Ako Dozrieva Ovocie zo Zahraničia a Ako Podporiť Lokálne Potraviny na Slovensku

Súčasným problémom Slovenska je, že nie je potravinovo sebestačné. Vyvážame príliš veľa surovín, z ktorých sa následne vyrobia produkty, ktoré si dovezieme naspäť. Potraviny sa na Slovensko dopravujú kamiónmi, ktoré tovar prevážajú často aj tisícky kilometrov. Zmeniť sa to snažia obchodné reťazce, ktoré ponúkajú čoraz viac lokálnych potravín a výrobkov.

BILLA je v tomto smere mimoriadne aktívna a v rámci svojho projektu Doba slovenská vyjadruje hrdosť na kvalitné lokálne potraviny a ctí si prácu ľudí, ktorí ich vyrábajú. Minulý rok naštartovala BILLA spoluprácu s ďalšími tridsiatimi slovenskými dodávateľmi a svoju ponuku tak rozšírila o takmer 450 nových slovenských produktov. Dominantná je slovenská ponuka ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov, masla, vajíčok, ale aj pečiva a mäsa. Navyše, prostredníctvom projektu Doba slovenská vyzýva aj samotných zákazníkov, aby kupovali a preferovali slovenské výrobky, lebo tak tiež pomáhajú slovenským dodávateľom v ťažkých časoch.

Slovenské mlieko v potravinách dosiahlo podiel v priemere 70 %, čo je veľmi dobré číslo oproti iným kategóriám. Spoločnosť BILLA predáva na pultoch svojich predajní 100 % slepačích vajec zo Slovenska. V roku 2017 Slovensko vyviezlo potraviny, nápoje a tabak v hodnote 2 462 miliónov eur, pričom dovoz predstavoval až 3 922 miliónov eur. Podľa prieskumu z roku 2017 bol najväčší podiel dovezených potravín práve od našich susedov Čechov - 31,5 %.

Dovoz potravín pomocou stoviek kamiónov a zo vzdialenosti tisícov kilometrov zanecháva značnú uhlíkovú stopu. BILLA má v rámci svojej kampane Doba slovenská na regáloch takmer 450 nových slovenských produktov a podporuje tak lokálnych farmárov a výrobcov.

Sezónnosť a Dozrievanie Ovocia a Zeleniny

Končí sa čas kvetov, začína sa doba plodnosti. Vonku pestovaná zelenina začína dávať plody a mnohé druhy budú potom rodiť bez prestávky až do októbra. Jún je posledný mesiac, keď zažívame explóziu bujnenia rastlinstva a kvitnutia - s poslednými, pomerne rozšírenými kvitnúcimi kríkmi ako jazmín, baza a šípkové ruže postupne mizne pestrofarebný kolorit jarných mesiacov. Energia Slnka stúpa až do slnovratu a ovplyvňuje ľudí i rastliny.

Prvé Ovocie

Jahody tradične začínajú dozrievať už po 20. máji, ale tento rok sa ich sezóna začala až prvý júnový týždeň. BILLA už v apríli zákazníkom ponúkala prvé tohtoročné jahody zo Slovenska z farmy Bruty. Tie boli vypestované úplne ekologicky v unikátnom hi-tech skleníku, ktorý je jediný svojho druhu na Slovensku aj v okolitých štátoch. Ním prišlo do našich končín opravdové leto, pre mňa sú známkou leta teplé večery. Samozbery jahôd spolu s hráškom sa tento rok začali až po 7. júni. Ani čerešne májovky neostali tento rok verné svojmu menu.

V júni sa môžeme tešiť na drobné ovocie v záhradách - maliny, ríbezle, či egreše, ktoré sa začiatkom júna už pekne vyvíjali. A tiež višne i čerešne - srdcovky, mäsité a vhodné na zaváranie dozrievajú neskôr. Po nich budú nasledovať marhule, broskyne či letné jablká, pestovatelia to však neavizujú skôr ako na začiatok júla. Po nich prídu melóny či dyne a v auguste a v septembri jablká, hrušky, hrozno a slivky. Vitamínov z domácej produkcie teda už počnúc júnom máme dosť.

Zelenina, ako tento rok dozrieva

V júni sa končí sezóna špargle a hrachu. Okrem nich sme „domáce“ mohli mať na začiatku júna uhorky a papriku z fóliovníkov a voľne pestovaný kaleráb, šalát, špenát, rukolu, rebarboru či cibuľu. „V júni začnú rodiť tekvice, baklažány, cukiny, uhorky či patizóny. Potom budú rodiť až do jesene,“ opisuje tú pravú zeleninovú sezónu príznačnú pre naše podmienky zeleninár z Jarku Karol Mesko. Domáci cesnak budeme mať najskôr koncom júna alebo až v júli, podobne ako melóny. Paradajky a paprika pestované vonku sa k nim pridajú v auguste.

Studený apríl a daždivý máj vývoj zelniny spomalili, ale horúci slnečný jún zas všetku úrodu popohnal. Po 20. júni už rodí v domácich podmienkach všetka zelenina: tekvice, uhorky, paradajky, mrkva, zemiaky… Čas plodnosti sa začal.

Je to doba plodnosti a máme možnosť zvoliť si lokálne plodiny, lebo ponuka je bohatá. V sezóne sa hojne objavuje aj v supermarketoch. Ale nájsť ju i tak nie je celkom jednoduché. Najväčšia istota sú samozbery, farmárske trhy, či nákup priamo u farmára - cez internetové tržnice a farmársku inzerciu.

Ponuku sledujem v Bratislave a okolí, kde nachádzam veľa malých stánkov so zeleninou - a v nich najmä tovar z Maďarska. Väčšinou označený ako „domáci z Maďarska“. Poznáte ho podľa nízkych drevených debničiek. Ich ponuka sa nelíši od veľkých tržníc. V stánku Farmárska zelenina a ovocie - aby bol dostatročne štýlový, dookola bol vyzdobený balíkmi slamy - som po 15. júni vo večerných hodinách našla melóny i broskyne, slovenské ešte nemohli byť. Slovenské boli jahody od Dobrého Ježka - veľkopestpovateľa, po 11 eur za kilo. Rovnaký pestovateľ v tom čase v samozbere jahody predával po 3,20 eura.

Je to fajn, že takéto stánkarstvo prináša zeleninu na sídliská, je fajn, že niektorým ľuďom takýto obchod poskytuje obživu. Tu však nebolo nič od domácich malých pestovateľov. Domáci veľkí pestovatelia, zdá sa, vedia držať krok s veľkopestovateľmi - a stále spomínam tých maďarských… Nezisťovala som pôvod melónov a broskýň. Je to obchod a nie som zarytý ľavičiar. Problém pre mňa predstvavuje to, že to nie je priehľadné. Pestovateľ môže byť aj obchodníkom a predávať aj iný, ako vlastný tovar. Ale chcela by som mať informáciu o tom, čo vypestoval sám. Aby priznal farbu - a ako domáce predával iba to, čo má naozaj z domácej produkcie. Prípadne od iných domácich pestovateľov. Chaosu vlastne napomáha správanie zákazníka. Nepýta sa na pôvod.

Tá najskoršia ponuka - pri ktorej bolo treba skleníky vyhrievať, bola najčastejšie z Maďarska, vyhrievať skleníky je nákladné, v Maďarsku na to vo veľkom využívajú geotermálnu energiu. Aj v letných mesiacoch bude maďarská zelenina a ovocie konkurovať slovenskej. Začiatkom júna sa domáca ponuka iba začína - hrášok, jahody, alebo špargľa (hoci v malých zelovococh bola aj špargľa najmä z Maďarska, paradoxne v supermarketoch ste našli slovenskú častejšie). Melóny, marhule či broskyne v júni na Slovensku ešte nemáme. Prvé sú zo Španielska, Talianska a Grécka, až potom prídu k nám tie maďarské.

Hrášok som 15. júna v supermarkete našla už slovenský - ale čerstvosťou neovplýval. To je nevýhoda potravinových sietí a výhoda trhov a predaja z dvora. Ale malého domáceho pestovateľa treba hľadať lupou.

Vyššiu kvalitu ovocia a zeleniny ponúkajú farmárske trhy, ktorým sa budem venovať v samostatnom článku. Bratislave stále chýba jeden celotýždenný farmársky trh, kde by mohli predávať iba prvovýrobcovia.

Najmä v južných oblastiach Maďarska klíma zvlášť praje melónom, preto parí náš južný sused k najšim najväčším dodávateľom melónov a dyní. Z maďarského tovaru by som vyzdvihla ešte červenú papriku - kápiu, marhule či broskyne. Maďarskú a z iných susedných krajín dovezenú zeleninu a ovocie môžeme považovať za lokálne a kvalitné. Ale naozaj nemá zmysel kupovať ich v lete z väčších diaľav, je to nelogické, aj keď obchod je niekedy nelogický, dodať na trh dovezené od veľkopestovateľov zo zahraničia dáva obchodníkom väčší zisk.

Lesné plody, bylinky

Aj prvé lesné plody - maliny a černice - budú tento rok meškať, hľadajte ich najskôr koncom júna a potom ešte raz v septembri. V malokarpatských lesoch je najmä černíc veľa. A hubárska sezóna, tá závisí od dažďa - ale 15. júna dubáky už boli.

Letný slnovrat a s ním korešpondujúci kresťanský sviatok Svätého Jána je zároveň ideálny čas na zber byliniek. Najznámejšia svätojánska bylinka je ľubovník bodkovaný - zberajú sa kvety - patrí k najsilnejším prírodným antidepresívam. Do Svätého Jána ľubovník, známy aj pod českým názvom trezalka, vykvitol iba na podhorských lúkach Malých Karpát a Lúkach na južnom Slovesku. Ale fakt je, že stúpajúca energia slnka vplýva aj na obsah silíc v bylinkách.

K ďalším bylinkám, ktoré sa zberajú v čase slnovratu patria rebríček, materina dúška, mäta, medovka, palina, kamilky, ale aj baza či lipa. U niektorých sa zberajú kvety a u tých, čo sa zberajú vňate a listy to treba stihnúť pred začiatkom kvitnutia. Treba teda vystihnúť správny čas, kedy sú bylinky najkvalitnejšie. Žihľava už kvitne tak ju k svätojánskym bylinkám neradím, bolo treba naoberať si ju ešte v máji.

Letné jedlá

V čínskej medicíne sa položky jedál delia na ying a yang - chladivé a tie, čo rozprúdia krv, energiu, teplo. Ideálne by mali byť v rovnováhe. Ponúkam pár tipov na tie ochladzujúce, podľa čínskej medicíny yingové jedlá. Keď si v horúcom lete dáte teplé vepřo - knedlo - zelo, pri jeho konzumácii sa spotíte. Ale napríklad španielske gaspacho, alebo grécke tzatziki vás ochladí.

Letné ochladzujúce jedlá sú kyslé a studené. V našich podmienkach sú vhodné ako ochladzujúce jedlá mliečne a smotanové omáčky z fazuľových strukov, tekvíc, karfiolu, brokolice, hríbov či kôpru, ktoré sa dajú konzumovať aj studené. To je môj tip pre letnú kuchyňu. A tiež studené šaláty na sto spôsobov, v zmesi aktuálne plodiacej zeleniny s varenými zemiakmi alebo cestovinou sú plnohodnotným jedlom. Môžeme ich mať z domácich surovín, len ich treba nájsť.

V maďarskej kuchyni sú známe aj ovocné polievky - jedia sa často studené a sú sladké. Nám skôr pripomínajú dezert, ale konzumujú sa ako polievky, pred hlavným jedlom.

Moderné poľnohospodárstvo a inovácie

Moderné poľnohospodárstvo sa neustále vyvíja a prináša nové spôsoby, ako zlepšiť vitalitu plodín a efektivitu celého procesu. Úspešné slovenské podniky, ako napríklad rodina Mačajovcov, búrajú tradičné predstavy o farmárčení a prepisujú ich nanovo. Pestujú zeleninu vo veľkom, a to aj na európske pomery, pričom ovládajú celý proces od sadenia a zberu cez skladovanie a balenie až po distribúciu obchodníkom, aj za hranicami. Bez automatizácie, moderných skladov a stoviek zamestnancov by to nebolo možné.

Inovácie sa týkajú aj technológií používaných v poľnohospodárstve. Namiesto traktorov sa čoraz častejšie využívajú drony a lasery. Poľnohospodári na Slovensku neustále hľadajú nové spôsoby, ako zlepšiť vitalitu svojich plodín, najmä v období stresových podmienok, ako sú sucho či extrémne teploty.

Sezónnosť a lokálnosť

Kľúčom k čerstvým a kvalitným potravinám je sezónnosť a úroda vypestovaná u nás doma. Podpora domácich potravín má hlbší význam, pretože ukrývajú zaujímavé príbehy a podporujú lokálpatriotizmus. Inovácie a tradície idú ruka v ruke, čo pomáha napríklad Levickým mliekarňam rásť nielen doma, ale aj na medzinárodnej scéne.

Slovenské výrobky, ako napríklad piškóty, tofu či voda, chutia aj v Európe. Iba počas minulého obchodného roka sa takmer 95 miliónov kusov produktov, ktoré vyrobili dodávatelia so sídlom na Slovensku, exportovalo do zahraničia.

Lyofilizácia - inovatívny spôsob sušenia

Výroba mrazom sušeného ovocia alebo lyofilizácia je inovatívny spôsob sušenia, ktorý prekoná všetky ostatné. Lyofilizácia zachováva tvar, chuť aj farbu ovocia, ako aj dôležité živiny. Ovocie je ľahké, skladné a pri správnom skladovaní vydrží aj niekoľko desiatok rokov.

Proces lyofilizácie spočíva v tom, že ovocie sa nechá dozrieť, umyje a nakrája na tenké plátky. Následne sa zmrazí až na -100 °C. Potom sa v prístroji zníži tlak a teplota sa postupne zvyšuje. Počas tohto procesu, ktorý trvá 12-35 hodín, prídu jahody o viac ako 95 % vody. Všetko ostatné si ale zachovajú.

Lyofilizované ovocie má koncentrovanejšiu chuť a širokú ponuku, od ovocia a zeleniny typickej pre Slovensko až po exotické kúsky zo zahraničia. Dodávatelia sú vyberaní starostlivo a každá zo surovín musí prejsť kontrolou. Mrazom sušené ovocie pochádza najmä z teplých krajín, kde dozrieva do dokonalosti na slniečku, ako napríklad z Čile, Egyptu alebo Peru.

Menej známe ovocné druhy

V záhradách sa s obľubou využívajú aj menej známe ovocné druhy, ktoré pochádzajú z iných krajín a kontinentov, prípadne boli vyšľachtené v iných krajinách a sú k nám privezené. Medzi takéto druhy patria dule, hlohy, hurmi-kaki, paw-pawy, staré odrody jabloní a hrušiek, mišpule, moruše, muchovníky, krížence sliviek, japonské slivky, stĺpovité a zakrpatené ovocné druhy, jarabiny, figy, mandle, oskoruše.

Z kríkov sa sadia arónie, dulovce, goji, hlohy, hlošiny, josty, caragany, liesky, veľkoplodé meruzalky, veľkoplodé ruže, muchovníky, kríkovité višne, kríkvoité moruše, zemolezy kamčatské, figy a driene.

Tieto druhy poskytujú netradičné, miestami až exotické chute, sú často odolnejšie voči chorobám a škodcom a rozširujú paletu ovocia.

Urýchlenie dozrievania avokáda

Potrebujete narýchlo avokádo do receptu, no nie je ešte dosť zrelé? Existujú triky, ktoré môžu výrazne urýchliť proces zrenia:

Papierový sáčok: Vložte avokádo pri teplote miestnosti do papierového sáčku. To spôsobí, že plod bude v priebehu pár dní poriadne šťavnatý a zrelý.
Ovocie: Ak chcete zrelé avokádo rýchlejšie, stačí ho položiť do misy s iným ovocím, ako sú jablká, banány alebo hrušky. Tieto plody obsahujú totiž etylén, ktorý stimuluje proces zrenia.
10-minútový spôsob: Ak potrebujete zrelé avokádo práve teraz, môžete to dosiahnuť len za 10 minút. Predhrejte rúru na 95 stupňov. Avokádo poriadne celé zabaľte do alobalu. Uistite sa, že je naozaj dobre zabalené a žiadne miesto nie je odhalené. Vložte ho teraz do rúry na stredný rošt. Zatvorte rúru a čakajte 10 minút. Potom ho môžete vybrať a hneď použiť na svoj obľúbený recept.

Ochrana pred mrazom

Ovocinári pred niekoľkými týždňami bojovali proti mrazu. V minulosti sme takýmto situáciám čelili raz za 10 až 15 rokov, no teraz sa s nimi musíme popasovať niekoľko dní do roka. Ovocinári sú na to už pomerne dobre pripravení, mnohí z nich zabezpečujú protimrazovú ochranu pomocou parafínových sviec, drevených brikiet na kúrenie v pieckach či protimrazových závlah.

🍋 Ovocie a zelenina, ktoré nepatria do chladničky | Jednoduché tipy a triky | Lidl Slovensko

Sezónne potraviny sú produkty, ktoré sa nakupujú a konzumujú približne v čase zberu.

Takáto úroda je kvalitnejšia a chutnejšia. Prečo je to tak? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Dozreté v ten správny čas

Keď úroda dozrieva na poli, v skleníkoch či sadoch, získava z pôdy najviac živín a slnečného svetla. Takáto úroda nie je pozberaná pred dozretím a do obchodu sa dostane vo svojej sezóne. Výsledkom toho sú prirodzene sladšie, šťavnatejšie a chuťovo bohatšie plody plné dôležitých vitamínov, minerálov a enzýmov. Keďže sa nemusia prevážať cez polovicu sveta, klesá podiel obsahu chemických látok potrebných na udržanie čerstvosti počas ich prevozu. Skladované a dovezené plody zo zahraničia navyše strácajú počas transportu účinné a prospešné látky.

Viac živín a menej chémie

Ovocie a zelenina pestované v súlade s prírodnými cyklami sú menej náchylné na choroby, čo znižuje potrebu pesticídov a umelých hnojív. To z nich robí lepšiu voľbu pre naše zdravie i životné prostredie.

Bonus navyše - ekologickejšia voľba

Pri nákupe sezónneho ovocia a zeleniny priamo podporujete miestnych pestovateľov a znižujete svoju uhlíkovú stopu. Ovocie a zelenina dovážané z ďalekých krajín často precestujú tisíce kilometrov. To si vyžaduje množstvo energie na ich prepravu a skladovanie. Naopak, sezónne plodiny sú často dostupné priamo z okolitých fariem, čo nielen šetrí prírodné zdroje, ale aj podporuje lokálnu ekonomiku.

Keď siahnete po sezónnom ovocí a zelenine, môžete sa tešiť z týchto výhod:

Plodiny sú čerstvé a majú vynikajúcu chuť.
Obsahujú viac vitamínov a dôležitých látok.
Podporujete miestnych pestovateľov.
Predajné ceny sú nižšie.

Medzi ďalšie výhody patrí podpora lokálnej ekonomiky a zníženie uhlíkovej stopy spojenej s prepravou potravín na veľké vzdialenosti. Preto je výber lokálnych a sezónnych potravín nielen prospešný pre zdravie, ale aj pre životné prostredie.

tags: #ako #dozrieva #ovocie #zo #zahranicia