Ako často padajú smrekové šišky: Všetko, čo potrebujete vedieť

Pri zbieraní semien zo stromov je potrebný aj špeciálny stromolezecký výstroj. V období od polovice decembra zhruba do konca februára zbierajú lesníci šišky zo smrekovca, aby zabezpečili dostatok reprodukčného materiálu, dostatok semien na dopestovanie nových sadeníc na výsadbu v Tatranskom národnom parku (TANAP).

Vykonáva sa to vtedy, keď sú šišky zrelé, u smrekovca to býva spravidla raz za dva až tri roky. „Keď nazbierame dostatok šišiek, prenesieme ich do špeciálnej lúštiarne do Semenolesu v Liptovskom Hrádku, kde budú špeciálnou technológiou striedaním tepla a zimy a v mechanických sitách semienka vytriasané.

Podľa neho je dôležité, aby sa semienka zbierali na takom mieste, kde budú následne aj vysadené nové sadenice. „Materiál, ktorý pochádza z tatranských podmienok, by sa mal tam rozširovať a mali by sa pestovať sadenice z pôvodných drevín, pretože tie potom spĺňajú všetky predpoklady k stabilite budúcich lesných porastov,“ zdôvodnil. Podľa Marhefku je veľký predpoklad, že sa potom bude sadeniciam oveľa lepšie dariť.

Semienka sa po zbere a vylúštení vysievajú spravidla na jar v stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach v ŠL TANAP. „V kile už vylúšteného semena môže byť od 120.000 do 150.000 týchto semienok a každý rok vysievame tri až štyri kilogramy smrekovca v TANAP,“ doplnil Marhefka s tým, že semená sa zberajú dvojakým spôsobom. Okrem zbierania priamo zo stojaceho stromu sa získavajú aj z popadaných stromov, pričom druhý spôsob je lacnejší.

„Pri fenotypovej klasifikácii sa sledujú predovšetkým tri kritériá, a to produkcia, tvárnosť a korunovosť na tomto strome. Posudzuje sa súbor stromov v poraste, keď spĺňa tieto kritériá, tak sa vytypuje ako uznaný a následne desať rokov figuruje v databáze národných zdrojov a možno z neho počas celého obdobia platnosti programu starostlivosti zbierať reprodukčný materiál,“ dodal s tým, že semená sa zbierajú z prirodzene rastúcich drevín v TANAP, z ihličnanov sú to smrek, jedľa, borovica, smrekovec, borovica limba prípadne kosodrevinová, z listnatých stromov sú to semená bukov, javorov, brestov, ďalej z jaseňa, lipy i jelše. V obvode Štrbské Pleso sa zber väčšinou vykonával práve z kalamitných ležiacich stromov, túto zimu tam však pristúpili aj k zbieraniu zo stojaceho stromu.

„Je potrebné sledovať periódu, kedy prichádza k semennému roku smrekovca. „Ja som sa k tomu dostal cez partiu zberačov, ktorí zbierajú už asi 40 rokov, robím to už druhý rok. Je to krásna práca, môžem byť v prírode a zhora je krásny výhľad na okolie. Je však aj dosť fyzicky náročná, treba sa na ňu dostatočne pripraviť. Najprv treba vyliezť hore, zaistiť sa a cestou dole zbierať šišky,“ opísal prácu zberač Vladimír Šmelko s tým, že niekedy pobudne na strome dve hodiny, inokedy aj pol dňa.

Aj keď je november škaredý, v niektorých veciach je úžasný. Napríklad v tom, že práve november je ideálnym obdobím na zber a sadenie šišiek. Že ste o tom ešte nepočuli? Pozrite!Nie je to nič pre netrpezlivých. Kým vám vyrastie strom, je to otázkou mnohých rokov a pri veľkých stromoch dokonca až otázkou generácií. Prvým krokom je zber šišiek. Ideálnym termínom je november. V tomto mesiaci sú semená už dostatočne dobre vyvinuté na to, aby dokázali vyklíčiť ale zároveň sa ešte stále držia v šiškách. Zber šišiek v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená z nich by s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli.

Ako zbierať a spracovať šišky

Zbierajte zatvorené šišky, len vtedy budete mať istotu, že v nich semená ešte sú. Čím vlhkejšie prostredie je, tým sú šišky uzatvorenejšie. Preto po zbere počkajte, kým poriadne preschnú. Bežný scenár šišiek je taký, že po spadnutí na zem a presušení sa šišky otvoria, semená z nich vypadnú a následne prejdú obdobím mrazov. Práve chlad ich naštartuje a spustí v semenách procesy, ktoré sú pri klíčení nevyhnutné.

Šišky ale môžete oklamať a to tak, že prejdú takzvanou stratifikáciou. Najlepším časom na výsev semien ihličnanov je február. Ale nie každý, hlavne experimentov chtivý, chce obrovský strom. Použite miesto semien rovno celú šišku. Po stratifikácii ju navlhčite rozprašovačom na vodu. Šišku zasaďte aspoň do výšky jednej tretiny do substrátu a okolo nej umiestnite mach. Ten bude udržiavať ideálnu vlhkosť.

Pozor na premokrenie, pretože šiška veľmi ľahko zahnije. Pred klíčením môžete celý črepník umiestniť do igelitového vrecka, vďaka ktorému podporíte klíčenie. Črepník umiestnite pri okno, aby mali semená dostatok svetla. Ideálna teplota je okolo 20 °C. Nie je isté, či vám semienka v šiške vyklíčka, preto si pre zvýšenie šance na úspech vysaďte rovno viac kusov. Ale ak sa vám to podarí, zo šišky v črepníku sa môže stať veľmi krásna dekorácia.

Fenológia a šišky

Fenológia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom časového priebehu periodicky sa opakujúcich životných prejavov (tzv. Popis fenofáze je výpočet znakov, ktorých súčasný výskyt charakterizuje fenofázi a umožňuje ju rozpoznať ako určitý moment alebo úsek v procese vývinu rastliny.

Pučania - pozoruje sa u všetkých druhov drevín s výnimkou bazy čiernej. U bylín sa táto fenofáze vôbec nesleduje. Pozorujú sa len terminálne (vrcholovej) púčiky. V spojitosti s rastom orgánov (v tomto prípade listov) skrytých vnútri výhonku došlo k čiastočnému rozovretia obalných šupín, takže sú vidieť špičky listov alebo ihlíc.

Plné olistenie - pozoruje sa u všetkých druhov drevín. U bylín sa táto fenofáze nepozoruje. Pri pozorovaní sa berú do úvahy všetky listy či ihlice s výnimkou tých, ktoré vznikajú na Jánskych výhonoch. Čepeľ listu je už rozvinutá; u zložených listov sú už rozvinuté všetky lístky. Spôsob, akým list dosadá na vetvičku, je zreteľný (je vidieť celý stopka, popr. Báza usadeného listu). List má charakteristický, dospelosti zodpovedajúce tvar a veľkosť.

Počiatok kvitnutia 10% - pozoruje sa u všetkých drevín. U smrekovca, liesky, brezy a jelše sa sledujú len samčie kvetenstvo. Kvety sú roztvorené (jahňady či šištice rozvoľnené), peľnice sú viditeľné, aspoň niektoré z nich sa práve otvárajú a uvoľňujú peľ. V niektorých rokoch dochádza koncom leta a na jeseň k tzv. druhému rozkvetu.

Koniec kvitnutia - pozoruje sa u všetkých drevín. U smrekovca, brezy, liesky a jelše sa sledujú len samčie kvetenstvo. Peľnicami v kvetoch (šišticiach, jehnědách) sú už prázdne, tmavnú a zasychajú, podobne ako nitky tyčiniek. Rovnako korunné plátky alebo okvetia začínajú zasychá a opadávajú. Samčie jahňady a šištice zasychajú, rozpadávajú sa, padajú k zemi.

Žltnutie listov 10% - pozoruje sa u všetkých druhov drevín s výnimkou smreku, borovice lesnej a jelša lepkavé. U bylín sa táto fenofáze vôbec nepozoruje. Nesmie sa zamieňať s patologickým žltnutím, ktoré je prejavom výskytu chorôb, škodcov či iných nepriaznivých faktorov vonkajšieho prostredia. Žltnutie listov 100% - 100% listov na drevine sa zafarbil (a popr.

Opad listov 10% - jedná sa o prvý stupeň nástupe opadu, kedy 10% listov (či ihlíc) je opadaných. Sleduje sa u smrekovca a všetkých druhov listnatých stromov. Opad listov 100% - jedná sa o druhý stupeň opadu, kedy 100% listov (či ihlíc) je opadaných.

Zrelosť plodov - pozoruje sa u všetkých drevín a u bylín s výnimkou snežienky. Plody či šištice majú charakteristický tvar a zafarbenie, sú dorastenej do konečnej veľkosti a buď začínajú mäknúť (napríklad plody čerešne) alebo sú naopak už typicky stvrdnutej (napríklad oriešok liesky). Javor horský - plody (dvounažkami) sú dorastenej, najmä v hornej časti plodstvo sa vyfarbujú do žlta a zasychajú.

Fenologické údaje sú informácie získavané pozorovaním tempa sezónneho vývinu vybraných, na tento účel vhodných rastlín, ktoré konkrétne zastupujú sledované druhy. Rýchlosť vývinu je do istej miery určovaná dedičnými vlastnosťami rastlín, súčasne sa však na nej výrazné podieľa aj kolísanie podmienok prostredia. Prakticky vzaté, rýchlosť uvoľňovania sa mení nielen s postupom vegetačnej sezóny, kedy sa uplatňujú hlavne zmeny charakteru počasia, ale aj v priebehu rady rokov v závislosti na kolísaní klimatických podmienok. Z obdobných príčin sa tempo vývinu mení aj v priestore a poskytuje tak obraz o rozdielnosti klímy jednotlivých oblastí či výškových vegetačných stupňov.

Informácie opisujúce charakteristiky sledovaných drevín boli prevzaté z knihy Dreviny Českej republiky. Úradníček, Luboš et al. Dřeviny České republiky. 2., přeprac. Vyd. Kostelec nad Černými lesy: Lesnická práce, 2009, 367 s. Hájková, Lenka. Atlas fenologických poměrů Česka: Atlas of the phenological conditions in Czechia. 1. vyd. Praha: Český hydrometeorologický ústav, 2012, 311 s. Coufal, Lubomír. Fenologický atlas. 1. vyd. Praha: Český hydrometeorologický ústav, 2004, 263 s. Návod pro činnost fenologických stanic. Metodický předpis č. 1 (Lesní rostliny), 2 (Polní plodiny), 3 (Ovocné plodiny). 2009. Český hydrometeorologický ústav.

Využitie šišiek v dekoráciách

Šišky - nepravé plody ihličnanov - radím k tomu najlepšiemu, čo príroda vie na dekoráciu ponúknuť. Spája sa v nich pravidelný, šupinami vzorovaný vzhľad, trvanlivosť (ak nejde o jedľu) a relatívna odolnosť so skvelou dostupnosťou. Je až neuveriteľné, že tieto poklady ležia voľne na zemi v parkoch či alejách a ľudia po nich stúpajú. A ešte neuveriteľnejšie je, že som neraz šišky videla už aj v predaji - len s minimálnou úpravou, alebo dokonca aj celkom bez nej.

Čerstvo opadnuté šišky sú sýtohnedé až škoricové a často obsahujú semená. Šišky, ktoré opadli v predošlých rokoch, majú mdlejšiu až sivastú farbu a semená neobsahujú. Výhoda čerstvých šišiek spočíva v tom, že bývajú zriedka napadnuté kazmi a plesňami. Staršie zase nerobia neporiadok vypadávajúcimi semenami. Semená vypadnú, keď sa šiška otvorí. Nie je však šiška ako šiška, nie každá sa hodí všade.

Keďže materský strom je častou takpovediac medzipanelákovou drevinou, jeho šiška je asi najbežnejšia, najdostupnejšia v mestách. Pravdepodobne prvá, ktorú budú zbierať deti a začiatočníci. Má však niekoľko nevýhod, pre ktoré ju ja používam už iba zriedka. Po prvé, je zo všetkých šišiek najviac otváravá. To značí, jej vzhľad sa vo vlhkom a suchom prostredí mení najviac. Vo vlhku má podobu kompaktného kužeľa so zaobleným dnom. Za úplného a dlhodobého sucha sú jej šupiny roztvorené kolmo na stredovú os a podstava je plochá. Schnutie a roztváranie trvá aj niekoľko dní. Nesnažte sa šišku pritavovať alebo natesno obkolesiť materiálom, kým nie je plne roztvorená. Keďže šiška je veľká, hodí sa do väčších ikebán a vencov na hroby. Vďaka plochej podstave sa dobre pritavuje. Pozor však na jej zatvorenie vo vlhku.

Z borovice čiernej možno vytvárať tiež kvety podobné gerberám. Strom parkov, alejí, ale najmä - ako už názov hovorí - prirodzená drevina lesa. Jeho šiška vyzerá ako zmenšenina borovice čiernej. Niektoré exempláre sú skutočne drobnučké a dajú sa porovnávať so šiškami smrekovca. Jej vlastnosti sú rovnaké ako u borovice čiernej. Ja ju však pred borovicou čiernou preferujem, práve kvôli tomu, že je menšia a má mnohoraké využitie. Od ikebán, cez adventné vence až po vence výlučne zo šišiek, kde je dôležitou, ba až hlavnou zložkou. Ideálne je zbierať ju v plne roztvorenom stave za dlhotrvajúceho suchého, teplého počasia. Pri zbere v uzavretom stave nás môže po otvorení nepríjemne prekvapiť prípadnými deformáciami.

Vzácnejší okrasný medzipanelákový strom. Jej šišky nepripomínajú šišky predošlých dvoch borovíc, sú úzke, veľmi dlhé so zaoblenými šupinami. Šupiny často priečne praskajú a ľahko sa lámu. Majú len malé využitie vo väčších ikebanách a vencoch na hroby. Dajú sa z nich však dobre vyrábať šiškové kvietky, pričom jej strihanie je nenáročnejšie ako strihanie borovice čiernej. Naša najrozšírenejšia drevina lesov je menej bežná v parkoch a alejách, kde býva spravidla nahradená smrekom strieborným. Jej šišky sú veľké, podlhovastné. V uzavretom stave ich šupiny priliehajú tesne k sebe a šišky sú v tvare úzkych zahrotených valcov. Kvôli veľkým rozmerom, malej ploche na pritavenie a výraznej zatvárateľnosti som pre šišky smreka lesného nenašla v dekoráciách veľké využitie. Mimoriadne vhodné sú iba do vencov na hroby, práve pre svoju mohutnosť a ľahkú dostupnosť.

Častý dekoratívny strom parkov, medzipanelákových skupiniek stromov, alejí, záhrad. Jeho šišky sú výrazne menšie a svetlejšie ako u smreka lesného. V uzavretom stave k sebe šupiny nedoliehajú. Otváravosť je podobná ako u jeho lesného príbuzného. Vďaka menším rozmerom sú dekoračne prípustnejšie do menších ozdôb. Najmenšie kusy môžu byť súčasťou šiškových vencov, väčšie aj ikebán a adventných vencov. Zbierame exempláre nezalepené živicou, ktorá tieto šišky často znehodnocuje.

O čosi zriedkavejší okrasný strom parkov a medzipanelákových skupiniek. Jeho šišky sú veľmi podobné šiškám smreka lesného, sú však výrazne menšie. Vďaka tejto vlastnosti nájdu uplatnenie v menších dekoráciách, v ikebanách a vencoch. Rovnako ako u smreka lesného, aj jeho šišky sú veľmi otváravé. Nie bežný okrasný ihličnan. Jeho šišky sú veľmi podobné smreku omorikovému (pozri vyššie), preto majú aj podobné využitie. Sú však v priemere o kúsok menšie ako u omoriky a jeho roztváravé šupiny sú kratšie a krehkejšie.

Lesný, už menej parkový a medzipanelákový strom. Druh s malými šiškami, často opadávajúcimi spolu s úlomkami konárov. Dá sa použiť celý takýto konárik obsypaný šiškami alebo len šišky samotné. Šišky sú roztváravé, ale nemenia rapídne tvar. V uzavretom stave šupiny k sebe nepriliehajú. Pre smrekovec mám širokú škálu využitia. Šiškami obsypané lysé konáriky sa dajú použiť ako dekorácia do váz alebo byť súčasťou vencov na hroby.

Jedľa je krásny lesný strom, jej šišky žiaľ nie sú súce prakticky na nič. Ich prirodzenosťou je totiž rozpadnúť sa. Pokiaľ sa k nejakej šiške dostaneme, spravidla to býva nedozretá šiška na vyrúbanom strome. Akokoľvek môže táto šiška vyzerať kompaktne, po dlhšej dobe v suchu postupne prichádza o šupiny, až ostane iba stredové vreteno. Možno použiť šupiny samotné na výrobu napríklad drevnatého kvietku, škridiel pre maketu domčeka a podobne, v tomto je ich ľahká oddeliteľnosť výhodou.

Pomerne vzácny strom botanických záhrad a parkov, zriedkavejšie pestovaný na sídliskách. Jeho šišky však stoja za to. Sú stredne veľké a úplne neroztváravé, možno ich teda použiť bezprostredne po zbere nezávisle na počasí. Ihličnan parkov a iných okrasných skupiniek stromov, v lesoch rastie len vďaka výsadbe. Jej šišky sú veľmi dekoratívne. Majú strednú veľkosť a slabo otváravé, v uzavretom stave k sebe nedoliehajúce šupiny. Cez ne prečnievajú podporné šupiny s troma lalokmi, ktoré vytvárajú na veľmi peknú vzorku. Staré šišky ležiace pridlho na zemi môžu podporné šupiny stratiť. Pozor však na poškodenie podporných šupín pri manipulácií. Vhodná do ikebán a vencov.

Áno, nie je to druh tvoriaci šišky, nie je to ani ihličnan. Napriek tomu ju uvádzam, lebo jej malé, drevnaté plody pripomínajú zmenšeniny šišiek veľmi nápadne. Používam ju najmä na upchtanie škár medzi väčšími šiškami vo vencoch. Na vianočných ministromčekoch zase poslúži ako napodobenina skutočných šišiek.

Rozmnožovanie ihličnanov zo semien

Chcete získať nové rastliny ihličnanov? Máte viacero možností. Hoci to nejaký čas potrvá, budeme sa môcť popýšiť vlastnými výpestkami. Zo semien získame nové rastliny smrekov, jedľovca, tisovca, borovíc, tují, smrekovca, douglasky, cyprušteka aj jedle. Dokonca si zo semien môžeme vypestovať aj nové cédre. Dôležité je včas pozberať plody - šišky, inak hrozí, že sa semená z nich uvoľnia a vypadnú. Šišky zberáme v októbri až novembri. Aj pri koncoročných potulkách v parkoch a prírode nájdeme spadnuté šišky - ideálne polootvorené, ktoré ešte zopár semien obsahujú. Navlhnuté šišky sú zavreté, preto ich pred vytrasením semien necháme preschnúť. Ako z vonkajších buniek šiškových lamiel mizne voda, zmršťujú sa, lamely sa ohnú smerom von, čím sa šiška otvorí a semeno má cestu voľnú.

Semená pred výsevom musia prejsť obdobím chladu, čomu sa odborne hovorí stratifikácia. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku stačí nechať asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo aj vonku. Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách. Semená vysievame koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, do perlitu. Ten bežne kúpime v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Vysievame do výsevných misiek alebo črepníkov, priamo na prevlhčený perlit. Výsevy si označíme a uložíme do skleníka alebo zimnej záhrady, ideálne bližšie k oknu. Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C. Semená ihličnanov klíčia po asi dvoch až troch týždňoch od výsevu. Niektoré druhy majú nižšiu klíčivosť, napríklad cypruštek nutkanský, preto vysejeme výrazne viac semien, ako potrebujeme rastlín. Iné, napríklad z tují, zasa klíčivosť veľmi rýchlo strácajú, preto ich vysievame čo najskôr - ideálne hneď skoro na jar.

Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžeme jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať. Vyberáme len tie najpevnejšie. Pripravíme malé črepníky a substrát určený na pestovanie drevín alebo si ho namiešame z kvalitnej rašeliny, preosiateho kompostu, záhradnej zeminy a piesku. Vyberieme rastlinu z perlitu a opatrne ho z korienkov opláchneme. Substrát po presadení udržiavame stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Priesady nechávame v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložíme až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presadíme do väčších črepníkov.

Semená opatrne vytrasieme zo šišiek nad rozprestretým papierom. Nemiešame spolu viac druhov.
Semená musia pred výsevom prejsť stratifikáciou.
Perlit v miske dôkladne zvlhčíme vodou a necháme ho nasiaknuť.
Nádoby označíme názvom druhu a uložíme do skleníka či k oknu do chladnejšej miestnosti.

Nie všetky ihličnany možno jednoducho rozmnožiť výsevom semien. Napríklad semená tisu klíčia veľmi dlho, niekedy až rok. Počas celého tohto obdobia musíme substrát s udržiavať mierne vlhký. Pred výsevom je nutné zbaviť ich červenej dužiny, ktorá ich chráni. Podobne dlho klíčia aj semená borievok. Aj ginko patrí medzi ihličnany.

Semená ihličnanov majú charakteristické krídelká, ktoré slúžia na dobré rozširovanie pomocou vetra. Manipulujme s nimi preto opatrne, hlavne nie v prievane.

Caramel Decoration for Desserts! (Sugar Decoration Garnish Spun Sugar)