Príznaky Blížiacej sa Smrti: Čo Môžeme Očakávať

S blížiacou sa smrťou prechádza človek rôznymi zmenami a výrazne sa mení aj jeho prežívanie diania okolo neho. V tomto období má umierajúci stále menej telesnej energie. Sťahuje sa z vonkajšieho sveta, viac spí, alebo aspoň veľa odpočíva.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa telo a myseľ menia v posledných fázach života, a ako môžeme umierajúcich sprevádzať s láskou a porozumením.

Psychické a Emocionálne Zmeny

Už nemá záujem o knihy, noviny ani televíziu. Dokonca už nestojí ani o ľudí, s ktorými bol predtým rád a s ktorými mu bolo dobre. Už si neželá, aby za ním prichádzali susedia, alebo známi. Chcel by mať okolo seba už len niekoľkých blízkych, alebo dôverných priateľov. A niekedy chce zostať úplne sám.

Vo sne, v polospánku aj v bdení prechádza svoj život a bilancuje. Niekto to robí v tichosti, len sám so sebou, niekomu pomáha tichá spoluúčasť inej osoby. Jej prítomnosť mu umožňuje stretnúť sa so svojim životom, so svojimi spomienkami. Môžeme mu teda ponúknuť tichú účasť, ktorá mu umožní nechať spomienky prichádzať a odchádzať. Môže sa stať, že umierajúci práve v tomto období objaví vo svojom živote nové súvislosti, poriadok a zmysel.

Človek sa obracia do svojho vnútra a už nemá takú potrebu hovoriť. Slová strácajú svoju dôležitosť. Byť potichu je zmysluplnejšie. Pre umierajúceho čas plynie inak a zaniká vnímanie času tak, ako ho vnímal, keď bol plne aktívny. Niekedy sa táto zmena spája s pocitom neistoty a stáva sa záťažou. Umierajúci si kladie rôzne otázky: Koľko mi zostáva ešte času? Pôjde to takto ešte dlho? Musím ešte dlho trpieť?

Umierajúci človek sa väčšinou zapodieva sám sebou a svojim životom, ostatní ho môžu len nežne, niekedy zblízka a niekedy viac z diaľky, sprevádzať. Aby sme ho lepšie pochopili, môžeme porozmýšľať, ako vnímal vo svojom živote blízkosť ostatných, ako vyjadroval svoje city, ako stonal a prekonával bolesti a ťažkosti.

Umierajúci obvykle viac spí, než je hore. Niekedy to zvonku môže vyzerať, akoby stále len spal, ale často v tomto čase spracováva veľa dôležitých vecí.

Niekedy chce umierajúci cítiť aspoň ľahký dotyk ruky, telesnú blízkosť iného človeka. A niekedy sú preňho dotyky rušivé. Treba sa pokúsiť vycítiť, čo mu je príjemné, nebáť sa aj opýtať. Odmietanie alebo odstup nie je znamením nedostatočnej lásky.

Fyzické Zmeny

Spolu so všetkým ostatným sa menia aj želania umierajúceho, pokiaľ ide o jedlo a pitie. Jedlom dodávame svojmu telu energiu. Jeme, aby sme žili. Keď telo začína umierať, je úplne prirodzené, že už nechce prijímať potravu. Pomaly sa menia stravovacie návyky, už mu nič nechutí, dáva prednosť tekutej strave pred pevnou. Najskôr treba vynechať mäso, potom tiež zeleninu a ťažko stráviteľné pokrmy, nakoniec aj mäkšie potraviny. Umierajúci už jednoducho nechce nič jesť.

Pre príbuzných je väčšinou veľmi ťažké rešpektovať toto želanie, ťažia ich rôzne myšlienky: "Nenecháme ho predsa umrieť od hladu! Je to priama a ťažká konfrontácia blízkych s vlastnou bezmocnosťou a s prichádzajúcou smrťou: "Veď zomrie, keď nebude jesť!", alebo: "Keď bude hladný, tak to pôjde ešte rýchlejšie, musí predsa bojovať! Určite je taký unavený preto, lebo nič neje! Týmto pochybnostiam a dotieravým otázkam sa dá čeliť. Treba si uvedomiť, že v tomto období života je úplne prirodzené už nič nejesť. Telesnú energiu, ktorú dostávame z jedla, už nepotrebujeme. Umierajúci potrebuje teraz už iný druh energie. Príbuzní by sa preto mali snažiť neobťažovať ho a rešpektovať jeho želania.

Posledné obdobie však môže sprevádzať zvýšený smäd. Ak umierajúci už nemôže piť zo šálky, môžeme použiť slamku, alebo mu podať do úst malé množstvo vlažnej tekutiny čajovou lyžičkou. Môžeme skúsť aj kojeneckú fľašku s cumľom, fľašku od minerálky s náustkom a pod. Ak už nevládze tekutinu prehĺtať, zvlhčujeme mu opakovane ústa, napríklad ľadovými kockami z čaju alebo ovocnej šťavy.

Príbuzní často žiadajú lekára v týchto chvíľach, aby umierajúcemu dal infúzie, aby nebol smädný. Tu treba vedieť, že v bezprostrednej blízkosti smrti je takýto postup nežiadúci, necitlivo zasahuje do prirodzeného "odchádzania" tela a môže chorému priťažiť, spôsobiť mu opuchnutia, zmätenosť, sťažiť dýchanie. Infúzia neznižuje pocit smädu. Pocit smädu vieme znížiť, ak sa staráme o ústnu dutinu a jej zvlhčovanie.

Pleť zomierajúceho človeka je bledá, biela, modrastá alebo žltá. Oči sú zvyčajne sklené alebo dokonca biele, otvorené alebo zatvorené a niekedy nereagujú na podnety okolia. Končatiny môžu byť na dotyk buď studené alebo horúce a nechty dostanú modrastý odtieň. Dôvodom je slabá cirkulácia krvi, pretože činnosť srdca sa spomaľuje. Zomierajúcim sa často vytvorí opuch (edém), ktorý je spôsobený hromadením tekutín, a na pokožke sa tvoria na dotyk teplé alebo studené lepkavé škvrny.

S prichádzajúcim koncom nastávajú aj zmeny v dýchaní, ktoré môže byť hlučné, prípadne umierajúci lapá po dychu. Pohľad na takéhoto človeka je bolestivý, ale jemu samému utrpenie nespôsobuje. Nástup konca signalizuje aj zvuk hlienov či výlučkov, ktoré sa pohybujú v dýchacích cestách. To však pacienta neruší, pretože často nereaguje alebo hlboko spí. Pred smrťou sa niekedy objavuje tzv. Cheyne-Stokesovo dýchanie. Tento jav je sprevádzaný hlasnými dychmi, po ktorých nasleduje obdobie bez dychov. Blízki sú často zmätení, pretože nevedia, či už zomierajúci vydýchol naposledy. Na konci života je tiež dýchanie pokojnejšie.

Zomierajúci môžu začať nepokojne rozhadzovať rukami a vyzerá to tak, ako keby chceli vstať z postele alebo sa k niekomu, či niečomu natiahnuť. Ide o prirodzenú súčasť procesu umierania, ale nedochádza k nej vždy. Ďalším znakom môžu byť halucinácie. Umierajúci niekedy opisujú skutočnosti, predmety, hovoria o výletoch a podobne. Priestor pre vznik týchto situácií vytvára znížený príjem potravy a tekutín.

Tento fenomén opisuje stav, keď niekto nereaguje alebo hlboko spí, náhle sa však prebudí, niekedy sedí, pozerá na svoje okolie a rozpráva. Je to často neočakávané a šokujúce. Rodiny sa z týchto okamihov tešia, pretože ich blízki sa týmto spôsobom najviac približujú k stavu, keď boli zdraví. Deň alebo dva pred smrťou môže dokonca dôjsť k výbuchu energie. Pacient menej spí, rozpráva, dokonca sa naje a napije.

Umierajúci človek môže byť v niektorých chvíľach, alebo dňoch nepokojný. Stáva sa, že sa metá na lôžku, robí bezcieľne pohyby rukami alebo nohami, snaží sa odísť, alebo bez viditeľného dôvodu šklbe prstami. To sú tiež znamenia, že stráca spojenie s týmto pozemským svetom. Keď pokojne sedíme na jeho posteli a dávame mu najavo, že nie je sám, môže sa upokojiť. Avšak netreba si vyčítať, ak to nepomôže. Nepokoj sa dá liečiť aj podaním liekov, ale stále treba mať na pamäti a snažiť sa o porozumenie pre umierajúceho, ktorý sa chystá na svoj veľký odchod svojim jedinečným spôsobom.

Deň, alebo aj viac dní pred smrťou nastane niekedy v umierajúcom človeku posledná mobilizácia všetkých síl. Napriek tomu, že dovtedy skoro stále spal a nekomunikoval, náhle je úplne bdelý, pri jasnom vedomí, zapája sa do života, želá si niektoré jedlá, alebo sa snaží ešte raz sa posadiť, či postaviť. Treba, aby sme využili tento čas a snažili sa splniť jeho priania, nebáli sa ani porušiť diétu, rozprávali sa sa s ním a rozlúčili sa.

tags: #zomiera #prw #hlad #príznaky

Populárne príspevky:

• Pestovanie netradičného ovocia u nás
• Zloženie a nutričné hodnoty syra Tesco
• Srnčie mäso s brusnicami
• Recept na Bonviváni Francúzske Zemiaky
• Recept na domáce údené mäso