Pestovanie granátového jablka: Od výberu odrody po bohatú úrodu
Granátové jablko máta svojím impozantným zjavom myseľ i chuťové poháriky ľudstva už po tisícročia. Ak toto exotické ovocie s krásou drahokamu ohúrilo aj vás, možno stojí za pokus začať ho pestovať.
Pestovanie granátovníka obyčajného (Punica granatum) na Slovensku naberá na význame, najmä v kontexte prebiehajúcich klimatických zmien. Zvyšujúce sa teploty a dlhšie suché obdobia v regiónoch, ktoré predtým neboli vhodné pre tieto plodiny, teraz vytvárajú priaznivejšie podmienky na ich pestovanie. Granátové jablká, ktoré sa kedysi prosperovali hlavne v teplých oblastiach Stredomoria či Ázie, sa vďaka týmto zmenám môžu uplatniť aj na Slovensku. Globálne otepľovanie tak poskytuje nové príležitosti pre rozširovanie pestovateľských aktivít aj v stredoeurópskych podmienkach, kde to predtým nebolo možné. Tento trend signalizuje potenciál rozvoja nielen pre granátové jablká, ale aj pre iné subtropické plodiny.
Granátovník púnsky (Punica granatum) pôvodne pochádza z malého ostrova Sokotra pri pobreží Somálska, kde bol endemitom, a odtadiaľ sa postupne rozšíril do celého Stredomoria. Traduje sa, že strom poznania bol práve granátovník a že zakázané biblické jablko prvého hriechu ľudstva bolo v skutočnosti jablko granátové. Niet sa čomu čudovať, sladkokyslej chuti šťavnatých plodov je rozhodne ťažké odolať.
Granátové jablká patria k veľmi krásnym rastlinám, ktoré dokážu zaujať nie len svojimi plodmi, ale aj kvetmi, ktoré sú sýto červené, a preto úplne neprehliadnuteľné. Táto rastlina je opadavá ako väčšina listnatých druhov. Najvhodnejšie je pestovanie v kvetináči.
Granátové jablká patria k veľmi estetickým rastlinám, ktoré dokážu zaujať nie len svojimi plodmi, ale aj kvetmi. Sú sýto červené a tým plnia aj dekoratívnu funkciu. Granátové jablko je možné nájsť predovšetkým v stredomorí. Plod je zložený z tvrdej kožovitej šupky, vnútro obsahuje množstvo semienok jasne červenej farby.
Granátovník je teplomilný a svetlomilný opadavý subtropický strom, resp. Špecifickým znakom granátového jablka sú drobné sladko-kyslé zrniečka rubínovej farby, ktoré ukrývajú semiačka granátového jablka.
Granátovník vyhovuje stredomorská klíma, teda horúce letá a mierne zimy. V takom prostredí aj dobre dozrieva. V chladnejších oblastiach síce kvitne, ale plody nemusia dozrieť, a tak sa tu táto drevina využíva len ako okrasná. Granátovník znesie pokles teploty na −15 °C a ak sa pestuje v plazivej forme pod snehovou prikrývkou alebo pod umelým zateplením, tak znesie až −20 °C.
Granátovník obľubuje suché a teplé prostredie, znáša aj vysoké teploty a je relatívne skromný na závlahy, aj keď úplná Sahara mu nesvedčí. Vlhké prostredie však negatívne ovplyvňuje vývoj plodov, ktoré potom často praskajú. Na dozretie plodov potrebuje dlhú a teplú jeseň, podobne ako hrozno. V zime si vyžaduje aspoň 6 až 8 týždňov vegetačného pokoja, najlepšie pri teplote 6 °C.
V Bernolákove sa pestovaniu granátových jabĺk dlhodobo venuje Ľudovít Múčka (LMU Garden s. r. o.). Matkou všetkých jeho rastlín je 35-ročný jedinec, ktorý bol pred 50 rokmi privezený na Slovensko z Rigy. Vyznačuje výnimočnou odolnosťou voči chladu, skorým nástupom fenofáz, vrátane kvitnutia a dozrievania plodov. Úroda je bohatá, plody sú veľké, višňovo tmavočervené, sladké a šťavnaté. Vzhľadom na nezistiteľnosť pôvodného kultivaru sa označuje ako „Bernolákovo skorý“ (česky „Bernolákovo raný“).
Klimatické zmeny prinášajú častejšie suchá a teplotné výkyvy, no zároveň aj dlhšie a teplejšie letá, čo vytvára priaznivejšie podmienky pre subtropické plodiny ako sú napr. granátové jablká. Slovenskí pestovatelia, podobne ako tí maďarskí, môžu v budúcnosti skúmať nové možnosti, ktoré im umožnia úspešne integrovať túto plodinu do miestnych podmienok.
Granátové jablko v ČR? Jde to! 🍎 Pěstování ve skleníku bez vytápění
Výber odrody
Základnou podmienkou výchovného aj udržiavacieho rezu je, že každý pestovateľský tvar určený do záhrady musí mať všetky konáre dobre oslnené.
Aj na juhozápadnom Slovensku sa vďaka podobným podmienkam stáva pestovanie granátových jabĺk reálnou možnosťou. Výber správnych odrôd, odolných voči chladu a suchu, je kľúčový. V Maďarsku sa pestovatelia orientujú na ukrajinské alebo ázijské odrody, ktoré lepšie zvládajú chladnejšie zimy. Na Slovensku sa tiež odporúča vysádzať granátové jablká na chránených miestach pred chladnými vetrami s dostatkom slnka.
Do záhrady vyberajte mrazuvzdorné odrody. Granátovník na dozretie plodov potrebuje dlhú a teplú jeseň.
S ohľadom na úrodu od jari do jesene sa pre naše podmienky hodia viac vyšľachtené odrody.
Granátovníky sú opadavé, stredne veľké stromy či kry mrazuvzdorné do -15°C. V ponuke obľúbené odrody ako ACCO, Wonderfull, HERMIONE. Acco je samoopelivá odroda.
Granátovník ‘Haku Botan’ (Punica granatum ‘Haku Botan’) je mimoriadne atraktívna a netradičná odroda granátového jablka, vyšľachtená v Japonsku. Granátovník 'Mollar de Elche' je veľmi odolný voči škodcom a chorobám, čo zjednodušuje jeho pestovanie. Acco je samoopelivá odroda.
Pestovanie a starostlivosť
Hlavne v prvých rokoch je vhodné granátovník pestovať ako prenosnú rastlinu v črepníku. Počas leta ho umiestnite na polotienisté miesto, staršie rastliny na plné slnko, znesú vysoké teploty či občasné sucho. Bez zimného odpočinku neskoro kvitne a zle pučí, preto sa na zimu schováva do miestnosti s teplotou od -5 do 8 °C. Keďže je to opadavý druh, so zimnou zálievkou si nemusíte robiť starosti. Na jar pred pučaním ho presaďte do trochu väčšieho črepníka a zrežte zahusťujúce a choré výhonky.
Po zime sa na končekoch konárikov začnú objavovať púčiky. V tomto období rastlinku prenesieme dovnútra k oknu, kde zazelenie a aj zakvitne. V máji potom prenesieme von kde ostane po celú sezónu. Po zime môžeme rastlinku ostrihať, aby sme korunu udržali v peknom guľovom tvare.
Doprajte mu výživnú, ľahkú a priepustnú zeminu s neutrálnym alebo so slabo zásaditým pH. Najvhodnejšia je zmes kompostu, rašeliny a piesku, na dno črepníka nezabudnite dať drenáž. Počas sezóny ho radšej zalievajte pravidelne menším množstvom vody, pričom ho môžete dva - až trikrát prihnojiť kombinovaným hnojivom. Granátovníky sú odolné proti chorobám i škodcom, iba pri zimovaní v krytom priestore sa môžu objaviť roztoče alebo vošky.
V južnejších oblastiach môžete staršie exempláre vysadiť na teplé stanovište s dostatkom slnka a chránené pred severným vetrom. Vyberajte odolnejšie mrazuvzdorné odrody, ktoré dobre znášajú pokles zimných teplôt do -15°C a zároveň pučia neskôr pre ohrozenie neskorými jarnými mrazíkmi. Granátovníkom sa darí na hlbokých hlinitých pôdach s dostatkom organickej hmoty a priepustným, dobre odvodneným podložím. V prvých rokoch im zabezpečte zimnú ochranu, pôdu v bezprostrednom okolí nasteľte čečinou, kmeň obaľte jutovinou a priebežne z koruny striasajte sneh.
Počas jari im doprajte doplnkovú závlahu, čo urýchli nástup do vegetácie, podporí kvitnutie a následne i vývoj plodov.
Cez sezónu polievame s mierou - snažíme sa, aby sme poliali až potom, ako zaschne povrch substrátu. Neprekáža mu ani mierne preschnutie substrátu.
Granátovník sa zalieva pravidelne a menej, aby nezačali hniť jeho korene.
Dôležitý rez
V predjarí, ešte pred pučaním, je dôležité granátovník zrezať tak, aby boli všetky konáre dobre oslnené. Dreviny môžete pestovať v tvare riedkeho kra, steny alebo vo forme stromu s nízkym kmeňom s tromi až so štyrmi kostrovými konármi. Najskôr odstráňte koreňové výmladky, zahusťujúce a choré výhonky. Kostrové konáre skracujete na vonkajšie očko, čo zabezpečí otváranie koruny a oslnenie všetkých konárov. Pri reze sa vyhnite odstráneniu plodonosných čapíkov, ktoré prinášajú úrodu 3 až 4 roky. Ak granátovník pestujete na kmienku, korunku režte do guľatého tvaru.
Pri tvarovaní a reze granátovníka je dôležité, že základom východného a udržiavacieho rezu je dobré oslnenie všetkých konárov. Vhodné obdobie pre zrezávanie je predjarie. Odstraňujú sa i zahusťujúce a choré výhonky, aby bol krík chránený.
Rozmnožovanie
Granátovník môžeme množiť generatívne semenami, čo však pri šľachtených odrodách nezaručuje, že dcérske rastliny budú mať tie isté vlastnosti ako rodičia. Toto sa využíva najmä pri zakrpatených odrodách, ako je Punica granatum var. nana, aj preto, že už v 3.
Pred výsevom je dobré dať semená na niekoľko dní do chladničky alebo ich do jari (aspoň na 4 až 5 týždňov) stratifikovať pri nízkej teplote. Na jar semená vysejeme do kyprej pôdy s pieskovou drenážou a necháme vyklíčiť pri teplote 20 až 25 °C. Keď majú semenáčiky už 6 lístkov, rozsadíme ich. Semenáče veľkoplodých odrôd začínajú rodiť v 6. až 7.
Pri vegetatívnom množení začínajú rezkovance rodiť už v 3. roku a zachovávajú si vlastnosti rodiča. Odrezky dlhé 20 až 25 cm berieme z jednoročných drevnatých výhonov, odlistíme ich až na vrchné listy a vysadíme do rašelinovo-pieskového substrátu do zatieneného pareniska. Pred výsadbou je dobré ich stimulovať práškovým stimulátorom. Pri jarnom rezkovaní použijeme jarné vyzreté odrezky dlhé asi 10 cm. Dorastené rezkovance veľkoplodých odrôd rodia až 40 rokov. Semenáče zo semien z kupovaných plodov niekedy vôbec nerodia alebo rodia až po veľmi dlhom čase.
Ak sa rozhodnete vypestovať granátovník zo semienok, je dobré ich očistiť od dužinatej vrstvy na povrchu a vysadiť do pripravenej pôdy asi 1,5 cm hlboko. Semienka budú dobre klíčiť pri teplote od 19 do 23 °C, ktorú je potrebné udržiavať od 30 do 40 dní.
Z jednoročných drevnatých výhonkov odoberiete asi 25 cm dlhé odrezky, odstránite všetky lístky a vysadíte ich do rašelinovo-pieskového substrátu, umiestnenom na teplom a tmavom mieste.
Je možné ako aj vegetatívne, tak aj generatívne rozmnožovanie. Klíčivosť semien je dobrá a aj takto získaná rastlina nám skoro kvitne a aj plodí, avšak plody nepreberajú vlastnosti rodičovských rastlín. Ak už rastlinku máme poprípade máme niekoho od koho môžeme zohnať odrezky, hlavne po jarnom reze môžeme rozmnožiť vegetatívne. Ak získame odrezky, tak ich skrátime na 4 očká a napicháme do vlhkého substrátu (môžeme použiť stimulátor na zakorenenie).
Škodcovia a choroby
Granátovník patrí medzi rastliny odolné voči chorobám a škodcom.
Rastlinky sú často hlavne v teplom a suchom prostredí napádané sviluškami (malé „pavúčiky“ - dajú sa vidieť pod lupou poprípade v neskoršom štádiu napadnutia ich spoznáte podľa typických pavučiniek na koncoch konárikov). Hneď pri objavení prvých príznakov treba zakročiť a škodcov sa snažiť zlikvidovať. Aj ako prevencia napádania granátovníka roztočmi je vhodné rastlinu pravidelne rosiť (postrekovačom).
Využitie granátového jablka
V studenej kuchyni sa semienka granátového jablka používajú na spestrenie šalátov, v teplej sa hodí predovšetkým k hydine, ku grilovanému mäsu a k rybám. Lisovaná šťava je základom kokteilov a džúsov, najznámejším nápojom je orientálny nealkoholický nápoj šerbet. Obľúbený je aj sirup grenadína.
Granátové jablká podporujú dlhovekosť. Vysokým obsahom vitamínu C podporujú tvorbu kolagénu, ktorý spomaľuje vznik vrások. Vyživuje bunky, pomáha regenerácii a podporuje hojenie. Ich protizápalové a antioxidačné účinky zabraňujú vzniku nádorových buniek v tele. Vedci v nich objavili molekulu urolitín A, ktorá chráni bunky pred starnutím.
Z 1 kg plodov možno získať až 0,7 l vynikajúcej šťavy. Z nej možno pripraviť osviežujúce nápoje. Z listov granátovníka je zasa výborný čaj.
Granátový sorbet
Do pohárov nasypeme ľadovú triešť, nalejeme na ňu šťavu z granátového jablka, ktorú sme predtým osladili medom alebo dochutili trochou citrónovej šťavy, a doplníme perlivou vodou alebo šampanským.
Pstruh s „granátmi“
Očistené ryby osušíme, osolíme, okoreníme a napichneme na grilovacie ihly. Ryby opekáme na grile a občas potierame maslom, prípadne ich môžeme piecť na plechu. Podávame zaliate šťavou z granátových jabĺk a posypané vňatkami.
Dobrá rada
Ak je šupa mäkká, tlakom dlane jablko na stole povaľkáme - uvoľní sa tak viac šťavy.
tags: #granatove #jablka #pestovanie
