Pestovanie papriky pre bohatú úrodu

Paprika je obľúbená a široko používaná plodina, ktorá patrí do čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), rovnako ako paradajky a zemiaky. Patrí medzi jeden z najobľúbenejších a najvšestrannejších druhov zeleniny. Paprika je odroda jemného korenia, ktorá sa suší, melie a používa sa ako ingrediencia do jedla alebo súčasť šalátovej prílohy. Pestovanie papriky nie je veľká veda, keď viete, ako na to. Tajomstvo tkvie v príprave.

Pestovanie papriky je bežné v Maďarsku a Španielsku. Nie sú to však ani zďaleka jediné krajiny, ktoré pestujú papriku. Maďarská paprika sa z väčšej časti pestuje po celom svete. Paprika sa používa v kuchyni už stovky rokov a existuje jej niekoľko druhov.

Aj keď patrí paprika medzi jeden z najobľúbenejších a nejvšestrannejších druhov zeleniny, väčšina z nás sa k nej dostane len v supermarkete. Pestovanie papriky zvládne každý nadšenec. Dokonca nemusíte mať ani veľkú farmu, na pestovanie vám bude stačiť aj balkón a terasa. Pestovanie papriky sa tak stane dostupnou alternatívou aj pre vás.

1. Výsev a predpestovanie

Ideálny čas na výsev paprík je koncom februára až začiatkom marca. Ideálny čas je jar, tak ako pre všetko nové, čo sa chystá prebudiť k životu. Budete potrebovať kelímky na sadeničky.

Paprika je pomerne citlivá na chladné počasie, preto by ste s jej výsevom mali počkať do prelomu februára a marca. Vo všeobecnosti platí, že teplota v miestnosti, kde sa budú sadenice papriky vyvíjať, by mala byť minimálne 21 stupňov. Teplota musí byť stála, vyhnite sa miestam, na ktorých môže rýchlo stúpať alebo klesať. Sadenice budú rásť približne dva mesiace.

Naplňte kelímok zmesou na zasievanie semien šesť až osem týždňov pred samotným vysádzaním. Pôda by mala byť dostatočne vlhká, treba ju pravidelne kontrolovať každý druhý deň. Kelímky stačí položiť na podložku na teplé miesto a zakryť akoby skleníkovým poklopom. Ideálne je aj pekné slnečné miesto, ktoré máte poruke.

Je vhodné udržiavať ich v plastovom parenisku, tégliku, prípadne v inej nádobke. Na výsev, samozrejme, možno použiť samotný výsevný substrát, ktorý je špeciálne vytvorený pre optimálne klíčenie a rast priesad. Čo je dôležité, je ľahký, vzdušný a neobsahuje škodce ani nebezpečné látky, ktoré môžu mladým rastlinám uškodiť.

Rovnako môžete použiť aj pôdu zo záhrady, ktorá ma viacero výhod, napríklad vyšší obsah živín, prirodzenú mikroflóru, zabezpečí lepšiu adaptáciu pri presádzaní priesad a jej použitie je ekonomicky výhodné, keďže do nej netreba nič investovať. Ideálna je však kombinácia pôdy zo záhrady s výsevným substrátom v pomere 1 : 1, tým sa pekne navzájom doplnia a poskytnú tak priesadám všetko potrebné, čo vyžadujú pre svoj optimálny rast.

Výsev papriky

Starostlivosť o výsevy paprík

Správna starostlivosť o výsevy paprík v domácich podmienkach zahŕňa niekoľko dôležitých krokov. Na začiatku je potrebné použiť kvalitný substrát, ktorého prípravu sme už spomínali. Pre úspešné klíčenie sú kľúčové tri faktory, a to správna teplota, dostatok svetla a udržiavanie neustále vlhkého substrátu.

Teplota by mala byť v rozmedzí 25 až 30 °C. Po vyklíčení môžu rastlinky rásť pri mierne nižších teplotách, a to 20 až 24 °C cez deň a 16 až 18 °C v noci. Výsevy je vhodné umiestniť na slnečné miesto, aby neboli vytiahnuté. Substrát by mal byť stále mierne vlhký, ale nie premočený. Kým osivo nevyklíči, treba zalievať substrát rosením, aby sa nevyplavilo osivo a po vyklíčení a vzídení rastlín možno klasicky zavlažovať. Na zavlažovanie je najlepšie používať vlažnú vodu, aby sa nepoškodili jemné klíčky.

Ako zabrániť padaniu klíčnych rastlín a výskytu smútiviek?

Padanie klíčnych rastlín je spôsobené hlavne hubou Pythium, ktorá sa šíri najmä vo vlhkom a zle prevzdušnenom prostredí. Padaniu klíčnych rastlín sa dá predísť použitím sterilného substrátu, ktorý môžete zakúpiť alebo doma sterilizovať, napríklad v rúre. Je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž, zalievať len vtedy, keď je substrát suchý, a udržiavať dostatočné vetranie a osvetlenie.

Ako prevenciu možno použiť chemické alebo biologické fungicídy, napríklad prípravky na báze Trichoderma. Smútivkám, drobnému hmyzu, ktorého larvy poškodzujú korene rastlín, sa vyhnete znížením vlhkosti substrátu, používaním sterilnej pôdy a nasadením žltých lepiacich pásikov na odchyt dospelých jedincov. Ak sa smútivky objavia, pomáhajú biologické predátory, napríklad hlístice, alebo prírodné insekticídy, ako je neemový (nimbový) olej. Ak už klíčne rastliny padajú, odstráňte napadnuté jedince, znížte zálievku a ošetrite substrát fungicídom.

Pikírovanie paprík

Pikírovanie paprík nie je nevyhnutné, ale podporuje ich silný koreňový systém a zdravý rast. Ak sa rozhodnete pikírovať, ideálny čas je, keď majú rastliny 2 až 4 pravé listy. Koreňový systém je v tomto štádiu už dostatočne vyvinutý, ale stále jemný a ľahko manipulovateľný. Pri presádzaní treba byť opatrný, aby sa nepoškodili korienky. Nové miesto by malo byť dobre pripravené - podmienkou je kvalitný substrát a dostatok priestoru pre ďalší rast.

Pikírovaniu sa dá vyhnúť, ak osivo zasejete priamo do jednotlivých malých kvetináčov, čím každá rastlina dostane dostatok priestoru už od začiatku. Tento spôsob je časovo úspornejší, no vyžaduje viac výsevného substrátu, precízne siatie a starostlivosť o každú rastlinu. Tento spôsob je vhodný najmä pri rastlinách, ktoré zle znášajú manipuláciu s koreňmi, napríklad niektoré druhy tekvíc, uhoriek alebo melónov.

2. Výber odrody papriky

Zelenina ako paprika má niekoľko odrôd. Záleží na vás, ktorú máte radi a ktorá odroda sa vám páči. V našich končinách sa pestujú dva poddruhy papriky ročnej. Je to paprika veľkoplodá a drobnoplodá. Najobľúbenejšie sú tie veľkoplodé, svetlozelené odrody špicatého tvaru. Na juhu Slovenska sú žiadané aj papriky pálivej chuti.

Vo svete sa pestujú skutočne stovky odrôd. V strednej a západnej Európe nájdete najmä hrubostenné odrody s tmavozelenými sladkými plodmi. Zapálení záhradkári so záujmom pestujú aj iné druhy paprík, predovšetkým jablkovitého tvaru, drobné pálivé feferónky alebo iné atraktívne odrody.

Medzi mestské odrody patrí paprika s názvom balkónovka, ktorá je skorá, má podobu kríka nízkeho vzrastu a plody červenej farby. Papriky sú sladké, dlhé až 15 centimetrov. Ďalšia odroda, vhodná pre pestovanie na balkónoch je Amadea, ale aj Slovana F1.

3. Príprava pôdy a výsadba

Ak sa vám objavili už prvé klíčky, je najvyšší čas na sadenie do záhrady. Pripravte si pôdu na sadenie asi dva týždne predtým, ako sú prvé klíčky papriky pripravené. Papriky môžete sadiť, keď už určite nehrozí mráz a teploty pôdy dosiahli 20°C. Vyberte si oblasť, ktorá má dostatok priameho slnka, minimálne osem až desať hodín denne. Určite najprv vyčistite záhon od buriny.

Zamiešajte do pôdy aj trochu kompostu, aby ste dodali pôde živiny. Ako zistiť PH pôdy? PH pôdy môže byť medzi 5,5 a 7,5. Pridajte síru na zníženie pH alebo záhradné vápno na zvýšenie pH. Paprikové priesady saďte dosť od seba, vraví sa tomu naširoko. Vykopte dostatočne veľké jamy pre koreňový systém. Papriky nemajú veľmi hlboké korene, ale vedia sa pekne roztiahnuť po ploche. Polejte ich, ideálny čas na polievanie je za súmraku. Na stonky alebo listy vodu nedávajte.

Príprava pôdy pred výsadbou paprík

Pred výsadbou paprík je dôležité pôdu dôkladne pripraviť, pretože papriky vyžadujú výživnú, kyprú a dobre odvodnenú pôdu s neutrálnym až mierne kyslým pH (6,0-7,0). Pôdu je vhodné obohatiť o kompost alebo dobre vyzretý hnoj, ktorý zabezpečí dostatok živín. Ak je pôda príliš ťažká alebo ílovitá, pridajte piesok či rašelinu na zlepšenie štruktúry.

Papriky môžete vysadiť na záhon, kde sa predtým pestovali šaláty a reďkovky, pretože tieto plodiny nepatria k rovnakej čeľadi (ľuľkovité) a nevytvárajú tak riziko hromadenia chorôb alebo škodcov špecifických pre papriky. Navyše, šaláty a reďkovky rýchlo dozrievajú a nezbavujú pôdu živín vo veľkej miere.

Niektorí záhradkári pridávajú do výsadbovej jamky hrsť kompostu alebo na jej dno dávajú žihľavové listy, ktoré potom zasypú pôdou. Pridanie hrsti kompostu do výsadbovej jamky poskytne paprikám živiny, ktoré podporia ich rast a zlepšia štruktúru pôdy. Žihľavové listy na dne jamky sú tiež prospešné, pretože obsahujú živiny, ako je dusík, ktoré sa postupne uvoľňujú do pôdy.

Sadenie papriky

4. Starostlivosť počas rastu

Tak ako všetko živé, aj pestovanie papriky si vyžaduje snahu a úsilie. Ako sme si už povedali, priesady papriky si príliš nerozumejú s chladnejším počasím, tobôž nie s mrazom. Aj preto je lepšie s ich vysádzanám počkať do polovice mája. Papriku je potrebné vysádzať na miesto, kde počas posledných 3 - 5 rokov nerástla.

Naopak, prospeje jej pôda, v ktorej bola počas minulej sezóny nasadená koreňová zelenina, strukoviny či kukurica. Vo všeobecnosti by ste však mali vyberať slnečné miesta s dobre hnojenou pôdou. Ak je to potrebné, zeminu prihnojte. Dajte si však pozor na vysoký obsah dusíka - plody síce dozrejú skôr, rastliny však budú náchylnejšie na napadnutie škodcami.

Sadenicám papriky nechajte dostatok priestoru. Ideálne je odsadiť ich minimálne o 40, pokojne aj 50 centimetrov. V prípade, že vysádzate rastlinu s väčšími plodmi, nezabudnite k sadenicám pridať oporné tyče.

Po výsadbe paprík je kľúčové zabezpečiť dostatok slnečného svetla cca 6 až 8 hodín denne, pravidelnú, ale miernu zálievku, optimálnu teplotu 20 až 30 °C a pravidelné hnojenie, najmä fosforom a draslíkom. Na začiatku rastu je vhodné použitie hnojív s vyšším obsahom dusíka na podporu vegetatívneho rastu. Je dôležité poskytnúť rastlinám oporu a chrániť ich pred mrazmi a silným vetrom.

Overený termín: S výsadbou priesad na voľné hriadky sa neponáhľajte, vysádzajte po troch ľadových mužoch, v polovici mája, až pominie nebezpečenstvo posledných jarných mrazov. Lepšie vysadiť o týždeň neskôr ako jeden deň pred mrazom, ktorý môže zmariť vašu mnohotýždennú prácu s predpestovaním priesad. Paprike vyberte v záhrade plne oslnené a chránené miesto s pôdou bohatou na humus aj živiny, optimálne s neutrálnou pôdnou reakciou.

Polievanie papriky

Paprika je, predovšetkým v období svojho rastu, pomerne náročnou rastlinou na príjem vody. Zálievku jej preto doprajte pravidelne. Sadenice polievajte vždy ku koreňom, nikdy nie na listy a stonky, v opačnom prípade totiž riskujete ich poškodenie. Rastliny polievajte vždy ráno alebo večer, keď nie je teplota pôdy príliš vysoká.

Papriku je potrebné zalievať vodou, ktorej teplota je približne rovnaká, ako teplota pôdy. Maximálna možná odchýlka sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6 stupňov celzia.

Otužovanie priesad

Otužovanie priesad je dôležité, aby sa rastliny postupne prispôsobili vonkajším podmienkam, ako sú nižšie teploty, priame slnko a vietor, čím sa znižuje šok z presadenia a zlepšuje ich odolnosť. Proces trvá 7 až 14 dní, počas ktorých sa priesady každý deň prenášajú na niekoľko hodín von, najprv na chránené miesto, pričom sa postupne predlžuje ich pobyt a zvyšuje expozícia slnku a vetru.

Odstránenie prvého kvetu

Odstránenie prvého kvetu na priesade papriky môže byť užitočné. Tento postup pomáha rastline presmerovať energiu z tvorby plodov na rast koreňového systému a výhonkov, čo môže podporiť neskorší rozvoj väčšieho množstva kvetov a plodov. Rastlina, ktorá sa príliš skoro sústredí na plodenie, môže zostať slabšia a menej produktívna.

Táto metóda však nie je nevyhnutná pri všetkých odrodách paprík. Odporúča sa najmä pri silnejšie rastúcich odrodách alebo slabších priesadách.

Opora pre rastliny

Papriky pri pestovaní často potrebujú oporu, najmä ak ide o vyššie alebo ťažšie odrody. Hoci papriky nie sú ako rajčiny, ktoré potrebujú intenzívnu oporu, opora môže pomôcť predchádzať poškodeniu rastlín, podporiť rovnomerný rast a udržať plody mimo zeme.

Pestovanie v polykultúre

Pestovanie paprík v polykultúre je efektívne, ak sa kombinujú správne rastliny. V súčasnosti je populárne pestovanie v polykultúre. Dobre sa dopĺňajú s bylinkami ako bazalka, koriander, cibuľa, cesnak a nechtík, ktoré odpudzujú škodce a zlepšujú rast. Špenát môže pomôcť ochrániť korene pred horúčavou.

Naopak, fazuľa, kukurica a zeler by sa nemali vysádzať vedľa paprík, pretože si konkurujú v boji o živiny a svetlo, čo môže spomaliť ich rast.

Tradičné pestovanie pod čiernou fóliou

Tradičné pestovanie pod čiernou fóliou má výhody, ako je zníženie buriny a rýchlejší rast rastlín, pretože fólia zadržiava teplo a vlhkosť. Avšak môže tiež spôsobiť prehrievanie pôdy, čo môže poškodiť koreňový systém a spomaliť rast. V horúcich mesiacoch je dôležité kontrolovať vlhkosť a teplotu pod fóliou. Na minimalizovanie rizika prehrievania sa odporúča používať dierovanú fóliu alebo alternatívy ako svetlejšie materiály či mulčovanie.

Polykultúrne pestovanie

5. Choroby a škodcovia

Pri pestovaní si treba dávať pozor na výskyt škodcov, hlavne vošiek, strapiek a v neskoršom období aj na bzdochy. Vzhľadom na vysoké teploty v posledných rokoch sa na listoch a plodoch paprík objavujú „popáleniny“. Popáleniny na listoch a plodoch paprík spôsobuje nadmerné slnečné žiarenie a vysoké teploty. Aby ste tomu predišli, zabezpečte rastlinám tieňovanie pomocou tieniacich sietí alebo pestovaním vedľa vyšších plodín.

Zavlažujte ich pravidelne skoro ráno alebo večer, aby ste minimalizovali stres zo sucha, a pôdu mulčujte, aby zostala vlhká a chladnejšia. Neodstraňujte príliš veľa listov, pretože chránia plody pred slnkom. Tiež dbajte na správne hnojenie, aby rastliny mali dostatok draslíka a vápnika.

V posledných rokoch sa v dôsledku klimatických zmien a vyšších teplôt zvýšil výskyt niektorých chorôb a škodcov pri paprikách. Z chorôb sa častejšie objavujú hubové infekcie, ako je alternáriová škvrnitosť či botrytída, najmä pri vysokej vlhkosti a horúčavách. Vírusové ochorenia, napríklad vírus tabakovej mozaiky, zostávajú trvalou hrozbou.

Medzi škodcami sú čoraz bežnejšie strapky, vošky a molice, ktoré sú aktívnejšie v teplejšom prostredí. Šírenie niektorých škodcov, ako sú roztočce, je spojené aj s dlhšími obdobiami sucha.

Stolbur papriky - ide o vírusové ochorenie papriky, ktoré je prenášané rôznymi druhmi cikádok. Prejavuje sa postupným žltnutím rastlín, a to vrátane nedozretých plodov. Výsledkom stolburu je odumretie celej rastliny.

Vädnutie papriky - rozdeliť ho môžeme do dvoch kategórií. V prípade fuzáriového vädnutia papriky preniká ku koreňom rastliny huba, a to v dôsledku prílišného prehnojenia pôdy. Spoznáte ho podľa hnednúcich cievnych zväzkov.

Sklerocíniové vädnutie papriky je zasa spôsobené nedostatočnými odstupmi medzi rastlinami, nesprávnym spôsobom zavlažovania alebo nedostatočnýn vetraním priestorov rýchliarní. Prejavuje sa bledohnedými škvrnami na stonkách rastlín a je potrebné uvedomiť si, že v pôde môže zotrvať aj niekoľko rastlín.

6. Zber úrody

Zelenina je zrelá a pripravené na zber, keď sa zmení zo zelenej na červenú, žltú, oranžovú alebo fialovú. Zelená môže byť iba konkrétna odroda.

Vo väčšine prípadov môžete papriky zbierať hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť a tiež farbu. Ak chcete papriku rovno konzumovať, zbierajte čím skôr. Ak sa chystáte z papriky vyrobiť korenie, radšej počkajte, kým plody získajú optimálnu plnú chuť. Vtedy môže paprika zostať na koreni ešte dlhšie.

Ak sa rozhodnete sušiť ich na vzduchu, prepichnite pomocou ihly vrcholy a prevlečte cez ne šnúrku na zavesenie. Ak máte chuť na údenú papriku, môžete papriky sušiť v udiarni pomocou dubového dreva. Paprika je úplne suchá, keď je scvrknutá a krehká. Papriky pre účel sušenia môžete zomlieť buď v mlynčeku na korenie alebo v mlynčeku na kávu.

tags: #pestovanie #papriky #výnos

Populárne príspevky:

• Ako si vybrať cestoviny pri diéte
• Luxusné steaky v Čadci
• Kvalitný kozí syr v Billa a Lidl
• Význam stravy
• Čo odlišuje múčniky od dezertov?