Ako dlho človek vydrží bez jedla a vody?
Predstav si situáciu, že ostanete bez prístupu k jedlu a vode. Koľko dní telo zvládne fungovať bez výživy? A kedy už ide o život? V tomto článku sa dozviete, ako dlho človek vydrží bez jedla, čo sa deje v tele pri hladovaní a aký je význam vody pre prežitie.
Doba prežitia bez jedla: Individuálna záležitosť
Otázka, ako dlho človek vydrží bez jedla, je veľmi individuálna a zložitá. Závisí od rôznych faktorov, ako je pôvodná telesná hmotnosť, vek, zdravotný stav a množstvo telesného tuku. Teoreticky sa doba prežitia bez jedla môže pohybovať od 30 do 40 dní, ak má človek dostatok tekutín.
Príkladom je známa hladovka írskeho väzňa Bobbyho Sandsa v roku 1981 - vydržal 66 dní bez jedla, mal však prístup k vode.
Čo sa deje v tele pri hladovaní? Úsporný režim a ketóza
V momente, keď telo príde o základné živiny, prechádza do úsporného režimu - podobne ako telefón, keď mu dochádza batéria. Tento stav je pre orgány veľmi náročný. Počas hladovania telo postupne spaľuje dostupné energetické zásoby.
Najprv využíva glukózu, ktorá sa vyčerpá už do 24 hodín. Následne prechádza na spaľovanie tukov - proces nazývaný ketóza. Keď človek neje viac ako 4 dni, telo si berie z uložených tukov, ktoré sú zdrojom energie. Sotva sa minú uložené tuky, telo si začne brať zo svalov. Ako prvé sú na rade svaly na rukách aj nohách, postupne pribúdajú aj iné dôležité svaly. Prestáva prúdiť krv.
Voda: Kľúčová pre prežitie
Zásadne odlišná situácia nastáva, keď chýba aj jedlo, aj voda. V tomto prípade sú časové limity omnoho kratšie. Telo bez tekutín zvyčajne vydrží len 3 až 5 dní. Voda je pre ľudské telo kľúčová - tvorí viac ako 60 % hmotnosti tela a zabezpečuje väčšinu metabolických procesov. Už strata 2 % vody vedie k zníženiu výkonu, bolestiam hlavy a závratom.
Voda zohráva zásadnú úlohu pri fungovaní nášho tela a prijímame ju najmä prostredníctvom tekutín a potravín s vysokým obsahom vody. Voda tvorí 50-60 percent ľudského tela. Správna hydratácia je pre telo životne dôležitá, pretože voda zohráva dôležitú úlohu v mnohých biochemických procesoch.
Úlohou prísunu tekutín je regulovať krvný tlak, ovplyvňovať funkciu obličiek a telesné teplo, ale podieľa sa aj na trávení, zabezpečuje správnu funkciu svalov, kĺbov, udržiava dobrú fyzickú a psychickú výkonnosť.
Denne by sme mali vypiť aspoň 8 pohárov tekutín, z ktorých prevažnú väčšinu (aspoň 5 pohárov) by mala tvoriť pitná voda. Rovnako ako potreba živín, aj potreba vody závisí od viacerých faktorov, ako je vek, telesná hmotnosť, zdravotný stav, vonkajšia teplota a fyzická aktivita. Čím vyššia je vaša telesná hmotnosť, tým viac tekutín potrebujete.
Počas cvičenia, horúčavy alebo choroby (napr. horúčka, zvracanie, hnačka) sa potreba tekutín môže zvýšiť až 2-3-krát. V takýchto prípadoch by sa mala príjmu tekutín venovať osobitná pozornosť.
Dôsledky dehydratácie
Obsah vody v tele zdravého dospelého človeka je takmer konštantný a dosahuje 60 percent, čo je konštantná hodnota, ktorú by sme sa mali snažiť udržať. Keďže počas dňa neustále strácame vodu - vnútornými metabolickými procesmi, odparovaním cez kožu, potením, močom a stolicou - ak stratené množstvo nenahradíme, hovoríme, že sme dehydrovaní.
Ak telo nemá dostatok tekutín alebo ich stráca príliš veľa v porovnaní s množstvom, ktoré prijíma, môže dôjsť k dehydratácii. Správna úroveň príjmu tekutín sa líši od človeka k človeku, ale priemerný dospelý človek potrebuje 2 až 2,5 litra tekutín denne.
Ako prijímať tekutiny
Okrem tekutín prispieva k dostatočnej hydratácii aj konzumácia potravín s vysokým obsahom vody, ako je zelenina, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, polievky a dusené jedlá. Pitie vody je najlepší spôsob, ako uhasiť smäd. Snažte sa minimalizovať konzumáciu sladkých nápojov, ale okrem vody môžete k príjmu tekutín pridať aj jeden pohár 100 percentnej ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo čaju denne na zlepšenie hydratácie.
Dehydratácia: Riziká a príznaky
Už po troch dňoch bez vody dochádza k zlyhaniu obličiek a nedostatku elektrolytov v mozgu. Dehydratácia je ešte vážnejšia. Zhoršuje termoreguláciu, znižuje objem krvi a schopnosť tela ochladzovať sa.
Faktory ovplyvňujúce prežitie bez vody
- Prostredie: Človek vylúči oveľa viac potu, a teda vody v horúcom prostredí alebo keď má vysokú fyzickú záťaž.
- Vek: Starší ľudia môžu mať problémy s reguláciou teploty tela, a preto je pre nich dôležité piť viac vody než mladší ľudia. Deti môžu mať podobný problém a zabúdať piť dostatok vody.
- Pohlavie: Ženy vo všeobecnosti potrebujú menej vody než muži. Je to tak kvôli tomu, že ženy majú v tele prirodzene viac tuku ako muži a ten udržiava vodu v organizme.
- Zdravie: Ak je váš zdravotný stav zhoršený alebo máte problémy s niektorými orgánmi, hlavne tými filtrujúcimi ako obličky, mali by ste denne vypiť viac vody ako zdravý človek.
- Váha: Vo všeobecnosti platí, čím vyššia váha ľudského tela, tým viac vody bude potrebovať.
Príznaky dehydratácie
Charakteristické príznaky pri nebezpečnej dehydratácii sú smäd, suchá pokožka, únava, závrat, zmätenosť, sucho v ústach, rýchly pulz a zrýchlené dýchanie. Moč je tmavší ako zvyčajne a má silný zápach. Toaletu používate menej často. Začne vás bolieť hlava a vaša nálada sa zmení. Ste podráždený a otrávený. Môžu vás začať bolieť aj kĺby a chrbtica, ktorým chýba lubrikácia vo forme vody. Pri plači nevychádzajú z očí žiadne slzy. Môže vám vyskočiť teplota aj krvný tlak. Pri závažnej dehydratácii zlyhávajú ako prvé obličky. Prestávajú vykonávať svoju činnosť a v tele sa tak začnú rozpútavať toxické procesy.
Co se děje v našem těle při jednodenním půstu?
Pôst: Možnosti a riziká
Možno ste počuli o ľuďoch, ktorí držia pôsty dlhšie než týždeň. Áno, týždeň bez jedla je možný, ale iba s dostatočným príjmom tekutín. Ak však človek počas tohto týždňa ani nepije, hovoríme o kritickej situácii.
Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie. V skutočnosti sa však predpokladá, že ak sa pôst vykonáva správne a pod lekárskym dohľadom, ponúka ľuďom celý rad zdravotných výhod.
Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou.
Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov). „Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy.
Riziká pôstu
Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané.
V posledných rokoch mnohé štúdie naznačili, že prerušovaný pôst môže zlepšiť niektoré aspekty ľudského zdravia. Patrí medzi ne strata hmotnosti, znížený krvný tlak, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Niektoré experimenty dokonca našli dôkaz, že pocit hladu na krátke časové úseky by mohol spomaliť prirodzený proces starnutia a možno aj predĺžiť dĺžku života človeka.
Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov.
Extrémne prípady hladovania
Výskum sa zaoberal 27-ročným mladíkom, ktorý po dobu 382 dní nejedol a iba konzumoval esenciálne vitamíny a suplementoval minerály, pričom bol samozrejme pod prísnym lekárskym drobnohľadom. Svoju púť začal na 207 kilogramoch, kedy jeho váha na posledný deň klesla až na hodnotu 82 kg.
Vplyv hladovania na svalovú hmotu
Po celom jednom dni bez jedla tím vedcov zaznamenal ani nie 8 g straty dusíka u jednotlivých subjektoch. I keď sa úplne nevie, odkiaľ bolo presne už spomenutých 8 gramov, vedci sa zhodli, že to bude pravdepodobne z čriev vďaka vysokej miere bielkovinovej fluktuácie. Pre väčšiu prehľadnosť argumentu, teda ak by došlo k najhoršiemu možnému prípadu a týchto 8 gramov by prišlo len zo svalov (čo je viac menej nemožné) tak pri hladovke trvajúcej 36 hodín a viac by sme prišli približne iba o 363 gramov svalovej hmoty.
Čo sa s ľudským telom deje počas pôstu, je stále záhadou
Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody. „Nedostatok jedla predstavoval predvolenú situáciu počas celej ľudskej evolúcie. Čo sa stane, ak prestaneme jesť? Na naše zdravie to vplýva už po niekoľkých hodinách! Ak by sme prestali jesť, nasledujúcich šesť hodín by sme mali vyrovnanú hladinu glukózy v krvi, takže by sme väčšie zmeny nepozorovali. Glukóza je totiž náš primárny zdroj energie, ktorý ak dodržujeme správny stravovací plán, nehrozí nám žiadne nebezpečenstvo. Ukladanie glukózy sa trvá deň až dva, no vyčerpaná je oveľa rýchlejšie. Po dlhšom období bez jedla sa dostaneme do stavu ketózy, teda sa v našom tele zvýšia hladiny ketolátok. Energiu začíname čerpať z tukov, ktoré organizmus mení na mastné kyseliny. Náš mozog preto do posledného momentu využíva posledné zvyšky glukózy v tele. Každý deň využijeme 120 gramov glukózy, čo je významné množstvo. Ako však vieme, glukóza sa „míňa“ rýchlo. Tento proces prichádza po troch dňoch bez jedla.
| Zdroj | Doba Prežitia |
|---|---|
| Bez vody | 3 - 5 dní |
| Bez jedla (s vodou) | 30 - 40 dní |
tags: #ako #dlho #človek #vydrží #bez #jedla


