Ako dosiahnuť maximálnu úrodu papriky: Rady a tipy pre bohatú úrodu

Paprika (Capsicum) patrí do čeľade ľuľkovitých, rovnako ako paradajky alebo zemiaky. Jedlé plody tejto rastliny sú veľmi obľúbené v kuchyniach po celom svete. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom kríka, farbou, veľkosťou a chuťou plodov, a tiež obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť.

V záhradách sa bežne pestuje hlavne paprika siata (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu, ktorá je hospodársky veľmi významná. Tento druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, od klasických sladkých "bell" paprík, cez kapie, až po feferónky a chilli papričky. Paprika siata je najčastejšie dostupná aj v obchodoch.

Výsev a predpestovanie paprík

Pestovanie paprík zo semienok je jednou z najčastejších metód, ktorú záhradkári uprednostňujú. Semienka si môžete zakúpiť v záhradníctve alebo hobby markete. Dôležité je dbať na certifikované osivá, pretože semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú vhodné na výsev. Pred samotným výsevom je vhodné semená na niekoľko hodín namočiť.

Výsev papriky sa robí už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a vytvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.

Výsadba paprík do záhonu

Na konci apríla prekryjeme záhon, do ktorého plánujeme papriky vysadiť, čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu.

Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť alebo úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - preto volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu ale pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu.

Paprika sa obvykle pestuje v záhonoch, ale nič nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob.

Starostlivosť o papriky počas vegetácie

Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.

Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme.

Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine.

Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami.

Tabuľka: Zhrnutie starostlivosti o papriky

Zalamovanie papriky

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi.

Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší.

Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Zber paprík

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou".

Pestovanie paprík na balkóne

TIP: Nemáte záhradu alebo len neviete čo s priestranným balkónom? Pestovať môžete aj tu! Zelenina na balkóne dnes nie je žiadnou výnimkou a zber môže byť pri správne zvolených odrodách skutočne bohatý.

tags: #aby #paprika #zarodila #co #najviac #plodov

Populárne príspevky:

• Raj pre anjela: Život Chiary Luce
• Kulinárske špeciality v Topoľčanoch
• Recept na Hrnčekové Muffiny
• Náhrady za rúrku pri pečení trubičiek
• Príprava jelenieho mäsa