Zrkadlová guľa Snoezelen a jej využitie v multisenzorických miestnostiach

Osoby s autizmom nedokážu správne spracovať zmyslové stimuly a môžu byť hypo alebo hyper reaktívni na prichádzajúce stimuly. Mnohí sú až posadnutí sebastimuláciou, a bez primeranej stimulácie môžu jednotlivci ako náhradu nájsť východisko v sebapoškodzovaní, hneve alebo repetitívnom správaní. Toto správanie ovplyvňuje a zasahuje do každodenných aktivít.

Na zlepšenie schopnosti relaxovať sa využívajú rôzne relaxačné techniky a pomôcky. Je možné ležať na obľúbenom mieste v miestnosti, napríklad v relaxačnej hojdacej sieti, na polohovacom vaku alebo čalúnenom podstavci. Pocit relaxácie navodzuje jemná relaxačná hudba v pozadí a tlmené farebné svetlo. Použitý môže byť napríklad aj jeden svetelný efekt - bublinkový valec alebo projekcia z projektorov s pomaly plynúcimi obrázkami - spolu s hudbou (napr. obrázky lesa - použitie zvukov prírody, spevu vtákov; obrázky rybičiek - zvuky mora, delfínov, a pod.).

Autorka v tomto texte predstavuje výber vhodných pomôcok pre osoby s autizmom a Aspergerovým syndrómom. Sumarizuje obľúbené a dôležité komponenty pre stimuláciu zraku, sluchu, hmatu, čuchu, chuti i propriocepcie a vestibulárneho systému.

Ak chceme, aby sa klient upokojil a relaxoval, musíme vedieť ako toleruje jednotlivé stimuly. Je dôležité, aby neboli naraz pustené všetky zariadenia, lebo by mohlo dôjsť k prestimulovaniu.

Zraková stimulácia

Zraková stimulácia patrí medzi najčastejšie využívanú stimuláciu v multisenzorickej miestnosti. Neodmysliteľnou súčasťou Snoezelenu je hudba, ktorá dotvára celkovú atmosféru. Medzi obľúbené pomôcky patrí:

  • Zrkadlová guľa s reflektorom
  • Bublinkový valec
  • Projektor s panoramatickým rotátorom
  • Projektor premietajúci svetelné obrázky
  • Optické vlákna

Efekty vyvolané zrkadlovou guľou a reflektorom sa pacientom páčili. Niektorí pacienti však uviedli, že pohyblivé bodové svetlo u nich vyvolávalo pocit nevoľnosti, točenia hlavy a závrate.

Projektor premietajúci svetelné obrázky - abstraktné beztvaré obrázky (napr. oblak) síce priťahovali pozornosť pacientov, ale neovládli pozornosť natoľko ako viac známe konkrétne obrázky (napr.

Mnohí pacienti opisovali krásu jemných vlákien a dúhové efekty optických vlákien, ale len málo z nich sa pokúsilo o interakciu.

Bublinkový valec - veľký bublinkový valec umiestnený v rohu miestnosti, ktorý poskytuje zrakovú stimuláciu prostredníctvom bubliniek stúpajúcich vo valci.

Podľa vzoru mnohých iných miestností Snoezelen, steny sú namaľované na bielo, aby sa zvýraznil vizuálny podnet, a aby miestnosť vyzerala sviežo. Okná sú zatemnené ťažkými závesmi krémovej farby, čo pomôže odľahčiť “nemocničnú atmosféru”. Podlaha je pokrytá hlbokým plyšovým kobercom krémovej farby. V jednej časti miestnosti sú umiestnené mäkké podlahové vankúše podobnej farby. Mäkké pokrytie podlahy sa dá využiť na sedenie alebo ležanie, no vyžadujú sa aj primerané sedadlá.

Sluchová stimulácia

Neodmysliteľnou súčasťou Snoezelenu je hudba, ktorá dotvára celkovú atmosféru. Používa sa:

  • piano matrac
  • hudobné nástroje produkujúce hlboké basové tóny

Hudba - abstraktná hudba v pozadí, ako napr. hudba “new age” je jemná a príjemná, a jej tón a rytmus sa dá predvídať. To bolo jej prednosťou oproti napr.

piano matrac - molitanový matrac s interaktívnymi klávesami, ktoré môžu klienti stláčať rukami alebo nohami. Pomôcky sa využívajú na rozvoj porozumenia príčiny a následku, na rozvoj sluchovej schopnosti rozlíšenia jednotlivých zvukov, na rozvoj kognitívnych schopností, najmä pamäte.

Hmatová stimulácia

Sú klienti s rôznou citlivosť na dotyky, niektorí ich veľmi obľubujú a vyžadujú si masáže cez oblečenie alebo aj na holé telo. Niektorí sú naopak na dotyky veľmi senzitívni, odmietajú určité povrchy alebo masáže. Na vibračnú stimuláciu je možné použiť ľudský hlas, ruky, vibračné hračky, vibračné vankúše, elektrické prístroje a strojčeky, hudobné nástroje produkujúce hlboké basové tóny. Zásadou je práca na podložke, začať je treba pri končatinách, nie v strede tela a pokračovať smerom od nôh ku hlave.

Stimulácia vôňou

Snoezelen je vynikajúcim miestom pre zážitok z vôní a aromaterapiu. Využívajú sa vonné oleje, ktoré sa kvapkajú do aromadifuzéra.

Propriocepcie a vestibulárny systém

Záťažová prikrývka má uplatnenie pre širokú škálu diagnóz u detí či dospelých, najmä s PAS, epilepsiou, mentálnym postihnutím, poruchami správania, či agresívnym syndrómom. Používajú sa napríklad prikrývky s 11 kilogramovou záťažou v polohe ľahu na chrbte, kedy je klient prikrytý od nôh do polovice trupu, vynímajúc tak oblasť srdca.

Miestnosť poskytuje veľmi veľa aktivít, pohybových hier a cvičení na senzorickú integráciu.

U osôb s PAS bola dokázaná nerovnováha tvorby neurotransmiterov - dopamínu a serotonínu, ktoré slúžia na prenos vzruchov v CNS (centrálny nervový systém). Dopamín zohráva rozhodujúcu úlohu v motorických funkciách mozgu a pri spracovaní informácií v kognitívnych funkciách mozgu. Serotonín sa podieľa na vzniku nálad.

Príklady Snoezelen balíčkov

GLINDA

Glinda je kompletný balíček domácej zmyslovej miestnosti, ktorý sa ľahko integruje do rohu každej miestnosti. Izba je vybavená farebnou bublinkovou trubicou s dvomi rohovými zrkadlami na zosilnenie efektu. Štýlovo zakrivená čalúnená základňa pre bublinkový valec poskytuje pohodlné sedenie, aby mohol užívateľ sledovať tok fascinujúcich bublín.

KARVONEN

Upokojujúci priestor určený špeciálne pre starších užívateľov, tento balík umožňuje integráciu jemne upokojujúcich viaczložkových produktov do akejkoľvek miestnosti v opatrovateľskom dome, DSS, ZPS, nemocnici alebo hospici, aby sa vytvorilo pokojné, ale známe prostredie pre relaxáciu pre osoby s demenciou. Vďaka rotačnému premietaniu obrazu a pomalou zmenou farieb, kobercov z optických vlákien a bublinkovej steny - plus upokojujúce bublajúce zvuky pre tých, ktorí ich počujú - zmyslová miestnosť Karvonen pre osoby s demenciou poskytuje upokojujúce rozptýlenie v inak známom prostredí. To pomáha rozptýliť a eskalovať užívateľov, keď sú zahltení a vystresovaní. Balíček je dodávaný s odolným kreslom navrhnutým špeciálne pre tých, ktorí majú problémy s pohyblivosťou.

RESPIRO

Tento kompaktný balík je skvelým prostriedkom na zlepšenie dostupnosti na športových a zábavných štadiónoch, v nákupných centrách, na letiskách, v supermarketoch alebo v iných priestoroch, ktoré môžu byť pre ľudí so skrytým postihnutím, ako je napríklad autizmus alebo demencia, veľmi stresujúce a zahlcujúce, poskytuje bezpečné útočisko. Pomáha používateľom de-eskalovať. Pre tých, ktorí majú zmyslové problémy, veľké davy ľudí a hluk na mnohých verejných miestach môžu spôsobiť problémy. Tým, že poskytnete adekvátne vybavenie, ktoré im pomôže opäť sa dostať do pohody a relaxovať, budete môcť vyhovieť aj rodinám, ktoré sa predtým snažili týmto miestam vyhýbať - teraz budú oveľa pravdepodobnejšie chcieť tieto miesta navštíviť, či dokonca sa v nich zdržať. Výrobky v tomto balíku miestnosti boli špeciálne vybrané tak, aby napomáhali upokojeniu, ako aj jednoduchému ovládaniu - miestnosť ožije jednoduchým stlačením tlačidla. Pre tých, ktorí majú zmyslové ťažkosti, pretrvávajúce zvuky v pozadí, ako je neustály chod motora, im môžu zabrániť v relaxácii, a tak všetky zmyslové zariadenia z našej ponuky boli starostlivo navrhnuté a vyrobené tak, aby boli úplne tiché. A pretože všetko je špeciálne vytvorené pre užívateľov so špeciálnymi potrebami, je vybavenie v miestnosti robustné a odolné, čo znamená minimálne požiadavky na údržbu z vašej strany.

WABI-SABI

Táto ukľudňujúca zmyslová miestnosť je ideálna pre relaxáciu a de-eskaláciu alebo len na spracovanie myšlienok, keď sa klient stáva príliš zahlteným vonkajšími vplyvmi.

Štúdia vplyvu Snoezelen miestnosti na seniorov s demenciou

Uvedená štúdia patrí medzi prvé, ktoré skúmajú vplyv Snoezelen miestnosti na seniorov s demenciou. Text približuje reakcie klientov na jednotlivé komponenty v miestnosti; tieto poznatky možno využiť pri výbere vybavenia do Snoezelen miestnosti pre seniorov s demenciou.

Miesto štúdie: Kings Park Community Hospital, Dorset, Veľká Británia v spolupráci so spoločnosťou ROMPA.

Účastníci:

  • Pacienti s nepretržitou starostlivosťou - bolo vybraných šesť pacientov z jedného mužského oddelenia nepretržitej starostlivosti. Pacienti mali priemerný vek 78 rokov v rozpätí od 69 do 86 rokov. Všetci pacienti preukazovali maximálnu závislosť podľa Hodnotiacej stupnice správania a všetci okrem jedného vykazovali ťažké poškodenie podľa Kognitívnej hodnotiacej stupnice.
  • Denné sanatórium - pre štúdiu bolo vybraných šesť pacientov navštevujúcich denné sanatórium aspoň trikrát do týždňa (pondelok, streda, piatok). Týmito pacientmi boli ženy s priemerným vekom 85 rokov (vo veku od 74 do 89 rokov). U dvoch pacientiek sa zistilo mierne kognitívne poškodenie podľa stupnice CAS a stredná závislosť podľa stupnice BRS.

Metódy hodnotenia:

  • Správanie počas sedenia Snoezelen: Na konci každého sedenia Snoezelen personál hodnotil správanie pacienta počas sedenia.
  • Hodnotenie správania pred a po každom sedení: Desať minút pred každým sedením Snoezelen a desať minút po každom sedení personál hodnotil pacienta pomocou systému, ktorý vyvinuli Gaebler a Hemsley (1991). Správanie bolo pozorované 30 sekúnd a počas ďalších 30 sekúnd bolo zaznamenané. Takže bolo vykonaných 10 pozorovaní počas každej desaťminútovej periódy.
  • Správanie a poruchy nálady: Greene, Smith, Gardiner a Timbury (1982) vyvinuli meranie správania a porúch nálady, ktoré pozostáva z 33 položiek. Toto meranie vykonávali ošetrovatelia pacientov denného sanatória a personál oddelenia nepretržitej starostlivosti.
  • Stupnica nálady u príbuzných: Príbuzní boli vyzvaní, aby posúdili svoju náladu v piatich rozmeroch = depresívny, podráždený, napätý, unavený a ustarostený, a to použitím päťbodovej stupnice, kde krajné body predstavovali hodnotenie: “vôbec” a “extrémne”.
  • Stupnica stresu u príbuzných: Green, Timbury, Smith a Gardiner (1983) vyvinuli meranie stresu osoby ošetrujúcej staršieho pacienta. Na päťbodovej stupnici sa hodnotí pätnásť položiek frekvencie a vážnosti.

Zariadenie a jeho vhodnosť

Zariadenie bolo pôvodne vybrané na základe jeho vhodnosti pre ľudí s ťažkým mentálnym postihnutím a na základe predpokladov jeho vhodnosti pre starších ľudí s demenciou. Prvotná pilotná úloha a podrobný výskumný experiment priniesli významnú skúsenosť ohľadom vhodnosti zariadenia, a tým umožnili otestovať mnohé z našich predpokladov.

Miestnosť Snoezelen sa ukázala ako miestnosť poskytujúca uvoľnené a neohrozujúce prostredie, z ktorého sa pacienti tešili. Pacienti mali vo všeobecnosti sklon skôr pozorovať podnety, ako interagovať so zariadením. Pre starších pacientov s telesným postihnutím, ako napr. artritída, bolo náročné narábať so zariadením miestnosti Snoezelen a dávali prednosť sedeniu a pozorovaniu miestnosti. Ambulantní pacienti, z ktorých niektorí mali sklon túlať sa alebo byť agresívni, takisto radšej sedeli a pozorovali dianie v miestnosti.

Konkrétne zistenia o zariadeniach:

  • Bublistroj - prístroj na výrobu bublín sa ukázal ako hlučný a po použití bola podlaha šmykľavá.
  • Zrkadlá sa ukázali ako rozptyľujúce, nakoľko niekoľkí pacienti mylne identifikovali svoj vlastný obraz ako cudzích ľudí, čo spôsobilo úzkosť a strach a komentáre typu: “Tí leniví ľudia, čo tam sedia a nič nerobia”. Ďalší pacient si myslel, že za zrkadlami bola ďalšia miestnosť a niekoľkokrát sa pokúšal cez ne preliezť.

Výsledky štúdie

Záverom môžeme zhrnúť, že zariadenie miestnosti bolo prijateľné a uvoľňujúce pre väčšinu pacientov po väčšinu času. Skúsenosti Snoezelen sedení s pacientmi s demenciou boli všeobecne pozitívne. Dve tretiny sedení boli po celý čas pokojné a s väčšou pravdepodobnosťou, že sa osoba upokojí, než že ostane podráždená. Počas celého trvania sedení Snoezelen narástol počet pacientov, ktorí ostali pokojní počas sedenia. Takisto nebolo počas experimentu Snoezelen zaznamenané žiadne významné zlepšenie v náladách u príbuzných pacientov denného sanatória. Prejavil sa slabý trend v oblasti zníženia stresu u ošetrovateľov počas tohto experimentu s jeho následným zhoršením po skončení celého sledu sedení. Toto posledné zistenie sa zhoduje s výsledkami počas cvičení pacientov v orientácii v realite (Greene, Smith Gardiner a Timbury, 1983).

Nakoľko ani jedna zo štúdií nevyužila riadenú liečbu, z obidvoch štúdií (Snoezelen a Greene a kolektív) vyplýva iba zistenie, že nejaká forma terapie je lepšia ako žiadna. Hodnotenia správania a nálady pacientov neboli vykonané nezávislými pozorovateľmi, ale terapeutmi, ktorí viedli sedenia Snoezelen. Merania v kategóriách šťastný, smutný, strach a záujem mohli byť vykonané počas obdobia, ktoré nasledovalo po sedení za účelom testovania pretrvávania prínosov Snoezelenu. Okrem toho, aj ostatné merania ako rozrušenie, pokoj a pozorovanie mohli mať význam pri meraní pretrvávania a pri zovšeobecnení akýchkoľvek prínosov terapie po skončení a po návrate naspäť na oddelenie alebo domov. To poukazuje na dve hľadiská.

Na záver, štúdia bola obmedzená kvôli relatívne malému počtu pacientov a ošetrovateľov, ktorí sa do výskumu zapojili. Okrem toho, malý rozsah výberu takisto znamená, že ktorýkoľvek jednotlivec mohol mať veľký účinok na akýkoľvek trend. Napríklad, jeden ošetrovateľ ochorel a pacient tak mohol byť prijatý až v neskoršom štádiu štúdie. To malo veľký dopad na hlavné výsledky niektorých meraní. Je veľmi ťažké regulovať alebo tolerovať takéto faktory v štúdii malého rozsahu.

Výsledky súčasnej štúdie a postrehy z práce s ďalšími pacientmi s demenciou sú také, že Snoezelen pomáha zlepšeniu nálady niektorých pacientov. Ukázali sa aj niektoré pozitívne trendy týkajúce sa zníženia stresu u príbuzných počas času pacienta na sedení Snoezelen. Výsledky sú limitované kvôli malému rozsahu vzorky a chýbajúcemu riadeniu podmienok. Sme presvedčení, že uvedená štúdia vytvorí štartovací základ pre následné štúdie metódy Snoezelen u pacientov s demenciou a podobnými diagnózami.

U pacientov s demenciou sa hudba často využíva a je pozitívne hodnotená. Brightová (1992) popísala význam muzikoterapie, ktorá často zapája aktívnu participáciu, napr. spev v malých skupinách. Gabler a Hemsley (1991) študovali účinky hudby (staré piesne Very Lynn) na šiestich pacientoch s ťažkou demenciou. Výsledkom bolo, že dvaja pacienti si hudbu nevšímali a naďalej sa túlali alebo boli rozrušení. Ostatní štyria pacienti boli hudbou ovplyvnení, ale rôznym spôsobom. Dôverne známa hudba sa ukázala ako významná, avšak neupokojila tých, ktorí boli na začiatku rozrušení alebo sa túlali.

Zdroj: MOFFAT, B., PINKEY, L., at al. (1993): Snoezelen, an experience for people with dementia. ROMPA UK.

tags: #zrkadlová #guľa #snoezelen #použitie

Populárne príspevky: