Lisabonská zmluva a Zmluva o fungovaní Európskej únie

Lisabonská zmluva, podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone, mení a dopĺňa Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva. Nadobudla platnosť 1. decembra 2009. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou zmluvy svojím uznesením č. 809 z 10. apríla 2008 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

Touto zmluvou VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY zakladajú medzi sebou EURÓPSKU ÚNIU (ďalej len „únia“), na ktorú členské štáty preniesli právomoci na dosiahnutie spoločných cieľov. Táto zmluva predstavuje novú etapu v procese utvárania čoraz užšieho spojenectva medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi. Únia nahrádza Európske spoločenstvo a je jeho právnym nástupcom.

Únia je založená na tejto zmluve a na Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluvy“). Tieto dve zmluvy majú rovnakú právnu silu.

Preambula Lisabonskej zmluvy zdôrazňuje niekoľko kľúčových aspektov:

Inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy.
Význam skoncovania s rozdelením európskeho kontinentu.
Oddanosť princípom slobody, demokracie, rešpektovania ľudských práv a právneho štátu.
Želanie prehĺbiť solidaritu medzi národmi pri rešpektovaní národnej histórie, kultúry a tradícií.

Hodnoty a ciele Európskej únie

Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi.

Cieľom Únie je presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov. Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou. Únia vytvára vnútorný trh a usiluje sa o trvalo udržateľný rozvoj Európy.

Ďalšie ciele Únie zahŕňajú:

Boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii.
Podporu sociálnej spravodlivosti a ochrany, rovnosti medzi ženami a mužmi.
Podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi.
Rešpektovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti.

Právomoci a zásady fungovania Únie

V súlade s článkom 5 právomoci, ktoré na Úniu neboli zmluvami prenesené, zostávajú právomocami členských štátov. Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu, obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv. Predovšetkým národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu.

Vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality. Podľa zásady prenesenia právomocí Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených.

Podľa zásady subsidiarity koná Únia v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie.

Podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv.

Základné práva a slobody

Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy. Práva, slobody a zásady v charte sa vykladajú v súlade so všeobecnými ustanoveniami hlavy VII charty, ktorými sa upravuje jej výklad a uplatňovanie a pri riadnom zohľadnení vysvetliviek, na ktoré sa v charte odkazuje a ktoré označujú zdroje týchto ustanovení.

Základné práva tak, ako sú zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie.

Mechanizmy ochrany hodnôt Únie

Na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie môže Rada štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Európskeho parlamentu rozhodnúť, že existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom. Rada pravidelne overuje, či dôvody, na základe ktorých prijala rozhodnutie, ešte stále trvajú.

Európska rada môže na návrh jednej tretiny členských štátov alebo na návrh Európskej komisie a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu jednomyseľne rozhodnúť o existencii závažného alebo pretrvávajúceho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom, a to po vyzvaní tohto členského štátu, aby predložil svoje stanovisko.

Ak je prijaté rozhodnutie podľa odseku 2, môže Rada kvalifikovanou väčšinou rozhodnúť o pozastavení určitých práv vyplývajúcich z uplatňovania zmlúv pre príslušný členský štát vrátane hlasovacieho práva zástupcu vlády tohto členského štátu na zasadnutiach Rady. Rada pritom zohľadní možné následky takéhoto pozastavenia na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb.

Demokratické zásady

Únia dodržiava pri všetkých svojich činnostiach zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.

Fungovanie Únie je založené na zastupiteľskej demokracii. Občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente. Členské štáty sú zastúpené v Európskej rade hlavami štátov alebo predsedami vlád a v Rade svojimi vládami, ktoré samotné sú demokraticky zodpovedné buď svojim národným parlamentom, alebo svojim občanom.

Každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. Rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi. Politické strany na európskej úrovni prispievajú k formovaniu európskeho politického vedomia a k vyjadrovaniu vôle občanov Únie.

Európsky parlament a Lisabonská zmluva.

Úloha národných parlamentov

Národné parlamenty aktívne prispievajú k dobrému fungovaniu Únie tým, že:

Ich inštitúcie Únie informujú o návrhoch legislatívnych aktov Únie, ktoré im zasielajú.
Dohliadajú na dodržiavanie zásady subsidiarity.
Sa zúčastňujú na mechanizmoch hodnotenia vykonávania politík Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Sa zapájajú do politickej kontroly Europolu a hodnotenia činnosti Eurojustu.
Sa zúčastňujú na postupoch revízie zmlúv.
Sa im oznamujú žiadosti o pristúpenie k Únii.
Sa zúčastňujú medziparlamentnej spolupráce medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom.

Protokoly

Zmluva obsahuje niekoľko protokolov, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Medzi ne patria:

Protokol o úlohe národných parlamentov v Európskej únii.
Protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.
Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskej únie.
Protokol o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.
Protokol o štatúte Európskej investičnej banky.

Tieto protokoly dopĺňajú a konkretizujú ustanovenia zmluvy a zabezpečujú jej efektívne fungovanie.

Lisabonská zmluva priniesla významné zmeny v fungovaní Európskej únie, posilnila jej demokratickú legitimitu a zvýšila efektívnosť jej činnosti. Zmluva sa zameriava na posilnenie úlohy Európskej únie vo svete a na zlepšenie života jej občanov.

tags: #zmluvy #o #fungovani #europskej #unie #priloha