História a súčasnosť pestovania cukrovej repy na Slovensku

Jesenné koleso cukrovarov sa opäť roztočilo, pripomínajúc tak bohatú históriu pestovania a spracovania cukrovej repy na Slovensku. Dnes bežné sladidlo, v minulosti komodita porovnateľná so vzácnym korením. Túžba po sladkej chuti sprevádza ľudí od nepamäti. A to nielen kvôli pôžitku, ktorý prináša chuťovým pohárikom. Človek sladké vyhľadáva inštinktívne, čerpá z neho energiu pre telo i ducha.

Príbeh cukru sa začína písať v dávnej histórii približne okolo roku 500 p. n. l.. Tajomstvo tejto cennej plodiny bolo odhalené až po expanzii Arabov. Z objavu boli natoľko nadšení, že si sladkú „trávu“ vzali so sebou ako trofej. Postupne ju priviezli do svojich obliehaných oblastí v Európe, ale i na sever Afriky. Aj samotné pomenovanie cukor je v európskych jazykoch odvodené práve z arabského sukkar. Postupne sa chýr o sladkej plodine rozšíril zo Španielska po celej Európe a cukor sa stal nesmierne vzácnym artiklom.

Cukor vyrábaný z repy začína písať svoju históriu už koncom 16. storočia. Myšlienka nespoliehať sa len na sladidlo zo zámoria však nadobudla na intenzite až za čias cisára Napoleona. Po prehratej bitke pri Trafalgare vydal nariadenie zakazujúce kupovať cukor od Angličanov, ktorí patrili k najvýznamnejším dovozcom tzv. koloniálneho - surového cukru. Francúzky chemik Olivier de Serresz už v roku 1590 upozornil na podobnosť varenej repnej šťavy a šťavy z trstiny. Za skutočného „otca“ repného cukru sa však považuje až nemecký chemik a farmaceut Andreas Sigismund Marggaraf.

Jeho žiak François Charles Achard dokonca v roku 1802 založil v Dolnom Sliezsku v Českej republike prvý repný cukrovar na svete. Zaujímavosťou je, že z repy sa dovtedy využívala jej nadzemná časť viac ako v zemi ukryté buľvy a bola viac-menej divo rastúca.

Cukrová repa

Prvé cukrovary na Slovensku a ich vývoj

Prvé slovenské cukrovary vznikali už v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Prvý cukrovar na Slovensku bol založený až v roku 1830 Mikulášom Lačným vo Veľkých Úľanoch a vo Vojniciach. Postupne vznikli však aj ďalšie výrobne. V rokoch 1830-1848 pracovalo na Slovensku spolu 22 cukrovarov. Jeden z nich - cukrovar v Solčanoch sa stal dokonca najväčším podnikom nielen na Slovensku, ale aj v celom Uhorsku. V Seredi sa výroba cukru začala v roku 1844 na panstve Esterházyovcov, moderná kapitola závodu sa potom rozbehla v 20. storočí.

Po roku 1918 sa slovenské cukrovarníctvo začlenilo do československej siete závodov. Rástli kapacity, zosilnela logistika a odvetvie sa začalo viac regulovať kvótami a medzinárodnými dohodami. Koncom 30. rokov a počas vojny sa menili hranice aj vlastnícke vzťahy. Sieť závodov sa prispôsobovala novým pomerom, no jesenné spúšťanie liniek a vykládka repy ostávali pevnou kotvou miestneho života. Parné sirény, hromady repy pri cestách, sladkastá vôňa melasy a dlhé nočné zmeny: cukrovar bol zamestnávateľom aj komunitným centrom.

Seredský závod je symbolom mesta už od 19. storočia. Cukrovar v Trenčianskej Teplej založila rodina Wolfovcov na prelome rokov 1900-1901.

Cukrovar

Súčasnosť cukrovarníctva na Slovensku

Na Slovensku dnes fungujú dve spracovateľské fabriky: Slovenské cukrovary v Seredi (skupina AGRANA) a Považský cukor v Trenčianskej Teplej (skupina Nordzucker). Koncentrácia je výsledkom porevolučných reštrukturalizácií a modernizácie odvetvia v Európe. Repnú kampaň dnes riadia laboratóriá a automatizované linky.

Ako to funguje - výroba cukru

Podľa tlačovej správy TASR z 21. septembra 2025 by tohtoročná úroda mala byť o päť až sedem percent vyššia než v predchádzajúcich dvoch rokoch. „Očakávame úrody na úrovni 65 až 66 ton z hektára,“ uviedol Róbert Kovács, predseda predstavenstva Zväzu pestovateľov cukrovej repy. Priaznivé počasie, menší tlak škodcov a takmer nulový výskyt cikád, ktoré prenášajú syndróm nízkej cukornatosti, sa podpísali pod lepšie kvalitatívne parametre repy.

Hoci výmera klesla o 18 percent na 19 180 hektárov, cukrovary očakávajú, že pokles vykompenzuje vyššia úroda a cukornatosť. „Z tohtoročnej kampane očakávame produkciu 165 000 až 170 000 ton cukru. To by malo takmer na sto percent pokryť sebestačnosť Slovenska v tejto komodite,“ povedal Michal Abelovič, predseda predstavenstva Považského cukru. Aktuálne ceny cukru, ktoré sa pohybujú okolo 600 eur za tonu, hodnotí priemysel pozitívne, aj keď vývoj zostáva neistý.

Predchádzajúca kampaň 2024/2025 bola mimoriadne náročná. Nadmerné zrážky spomaľovali vyorávanie z vyše 23 500 hektárov a repné hniloby preverili logistiku. Napriek tomu sa spracovanie udržalo a výroba bežala bez dlhých odstávok.

![image]()

Zber cukrovej repy

Výzvy a budúcnosť pestovania cukrovej repy

Do roku 1989 sa cukrovarníctvo pohybovalo vo veľmi pomalých, skôr stojatých vodách. Uzavretosť systému, nemožnosť porovnávať výsledky práce v reálnej súťaži, neznalosť najnovších výdobytkov vedy a techniky, predznamenali ľahkú zraniteľnosť celého odvetvia. Zmena ekonomicko - politickej situácie a vystavenie producentovov cukru, ale aj pestovateľov cukrovej repy liberálnemu trhu, nekoordinovaný postup jednotlivých subjektov zúčastňujúcich sa procesu premien viedli k prudkému zhoršovaniu situácie každého podnikateľského subjektu.

Výroba repného cukru, tam kde bola úspešná, sa od svojho vzniku pohybovala v ochranárskom prostredí. Tento fakt sa v podmienkach transformácie na Slovensku nebral do úvahy. Neexistovala žiadna predstava alebo koncepcia ako pokračovať. Nemali sme zadefinované legislatívne ani ekonomické prostriedky a nástroje, aby transformácia cukrovarníctva bola čo najúčinnejšia. Do tohto procesu často nekoordinovane a nelogicky vstupovali centrálne orgány.

Slovenský cukrovarnícky spolok (SCS) je nepolitické, nezávislé, dobrovoľné, záujmové združenie právnických osôb zaoberajúcich sa spracovaním cukrovej repy a výrobou cukru, ktoré majú sídlo v Slovenskej republike.

Zástupcovia pestovateľov cukrovej repy nedávno poukázali na dôležitosť národnej kvóty pre biely cukor navrhnutú Komisiou EÚ, rozdelenú na kvótu A určenú pre domáci trh vo výške 189 760 ton a kvótu B, produkciu určenú na vývoz s podporou vo výške 18 976 ton. Akceptácia navrhovanej kvóty je predpokladom stabilizácie trhu s cukrom, a je jednou z podmienok pre dosiahnutie cieľov poľnohospodárskej politiky v záujme zabezpečenia zamestnanosti a udržania životnej úrovne pestovateľov cukrovej repy.

Proces pestovania cukrovej repy je jedným z najzložitejších, jeho história sa začala na Slovensku písať v 30. rokoch 19. storočia. Má vybudovanú dlhoročnú tradíciu, materiálne a v neposlednom rade aj personálne vybavenie. Cukrová repa ako jedna z najintenzívnejších plodín poľnohospodárskej výroby predstavuje najvyššieho producenta energie z jednotky pestovateľskej plochy.

Zväz pestovateľov ako riadny člen Medzinárodného združenia európskych pestovateľov cukrovej repy (CIBE) so sídlom v Paríži požiadal o podporu navrhovaných kvót bieleho cukru a vyslovil presvedčenie, že slovenskí pestovatelia cukrovej repy sú schopní naplniť ich z vlastnej produkcie.

11.09.2025 Úroda cukrovej repy sa ukazuje nateraz v dobrých číslach. Zhodnotiť aktuálnu situáciu v pestovaní cukrovej repy a priblížiť výhľad a vývoj trhu s cukrom bolo cieľom Repného dňa 2025. Konal sa 10. septembra na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku SPU v Oponiciach.

tags: #zvaz #pestovatelov #cukrovej #repy #história

Populárne príspevky: