Ako fermentovať ryžu a využiť jej benefity

Ryžová voda, získaná po uvarení alebo namočení ryže, je bohatá na cenné minerálne látky, soli, horčík, vitamíny skupiny B, zinok, draslík, železo a kyselinu listovú. Vďaka tomu je ideálna pre starostlivosť o pleť a vlasy. V Japonsku sa už dlho používa ako elixír krásy a v poslednom čase preniká aj do kúpeľní na celom svete. Domáca ryžová voda údajne prospieva nielen pokožke a vlasom, ale dokonca aj tráveniu.

Existujú rôzne spôsoby, ako z ryže dostať všetky cenné živiny. Na výrobu ryžovej vody budete potrebovať len ryžu, vodu a nádoby na namáčanie a uskladnenie, prípadne hrniec na varenie. Použite pritom lúpanú ryžu, pretože nelúpaná môže obsahovať stopy arzénu, čo je jedovatá látka nachádzajúca sa v pôde. Na konkrétnej odrode ryže pritom nezáleží.

Pitie vody pred spaním môže zmeniť vaše zdravie k lepšiemu

Príprava ryžovej vody

Po uvarení ryže vodu nevylievajte, ale odložte si ju. Stačí pritom preliať uvarenú ryžu cez sitko, vodu zachytiť do nádoby pod sitkom a potom ju preliať do zaváracieho pohára. Dôležité: Aby sa voda dala použiť na starostlivosť o pleť, počas varenia do nej nepridávajte soľ, prípadne použite jedine morskú soľ.

Zaobídete sa však aj bez hrnca: ryžu totiž nemusíte variť, ale môžete ju nechať namočenú v dvojnásobnom množstve vody (napr. na 100 gramov ryže použite 200 gramov vody). Nádobu s namočenou ryžou zakryte a nechajte odstáť, ideálne cez noc. Ráno ryžu preceďte cez sitko a ryžová voda je hotová. Tip: Ryžu môžete po namočení uvariť a zjesť.

Ak chcete posilniť účinok ryžovej vody, skúste ju fermentovať. Primiešajte pritom k ryžovej vode trochu čistej vody. Potom ju nechajte jeden až dva dni odstáť pri izbovej teplote. Počas toho sa v ryžovej vode spustí proces fermentácie. V dôsledku toho začne byť voda kyslastá. Že je pripravená na použitie, spoznáte podľa toho, že sa v nej začnú tvoriť bublinky.

Skladovanie ryžovej vody

Domácu ryžovú vodu môžete skladovať v chladničke v uzatvárateľnej sklenej nádobe alebo fľaške až sedem dní. Fermentovaná ryžová voda vám však v chlade vydrží dokonca až desať dní.

Využitie ryžovej vody

Ryžová voda má široké využitie v starostlivosti o vlasy a pleť, ako aj v tradičnej medicíne.

Starostlivosť o vlasy

Kvalita vlasov je do veľkej miery podmienená geneticky. Neexistuje pritom žiadny zázračný prostriedok, ktorý by urýchlil rast vlasov. Ak si však pripravíte z ryžovej vody akýsi domáci kondicionér na vlasy, pokrývke hlavy dodáte dôležité vitamíny, minerálne látky a bielkoviny - ide pritom o živiny, ktoré sú dôležité pre zdravie vlasov, lebo posilňujú ich štruktúru.

Ako oplach: Po umytí vlasov vmasírujte tinktúru do pokožky hlavy i do vlasov. Potom vlasy opláchnite a kúra je hotová.
Ako vlasovú masku: Pred umývaním vlasov naneste ryžovú vodu na vlasy, obaľte ich uterákom a nechajte vodu pôsobiť niekoľko minút alebo hodín. Potom vlasy poriadne opláchnite a umyte ako zvyčajne. Ak máte citlivú pokožku hlavy, skúšajte toto vlasové ošetrenie postupne.
Ako výživný sprej na vlasy: Stačí ňou naplniť čistú fľašu s rozprašovačom a nastriekať ju na vlasy.

Starostlivosť o pleť

Ďalšou oblasťou využitia ryžovej vody je starostlivosť o pleť na tvári. Môžete ju pritom jednoducho použiť ako domácu pleťovú vodu. Vďaka schopnosti čistiť póry môže pomôcť s hojením zápalu. Kyselina listová obsiahnutá v ryži má totiž protizápalové účinky. Ryžovú vodu pritom stačí naniesť vatovým tampónom na drobné nedokonalosti na pleti. Okrem kyseliny listovej obsahuje tiež účinnú látku inozitol, ktorá sa vzhľadom na schopnosť obnovy buniek používa v rámci starostlivosti zameranej na zmierňovanie prejavov starnutia. Najlepší účinok dosiahnete použitím ryžovej vody vo forme tonika alebo textilnej pleťovej masky.

Ryžová voda a trávenie

Ryžová voda tiež údajne pozitívne vplýva na tráviaci trakt. V ajurvédskej medicíne sa už dlhé roky používa ako tradičný liek, ktorý sa odporúča užívať najmä na zmiernenie hnačky alebo zvracania. Podľa ajurvédskej medicíny je prospešné piť jeden pohár ryžovej vody denne, pretože údajne upokojuje žalúdok a dokáže zmierňovať podráždenie čriev.

Rýžový ocot

Rýžový ocot je jedným z najstarších a najviac cenených octov v ázijskej kuchyni. Jeho história siaha tisíce rokov späť, keď bol po prvýkrát vyrobený v Číne. Odtiaľ sa jeho popularita rozšírila do Japonska, Kórey a ďalších častí Ázie. Rýžový ocot je známy svojou jemnou chuťou a ľahkou kyslosťou, ktorá sa výrazne líši od tradičného vínneho alebo jablčného octa.

Rýžový ocet sa vyrába fermentáciou ryže. Proces začína varením ryže, ktorá sa následne nechá fermentovať pomocou špecifických baktérií a kvasiniek. Tento proces môže trvať niekoľko mesiacov, počas ktorých sa škroby v ryži premieňajú na cukry a následne na kyselinu octovú.

Existujú rôzne druhy rýžového octa, ktoré sa líšia podľa regiónu a spôsobu výroby. Napríklad japonský rýžový ocet je často sladší a jemnejší, zatiaľ čo čínsky môže mať výraznejšiu chuť.

Použitie rýžového octa

Rýžový ocet je kľúčovou složkou v mnohých ázijských receptoch a je veľmi obľúbeným a všestranným dochucovadlom v ázijskej kuchyni, ale jeho využitie v kuchyni je omnoho širšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Marinády: Tento ocot je skvelý na prípravu marinád na mäso, hydinu alebo morské plody.

Rýžový ocet nie je len skvelý pre ázijské jedlá, ale vďaka svojej jemnej, ale výraznej chuti, môže obohatiť širokú škálu jedál.

Každý druh rýžového octa ponúka špecifické chuťové nuansy a možnosti využitia v pokrmoch. Výber toho správneho octa môže pomôcť pozdvihnúť pokrm, či už ide o šaláty, omáčky, marinády alebo tradičné špeciality.

Druh rýžového octa	Charakteristika	Použitie
Japonský biely rýžový ocot	Svetlá farba, jemne nasladlá chuť s nízkou kyslosťou	Sushi ryža, šaláty, omáčky
Čínsky červený rýžový ocot	Výraznejšia červenohnedá farba, bohatšia chuť s jemnými ovocnými tónmi	Marinády, omáčky
Čínsky čierny rýžový ocot	Tmavý ocot, hlboká, komplexná chuť s nádychom dymu a karamelu	Dipy, omáčky
Sladený rýžový ocot	Pridaný cukor, sladší, vyvážený tón	Šaláty, dezerty

Rýžový ocet obsahuje aminokyseliny, ktoré podporujú trávenie a pomáhajú pri detoxikácii organizmu. Je tiež bohatý na antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi.

Červená kvasnicová ryža

Červená kvasnicová ryža je prírodný produkt, ktorý sa stále častejšie používa ako doplnok stravy na znižovanie hladiny cholesterolu. Táto tradičná zložka ázijskej kuchyne sa vyrába fermentáciou bielej ryže pomocou kvasinky Monascus purpureus.

Prvé zmienky o červenej kvasnicovej ryži pochádzajú z Číny z obdobia dynastie Tang (618-907 n. l.), kde bola používaná na ochutenie a konzerváciu potravín a zároveň na liečebné účely. V čínskej farmakológii bola považovaná za prostriedok na podporu trávenia, zlepšenie krvného obehu a odstránenie tzv. Inokulácia: Varená ryža sa inokuluje kvasinkou Monascus purpureus. Fermentácia (kvasenie): Ryža sa nechá fermentovať po dobu niekoľkých dní pri kontrolovaných podmienkach teploty a vlhkosti.

Zložky červenej kvasnicovej ryže

Monakolíny: Najznámejší je monakolín K, ktorý inhibuje enzým HMG-CoA reduktázu, kľúčový enzým v biosyntéze cholesterolu v pečeni. Tento mechanizmus je podobný ako u statínov, liekov na zníženie cholesterolu.
Fytosteroly: Rastlinné steroly, ktoré môžu znižovať absorpciu cholesterolu v črevách.
Izoflavonoidy: Majú antioxidačné účinky, ktoré chránia LDL cholesterol pred oxidáciou, čo je kľúčový krok v procese vzniku aterosklerózy.

Červená kvasnicová ryža je k dispozícii vo forme kapsúl alebo tabliet ako doplnok stravy. Odporúčaná dávka sa líši v závislosti na koncentrácii monakolínu K a ďalších aktívnych zložiek.

Napriek tomu, že je červená kvasnicová ryža všeobecne považovaná za bezpečnú, môžu sa vyskytnúť vedľajšie účinky podobné statínom, ako sú svalové bolesti, zažívacie ťažkosti alebo zvýšené pečeňové enzýmy.

Fermentovaná zelenina

Fermentácia je jedným z najstarších spôsobov uchovávania zeleniny. Fermentované potraviny sú plné „priateľských“ baktérií, enzýmov a pre naše zdravie sú veľmi prínosné. Tieto „priateľské“ baktérie ovplyvňujú našu črevnú mikroflóru, ktorá zase ovplyvňuje naše celkové zdravie, imunitu aj psychiku.

Na prípravu potrebujete len zeleninu, vodu, soľ a niekoľko dní. To je všetko. Za pár dní máte na svete probiotickú bombu, ktorá vás bude stáť minimum času, námahy a peňazí.

V reštauráciách sa najčastejšie stretnete s ázijskou alternatívou kimči z čínskej kapusty s mrkvou a paprikou. Kimči vám navyše vďaka kombinácii cesnaku, zázvoru a čili papričiek, ako sa hovorí, „vypáli červa“. Je na vás, či zvolíte skôr našu jemnejšiu alternatívu tradičnej kvasenej zeleniny v podobe pickles, alebo tú ostrejšiu. Obe splnia svoj význam.

Príprava fermentovanej zeleniny

Zeleninu nakrájame na menšie kúsky.
Vynulujeme si váhu s miskou a zeleninu aj s vodou do nej vylejeme.
Dve percentá z výslednej váhy bude množstvo soli, ktoré použijeme.
Zeleninu v osolenej vode necháme chvíľu odstáť, potom ju natlačíme späť do pohára.
Zalejeme zvyšnou slanou vodou.
Zaťažíme kameňom alebo niečím, čo máme po ruke.
Pohár len privrieme (nezatvárame!), odložíme na nejaké miesto s nekolísavou teplotou a čakáme.
Každý deň pohár skontrolujeme, uvoľníme prípadný plyn, aby nám ferment nevybublal alebo v horšom prípade nevybuchol (preto pohár nezatvárame).

Fermentovanie - starodávny spôsob uchovávania potravín

Fermentovanie alebo kvasenie môžeme definovať ako metabolický proces, pri ktorom sa získava energia z rozkladajúcich sa sacharidov a cukrov, ktoré sa menia na enzýmy a aminokyseliny bez prítomnosti vzduchu (anaeróbny proces), čím zabraňujú oxidácii zložiek a prispievajú k zachovaniu zdraviu prospešných látok vo fermentovaných potravinách.

Fermentovanie je významným procesom v potravinárstve pri výrobe viacerých druhov potravín.

Výhody fermentovania

ochrana potravín produkciou tzv. inhibičných látok
zvýšenie obsahu živín, enzýmov a nutričných hodnôt

Azda najvýznamnejšou potravinou, ktorá podlieha procesu fermentovania/kvaseniu, je kapusta. Medzi ďalšie typické fermentované potraviny patria rôzne druhy zaváranej zeleniny (napr. uhorky), vločky a semienka, kysnutý chlieb, ryža, cesnak, mliečne výrobky (kefír, jogurty, syr), sójové výrobky (tempeh, miso, omáčka shoyu), z mäsových výrobkov napríklad saláma a pod.

Nevýhodou kupovaných potravín však je, že často podliehajú procesu pasterizácie. Pre záruku zdravého fermentovania so zachovaním všetkých výživných látok preto odporúčame fermentovať si potraviny doma.

Ako fermentovať doma?

Fermentovanie, resp. kvasenie zeleniny či iných druhov potravín, je pre ľudstvo známe už niekoľko storočí, počas ktorých našim predkom pomáhalo prežiť aj tie najťažšie podmienky. Medzi jeho nepopierateľné pozitíva patrí prítomnosť prospešných baktérií a enzýmov, ktoré prispievajú k zlepšeniu trávenia, vyššej výživovej hodnote, lepšej vstrebateľnosti živín a vo všeobecnosti výraznejšej chuti a dlhšej trvanlivosti.

Pre úspešné domáce fermentovanie je však dôležité dodržiavať presný postup, aby nám potraviny vydržali dlho a pri zachovaní čo najlepšej kvality.

Postup pri domácom fermentovaní

Príprava: Zaobstarajte si kvalitnú, čerstvú, ideálne lokálnu zeleninu, ktorú chcete fermentovať, bez akýchkoľvek známok pomliaždenia, prezretosti či dokonca plesní. Najvhodnejšími nádobami na fermentovanie sú sklené alebo keramické nádoby s rovnými hranami, kovové sa vzhľadom na ich možnú reakciu s potravinami neodporúčajú.
Sterilizácia: Je podstatné, aby celý proces fermentovania bol maximálne sterilný. Zeleninu je dobré pred nakladaním dobre umyť.
Nakladanie: Pripravte slaný nálev, ktorým sa zelenina zaleje. Ideálne je použiť moriacu alebo morskú soľ s dávkovaním približne 15 až 25 gramov na liter vody. Slaný nálev musíme do naukladanej zeleniny naliať tak, aby bola úplne ponorená a zabránilo sa tak prístupu vzduchu (rezerva ideálne 1 až 1,5 cm). Ak je zelenina príliš ľahká a má tendenciu sa vyplavovať, je dobré na ňu položiť závažie.
Fermentovanie: Naložené nádoby so zeleninou je potrebné po dobu niekoľkých týždňov (záleží od druhu zeleniny) skladovať bez prístupu slnečného žiarenia a pri teplote od 20 do 25 stupňov, počas ktorej prebieha optimálne kvasenie (sprevádzané často bublaním - uvoľňovanie oxidu uhličitého). Je vhodné pravidelne nádoby kontrolovať, či nedochádza k vzniku plesní. Zmena farby naloženej zeleniny je sprievodným a prirodzeným javom kvasenia. Po dokončení procesu fermentovania treba nádoby dobre uzavrieť viečkom a odložiť do studenej miestnosti alebo do chladničky. Platí pravidlo, že čím dlhšie necháte nádoby kvasiť v teplom prostredí, tým rýchlejšie prebehne proces fermentovania a naopak.
Konzumácia: Po dokončení procesu fermentovania je všetko hotové a pripravené na konzumáciu. Fermentované produkty majú vďaka tvorbe prospešných baktérií a enzýmov veľa živín a navyše aj dlhú trvanlivosť, takže sa vám tak skoro nepokazia. Podľa zeleniny sa hodia do obložených bagiet, k zemiakom či grilovaným syrom.

Ďalšie fermentované potraviny

Okrem ryže a zeleniny existuje mnoho ďalších potravín, ktoré sa dajú fermentovať a prinášajú tak benefity pre zdravie.

Vodný kefír: Osviežujúci fermentovaný nápoj pripravený zo sladkej vody a kryštálov vodného kefíru.
Kombucha: Fermentovaný čaj pripravený z čierneho alebo zeleného čaju, cukru a „materskej kultúry“ nazývanej SCOBY (symbiotická kolónia baktérií a kvasiniek).
Kefír: Hustý mliečny nápoj podobný riedkemu jogurtu. Vyrába sa pridaním kefírových zŕn - zmesi baktérií a kvasiniek - do kravského, kozieho alebo ovčieho mlieka.

Fermentovanie je jednoduchá a prirodzená technika, ktorá prinesie do vašej kuchyne nové chute a podporí zdravie celej rodiny. Či už sa rozhodnete pre vodný kefír, kombuchu, mliečny kefír alebo kvasenú zeleninu, získate chutné produkty plné probiotík a nutričných benefitov. Začnite s jednoduchými receptami a postupne experimentujte - fermentovanie vám umožní objaviť nespočetné variácie chutí. Nezabudnite dodržiavať čistotu, používať kvalitné suroviny a ochutnávať priebeh fermentácie.

tags: #ako #fermentovať #ryžu