Ako pestovať sladké jahody

S blížiacim sa letom je spojená aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Jahody sú z dobrého dôvodu najobľúbenejším drobným ovocím pestovaným v domácich záhradách. Len málo vecí prináša spomienky na leto ako zaborenie zubov do čerstvej a šťavnatej jahody. Prečo nenechať tieto sladké plody pestovať vo vašej vlastnej záhrade? Dajú sa pestovať vo všetkých miernych oblastiach sveta! Pestovanie jahôd nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie. A môžu sa dokonca pestovať v nádobe alebo kvetináči na terase, verande alebo balkóne.

Okrem ich výnimočnej chuti sú zaujímavé aj svojou jednoduchosťou pestovania a variabilitou, pretože ich môžete pestovať nielen na klasickom jahodovisku, ale aj vo vyvýšenom záhone či v nádobách na balkóne. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie! V našom článku vás zároveň oboznámime s ponukou druhov a ich odrôd, ktoré budú podľa vášho výberu dokonale zodpovedať vašim pestovateľským možnostiam či chuťovým preferenciám.

Jednou z najväčších výhod pestovania jahôd je ich viacročná povaha. Odmenu za svoju prácu môžete žať niekoľko rokov po počiatočnom vysadení jahôd s minimálnym úsilím po prvom roku výsadby. Pri správnej starostlivosti nie je nezvyčajné, že každá rastlina jahôd vyprodukuje celý liter jahôd. Približne dvadsaťpäť rastlín jahôd by malo normálnu rodinu dostatočne zásobiť lahodnými jahodami celú sezónu. Pestovanie jahôd vo vlastnej záhrade vám umožní presne vedieť čo jete!

Jahody podľa úrody a spôsobu pestovania

Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jeden krát za sezónu a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné. Pri klasických jahodách si zároveň vieme vybrať so širokej ponuky skorých, stredne skorých alebo neskorých odrôd.

Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra. Výsev uskutočňujeme skoro na jar v januári až marci, pričom ich vysádzame v máji. Na úrodu sa môžeme tešiť ešte v daný rok.

Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. Jednou z najzaujímavejších a najhodnotnejších odrôd vhodných na takýto typ pestovania je ´Mara de Boise´, ktorá nás svojimi plodmi obdaruje počas celej sezóny.

Ako na sladké jahody v kvetináči?

Vhodné stanovisko pre úspešné pestovanie

Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Tá by mala byť odburinená, úrodná, bohatá na živiny s ph neutrálnym až mierne kyslým. Pôdu môžeme pred sadením obohatiť o kvalitný rozložený kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj, a takisto je vhodné pridať do pôdy aj vyvážené univerzálne hnojivo. Dôležitým faktom je, že jahody nenechávame na jednom stanovisku viac ako tri roky, aby sme si zachovali vysokú úrodnosť a ochránili ich pred prípadnými chorobami alebo škodcami.

Správna výsadba v správny čas

Ak sme sa rozhodli sadiť jahody z dcérskych poplazov, musíme vedieť, že úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov. Ak sadíme kontajnerované rastlinky zakúpené v záhradníctve, doba vhodná pre sadenie sa nám značne rozširuje. Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby. Snažíme sa, aby boli korene v zvislej polohe s dostatočným voľným priestorom okolo seba. Najlepší čas pre výsadbové práce sú večer alebo ráno, snažíme sa teda vyhýbať času najintenzívnejšieho obedného slnka. Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu. Pri príliš úzkom spone stúpa riziko výskytu rôznych nežiadúcich chorôb a hniloby.

A ako ďalej?

Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým ph a zároveň aj vlhkú. Na tento účel nám dobre poslúži napríklad drvená kôra.

Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov. Na trhu je množstvo špeciálnych postrekov, ktoré nám v prípade potreby pomôžu s nežiadúcimi škodcami či chorobami, ako sú napríklad hubovité ochorenia či vošky a roztoče.

Osvedčené odrody

V ponuke je dnes skutočne veľké množstvo rôznych odrôd, no aby ste sa v ich názvoch nestratili, prinášame vám zopár osvedčených, ktoré nikdy nesklamú.

Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo odporúčame napríklad Jahodu ´SONÁTA´ - je holandská stredne skorá odroda. Plody majú zaguľatený tvar svetločervenej farby, sú veľké a pevné po celú dobu zrenia. Ich chuť je sladká a šťavnatá. Je ideálna pre pestovanie aj vo vyšších oblastiach. Odporúčame ju pre záhradkárov aj veľkopestovateľov. Táto odroda je odolná voči plesni sivej a odolná voči škvrnitosti.
Z remontantných odrôd je výborná napríklad Jahoda ´OSTARA ´ - stáleplodiaca odroda, pôvodom z Holandska. Plody sú pomerne veľké, pravidelne kužeľovitého tvaru. Farba je jasne červená, lesklá. Dužina svieža, šťavnatá a sladko navinulá. Rastlina dorastá do výšky zhruba 20-30 cm. Jahody dozrievajú od polovice júna až do októbra. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie. Veľmi dobre odoláva mrazom, odolnosť voči chorobám je stredná. Rast je polokompaktný, odnožuje stredne silno.
Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu Tristan F1 'Deep Rose' v sebe skrýva 2 poklady - krásu očarujúcich kvetov a hojnosť chutných plodov stále rodiacej odrody (plodí od júna do septembra). Voňavé a sladké menšie plody potešia deti aj dospelých. Pestovanie tejto ovocnej rastliny nie je zložité, vhodné je aj pre úplných začiatočníkov alebo deti. Rastliny jahody obyčajnej mesačnej (Fragaria vesca var. semperflorens) môžeme pestovať na záhonoch, olemovať si nimi hriadky so zeleninou, vysadiť do vyvýšeného záhona a porastú dokonca aj vo vegetačných nádobách. Po zhruba 5 rokoch sa odporúča porast zlikvidovať a vymeniť ho za mladšie jedince. Keďže nevytvárajú poplazy, je najlepšie vysievať ich priebežne alebo deliť staršie, rozrastenejšie trsy.

Rozdelenie jahôd podľa dozrievania

Skoré: Honeoye, Elsanta, Rumba, Korona
Stredne skoré: Karmen, Senga Sengana, Sonata
Neskoré: Florence
Stáleplodiace: Aromas, Diamante, Evie 2, Selva, Mara de Bois, Alexandria, Ostara, Anabel, Murano, Vivara a iné…

Podmienky pre správny rast a dozrievanie jahôd

Jahody potrebujú dostatok slnečného svetla na to, aby sa dobre vyvinuli. Vyberte správne miesto vo vašej záhrade, kde budú mať jahody prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne.

Dostatok slnečného svetla: Jahody milujú slnko a na to, aby správne rástli a priniesli kvalitné plody, potrebujú aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Vyberte miesto v záhrade, kde budú mať dostatok slnečných lúčov. Jahody vysádzame na slnečné a chránené stanovište.
Pôda: Pôda by mala byť dobre priepustná, bohatá na živiny a dobre odvodnená. Ideálne podmienky na pestovanie jahôd vytvorí kvalitný viacúčelový kompost bez rašeliny. Ak jahody plánujete zasadiť do existujúcej pôdy/kompostu, stačí pridať niekoľko hrstí hnojiva bez chemických látok, ktoré pôde dodá živiny a podporí jahody.
Kyslejšia pôda: Jahody preferujú pôdu s mierne kyslým pH, ideálne v rozmedzí 5,5 až 6,5. Ak je pôda vo vašej záhrade príliš zásaditá, môžete pridať rašelinu alebo síru, aby ste upravili pH.
Priepustná a výživná pôda: Jahody nemajú rady premočenú pôdu, preto je dôležité zabezpečiť jej dobrú priepustnosť. Zapracovanie organického materiálu, ako je kompost, hnoj alebo rašelina, pomôže zlepšiť štruktúru pôdy, jej schopnosť zadržiavať vodu a zároveň jej priepustnosť.

Výsadba

Najlepší čas na výsadbu jahôd je na jeseň alebo na jar, keď už pôda nie je zamrznutá. Vytvorte rady, kde medzi rastlinami bude dostatok priestoru na vzduch a rast. Výsadbové jamky by mali byť dostatočne hlboké, aby korene jahôd mohli dobre zakoreniť.
Jahody by sa mali vysádzať skoro na jar. Jahodníky saďte tak, aby miesto, kde sa korene menia na výhonky (tzv. "srdiečko"), bolo presne na úrovni pôdy. Tým zaistíte najlepší rast rastliny. Pokiaľ premýšľate, ako ďaleko od seba jahody sadiť, nechajte medzi nimi v rade asi 20-30 cm. Akonáhle sa objavia plody, môžete medzi rastlinami rozprestrieť trochu slamy, aby ste ich udržali mimo pôdy, ale nie je to nevyhnutné.
Dostatok priestoru pre rast: Pri výsadbe jahôd dbajte na to, aby mali rastliny dostatok priestoru. Jahody sadíme v rozstupe 30-40 cm medzi jednotlivými rastlinami a 60-80 cm medzi riadkami.

Zalievanie

Jahody je potrebné udržiavať vlhké, ale nie premočené. Mulčovanie okolo rastlín môže pomôcť udržať vlhkosť a zamedziť rastu buriny.
Jahody potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia kvitnutia a rodenia. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nesmie byť premokrená.
Pravidelné a rovnomerné zalievanie: Jahody majú plytký koreňový systém, čo znamená, že sú veľmi citlivé na zmenu vlhkosti pôdy. Zalievanie by malo byť pravidelné a rovnomerné, aby pôda zostala vlhká, najmä v období kvitnutia a rodenia.
Vyhnite sa zalievaniu listov: Je dôležité zalievať priamo ku koreňom rastlín a nie cez listy, pretože mokré listy môžu viesť k rozvoju plesňových ochorení.

Mulčovanie

Použitie organického mulča: Mulčovanie slamou alebo iným organickým materiálom okolo rastlín jahôd má niekoľko výhod. Mulč pomáha udržať pôdu vlhkú tým, že znižuje odparovanie vody a zároveň znižuje výskyt buriny, ktorá by mohla konkurovať jahodám o živiny.
Mulčovanie: Slamou, netk. textíliou alebo čiernou fóliou. Pod výhonky s plodmi podkladáme slamu, aby sa jahody neznečistili od hliny.

Hnojenie

Živiny pre zdravý rast: Jahody sú náročné na živiny, preto je pravidelné hnojenie nevyhnutné pre dobrú úrodu. Na začiatku vegetačného obdobia, keď jahody začínajú rásť, môžete aplikovať hnojivo bohaté na dusík, aby podporilo rast listov. Používame hnojivo s vyváženým obsahom prvkov. Keď sa objavia zhluky kvetných pukov, prejdeme na hnojivo s vyšším podielom draslíka, použiť sa dá aj hnojivo na paradajky.
Sadenice ocenia nielen zavlažovanie a hnojenie vo forme zálievky, ale najmä hnojenie listami. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
Najlepšie je použiť prírodné hnojivá, ako je kompost alebo kravský hnoj, ktoré sú bohaté na dusík, fosfor a draslík.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Starostlivosť o jahody zahŕňa aj ochranu pred chorobami a škodcami. Používanie organických hnojív môže zvýšiť odolnosť rastlín voči chorobám. Pravidelná kontrola pomôže udržať vaše jahody vo forme. Po zbere úrody jahody udržiavajte bez buriny a rastliny polievajte. Jahody napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine však sa dá aj preventívne brániť vďaka biologickým a chemickým prípravkami. Aby ste zabránili prístupu škodcov na vyvýšený záhon s jahodami, môžete použiť ochranné siete, ktoré zabránia vtákom zbierať plody a odradia slimáky a ulitníky. Jedným z hlavných škodcov jahôd je roztočec viničový, ktorý požiera listy jahôd a jeho larvy, ktoré začínajú žiť v pôde, požierajú korene.
Slimáky a vtáky: Jahody sú často cieľom slimákov a vtákov, ktorí si radi pochutnajú na sladkých plodoch. Slimáky môžete odpudiť prírodnými metódami, napríklad použitím pivných pascí (plastová nádoba s pivom, do ktorej slimáky spadnú a utopia sa) alebo rozmiestnením drvených škrupín okolo rastlín, ktoré slimáky odradia. Vtáky, najmä drozdy, radi siahajú po úrode v momente, keď sa plody začnú vyfarbovať. Najjednoduchšie je použiť sieť. Nad porastom ju musíme správne natiahnuť, aby sme zamedzili zapleteniu vtákov do nej, ich zraneniu a pomalej, bolestivej smrti. Sieť, napríklad zo zajačieho pletiva, natiahneme na drevené stĺpiky, ktoré zatlčieme okolo plochy s jahodami.
Prevencia chorôb: Na prevenciu plesňových chorôb je dôležité udržiavať správny rozostup medzi rastlinami a dbať na to, aby sa pôda okolo nich pravidelne prevzdušňovala. Choré alebo poškodené listy by sa mali okamžite odstrániť, aby sa zabránilo šíreniu chorôb. Prevenciou chorôb je, že jahody zalievame radšej ráno ako večer. Aj dostatočné prúdenie vzduchu medzi rastlinami zníži riziko výskytu plesní, rastliny preto nevysádzame príliš nahusto. V krytých pestovateľských priestoroch napádajú listy vošky alebo roztočce. Porast udržiavame zdravý pomocou prírodných postrekov (napríklad po objavení prvých škodcov použijeme prípravok Rock Effekt). Kontrolujeme i výskyt slizniakov, radi si pochutnávajú na dozrievajúcich plodoch. Problémy môže spôsobiť aj chrobák nosánik a jeho larvy, obzvlášť pri jahodách pestovaných v kvetináčoch.

Pestovanie v kvetináčoch

Jahody je možné úspešne pestovať v kvetináčoch, čo je ideálne ak máte obmedzený priestor. Vyberte vhodný kvetináč s dierkami na odvod vody a substrát bohatý na živiny. Kvetináč umiestnite na slnečné miesto s aspoň 6 hodinami slnečného svetla denne. Pôdu udržiavajte vlhkú, ale nie premokrenú. Pravidelne odstraňujte staré, poškodené a odumreté listy, čo podporí zdravý rast rastliny. Pri zakoreňovaní sa koreňový systém pomerne rozrastá, preto na pestovanie väčších rastlín nie sú vhodné nádoby s malým priemerom.
Áno, jahody sa dajú úspešne pestovať aj v nádobách alebo zavesených košíkoch.

Zber a skladovanie jahôd

Jahody sú jedným z prvých plodov, ktoré dozrievajú na jar. Ich zberová sezóna je dosť krátka, trvá asi len tri týždne, takže je dôležité zbierať ich skoro a rýchlo. Jahody dozrievajú zo zelenej cez červenkastú, červenú až po hlbokú červenú. Stupeň červenosti sa môže trochu líšiť podľa odrody. Zberáme ich, keď dosiahnu tmavočervený odtieň, vtedy sú najsladšie a najchutnejšie. Zberáme ich aj so stopkou v suchom počasí, stopku odstrihneme alebo odštipneme.
Jahody sú na konzumáciu ideálne čerstvé. Niekoľko veľmi málo dní ich môžeme skladovať v chladničke.

Ďalšie tipy pre pestovanie jahôd

Výskyt opeľovačov v záhrade je kľúčový, keďže jahody opeľuje hmyz.
Ak jahody rýchlime v skleníku alebo vo fóliovníku, vyžadujú ručné opeľovanie.
Veľmi skoré odrody pestované vonku chránime pred prípadnými mrazmi zakrývaním porastu veľkými plastovými krytmi alebo bielou netkanou textíliou.
Presádzanie jahôd: Jahody je najlepšie presádzať na jar, keď sa pôda oteplí a nehrozia už mrazy - ideálne v marci až apríli. Rastliny by mali byť presádzané predtým, ako začnú intenzívne rásť alebo kvitnúť. Presádzanie v tomto období im umožní rýchle zakorenenie a silnejší rast počas sezóny.
Po zbere úrody sa na rastlinách vytvoria dlhé výhonky s mladými rastlinami, tzv. šľahúne. Prvé mladé rastliny ponechajte na dvoch alebo troch výhonkoch na materskej rastline a zvyšok výhonkov odrežte. Keď sa zakorenia v pôde, môžete ich oddeliť od materskej rastliny a presadiť na iné miesto alebo ich zasadiť do kvetináča a darovať.
Použitie vlastných poplazov vyrastajúcich zo zakúpených rastlín nám umožní dlhodobé pestovanie z jedinej pôvodnej investície. Ideálne je použiť prvé rastliny na poplaze. Zakorenia sami alebo im pomôžeme tak, že ich mierne ponoríme do pôdy, aby dobre zakorenili. Na jeseň alebo ďalšiu jar ich vykopeme a presadíme. Celoročne plodiace jahody tvoria málo poplazov, ale dajú sa množiť delením na jeseň.

Mrazuvzdornosť a starostlivosť po zbere

Jahody sú plne mrazuvzdorné trvalky, ktoré prinášajú dobrú úrodu tri až štyri roky, potom rastliny starnú a slabnú. Nie je nutné ich počas zimy chrániť pred mrazmi. Až do jesene ich občasne zalievame a dožičíme im hnojivo s vyváženým pomerom prvkov. Dobrý rast listov priamo ovplyvní úrodu v ďalšom roku.

tags: #ako #pestovať #sladké #jahody