Prečo dieťa pomaly priberá: Príčiny a riešenia

Po narodení bábätka je jedným z hlavných ukazovateľov zdravého prospievania jeho prírastok na váhe. Údaje sa zapisujú do zdravotnej dokumentácie a porovnávajú s údajmi v tabuľke určenej pre daný vek a pohlavie novorodeniatka, ktorú má každá pediatrička či pediater založenú v karte. Váhový prírastok je jedným z ukazovateľov prospievania detí, preto sa naň pri poradniach prihliada - no striktne sa žiadny lekár či lekárka neriadia tabuľkami - každé dieťa je iné a má vlastné tempo.

Určite sa striktne nedržte ani tabuliek, ani svoje dieťa neporovnávajte s ostatnými (deti sa zvyknú vzájomne „dobiehať“ v istých časových obdobiach). Myslite však na to, že každé dieťatko je iné, preto si každé z hľadiska genetiky, individuálneho vývoja a niekoľkých premenných (faktorov, ovplyvňujúcich váhu, rast aj vývoj, zaoberáme sa nimi nižšie), priberá vlastným tempom.

Ako má však váha dieťatka aspoň približne narastať tak, aby zdravo prospievalo a čo všetko na to má vplyv? Sleduje sa okrem priberania aj rast detí, meria sa obvod hlavičky, pozoruje celkový psychomotorický vývoj a neskôr aj výška dieťaťa, aby sa mohlo prísť na prípadné odchýlky v napredovaní, napr. spomalený, oneskorený vývin, neprospievanie.

Pri určovaní prospievania dieťatka sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. WHO a CDC majú tieto tabuľky platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobené konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám. Ako ale upozornila aj pediatrička Kováčiková, údaje sú len orientačné a ukazujú len priemerné hodnoty/prírastky. Z pár meraní nerobte nikdy unáhlené závery.

Pre pediatrov a pediatričky sú však tabuľky smerodajné z toho pohľadu, že obsahujú spodnú a vrchnú hranicu (extrémy primálo - priveľa, ktoré môžu byť príznakom zdravotných problémov alebo spojené so zdravotným rizikom napr. nevhodnou stravou, stresom, fyzickou záťažou - do stredu spadá veľká väčšina detí).

Priemerný váhový prírastok dojčiat

„Ja používam, ale, samozrejme, nie striktne - zásadu priberania takú, že prvý trimester by malo bábätko pribrať 200 - 250 g/týždeň, počas druhého trimestra 200 g/týždeň, tretí trimester 150 g/týždeň a štvrtý trimester 50 g/týždeň,“ informovala Najmama.sk pediatrička MUDr. Lena Kováčiková.

„Do polroka by malo dieťa zdvojnásobiť svoju hmotnosť, do roka strojnásobiť. Ale toto sú len naozaj hrubé obrysy. Niekedy, keď dieťatko priberie menej, dám mu „šancu“ do budúcej poradne. Keď to tak ostane aj v tretej poradni, až vtedy to začíname riešiť. Dôležité sú aj iné okolnosti, napríklad či je dieťa dojčené, akú má chuť do jedla, počet a vzhľad stolice, celkové prospievanie. Alebo aj to, či neprekonalo nejaký infekt. Nedá sa to paušalizovať.“

V skratke: Váhový prírastok dojčiat podľa detskej lekárky:

1. 1. trimester (štvrťrok) cca 200 - 250 g/týždeň (700 - 1 250 g/mesiac, 28-35 g/deň)
2. 2. trimester (štvrťrok) cca 200 g/týždeň (800 - 1 000 g/mesiac, 20-30 g/deň)
3. 3. trimester (štvrťrok) cca 150 g/týždeň (500 - 750 g/mesiac, 20 g/deň)
4. 4. trimester (štvrťrok) cca 50 g/týždeň (200 - 300 g/mesiac, 10 g/deň)

Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37. - 42. týždňom tehotenstva je cca od 2 500 do 4 000 gramov. Treba ale rátať s tým, že po pôrode bábätká strácajú na váhe - zvyčajne do 10 % svojej pôvodnej váhy - len 5 % detí stratí viac ako 10 %. Je teda prirodzené, ak za 5 dní novorodenec s pôrodnou váhou 3 500 gramov váži zrazu 3 100 gramov. Okrem nabehnutia na dojčenie (prípadne na umelé mliečko) detské telíčko vylúči aj prebytočnú tekutinu, čo súvisí s adaptáciou dieťaťa na život mimo maternice. Do 2 týždňov sa však zvyčajne bábätká dostávajú na váhu pôvodnú.

Tabuľka: Priemerná hmotnosť dieťaťa 0-13 týždňov (WHO)

Tabuľka: Priemerná hmotnosť dieťaťa 0-60 mesiacov (WHO)

Keď sa narodí bábätko, váži od 2,5 do 4 kg - no po pôrode stráca na váhe.

Dojčenie a priberanie

Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa (vyberajte ale starostlivo!).

Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku či pediatra. Voľakedy sa tiež mylne odporúčalo, aby mamičky dojčili v pravidelných intervaloch - ide o prežitok, keďže dieťa vypije toľko, koľko žalúdok potrebuje a materské mlieko sa rýchlo (na rozdiel od umelého) trávi.

A samozrejme strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín (venovať čas aj sebe, rozmaznávať sa, starať o telo, ktoré dokáže po pôrode/kedykoľvek spočítať zanedbávanie). Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu (alebo klokankovanie) atď.

5. Potrebujú si dojčené deti po kŕmení odgrgnúť? Aký je rozdiel medzi bežným odgrcnutím mlieka a refluxom?

Odgrgávanie bábätka je tradične vnímané ako niečo, čo sa robiť musí. Niektoré bábätká hltajú veľmi nedočkavo, alebo sa materské mlieko spúšťa veľmi rýchlo, a vtedy sa im do bruška dostane veľa vzduchu, ktorý tam tlačí a prekáža. Platí však, že je rozdiel medzi dojčenými bábätkami a bábätkami kŕmenými z fľaše. Bábätká kŕmené fľašou zvyčajne pijú veľmi rýchlo, keďže z fľaše tečie mlieko rýchlejšie ako z prsníka.

Bábätko však vždy naznačí, čo potrebuje.

Pozor! Väčšina detí, ktoré si po kŕmení odgrgnú, vyvrátia spolu so vzduchom aj trošku mlieka. To je normálne. Ak však dieťatko grcká a zároveň býva choré, je dôležité tento stav konzultovať s lekárom.

Reflux u detí

Reflux, alebo odborne gastroezofageálny reflux (skratka GER), je samovoľný a opakovaný návrat obsahu žalúdka späť do pažeráka a niekedy až do úst, spojený s rozličnými ochoreniami, napríklad horných dýchacích ciest. Za refluxom môže byť nedokončený vývoj funkčného zvierača medzi pažerákom a žalúdkom. Prečo ale niektoré dieťatko reflux má a iné nie? Na reflux môže vplývať dedičnosť, nízka pôrodná hmotnosť, termín narodenia (predčasniatka ním trpia častejšie), neurologické ochorenia, poruchy svalového napätia, chronické ochorenia dýchacích ciest a ďalšie zdravotné problémy.

• „Iba grckanie” - je to stav, kedy dieťatko reflux má, ale napriek grckaniu dobre prospieva, priberá a je zdravé.
• Refluxová choroba - tá sa objavuje vtedy, keď žalúdočný obsah, ktorý sa dostáva von, spôsobuje zmeny na sliznici pažeráka a ďalších častiach tráviaceho traktu a spôsobuje ochorenia.

Pri podozrení na refluxovú chorobu vás pediater môže poslať na špeciálne vyšetrenia USG (sonografia), alebo pri komplikovanejších prípadoch aj na 24-hodinovú PH-metriu, pri ktorej sa meria kyslosť prostredia v pažeráku. Na základe tohto detský lekár či gastroenterológ stanoví liečbu.

Reflux (najmä refluxová choroba) je veľmi nepríjemný a vie poriadne potrápiť bábätká aj mamičky. Dieťatko sa cíti zle, veľa plače, je nespokojné a grcká. Mama je často unavená a zúfalá. Preto niet divu, že si mamy často myslia, že niečo nie je v poriadku s ich materským mliekom.

Dieťatko s refluxom sa môže častejšie pýtať na ruky. Vo zvislej polohe sa rýchlo upokojí. Je to normálne, lebo mu to uľaví od pálenia záhy. Ak ho nenosíte, zvýšte dieťatku polohu, keď je na chrbátiku - či už počas spánku, alebo pri hre. Podložka by vtedy mala zvierať 30 až 40° uhol s rovinou. (Pozor! Je potrebné dvíhať matrac, nie hlavičku dieťatka. Nedávajte bábo hneď po kŕmení do vodorovnej polohy. Pri novorodencoch sa odporúča dávať dieťatko na spánok do polohy na chrbátiku. Počas dňa polohujte dieťatko na bruško. O tejto polohe sa veľa hovorí v súvislosti so syndrómom náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), ale počas dňa, keď je bdelé a pod vaším dohľadom, je to bezpečné. Je to veľmi dôležité najmä pri deťoch s refluxom - spevňuje si tak nielen šijové svalstvo a učí sa dvíhať hlavičku, ale posilňuje si aj brušné svalstvo.

Ďalšie vplyvy na váhový prírastok dieťaťa

Na váhový prírastok má vplyv niekoľko faktorov, na ktoré treba prihliadať, napríklad:

1. Priebeh gravidity (zdravie aj stravovanie počas tehotenstva) a prípadné komplikácie pri pôrode
2. Termín pôrodu (donosené dieťatko bude vážiť inak ako predčasne narodené či prenášané)
3. Pôrodná hmotnosť aj genetika (nerozhoduje o všetkom - preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, spánok)
4. Spôsob výživy
   • Inak bude priberať dieťa výlučne dojčené, veď materské mliečko sa považuje za najideálnejšiu stravu pre dieťa a WHO odporúča výlučne dojčiť aspoň prvých 6 mesiacov života dojčaťa, ale s dojčením podporuje pokračovať aspoň do 2-3 rokov veku dieťaťa.
   • Inak priberá dieťa dojčené a zároveň prikrmované a inak dieťa na umelej dojčenskej výžive - kvôli odlišnému obsahu tukov, sacharidov a bielkovín môže dieťa neskôr priberať z UM viac - no než mamička nájde to správne umelé mliečko.
5. Aj prvé príkrmy - Niektoré deti nemajú so zavádzaním prvých príkrmov a teda prijímaním tuhej stravy problém a priberajú opäť inak ako deti, ktoré ešte papkať veľmi nechcú a naďalej aj po 6. mesiaci sa len výlučne dojčia. No vplyv má aj fyzická aktivita dieťaťa, dostatok či nedostatok spánku, psychická pohoda.
6. Pohlavie - Chlapci priberajú viac než dievčatá, priemerne sa tiež rodia väčší a ťažší (súvisí to s genetickou predispozíciou, ale opäť to nemusí byť pravidlo.
7. Rastový špurt - Prvým prejde dieťatko vtedy, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko - jedná sa o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac - veď za rok strojnásobí svoju váhu aj výšku!

tags: #ak #dieta #pomaly #pribera #priciny

Populárne príspevky:

• Rýchla príprava sójových rezancov
• Stravovanie na strednej škole
• Pes zjedol maslo v alobale
• Recepty na špízy
• Omáčka na cestoviny a bylinky