Aké sú najlepšie nízko rastúce odrody paradajok?
Paradajky sú obľúbenou zeleninou medzi záhradkármi, a to nielen začiatočníkmi, ale aj pokročilými pestovateľmi. Fóra, všeobecný záujem aj rozhovory naznačujú, že pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske aktivity. Je to najmä z toho dôvodu, že spektrum paradajok je široké a atraktívne, čo sa týka chuti, farby a veľkosti, že záhradkári radi volia túto plodinu.
V tomto článku sa zameriame na pestovanie paradajok, od výsevu až po zber, s dôrazom na nízko rastúce odrody, ktoré sú ideálne pre mestských pestovateľov a tých, ktorí majú obmedzený priestor.
Výsev paradajok
Je marec a riešime práve túto tému. Predpokladám, že ide o obdobie výsevu paradajok. U rajčín si musíme dať pozor, pretože pomerne dobre klíčia a najčastejšou chybou je práve unáhlený výsev. To znamená, že optimálne obdobie je marec. U nás sa traduje, že najlepšie je rajčiny vysievať na Jozefa (19.3.). Tento termín je absolútne v poriadku pre väčšinu pestovateľských oblastí, pretože do polky mája, keď paradajky vysádzame, stihneme vypestovať krásne zdravé rastliny, ktoré potom zvládnu presádzanie na hriadky, prípadne do skleníka.
Paradajky môžeme vysievať pokojne aj koncom marca, v poriadku je aj výsev na začiatku apríla. Potrebujeme si najskôr vybrať našu obľúbenú odrodu. Semienka, ak je to možné, použijeme čerstvé (z čerstvého nákupu) alebo aspoň v záruke, napríklad z minuloročného nákupu. Samotný výsev potom robíme do výsevného substrátu. Nepoužívame domáce namiešané zeminy, pretože by sme si mohli do výsevov zaniesť rôzne pôdne patogény, ktoré by nám potom mohli spôsobovať problémy pri klíčení semienok.
Ďalšia, veľmi častá chyba, ktorú pestovatelia môžu urobiť, je použitie klasického záhradného substrátu, ktorý ostal z pestovania minuloročných plodín. Výsevný substrát neobsahuje toľko výživných prvkov a mikroprvkov, pretože tieto mladé rastlinky ich pri klíčení nepotrebujú. Semienka primárne potrebujú dobrú jemnú štruktúru, aby sa mladý korienok dobre ujal a bol dobre ukotvený. Čo sa týka klíčenia, tak rajčiny nám vyklíčia za 7 až 10 dní. To znamená, že po tejto dobe by sme mali vidieť prvé rastlinky, ktoré potom pomerne rýchlo vytvoria pevné klíčne lístky - to sú tie dva lístočky, ktoré vyrastú z klíčka.
Samozrejme nejakú výsevnú misku. Dnes sa bežne dajú v hobby marketoch kúpiť výsevné misky, ktoré sú hlboké maximálne 5 cm, čo nám na výsev stačí. Často bývajú vybavené už aj priesvitným plastovým krytom, ktorý nám zaistí to, že v substráte zostane vlaha a nebude dochádzať k jeho vysychaniu. Kryt pomôže aj pri udržiavaní stálej teploty. Pre samotné klíčenie je ďalej dôležité uloženie misiek na miesto so správnou teplotou. Paradajky potrebujú na správne klíčenie teplotu 25 stupňov.
Často sa stáva, že si pestovatelia umiestnia výsevy priamo na okno, ale práve chlad od okien na parapete môže spôsobiť, že teplota je nedostatočná. Vtedy môže byť klíčenie problematickejšie, takže vhodnejšie je spraviť si poličku, ktorú umiestnime nad radiátor. Akonáhle rastlinky vyklíčia, tak po pikírovaní a zakorenení môžeme teplotu znížiť na 20 stupňov.
Pikírovanie
Pikírovanie je dôležité, pretože týmto úkonom si rastlinky rozsadíme - do sadbovačov alebo priamo do nejakých malých téglikov a kvetináčov. Tým, že rastlinku vytiahneme, dôjde k porušeniu vlásočnicových korienkov, a tým sa podporí ich rozvetvenie a lepšie zakorenenie. Špičkou kolíka opatrne podoberieme rastlinku s pravými lístkami a uchopíme ju za klíčne lístky. Ak ich aj omylom stlačíme, tak to nevadí, tie poškodiť môžeme. Problémom by bolo nadmerné stláčanie tenkej stonky. Vybratú rastlinku následne vkladáme už do klasického záhradného substrátu, ktorým sme naplnili tégliky alebo kvetináče. Do substrátu urobíme pikírovacím kolíkom jamku, do ktorej opatrne vložíme korienky. Určite len jednu, nevypláca sa vysádzať po viac, pretože si potom konkurujú.
Otužovanie
Ak berieme do úvahy, že vysievame niekedy v polovici marca a otužujeme približne 14 dní pred výsadbou, ktorá je v polovici mája, tak toto obdobie je približne jeden mesiac, kedy máme rastlinky v teple. Potom ich už musíme pripravovať na to, že budú vo vonkajšom prostredí. Tam je dôležité, obzvlášť na Slovensku, keďže máte pomerne členitú krajinu, vybrať si termín výsadby tak, aby nedošlo k poškodeniu rastlín chladom. Paradajky sú teplomilná plodina a na rast potrebujú teplotu minimálne 15 stupňov.
Otužovanie je pomerne dôležitý proces prispôsobovania rastlinky na prostredie, do ktorého budeme rastlinu neskôr vysádzať. Doma alebo v domácom parenisku majú rastlinky dosť teplo, v jarnom období majú ešte nedostatok svetla. Preto sa snažíme dávať rastliny na čo najsvetlejšie miesta. Mladé rastlinky majú pomerne riedke pletivá. Robíme to z dvoch dôvodov. Prvým je prispôsobenie vonkajším teplotám - to znamená, že ich postupne privykáme na nižšie teploty. Buď im vetráme v parenisku, alebo ich počas aprílových dní, keď teplota vystúpi nad 10 stupňov, vyložíme von. Druhým dôležitým faktorom otužovania je prispôsobenie rastlín slnečnému svitu, pretože doma za sklo alebo do pareniska neprechádza UV žiarenie, tým pádom tieto rastlinky nie sú zvyknuté na UV žiarenie.
Ak úplne nezamrzne, tak sa nič závažné zrejme nestane. Rastlinka ešte nemá vytvorené kvety, takže nedôjde k poškodeniu kvetu a plodnosti. Dôležité je, aby teplota neklesla pod bod mrazu. Horší je prípad, keď nám tie rastlinky zmrznú. Paradajka je však pomerne vitálna rastlina a pokiaľ sa zachová zdravý vegetačný vrchol a stonka, dokáže z pazúch popálených listov vyhnať nové výhonky. Už sme sa s tým stretli aj pri vonkajších výsadbách, keď v máji prišli neskoré mrazy a rastlinky pomrzli.
Pestovanie paradajok v byte
Pestovanie v byte je pomerne rozširujúci sa trend, pretože nám pribúdajú nielen technické, ale i odrodové možnosti takéhoto pestovania. Pokiaľ by si niekto chcel vypestovať v byte domáce rajčiny, tak odporúčam siahnuť po balkónových odrodách, ktoré vytvárajú nízke rastliny. Sú to kríčkové odrody vhodné do kvetináčov. Je to skôr o tom, že tie rastlinky sú koncipované tak, že to zvládnu. Druhá a väčšia téma je pestovanie v nádobách. Tento spôsob je vhodný pre pestovateľov, ktorí majú síce len byt, ale majú možnosť si rastlinu umiestniť na balkón a tam už majú paradajky dostatok svetla a vzduchu. Na balkóne prežijú už i klasické odrody a môžem povedať, že dnes všetky odrody môžeme pestovať v adekvátne veľkých nádobách. Odporúčam nádoby s objemom 30 až 50 litrov s klasickým záhradným substrátom a oporou. Starostlivosť o tieto rastliny je podobná ako starostlivosť o rastliny na záhone.
Opeľovanie
Je potrebné rastlinu opeľovať? To je ďalšia veľmi dobrá a dôležitá otázka, pretože mnoho záhradkárov nevie, že paradajky treba v uzavretých priestoroch opeľovať. Keď však máme rajčiny v uzavretom skleníku alebo vo fóliovníku, kde nie je dostatočný prievan, tak k opeleniu nedôjde. Vtedy je potrebné tomu nejakým spôsobom pomôcť a máme dve možnosti, ako to urobiť. Ak nemáme veľa rastlín, stačí ich pravidelne potriasť a to plnohodnotne stačí na opelenie.
Prečo by sme mali opeľovať kvety na paradajkách? Opelenie je vôbec základným predpokladom ich prežitia a reprodukcie. Aj keď plody pestujeme na konzum a nie získavanie semien, nemôžeme im opelenie odoprieť. Konkrétne u rajčín, ak nedôjde k správnemu plnohodnotnému opeleniu, tak nedôjde k tvorbe semien a rastlina spozná, že takýto plod nie je perspektívny a nedodá mu dostatok energie. V konečnom dôsledku sú také plody malé, chuťovo neatraktívne a je ich málo.
Zber
Záleží to od toho, ako sa nám podarí zvládnuť celý proces pestovania od výsevu a vplyv na termín zberu má aj výber odrody. Dnes máme už aj veľmi skoré odrody, ale existujú aj poloskoré a neskoré. Tiež záleží na podmienkach, v ktorých rastliny pestujeme, pretože skorší prvý zber docielime spravidla v skleníku. Tam to už môže nastať na začiatku júla. Čo sa týka skorých odrôd, tak tam je podstatnejšie vyberať podľa toho, aké máme podmienky na pestovanie. Ak máme skleník, tak na to, či sú odrody skoré až tak pozerať nemusím, pretože tam celý proces urýchli už samotný skleník, ktorý rovnako predĺži dobu pestovania takmer do zimy. Samozrejme, pestovatelia vo vyšších oblastiach môžu voliť skoršie odrody, pretože tu majú teplomilné rastliny kratšie vegetačné obdobie.
Ako docieliť čo najväčšiu úrodu?
Ak dodržíme všetky dôležité podmienky na predpestovanie, tak následne prichádza starostlivosť v podobe pravidelnej závlahy. Pri paradajkách sa vyhýbame zalievaniu na list, zalievame ich preto ku koreňom. Najlepším spôsobom závlahy sa v posledných rokoch ukazuje kvapková závlaha alebo zavlažovanie pomocou priesakových hadíc. Dôležitou súčasťou starostlivosti o rastliny je, samozrejme, udržovanie dobrého zdravotného stavu a výživy.
Čo sa týka výživy, paradajka je nenáročná plodina a potrebuje len svoju dávku bežných mikroprvkov - dusík, fosfor, draslík, ktoré môžeme dopĺňať napríklad prírodným granulátom. Použiť môžeme granulovaný kravský a slepačí hnoj alebo klasické priemyselné hnojivá. V každom prípade takým „vodítkom“ pre nás je rast a farba listov. Ak sú vitálne a zelené, tak je výživa v poriadku a rastlina nasadzuje plnohodnotné plody.
U rajčín si musíme dať často pozor na pásavku zemiakovú, ktorej chutia paradajky rovnako ako zemiaky, pretože je to príbuzný druh. Na mladých rastlinkách môže spôsobiť vážne poškodenie na listoch a strapcoch plodov, prípadne môže rastlinu úplne zdecimovať. Ďalším častým škodcom sú vošky, ktoré prenášajú rôzne vírusové choroby. Vošky samé o sebe rastlinku veľmi nepoškodia, ale môžu prenášať choroby, ktoré potom spôsobia závažné problémy. Často skloňovanou chorobou je aj pleseň zemiaková.
V dnešnej dobe sa už môžeme stretnúť s ponukou rezistentných odrôd alebo odrôd tolerantných voči plesni. Reálna skúsenosť ukazuje, že táto tolerancia nie je vždy stopercentná, pretože pleseň každý rok mení svoj kmeň. Dnes sa dá povedať, že rajčiny sa dajú dopestovať aj bez chemickej ochrany. Vieme to dosiahnuť dodržaním niekoľkých zásadných faktorov, a to je správna hustota výsadby - neprehusťujeme výsadby, rastliny vysadíme na vzdušné svetlé miesto, aby sa listy od rosy dažďa dobre osušili. K dispozícii sú aj možnosti biologickej ochrany.
U kolíkových odrôd je vylamovanie zálistkov podmienkou dostatočnej úrody. V prípade, že by sme zálistky nevylamovali, rastlina by bujnela a dochádzalo by k nedostatočnej tvorbe strapcov s plodmi, rastlina by mala menší počet kvetov a ani dozrievanie by nebolo tak rýchle, ako by sme očakávali. Negatívne by to ovplyvnilo aj veľkosť plodov. U kolíkových rajčín je teda vylamovanie zálistkov štandardom, rastlinu vedieme na jeden výhon a bočné zálistky vylamujeme čo najskôr. Rastlina po takomto ošetrení vloží všetku energiu do hlavného výhonu, strapcov s plodmi, kvetov a do ďalšieho rastu. Spravidla nám na paradajkách počas sezóny dozreje tak sedem-osem strapcov s plodmi, v skleníku možno deväť-desať. Výnosy závisia aj od odrody.
V prípade, že sa nám darí rastliny udržovať zdravé, tak ich môžeme pestovať prakticky až do decembra, pretože v skleníku nám vydržia. Ak ich pestujeme v nádobách, môžeme ich na zimu ešte presťahovať na dozretie do interiéru.
Čo sa týka sezóny ako takej, v prípade, že sa nám darí rastliny udržovať zdravé, tak ich môžeme pestovať prakticky až do decembra, pretože v skleníku nám vydržia. Ak ich pestujeme v nádobách, môžeme ich na zimu ešte presťahovať na dozretie do interiéru.
Kolíkové vs. kríčkové paradajky
Ono to môže zvádzať uľahčiť si prácu tým, že si vysadíme kríčkové odrody, čím odpadne povinnosť vylamovania zálistkov a vyväzovania rastlín, pretože kríčkové rastliny rastú takpovediac samé voľne na záhone. Dôležitou informáciou však je, že kríčkové odrody sú primárne určené na priemyselné spracovanie. To znamená, že aj ich šľachtenie prebieha za týmto účelom tak, aby ich bolo možné oberať strojovo a jednorázovo. Znamená to, že sa nechávajú dozrieť do plnej zrelosti, majú vyšší obsah sušiny a tá má potom vplyv na vlastnosti plodov.
Dnes už bežný pestovateľ bez problémov zvládne pestovať klasické kolíkové rajčiny, ktoré majú podstatne väčšiu variabilitu odrôd. U tých kríčkových odrôd je to skôr len o tom, či chceme guľaté alebo oválne, či nejaké strednej veľkosti s hmotnosťou okolo 110 gramov. Na rozdiel od kríčkových ponúkajú kolíkové odrody možnosť pestovať malé cherry plody od hmotnosti 15 gramov až po naozaj veľkoplodé s hmotnosťou cez 200 g.
V domácich podmienkach máme kolíky bežne dvojmetrové, takže do tejto výšky bežne vo vonkajších podmienkach paradajky do jesene dorastú. V minulosti, keď sezóna trvala kratšie, sa odporúčalo na jeseň zaštipnúť vegetačný vrchol tak, aby nám dozreli plody na posledných strapcoch. Dnes tým, že máme teplejšie, tak nám tieto plody dozrejú aj bez zaštipnutia. Ak máme paradajky v skleníku a vyviazané na špagáte, tak tam ich môžeme nechať rásť prakticky až po strop, takže môže bežne dozrieť až osem poschodí plodov.
Ivan Hričovský: PREČO RAJČINY RASTÚ NEROVNOMERNE?
Rýchlenie paradajok v krytých priestoroch
Pestovanie zeleniny a rastlín v krytých priestoroch, ako sú pareniská a skleníky, môže začať už v zimných mesiacoch. Pre skoré sejby sú ideálne zeleniny s kratšou vegetáciou a schopnosťou rásť pri nižších teplotách. Top odrody špeciálne určené na rýchlenie: reďkovky ‘Faraon’, ‘Ester’ a ‘Prima’, šaláty ‘Safír’, ‘Smaragd S’, ‘Neferin’ a ‘Devín’, karfiol ‘Opaal’ a kaleráby ‘Kref F1’ a ‘Luna’.
Studené parenisko je vhodné na pestovanie druhov, ktoré znášajú nižšie teploty, ako napríklad špenát, reďkev a skoré reďkovky. Teplé parenisko umožňuje pestovanie širšieho spektra rastlín, ako sú pór, zeler, karotka, reďkovka a šalát hlávkový. Skleník poskytuje ideálne podmienky pre reďkovky, šaláty, kaleráby a skorý karfiol.
Začať s pestovaním už v zime nie je nemožné. S využitím krytých priestorov, vhodných druhov a dodržiavaním správnych pestovateľských postupov môžete začať sezónu s náskokom.
tags: #ake #su #najlepsie #nisko #rastuce #rajciny
