Ako pestovať tekvicu na jadierka

Tekvica patrí medzi tradičné plodiny slovenských záhrad. Je nielen dekoratívna a chutná, ale aj mimoriadne zdravá - najmä pre svoje jadierka. Pestovanie tekvice na jadierka si nachádza čoraz viac priaznivcov, pretože prináša možnosť získať domácu zásobu semienok plných minerálov, vitamínov a zdravých tukov. Navyše, pestovanie nie je náročné a zvládne ho aj začínajúci záhradkár.

Výber správnej odrody tekvice na jadierka

Nie každá tekvica je vhodná na pestovanie pre semienka. Ak chcete bohatú úrodu chutných jadier, treba sa zamerať na špeciálne odrody.

Odrody bez šupky - ideálne na priamu konzumáciu

Najobľúbenejšou skupinou sú odrody s tzv. „nahými jadierkami“, ktoré nemajú tvrdú šupku. Ich pestovanie je jednoduché, semienka sa dajú jesť hneď po usušení alebo jemnom pražení. Medzi známe patria napríklad Gleisdorfer Ölkürbis či Beppo.

Tradičné odrody s tvrdou šupkou semien

Bežné odrody tekvíc poskytujú jadierka s tvrdou šupkou, ktoré treba pred konzumáciou lúpať. Tieto odrody sú vhodné skôr na olej alebo ďalšie spracovanie. Ich výhodou je odolnosť voči chorobám a bohatá úroda.

Ako si vybrať podľa podmienok v záhrade

Ak pestujete na menšom pozemku, siahnite po kompaktnejších odrodách, ktoré sa neplazia príliš ďaleko. Na väčších plochách môžete skúsiť mohutné rastliny s vysokou úrodnosťou. Odporúča sa tiež striedať polohu výsadby, aby sa pôda nevyčerpala a rastliny neboli náchylné na choroby.

Ako pestovať tekvicu na jadierka krok za krokom

Príprava pôdy a výsev

Tekvica má rada slnečné a chránené stanovište. Pôda by mala byť humózna, bohatá na živiny a dobre priepustná. Pred výsevom ju obohaťte o kompost alebo vyzretý hnoj. Semená sa vysievajú priamo do pôdy od polovice mája, keď už nehrozia mrazy. Odporúčaná vzdialenosť medzi rastlinami je aspoň 1,5 metra, pretože tekvica potrebuje veľa priestoru.

Starostlivosť počas rastu

Rastliny vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä počas horúcich dní a v čase nasadzovania plodov. Zalieva sa ku koreňom, aby listy nezostali mokré a nešírili sa plesne. Veľmi prospešné je aj mulčovanie, ktoré udržuje vlhkosť a bráni prerastaniu buriny. Tekvicu môžete prihnojovať organickými hnojivami bohatými na draslík a fosfor.

Zber tekvice a správne sušenie jadierok

Plody sa zbierajú na jeseň, keď stonky a listy začnú vädnúť a šupka plodu stvrdne. Pri spracovaní tekvice jadierka vyberte, dôkladne opláchnite a nechajte sušiť na vzdušnom a tienistom mieste. Sušené semienka skladujte v uzatvorených nádobách, aby si zachovali čerstvosť.

Tekvicové semienka v strave - prečo a ako ich jesť

Mnohí sa pýtajú, prečo jesť tekvicové semienka. Odpoveď je jednoduchá - sú bohatým zdrojom horčíka, zinku, železa a nenasýtených mastných kyselín. Pomáhajú pri posilňovaní imunity, zlepšujú kvalitu spánku, podporujú zdravie srdca a prospievajú tráveniu. Okrem toho sa odporúčajú mužom na podporu zdravia prostaty a ženám v období menopauzy.

Ako jesť tekvicové semienka v každodennom jedálničku

Otázka ako jesť tekvicové semienka má viacero odpovedí. Môžete ich konzumovať surové, pražené alebo ako súčasť receptov. Výborne sa hodia do šalátov, polievok, pečiva, smoothie alebo ako zdravá desiata namiesto čipsov. Pre najvyšší obsah živín je však najlepšie jesť ich nepražené a nesolené.

Nežiadúce účinky tekvicových semienok - na čo si dať pozor

Aj keď majú semienka množstvo benefitov, pri nadmernej konzumácii môžu nastať problémy. Nežiadúce účinky tekvicových semienok zahŕňajú nadúvanie, tráviace ťažkosti či vyšší príjem kalórií, čo môže byť problém pri chudnutí. U niektorých ľudí sa môžu vyskytnúť aj alergické reakcie. Odporúčaná denná dávka je približne 30 gramov, čo zodpovedá malej hrsťke.

Spracovanie a skladovanie tekvicových jadierok

Ak chcete jadierka uchovať dlhšie, skladujte ich v uzatvorených sklenených nádobách na tmavom a suchom mieste. Pražením získajú výraznejšiu chuť, no strácajú časť živín. Skvelou možnosťou je výroba domáceho tekvicového oleja, ktorý je cenený pre svoje nutričné vlastnosti aj typickú arómu.

Tipy a triky od skúsených záhradkárov

• Tekvicu sa oplatí pestovať spolu s kukuricou alebo fazuľou, ktoré jej poskytujú prirodzenú oporu a zlepšujú kvalitu pôdy.
• Mulčovanie slamou či trávou udrží pôdu vlhkú a bráni prerastaniu buriny.
• Ak chcete bohatšiu úrodu jadier, odporúča sa odstraňovať niektoré bočné výhonky a nechať rastlinu sústrediť energiu na plody.

Prečo sa oplatí pestovať tekvicu na jadierka

Pestovanie tekvice na jadierka je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť zásobu zdravých a chutných semienok. Prináša nielen radosť zo záhradníčenia, ale aj úsporu, keďže nemusíte kupovať balené semienka v obchode. Navyše, presne viete, čo jete - a to je v dnešnej dobe veľký benefit. Tekvicové semienka sú výživné, všestranné a pri správnej konzumácii bezpečné.

Vyznáte sa dobre v druhoch, pestovaní a využití tekvíc?

Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať.

Niektoré z nich patria k chuťovo výnimočným potravinám. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.

Druhy tekvíc

Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.

Tekvica muškátová (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.

Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.

Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.

Zber a skladovanie tekvíc

Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov.

Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili.

Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.

Pestovanie tekvíc

Výsev: V apríli ich vysievame do pareniska, skleníka alebo za okno a predpestujeme si sadenice. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú. Von ich vysádzame, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15 máji.

Výsadba: Obvyklé je sadenie semien do riadku. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc vysádzame medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysádzame obvykle dve až tri semená na jedno miesto, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“. Zaujímavým spôsobom je výsadba inšpirovaná americkými Indiánmi, zvaná „tri sestry“, pri ktorej spolu pestujú kukurica, fazuľa a tekvica.

Zálievka a pôda: Všetky tekvice pestované u nás sú jednoročné. Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.

Tekvicové semienka netreba zvlášť predstavovať. Jedlé sú však i kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký.

Zvyčajne je to spôsobené počasím. Môže to byť výrazné striedanie tepla chladu počas dňa a noci alebo počas niekoľkých dní, prípadne prílišné preschnutie substrátu, nepravidelná a nevyvážená zálievka. Stáva sa tiež, že ak na rastline rastie súčasne viac plodov, sústredí sa na ne a ďalšie miniplody zhnijú.

Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence. Vyrástli mi malé tekvičky s horkastou chuťou. Niekedy sa to stane, zvyčajne keď použijeme vlastné osivo, ktoré je skrížené s nejedlými a horkými odrodami.

Špagetové tekvice boli vyšľachtené cca pred 70 rokmi v Japonsku. Ich dužina sa po uvarení rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť vhodným dresingom. Šupu menších tekvíc pred varením na niekoľkých miestach prepichneme a varíme v celku asi 30 minút. Po uvarení ju rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Veľkú tekvicu rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C a potom z nej vyberieme „špagety“.

Prehľad odrôd tekvíc:

tags: #ako #pestovať #tekvicu

Populárne príspevky:

• Slovenská príroda: Vodné toky a hory
• Recepty na zdravé svadobné koláče
• Test arašidovej nátierky s bielou čokoládou
• Vytláčané perníky z drevených foriem
• Čítajte o inováciách Weber