Zrážanie mlieka u dospelých: Príčiny, dôsledky a alternatívy

V súčasnosti sa často vedú diskusie o tom, či je konzumácia mlieka pre ľudský organizmus prospešná alebo či je lepšie sa vzdať tohto "nápoja".

V poslednom období čoraz viac ľudí pitie mlieka odmieta, niektorí odborníci jeho konzumáciu neodporúčajú.

Niektorí znalci živočíšnej ríše tvrdia, že mlieko je potrava určená iba pre mláďatá, dospelé jedince mlieko nekonzumujú, tak prečo by ho mali piť dospelí ľudia?

Dôležité je i spomenúť si, že celé generácie našich predkov konzumovali mlieko.

Tiež je dôležité si uvedomiť, že príjem mlieka sa nezapočítava do pitného režimu ako napríklad voda; jeho konzumácia je súčasťou celodennej stravy, hodnotné jedlo.

Sú známe i názory, že pitie studeného mlieka organizmus zahlieňuje, pitie teplého psychiku utišuje, upokojuje.

V receptoch starých materí sa spomína podávanie teplého mlieka s medom pred spaním ako „pomôcka“ k pokojnému spánku.

Nie je to povera.

Mlieko obsahuje aminokyselinu tryptofán, ktorá pomáha pri tvorbe melatonínu a pôsobí upokojujúco, podobne ako med.

Zloženie mlieka a jeho význam

Mlieko je tekutina, ktorú tvorí voda, plnohodnotné živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný tuk, cenný mliečny cukor, vitamíny a minerálne látky.

Mlieko je spolu s mliečnymi výrobkami, mäsom, vajciami, strukovinami, obilninami, zeleninou vrátane zemiakov hlavným zdrojom bielkovín v ekonomicky vyspelých krajinách.

Obsahuje asi 3,8 % bielkovín, z toho najvyšší podiel pripadá na kazeín.

V kazeíne sa nachádzajú minerálne látky, vápnik a fosfor.

Z bielkovín v mlieku nájdeme i albumín, menej sérumalbumín, tiež laktalbumín s vyšším obsahom sírnej aminokyseliny - cystínu.

Mliečny cukor, laktóza, umožňuje činnosť baktérií mliečneho kysnutia, ktoré premieňajú laktózu na kyselinu mliečnu, spôsobujú zrážanie mlieka.

Z vitamínov sú to vo vode rozpustné - B1, B2 a C a v tuku rozpustné vitamíny A, D, E; nájdeme tu aj lecitín a cholesterol.

Mlieko je veľmi citlivá potravina.

Ľahko naberá pachy, ale najmä sa rýchlo kontaminuje rôznymi mikroorganizmami.

I z tohto dôvodu sa musí mliekarensky upraviť a pasterizovať, t. j. zbaviť zárodkov chorôb.

Čerstvé kravské mlieko má po nadojení okolo 5-7 % tuku.

Percento tuku záleží najmä od plemena a spôsobu kŕmenia.

V mliekarni sa technologicky tuk odoberá, použije sa na ďalšie spracovanie na maslo, smotanu a podobne.

V potravinových obchodoch môžeme zakúpiť mlieko plnotučné (3 % tuku), polotučné (1,5 %) nízkotučné (0,5 % tuku).

Je však potrebné si uvedomiť, že mlieko obsahuje množstvo látok, potrebných pre živý organizmus, vrátane v tuku rozpustných vitamínov.

Ak sledujeme svoj denný energetický príjem, tzv. počítame svoje zjedené kalórie, musíme sa rozhodnúť samy.

„Piť či nepiť mlieko“, je to kontroverzná téma, ktorá odznieva v mnohých rozhovoroch mamičiek, či ľudí s alergickým ochorením.

Na našom území sa môže spotrebiteľ stretnúť i s mliekom od iných samíc.

Ovčie mlieko má vyšší obsah minerálnych látok, viac vitamínov D, B3, C, B12, či vápnika.

Je lepšie stráviteľné.

Bielkoviny ovčieho mlieka obsahujú kompletné spektrum aminokyselín vrátane esenciálnych.

Kozie mlieko obsahuje najviac vápnika (spomedzi kravského a ovčieho).

Tiež je bohaté na vitamíny a oproti kravskému mlieku aj lepšie stráviteľné.

Z týchto faktov je zrejmé, že pokiaľ nemáme žiaden zdravotný problém konzumovať mlieko, neurobíme žiadnu chybu, keď si zadovážime kvalitné domáce mlieko zo známeho kontrolovaného zdroja.

Možno ste už niekedy počuli vetu: „Krava dojí pyskom“.

Nuž, je to pravda.

A vlastne, táto múdrosť patrí, bez urážky, i pre dojčiacu ženu.

Tak i krava, kŕmená kvalitným, voňavým krmom, dáva kvalitné, chutné mlieko.

Problémy s trávením mlieka

U detí aj dospelých môžu vzniknúť aj problémy s trávením, ochorenia dýchacích ciest, bolesti brucha či nafukovanie, ktoré sú spôsobené laktózovou intoleranciou alebo alergiou na bielkoviny kravského mlieka.

Dojčatá produkujú enzým laktázu, ktorý štiepi mliečny cukor - laktózu.

Tvorba laktázy v dospelosti klesá, čím sa laktóza môže stať úplne nestráviteľnou.

Vtedy je nutné bielkoviny tohto druhu vynechať a nahradiť inými.

Alternatívy mlieka

Niektorí konzumenti si pripravujú rastlinné mlieka, t. j. vo vode rozmixované semená napríklad orechov, maku, tiež mlieka ovsené, ryžové a iné.

Známe je i sójové mlieko, pripravované z uvarených sójových bôbov; či priamo zo zakúpeného upravovaného sušeného sójového prášku.

Ak sa niekto zameriava iba na príjem bielkovín z rastlín, je potrebné si uvedomiť, že tieto zdroje sú zvyčajne limitované obsahom aminokyselín, t. j. nie sú kompletné.

V takomto prípade získavania bielkovín iba z rastlinnej stravy (niektoré druhy vegetariánstva) je nutné zabezpečiť pestrú stravu, vzájomne jednotlivé zdroje kombinovať, striedať.

I z tohto hľadiska sa javia diéty v detskom veku (príjem bielkovín iba z rastlinných zdrojov) ako problémové, s vysokou pravdepodobnosťou nedostatku všetkých potrebných aminokyselín a tiež ostatných výživových zložiek ako je vitamín B12, železo, či antioxidant zinok.

Dnes už existujú mlieka, do ktorých sa pridáva laktáza a teda sa mlieko veľmi dobre trávi.

Mlieko a jogurty

Jogurt je jednoduchý kyslomliečny výrobok a jeho výroba sa stále zdokonaľuje.

Ako prví spoznali jogurty ľudia v južných krajinách.

K priekopníkom patrili určite Bulhari, veď klasická jogurtová kultúra nesie označenie Lactobacillus bulgaricus.

Tieto voľným okom neviditeľné baktérie sú mikroorganizmy, ktoré robia z mlieka jogurt.

Jogurt sa nemusel vymýšľať.

Keď sa mlieko pri vyššej teplote prostredia nechalo postáť, vznikol nápoj, ktorý poznáme ako jogurt.

Biely a veľmi hutný, s takou pevnou konzistenciou, že sa dal krájať nožom a po vyklopení z pohára si zachoval svoj tvar.

Nepridávali sa do neho nijaké zahusťujúce prostriedky.

Normálne mlieko má sušinu okolo 12 percent, jogurty ju však majú vyššiu - 20 až 21 percent.

Zvýšenie sušiny sa dosahovalo zahusťovaním mlieka.

Neskôr sa do mlieka, z ktorého sa vyrábal jogurt, pridávalo sušené mlieko.

Dnes ich je na trhu veľké množstvo.

Pokiaľ výrobok obsahuje termofilné - jogurtové kultúry a má požadovanú sušinu 20 percent, je to jogurt.

Ak má sušinu nižšiu - okolo 12 a menej percent, je to jogurtové mlieko.

Dnes sú v ponuke jogurty s minimálnym obsahom tuku zložené z odstredeného mlieka, sušeného odstredeného mlieka a želatíny.

Želatína slúži na lepšie stuhnutie.

Pomocou nej získa výrobok pevnejšiu konzistenciu.

Keďže mlieko, z ktorého sa jogurt vyrába, bolo odtučnené, výrobca musí na stuhnutie použiť stabilizátor - želatínu.

Tuky v jogurtoch

Prečo maslo aj smotana držia pohromade?

Pretože obsahujú tuk.

Výrobca na etikete často priznáva, že ako tužidlo používa modifikovaný škrob.

Podľa legislatívy to v poriadku je.

No to, že odoberieme z mlieka tuk a potom doň dodáme škrob a vyrobíme tak zdravé nízkotučné výrobky, nie je úplne v poriadku.

Spotrebiteľa totiž ochudobňujeme o výživné látky, ktoré sú práve v tuku.

Ide hlavne o vitamíny rozpustné v tuku, ako sú vitamíny A, D, E a K.

Pretože ľudia sa jogurtmi neprejedajú.

Nemyslím si, že množstvo tuku v jogurte, ktoré skonzumujú, môže niekoho ohroziť.

Výrobcovia sa prispôsobili trendu zdravej výživy, že správne je to jedlo, ktoré obsahuje málo živočíšnych tukov.

Pre mliekarov je pritom výroba jogurtu s nižším obsahom tuku lacnejšia, hoci ho nahrádzajú škrobom.

Zdá sa mi, že pri jogurtoch ide až o prehnané zdôrazňovanie tohto aspektu výživy.

Ak dospelý človek zje denne jeden téglik jogurtu, nevidím zvláštny nepriaznivý vplyv na jeho zdravie, bez ohľadu na to, či jogurt obsahuje 0,5 alebo 3,5 percenta tuku.

Pretože tuk je nositeľom chuti.

Pri tučnejšom jogurte je chuť podstatne bohatšia a jogurt je aj výrazne výživnejší.

Nikto od zvýšeného obsahu tuku v jogurte nezomrel.

Myslím si, že je to trochu prehnaná obava.

Kyslosť jogurtov a stabilizátory

Jogurt je prirodzene kyslý.

Spomenuté látky sú tzv. stabilizátory kyslosti.

Legislatíva ich použitie povoľuje.

Takýto výrobok vzbudzuje prirodzenú nedôveru.

Jogurtové kultúry, užitočné mikroorganizmy sa postarajú o to, aby sa laktóza ich činnosťou premenila na kyselinu mliečnu.

Čo núti výrobcov dodávať do jogurtov tzv. stabilizátory kyslosti?

V poslednom období jogurty podliehajú móde.

V minulosti boli pevné, tuhé a výrazne kyslé.

Bola to ich prirodzená vlastnosť.

Keď sa do nich začali pridávať ovocné zložky, vznikla požiadavka na jogurtové kultúry s nižšou kyslosťou.

Postarajú sa o to, aby jogurt dlho vydržal a tiež o to, aby sa kyslosť nežiaduco nezvyšovala.

Plnia úlohu akejsi brzdy ďalšieho rastu kyslosti.

Držia ju na uzde a pritom zabezpečujú stabilitu výrobku, teda aj to, že sa jogurt nekazí a má dlhšiu trvanlivosť.

Všetko závisí od spôsobu ich uchovania a čiastočne aj od spôsobu výroby, presnejšie od teploty, pri akej mlieko prekysáva.

Ak je to pri teplote vyše 40 stupňov Celzia, mlieko sa zrazí do troch hodín, ide o rýchlo zrejúce - fermentované výrobky.

Druhá technológia využíva zrážanie mlieka pri 30 stupňoch Celzia, ale to trvá 24 hodín.

Tieto jogurty lepšie držia konzistenciu, neuvoľňujú srvátku.

Na to sa nedá všeobecne odpovedať, pretože každý jogurt v dôsledku iného zloženia a použitia rôznych jogurtových kultúr má iné vlastnosti.

Všeobecne však platí, že stabilizátor drží kyslosť a predlžuje trvanlivosť zhruba na dvojnásobok.

Bez stabilizátora by kyslosť rástla, jogurt by sa stával kyslejším a kyslejším.

Moderní spotrebitelia sú nároční.

Požadujú jogurt stále rovnakej chuti.

Núka sa otázka, že do istej miery nadiktovali použitie umelých doplnkov sami spotrebitelia zjednodušeným chápaním toho, čo je tzv. zdravá výživa.

Výrobcovia sa usilujú zákazníkom - v prvom rade obchodu - vyhovieť najjednoduchším, najekonomickejším riešením.

Nezabúdajme na cenu.

Spotrebitelia sa pri kúpe rozhodujú podľa cenovky.

Nečítajú etikety, ktoré oznamujú zloženie.

Ľudia žijú rýchlo, robia nákupy na týždeň, dva.

Tomu zodpovedajú jogurty, ktoré už vydržia dlho na pulte aj doma v chladničke.

Dnes sa ponúkajú jogurty so stabilizátormi aj bez nich.

Treba uprednostniť jogurty bez éčok, hoci majú kratšiu lehotu spotreby.

Vynechal by som aj nízkotučné, pretože sa dopĺňajú o škroby a želatíny.

Žiaduce je vyberať si jogurty prirodzene kyslé, s dobrou pevnou konzistenciou, ktoré sa dajú krájať nožnom.

Jogurt nesmie byť ťahavý.

Vzhľadom na to, že súčasné potraviny sú presladené, je lepšie konzumovať čisté jogurty.

Ochucovanie jogurtov

Propagujete biely jogurty.

Jogurty sa však ochucujú, aby mali lepšiu chuť, vyššiu biologickú hodnotu.

Osobne dávam prednosť bielemu jogurtu, každý ich ale nemá rád.

Doma si ich však dochutím zeleninou - najčastejšie nadrobno porezaným cesnakom alebo cibuľkou či pažítkou.

Kyselina mliečna sa postará o elimináciu nepríjemného cesnakového zápachu.

Ďalšou možnosťou je zeler, uhorky.

Priam ponúkate výrobcom návod na to, aby rozšírili ponuku ovocných jogurtov o zeleninové.

Nič, možno skostnatená tradícia, ten kto príde prvý s takouto ponukou, môže byť úspešný a ostatní výrobcovia spravidla opakujú postup, ktorý zaručuje vyššie predaje.

Viac zeleniny v jogurtoch by bolo zdraviu prospešnejšie ako ovocie, ktoré je dosládzané.

Naša strava je presladená, cukor je oveľa väčšie zlo ako tučný jogurt.

Kyslomliečne výrobky, kam sa jogurt radí, patria medzi ľahko stráviteľné.

V pôvodnej prírodnej podobe zaručujú, že v našom tele prebieha optimálna látková výmena, obohacujú nás o vápnik a cenné vitamíny.

Sú to všetko dôvody, prečo ich odporúčame pravidelne jesť.

Zoznam potravín s obsahom laktózy:

tags: #zrazanie #mlieka #u #dospelych #príčiny

Populárne príspevky:

• Tipy na prípravu makrely
• Produkty pre hovädzí dobytok
• Elektrická rúra AKP 742 IX
• Ako uvariť kurací vývar
• Zdravšie žemle