vzniká 6 molekúl oxidu uhličitého CO2 a 6 molekúl vody H2O. Zároveň sa pri tom sa uvoľní značné množstvo využiteľnej energie.

„Tvrdenie breathariánov, že dokážu žiť bez jedla, by sa dalo prirovnať k tvrdeniu, že motor auta bude fungovať aj bez paliva,“ hovorí.

Zo súhrnnej rovnice spaľovania glukózy nám logicky vyplýva, že množstvo kyslíka vo vydychovanom vzduchu by malo byť menšie, pretože časť kyslíka prestupuje do krvi a ide do tkanív, kde sa spotrebuje. A naopak množstvo oxidu uhličitého vo vydychovanom vzduchu by malo byť väčšie, pretože sa v organizme produkuje.

Takže ak breatharián vydychuje omnoho viac uhlíka v podobe oxidu uhličitého ako vdychuje, znamená to, že každým výdychom stráca jeho organizmus nezanedbateľné množstvo uhlíka. Bežný človek musí tento uhlík prijímať potravou v podobe cukrov, tukov a bielkovín.

Preto biochemik navrhuje alternatívne hypotézy:

Uhlík, ktorý breatharián vydychuje, sa do organizmu nedostáva zvonka potravou, ale vzniká v jeho organizme nejakým fyzikálnym procesom (napríklad jadrovým rozpadom iného prvku alebo jadrovou syntézou).
Látkou na ľavej strane schémy je sacharid alebo iná živina, akurát ju breatharián prijíma iným spôsobom ako ústami (napríklad pomocou infúzií a podobne).
Breatharián hovorí pravdu a naozaj neprijíma žiadnu potravu. V tom prípade u neho prebieha hladovanie a na ľavej strane schémy bude molekula tuku, ktorú organizmus vyberá z tukových zásob, aby pokryl energetické potreby svojich buniek. Prejaví sa to postupným strácaním telesnej hmotnosti a chradnutím. Ak s tým breatharián začal dnes a poctivo bude v hladovke pokračovať, smrť u neho nastane do 90 dní.

Fyzikálne a chemické zákony, ktoré sme objavili pred desiatkami či stovkami rokov sú však neúprosné. A tak keď sa objaví jednotlivec alebo skupina s neuveriteľným tvrdením (s dôrazom na slovo neuveriteľný), ktoré sa vymyká známym a časom overeným zákonom prírody, znamená to buď začiatok revolúcie v danej vedeckej oblasti, alebo to znamená, že médiá a verejnosť nie sú natoľko vedecky gramotné, aby také tvrdenie odfiltrovali skôr, než sa dostane k stále pomerne dôverčivým masám. Žiaľ, väčšinou sa deje to druhé.

Psychologický pohľad

Psychológ Martin Miler sa zaoberá psychickými aspektmi hladovky a uvádza, že dlhodobé hladovanie môže mať negatívny dopad na psychiku človeka. Dôvody, prečo sa ľudia rozhodujú pre takúto radikálnu zmenu životného štýlu, sú rôzne a nie vždy založené na racionálnych úvahách.

Cesta k harmónii alebo nebezpečný experiment?

Breathariánstvo vyvoláva množstvo otázok a kontroverzií. Zatiaľ čo niektorí jednotlivci sa snažia žiť bez jedla a veria v duchovný rozmer tejto filozofie, väčšina odborníkov varuje pred vážnymi rizikami spojenými s takýmto životným štýlom. Hladovanie a odmietanie jedla nie je udržateľné a môže mať devastujúce dôsledky. Na konci dňa je dôležité si uvedomiť, že náš organizmus potrebuje vyváženú stravu na to, aby správne fungoval.

tags: #život #bez #jedla #yotu #čo #to