Aká Teplota Je Nebezpečná Pre Zemiaky: Pestovanie a Skladovanie

Zemiaky a jahody patria medzi obľúbené plodiny v našich záhradách. Ich pestovanie si vyžaduje starostlivosť a znalosti, ale výsledkom je bohatá úroda chutných a zdravých plodov. Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na pestovanie zemiakov, od výberu vhodných odrôd a prípravy pôdy až po zber a skladovanie úrody.

Hoci sú zemiaky dnes považované za tradičnú plodinu Slovenska, prešli dlhú cestu, kým sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej kuchyne a poľnohospodárstva. Ich príbeh na Slovensku je príbehom adaptácie, prekonávania nedôvery a postupného objavovania výhod tejto univerzálnej plodiny. Slovensko zaznamenáva rastúci záujem o pestovanie zemiakov.

História zemiakov na Slovensku

Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výškach 2000 - 3000 m n.m. Do Európy sa dostali v 16. storočí vďaka španielskym dobyvateľom. Spočiatku im ľudia nedôverovali, ale postupne sa stali základnou potravinou.

Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela až katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny.

Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska. Chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda v týchto oblastiach nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.

Trendy v pestovaní zemiakov

V posledných desaťročiach pribudlo množstvo nových odrôd zemiakov, ktoré sú šľachtené na výnosnosť, odolnosť voči chorobám (najmä plesni zemiakovej) a suchu. Trendom sú aj farebné zemiaky s vyšším obsahom antioxidantov a karotenoidov.

Posledné roky sú trendom hlavne farebné zemiaky. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Odrôd je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.

Čo sa týka zemiakov, za posledných 30 rokov pribudlo veľmi veľa odrôd, ktoré sú dovážané aj šľachtené v blízkych oblastiach. Šľachtitelia sa okrem iného (výnosnosti a odolnosti voči teplu) zameriavajú na odolnosť voči chorobám, pretože zemiaky ľahko podliehajú predovšetkým plesni zemiakovej.

Ako sa zorientovať pri kúpe zemiakov?

Baby zemiaky: Zberané nezrelé, s jemnou šupkou, vhodné na varenie v šupke.

Varné typy: Označujú sa A, B, C (typ D sa používa na výrobu liehu).

• Typ A: Šalátové zemiaky, po uvarení zostávajú tvrdé.
• Typ B: Prílohové zemiaky.
• Typ C: Múčnaté zemiaky, po uvarení sa rozpadávajú.

Odporúča sa kúpiť certifikovanú sadbu, ktorá je kontrolovaná na výskyt vírusov a chorôb.

Čo sa týka varných typov, zvyčajne sú označované ako A, B, C. Typ D sa málokedy vyskytuje v obchodoch, lebo sa používa skôr na výrobu liehu. V obchodoch sa stretneme najčastejšie s A a B - A je tzv. šalátový typ. Po uvarení zostávajú zemiaky tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo možno ako príloha. Skupina B sú hlavne prílohové zemiaky. C sú typické tým, že sú po uvarení veľmi múčne a rozpadávajú sa. Keby ich chceme pretlačiť cez sitko, rozpadnú sa pomaly až na kašu.

Odporúčaný postup je kúpa certifikovanej sadby. Táto sadba by mala byť kontrolovaná na výskyt najhorších vírusov a chorôb.

Pestovanie zemiakov na Slovensku

Zemiaky sa dajú pestovať na celom území Slovenska, hoci v južných oblastiach im môžu prekážať vysoké teploty. Medzi typické zemiakarské oblasti patria severné regióny.

Zemiaky dopestujeme na celom území Slovenska. V súčasnosti im môžu trochu nevyhovovať vysoké teploty, najmä v južných oblastiach. Naše typické zemiakarské oblasti sú skôr na severe - Orava a tak ďalej.

Máme zemiaky veľmi skoré, skoré, polo-neskoré a neskoré. Dôležité je vegetačné obdobie - za ako dlho ich dopestujeme. Napríklad veľmi skoré zemiaky vieme dopestovať už za 90 dní, čo sú tri mesiace od výsadby. Na rozdiel od tých neskorých, kde sa uvádza 140 - 150 dní od výsadby. Pokiaľ chceme počas leta konzumovať vlastné zemiaky, mali by sme si zabezpečiť hľuzy, ktoré budú veľmi skoré až skoré.

V apríli 2025 sa domáce konzumné zemiaky predávali v priemere za 42,43 €/100 kg, medziročne boli ceny nižšie o viac ako 21 %.

Predpestovanie zemiakov

Predpestovaním zemiakov (naklíčením hľúz) môžeme urýchliť zber o 2-3 týždne. Hľuzy uložíme 2-3 týždne pred výsadbou na svetlo a do tepla (okolo 10 °C), aby vytvorili 1-2 cm hrubé klíčky. Pri manipulácii s naklíčenými zemiakmi dávame pozor, aby sme klíčky nepoškodili.

Zemiaky predpestujeme a vsádzame ich do pôdy predklíčené. Asi o 2 až 3 týždne urýchlime zber v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Buď sa nám podarí kúpiť predpestovanú sadbu s cieľom dosiahnuť 1 - 2 cm klíčky, ktoré sú pomerne hrubé a vitálne. Alebo pokiaľ máme sadbové zemiaky v pivnici, tak zhruba 2 - 3 týždne pred plánovanou sadbou ich vytiahneme z pivnice a dáme na svetlo do tepla (asi okolo 10 °C).

Určite si musíme dať pozor pri manipulácii naklíčených zemiakov, aby sme klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.

Výsadba zemiakov

• Stanovisko: Slnečné, rovina alebo mierny svah.
• Pôda: Kyprá, hlinito-piesočnatá, nie ílovitá.
• Príprava pôdy: Na jeseň vyhnojíme odležaným hnojom alebo granulovaným hnojivom. Zemiaky patria k plodinám prvej trate (vyžadujú najviac živín).

Vyberáme určité slnečné stanovisko. Nemal by to byť prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah. Nemali by to byť veľmi hutné pôdy - tam sa ťažko tvoria hľuzy a sú skôr malé. Lepšie sú kypré pôdy, hlinito-piesočnaté, trochu piesočnaté, nie je vhodná ílovitá pôda. Nie sú vhodné ani kamene, kde sa nemôžu hľuzy dobre tvarovať a boli by deformované.

Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne hladné. Zemiaky patria k plodinám prvej trate. Keď poznáme pestovanie v tratiach, väčšinou sa delia na 1. - 3./1. - 4. trať. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy.

• Alternatívne spôsoby pestovania: V sudoch alebo vreciach (treba dať pozor na prehrievanie).

Teraz je trendom pestovanie zemiakov v sudoch. Jeho cieľom je väčší zber - očakávame, že zemiaky vytvoria úrodu až do celého metra. Začíname pestovať hlboko v sude, postupne dosýpame pôdu a vňať rastie. Viem si to predstaviť, pokiaľ máme veľmi ťažkú pôdu, mohlo by to fungovať pod jemnou trávnou mačinou alebo pokosenou trávou. Hľuzy sa tam majú kde roztlačiť. Niekto skúša pestovanie vo vreciach a postupne pridáva pôdu. Jeho nevýhodou je, že ak by sme náhodou zobrali čierne vrece alebo niečo podobné, dochádza tam k veľkému prehrievaniu. To zastavuje rast hľúz.

• Striedanie plodín: Dôležité pre prevenciu chorôb a škodcov (pleseň zemiaková, drôtovce). Vyhýbame sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade (napr. paradajky). V druhej trati pestujeme koreňovú zeleninu, v tretej cibuľu, cesnak, fazuľu, hrach.

Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité, aby sme sa vyhli pestovaniu na tých istých riadkoch aj budúci rok. V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce - to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka.

Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Pestujeme ich v riadkoch (hovorí sa tomu aj v hrobkoch) a tým, že sú hľuznaté rastliny, ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná práve pre koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.

• Termín výsadby: Koncom marca/apríla (juh Slovenska), polovica apríla (ostatné oblasti).
• Spon: Riadky vzdialené 50 cm (skoré odrody) alebo 60-70 cm (neskoré odrody). Hľuzy vysádzame do hĺbky 15-20 cm.
• Zálievka: Dôležitá najmä pred a na začiatku kvitnutia zemiakov.

Koncom marca a v apríli vysádzame zemiaky na juhu Slovenska. Tento rok máme extrémne teplý, ale ak by hrozili mrazy a chceli by sme si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžeme ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi. Väčšinou sa však uvádza polovica apríla. Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 aj 70 cm. Pestujeme ich teda v riadkoch, aby sa nám neskôr dobre okopávali.

Buď si spravíme ryhu zhruba 15 - 20 cm, do ktorej zemiaky vysádzame. Nemusia ísť do veľmi veľkej hĺbky. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú.

Starostlivosť o zemiaky počas rastu

• Okopávanie a kopcovanie: Po dosiahnutí výšky vňate 20 cm začneme nahŕňať pôdu na stonky rastlín. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor pre rast hľúz.
• Hnojenie: Ak sme pôdu dobre vyhnojili na jeseň, stačí 2-3 zálievky žihľavovým výluhom.
• Odstraňovanie buriny: Pravidelne odstraňujeme burinu, ideálne ešte pred vysemenením.

Zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy. Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás.

Škodcovia a choroby zemiakov

• Mandelinka zemiaková: Dospelce a larvy zbierame ručne alebo používame prírode blízke postreky (napr. s účinnou látkou Spinosad).
• Drôtovce: Larvy kováčikov, ktoré vyhrýzajú dierky do zemiakov. Používame bakteriálne prostriedky alebo pasce.
• Pleseň zemiaková: Nebezpečná choroba, ktorá napáda vňať aj hľuzy. Používame preventívne ekologické postreky.

Spomínali sme už mandelínku. Ak je ich väčší výskyt, počas sezóny sa nevyhneme liahnutiu lariev, ale môžeme ich naďalej zbierať ručne (dospelce aj larvy). Dnes máme k dispozícii aj prírode blízke postreky, ktoré by mali na pásavku účinkovať. Medzi ne patrí napríklad insekticíd s účinnou látkou Spinosad. Mandelínka je však škodca, ktorý sa celkom náročne likviduje. Dôležité je tiež striedanie plodov na záhonoch. Zemiaky pestujeme na záhone raz za 3 - 4 roky.

Pokiaľ máme vysoký výskyt drôtovcov, môžeme použiť spomínané bakteriálne prostriedky, ktoré nezlikvidujú všetky drôtovce, ale ich väčšiu časť. Drôtovec je tvrdá larva, ktorá robí dierky do zemiakov. Napadnuté zemiaky vieme použiť, stačí odkrojiť dierky. Najhoršie na drôtovcoch je, že nám ovplyvňuje aj skladovanie zemiakov.

Pleseň zemiaková je veľmi nebezpečná choroba a zdecimuje rastlinu veľmi rýchlo. Napáda vňať aj hľuzy, ktoré môžu kompletne odhniť. Prípadne sa choroba dostane dovnútra, zemiak môže vyzerať dobre, ale odhnije nám neskôr v sklade. Existujú aj rôzne ekologické postreky, ktoré fungujú preventívne. Striekame len vňať. Zároveň prejde dosť dlhá doba od postreku po zber zemiakov, dovtedy sa chemický postrek rozpadne. Máme aj postreky na princípe, že sa rastlina povlečie baktériou, prípadne postreky na báze oleja, ktoré by mali fyzicky brániť tomu, aby sa spóry plesne usadili na rastline.

Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť.

Dbáme na kvalitné hnojenie a zálievku.

Zber zemiakov

Zberáme, keď nám uschne vňať. Skoré odrody zbierame už v júni/júli, neskoré odrody koncom leta/na jeseň. Prednostne vyberáme kôpky, kde zemiak začal usychať.

V podstate vtedy, keď nám uschne vňať. Výhodou veľmi skorých a skorých odrôd je, že ich môžeme zbierať už v júni/júli, keď im zelená vňať začína jemne žltnúť alebo začína kvitnúť či odkvitá. Takto ich vieme zbierať počas celého leta. Priebežne zberáme skoré, poloskoré odrody na letné spracovanie. Čo sa týka neskorých zemiakov, tiež sa stáva, že nezožltne a nezoschne celý rad naraz. Prednostne vyberáme kôpky, kde zemiak začal usychať alebo úplne.

Keby nám vädne zelená vňať, niečo nie je v poriadku. Pravdepodobne prišlo k napadnutiu zemiaku a musíme zistiť príčinu. Hľuzy zemiakov obľubujú hrýzť myši a potkany, najmä ak sme blízko poľa, kde sa práve pozberalo obilie alebo iná úroda, a oni tým prišli o potravu.

Skladovanie zemiakov

• Podmienky: Suchý, slnečný deň, suché zemiaky.
• Triedenie: Preberieme hľuzy, poškodené spotrebujeme čo najskôr. Triedime podľa veľkosti.
• Sušenie: Necháme preschnúť pod strechou, nie na svetle.
• Sklad: Pivnica s vyššou vlhkosťou (do 90 %) a teplotou okolo 5-6 °C. Neskladujeme spolu s ovocím (hlavne s jablkami). Zemiaky zo záhrady neumývame, necháme na nich jemný povlak pôdy.

Na zber zemiakov je lepšie si vybrať suchší, slnečný deň, keď nie je veľmi premočená pôda. Mokré zemiaky rozhodne nepatria do skladu. Niekedy sa nevyhneme ani daždivému počasiu, preto ich ešte ručne preberáme, či už ich pozbierame suché alebo mokré. Každý zemiak preberieme, nakopnuté, mechanicky poškodené dáme zvlášť a spotrebujeme čo najskôr. Pri triedení sa ešte zbavujeme kameňov, hrudiek pôdy a nalepenú hlinu sa snažíme ošúchať. Tiež triedime zemiaky podľa veľkosti. Menšie od 2,5 do 6 cm odložíme na sadbové zemiaky, ostatné môžeme dať do jednej kopy na skladovanie.

Roztriedené zemiaky necháme pod strechou, nie na svetle (zakryjeme ich starým kobercom alebo plachtou), a necháme ich preschnúť vnútri garáže alebo pod pergolou. Do skladov by mali ísť zemiaky pekne suché. Pivnicu vyberáme takú, kde je vyššia vlhkosť až do 90 %. Na dlhodobé skladovanie by mala byť teplota okolo 5 - 6 °C. Dôležité je, aby sme neskladovali zeleninu spolu s ovocím, hlavne s jablkami.

Zemiaky zo záhrady, ktoré dávame skladovať, nikdy neperieme a neumývame. Vždy na nich ostáva jemný povlak pôdy. V bežných obchodoch kupujeme prané zemiaky, tak isto aj mrkvu. Prané zemiaky nie sú vhodné na dlhodobejšie skladovanie, pretože začnú hniť. Vieme ich odložiť do chladničky, do spodnej zásuvky určenej na zeleninu, kde vydržia dlhšie. Pokiaľ by sme chceli zemiaky skladovať dlhšie, môžeme ísť na jesenný samozber zemiakov, kúpiť si 20 kilo a skladovať ich v pivnici v paneláku. Ale zakryjeme ich kobercom.

Využitie zemiakovej vňate a klíčkov

Zemiakovú vňať pri pestovaní nezastrihávame, kvety ani plody nám nevadia. Klíčky zo zemiakov nejeme.

Je dobré vedieť, že zemiakovú vňať pri pestovaní nezastrihávame, kvety ani plody. Plody nám nevadia, sú v nich semienka, ktoré nepoužívame ďalej. Klíčky zo zemiakov nejeme. Stretávam sa aj s radou: naklíčené zemiaky nekonzumovať. My sme celý život robili a stále robím, že klíčky vylámem a pokiaľ nie je výrazne zvädnutý alebo zelený, zemiak dobre olúpem. Uzavrela by som tak, že je to na zvážení každého z nás.

Odrody zemiakov

O našich zemiakoch je medzi pestovateľmi známe, že sú kvalitné a garantovane bezvirózne, čo je základom úspešného pestovania a dosiahnutia vysokých výnosov. Všetky naše sadbové zemiaky prešli viróznymi testami a majú rastlinný pas.

• ANNABELLE: Veľmi skorá odroda varného typu A, vhodná na rýchlenie, šalátová.
• RED SCARLET: Veľmi skorá holandská odroda s červenou šupkou, varný typ B.
• COLETTE: Veľmi skorá odroda so žltou šupkou, varný typ B.
• IMPALA: Skorá odroda so svetložltou šupkou, dobre odoláva chrastavitosti.
• VIVALDI: Skorá odroda so žltou šupkou, varný typ B, dobre sa skladuje.
• DESIREE: Stredne neskorá odroda s červenou šupkou, varný typ B/BC.
• SIENA: Pravá "rohlíková" odroda, varný typ AB, výborná na šaláty.
• AGRIA: Neskorá odroda so žltou šupkou, varný typ B/BC, veľké hľuzy, vysoké úrody.

tags: #aká #teplota #je #nebezpečná #pre #zemiaky

Populárne príspevky:

• Účinky kokosového oleja na srsť psov
• Sójová drť: zdravá alternatíva
• Donáška pizza Skalica
• Účinky zázvoru a chia semienok na organizmus
• Recept na Parížsku Tortu