Kedy zasadiť semienka po posledných mrazoch: Podrobný sprievodca pre slovenských záhradkárov

Nadšený záhradník sa po dlhej zime už nevie dočkať jari a postupne začína s jarnými prácami. Prvá práca nás čaká ešte za oknom, pekne v teple. Začíname vysievať prvé semienka zeleniny i kvetov.

Aj keď kupované priesady budú na trhoch určite predávať väčšie, ako budú tie naše, často sú rastliny narýchlo vyrastené, priveľmi hnojené a po presadení do voľnej pôdy zastavia svoj rast a dlho sa aklimatizujú na nové prostredie i inú zem. Najväčšia radosť je predsa len z úrody z vlastnoručne dopestovaných priesad.

Ak ste sa rozhodli začať s vysádzaním semienok, buďte obozretní a nedajte sa zmiasť ani s príchodom prvého teplého počasia. Mrazy môžu prísť dokonca i v priebehu apríla a preto zásadne začíname s vysádzaním v stabilne teplej miestnosti u vás doma.

Ako začať so sadením plodovej zeleniny?

S vysádzaním von začneme až keď budú rastliny schopné adaptovať sa na vonkajšie podmienky, čo býva v priebehu 8-10 týždňov alebo po posledných mrazoch. Radovan upozorňuje na dôležitosť neskoršieho otužovania. Dôvodom je prispôsobenie sadeníc a priesad podmienkam na stanovisku.

Počas desiatich dní rastliny vystavujeme o niečo nižším teplotám, než pri ktorých boli pestované a znižujeme zalievanie. Rovnako nesmieme zabúdať na zvolenie výživného priepustného substrátu. Pre dosiahnutie čo najlepšieho výpestku je potrebné vybrať kvalitné osivo a k výsevu použiť výsevný substrát.

Výsev v debničkách (plastových či drevených nádobách): Osivo je potrebné rozprestrieť po substráte a jemne zasypať. Mladé rastliny rozsádzame až keď majú 2-3 pravé listy.

Konkrétne rady pre plodovú zeleninu

Paprika

V našich podmienkach sa paprika pestuje iba z predpestovanej sadby. Najlepšiu klíčivosť vykazuje pri teplote 27-30°C po dobu 7 až 8 dní. Ak je teplota nižšia, okolo 14°C doba klíčenia sa zdvojnásobuje (15 dní). Pozor však pri 13°C sa klíčenie papriky zastavuje. Doba klíčenia je však závislá na odrode ako aj veku osiva.

Po vyklíčení teplotu upravíme na 16-18°C, približne na týždeň. Následne by mala teplota klesnúť cca o 5 °C až do konečnej veľkosti sadeníc. Nesmie sa zabúdať na pravidelnú zálievku s prihnojením aspoň raz za týždeň. Vhodné sadenice by mali mať 25-30 cm s pevnými kvetnými základmi. Dĺžka predpestovania je 70 -90 dní.

Rajčiaky

Ak chcete mať v lete zdravé plody, ktoré budú plné chuti, je potrebné dopestovať silné priesady. Vo všeobecnosti sa odporúča priesady vysádzať od seba aspoň 40 x 40 alebo 50 x 50 cm.

Uhorky

Uhorka je teplomilná rastlina, ktorá je vcelku nenáročná, ale vyžaduje našu starostlivosť. Rozlišujeme uhorky jemnoostné a hruboostné. Tie jemnoostné sa hodia do teplých oblastí akou Záhorie rozhodne je. Odporúčame semienka sadiť do zakoreňovačov alebo malých nádob o priemere 6-9 cm. Na dno urobte otvor pre odtok prebytočnej vody pri zálievke. Do téglikov nasypte záhradnícky substrát a vysievajte po jednom semene. Ideálna teplota pre klíčenie je 15-18 °C.

Rastlinky vhodné na presádzanie na trvalé stanovisko vyrastú za 3-4 týždne. Dátum výsevu zvoľte podľa toho, či chcete uhorky vysádzať do skleníka alebo na záhon. Priesady vysievajte von v polovici mája, kedy už nehrozia ranné mrazy. Treba však počítať s tým, že takto vysadené uhorky nemusia mať dostatok vlahy a začínajú plodiť až neskôr. Uhorky sadíme do hlinitej, humóznej pôdy. Pre svoj zdravý rast potrebujú uhorky veľkú zásobu živín a humusu a tiež dobrú zálievku. Vhodné je slnečné, pred vetrom chránené miesto.

Lunárny kalendár a sadenie

Rast rastlín ovplyvňujú aj fázy mesiaca, veď týchto zásad sa držali už naši predkovia. Ak teda máme pri sadení čas, môžeme si práce rozvrhnúť podľa mesačných fáz a zaobstarať si výsevný kalendár. Činnosti v záhrade sú rozdelené podľa typov rastlín - koreňové, listové, plodové i kvetné. Podľa neho sa môžeme riadiť nielen pri sadení semienok a presádzaní priesad. Dá sa podľa neho i rezať vinič, sadiť zemiaky či starať sa o včelstvo. Sadenie podľa luny však závisí aj od vhodného počasia.

Aké semená si zaobstarať?

Semená môžeme mať svoje vlastné alebo si ich zakúpiť v obchode. Dnes nájdeme i tzv. semienkové banky, kde sa môžeme dostať k nehybridným, nemorených semenám dobrej kvality z miestnych zdrojov. Často sa tu dajú zohnať i pôvodné staré odrody zeleniny.

Ak pestujeme zeleninu, ako sú strukoviny, rajčiny, paprika, slnečnica, rôzne druhy kvetín, môžeme si na jeseň z materskej rastliny odložiť semená. Pri tekviciach nie je možné zaručiť totožné vlastnosti nových rastlín, keďže sa môžu prepeliť s inou odrodou. Preto ak pestujeme viac druhov tekvíc na jednom mieste, semená z rastlín si neodkladáme.

Môžeme sa však dohodnúť s inými záhradkármi, kto akú odrodu bude pestovať u seba na záhrade, a následne si semená povymieňať. V obchode sa dajú kúpiť aj morené semená, ktoré sa moria hlavne kvôli ochrane pred hubami a škodcami. Osobne dávam prednosť nemoreným, klíčivosť ostáva rovnaká a veľmi zriedka sa stane, že nám nejaká zelenina nevyklíči. Okrem toho sa do pôdy nedostávajú jedovaté látky z moriva.

Aká zem je vhodná na predpestovanie?

Väčšina z ľudí na sadenie používa hotovú zabalenú zem na klíčenie rastlín. Naši predkovia by tento postup - kupovať si zem - asi nepochopili. Mali by sme byť obozretní a poriadne čítať zloženie na obale. Takáto zemina je často s prímesou rašeliny, ktorej použitiu sa prírodný záhradník radšej vyhne, keďže ide o neobnoviteľný zdroj. Navyše rašelina je dovážaná z ďaleka a kvôli jej ťažbe sa poškodzujú pôvodné ekosystémy.

Úplne postačí, ak máte na záhrade krtka, v zime je jeho výskyt v záhrade prínosom. Krtince sú bez plevelných semien, pôda je z hlbších vrstiev, oddýchnutá, kyprá, pripravená na okamžité sadenie. Použiť môžeme aj obyčajnú zem zo skleníka, lebo nie je zamrznutá. Zem necháme v miestnosti trochu zohriať a môžeme sadiť.

Termíny predpestovania

Teplomilné rastliny sadíme ako priesady až v polovici mája. Prvé sa sadia zeler a paprika, a to už začiatkom februára, pretože hlavne zeler dlho klíči. Navyše potrebuje dosť vysokú teplotu na klíčenie semien, okolo 21 °C. Koncom februára a začiatkom marca sa dajú sadiť aj rajčiny, baklažány, tekvice, rôzne letničkové kvety a bylinky.

Po posledných mrazoch v strede mája (známi ľadoví bratia - Pankrác, Servác, Bonifác) môžeme priesady vysádzať priamo von na stanovište. Do skleníka vysievame už v marci, prvý je šalát, reďkovky, ale i ostatné semienka na priesady - brokolica, karfiol, uhorky.

Kto nemá skleník, môže na prelome marca, hneď ako pôda preschne, vysievať priamo do záhrady špenát, hrach, naklíčené zemiaky, reďkovku, šalát a po posledných mrazoch už aj všetky priesady. Najlepšie sa v záhrade pracuje, až keď pôda trochu preschne, inak by sme ju priveľmi rozbahnili.

Technika sejby a starostlivosť o priesady

Aby sme skyprenú pôdu príliš neudupali, pri sadení sa pohybujeme po doske, ktorá nám slúži aj na určenie rovných riadkov. Osivo zľahka pritlačíme rukou a zahrnieme zemou. Aby nám semienka vyrástli, sadíme ich plytko, len asi 1 - 2 cm do pôdy.

Na začiatku klíčenia môžeme kvetináč zakryť igelitom, aby sme vytvorili teplé, vlhké prostredie. Najlepšie rastú priesady v teplej miestnosti, na svetlom južnom okne. Ideálne je, keď nie je radiátor hneď pod oknom, príp. je stiahnutý na minimum, ale ak máme širokú parapetu, tak by to rastlinám nemalo prekážať.

Po vyklíčení prvých lístkov opatrne zalievame, kvetináč občas pootočíme, aby rastliny nerástli len do jednej strany. Ak sme ich zasadili príliš nahusto, môžeme ich popresádzať po jednotlivých koreňoch, tzv. prepikírovať. Jednotlivé semená či priesady nesadíme priveľmi nahusto, závisí od konkrétneho druhu, zvyčajne v 15 - 20 cm riadkoch.

V zmiešaných kultúrach sa môže použiť väčší rozstup, aj 40 - 50 cm. Malé semená sadíme 1 - 2 cm hlboko, väčšie 3 - 5 cm. Presné údaje o sadení nájdeme aj na obale s osivom. Pri sadení cibule, cesnaku a repy je zvyčajne potrebné pôdu na povrchu utlačiť. Pri sadení na jar je pôda dostatočne vlhká a nie je potrebné ju zalievať. Klíčenie semien urýchlime v skleníku zalievaním, pretože tam pôda rýchlejšie presychá.

Cibuľa a jej sadenie

Cibuľa patrí medzi najobľúbenejšie suroviny každej kuchyne. Sadenie cibule je možné ako na jar, tak aj na jeseň. Vo všeobecnosti je obľúbenejšia výsadba na jar. Semená cibule môžete na jar vysadiť už koncom februára, najneskôr však v polovici apríla. Sadzačky cibule sú na chlad náchylnejšie, preto je ich výsadba vhodná najskôr koncom marca.

Cibuľa má dlhé vegetačné obdobie a tak vám, v prípade jesennej výsadby, prvá úroda dozreje až počas budúceho leta. Cibuľa vám prinesie bohatú úrodu, ak jej nájdete slnečné a teplé stanovisko s pôdou, ktorá sa dobre zohrieva. V studenej pôde bude náchylnejšia na ochorenia. Pred výsadbou je dôležité poriadne prekypriť pôdu a stanovisko pravidelne meniť - každý rok!

Sadzačky cibule je vhodné pred samotnou (jarnou) výsadbou otužiť - umiestnením na chladné miesto, kde ju prikryjete vrecovinou. Sadzačky vysádzajte korienkami nadol a tak, aby ich vrcholky trošku vytŕčali nad úroveň zeminy. Výhodou jarnej výsadby sadzačiek je, že už po pár mesiacoch budete mať vypestovanú chutnú a zdravú jarnú cibuľku.

Pri pestovaní zo semena si môžete vypestovať trvanlivejšie a kvalitnejšie plody. Vhodný čas na vysádzanie je v prvej polovici marca, do riadkov vzdialených aspoň 25- 35 cm, s hĺbkou 2- 3 cm. Cibule zo semena začnú dozrievať najskôr koncom júla a najneskôr koncom septembra.

Ochrana cibule pred chorobami a škodcami

Cibuľu môžu, rovnako ako iné plodiny vo vašej záhrade, napadnúť rôzne choroby či škodcovia. Vhodnou ochranou je mechanické odstraňovanie a chemické postreky na cibuľu.

• Slimáky a slizniaky: Na chemické ničenie sú najvhodnejšie chemické návnadové prípravky, ktoré stačí rozložiť medzi rastliny alebo k záhonom.
• Pleseň cibuľová: Je najvážnejšou chorobou cibule, pretože okrem výrazného poklesu úrody je ohrozená aj jej skladovateľnosť. Prvé príznaky sa prejavujú žltkastými, sivohnedými škvrnami na listoch alebo kvetných stvoloch a to už v druhej polovici mája. Úrodu môžete chrániť pravidelným 10-14-dňovým postrekom (s použitím zmáčadla).
• Čierna hniloba cibule: Hubovité ochorenie, charakteristické čiernymi fľakmi na plodoch. Odhaliteľné je až vo fáze skladovania plodov.
• Háďatko: Je častým škodcom, ktorého larvy dokážu prezimovať v pôde a skoro na jar preniknú do mladých rastlín, kde sa živia ich šťavou.
• Mínerka pórová: Jeden z najvážnejších škodcov, ktorý sa prejavuje svetlými bodkami a neskôr dierami, spôsobenými larvami. Napadnuté listy sú zdeformované a cibuľa praská.

Pri vyživovaní cibule sa neodporúča používanie dusíkatých hnojív - priveľa dusíka v pôde môže spôsobiť pomalšie dozrievanie a kratšiu trvanlivosť plodov. Mnoho hnojív môžete použiť na cibuľu, cesnak a iné cibuľoviny zároveň.

Po dlhej zime a ničnerobení sa už každý záhradkár teší na prácu s hlinou a na čerstvom vzduchu. Treba však mať na pamäti, že menej je niekedy viac, netreba mať hneď na jar všetko tip-top. Prírodná záhrada je živý organizmus, ktorý sa počas roka mení, a možno práve preto, že zjari do nej radikálne nezasiahneme, nás neskôr príjemne prekvapí a poteší.

tags: #semienka #sk #kedy #zasadit #po #posledných

Populárne príspevky:

• Glykemický index zemiakového cukru
• Recept na čokoládové zemiakové guľky
• Recepty na Plnené Tortilly
• Použitie gabiónov
• Rozlišovacia diéta