Ako išlo vajce na vandrovku: Slovenská ľudová rozprávka o priateľstve a dobrodružstve

Rozprávky sú neodmysliteľnou súčasťou detstva. Obracajú sa priamo k duši a srdiečku človiečika, poskytujú spravodlivosť a šťastie dobrým a spravodlivým a zároveň potrestajú zlo. Rozprávky rozširujú obzor dieťaťa a spoznávanie sveta, v ktorom žije, podporujú jeho zdravý hodnotový a emocionálny vývoj. Jednou z najznámejších slovenských rozprávok, ktoré oslovovali mnoho generácií detských čitateľov, je "Ako išlo vajce na vandrovku".

Autorka Mária Čechovičová napísala túto populárnu rozprávku pre deti, aby propagovala dobro, priateľstvo a vzájomnú pomoc priateľov. V knižke sa dozviete o priateľstve vajíčka so zvieratkami, o kráse prírody, o poriadkumilovnosti, dobroprajnosti a o tom, že si treba pomáhať.

Isté je, že sa v 19. storočí ocitla v zošitoch zberateľov ľudových rozprávok, ktorí do nej čosi pridali, čosi ubrali, čosi upravili, čosi vymysleli. Rozprávočka je taká populárna, že jej obsah zaujal pani spisovateľku Čechovičovú, ktorá sa rozhodla, že z nej urobí hru (skôr hierku), že čosi do nej pridá, čosi uberie, čosi upraví, čosi domyslí. Ak sa Vám spisovateľkina úprava pre divadielko zapáči, môžete si ju s Vašimi kamarátmi zahrať.

Kniha s vtipnými ilustráciami Vlada Kráľa nadväzuje na krehkú tradíciu bilderbuchov pre malé deti (Kozliatka, Buvik 2013). V knihe nájdu deti aj ďalšiu obľúbenú rozprávku Tri prasiatka.

O čom je rozprávka Ako išlo vajce na vandrovku?

Zunovalo sa vajcu na polici ležať. Urobilo kotúľ - a pustilo sa do sveta. Ide, ide - dáva pozor na skaly a jamy. O skalu by sa roztrepalo, z jamy by sa nedostalo. Cestou stretne raka, kačku, koňa, vola, kohúta a moriaka. Spriatelia sa a vandrovali spolu. A čo všetko pozažívali?

Za starých čias sa stalo, že šlo vajce na vandrovku; ako tak ide na tú vandrovku, stretne ho vôl: „Kdeže ty ideš?" - pýta sa ho.„Ja idem na vandrovku," odpovie vajce. - „Aj ja idem, budeme dvaja," rečie vôl a šli ďalej. Stretli koňa.„Kdeže idete?" - „Ideme na vandrovku."„Aj ja idem, budeme traja." - Šli ďalej, stretli mačku. - Aj tá šla s nimi; bolo ich štvoro. - Zase šli ďalej, stretla ich kačka. Aj tá šla s nimi; bolo ich pätoro. - Šli ďalej, stretli moriaka.„Kdeže toľkí idete?" - „Ideme na vandrovku."„Aj ja idem s vami, bude nás viac." - Bolo ich šestoro. - Šli ďalej, stretli raka. - Aj ten išiel s nimi, a tak ich bolo sedmoro.

Šli, šli, až prišli do jedného lesa, a tam nebolo ani vtáčka, ani žiadneho zvieratka, všade všetko pusté. Vandrovníci boli hladní, nebolo čoho do úst vložiť a noc sa blížila. I vraví vajce mačke: „Ty máš dobré oči, iď hore na drevo a pozri, či dakde neuvidíš svetlo!" Mačka sa hneď vydriapala na strom, a keď bola hore, videla v diaľke chyžku a v nej svetielko. „No, už je dobre, tam pôjdeme, a čo by tam aj čerti boli, musia nám dať jesť," rieklo vajce. Šli. - Keď ku chyžke došli, vraví vajce koňovi, aby zabúchal na dvere. - Kôň zabúchal a von vyšla stará baba. „Čo tu chcete, čo tu hľadáte? Chytro choďte preč; keď moji chlapci domov prídu, všetkých vás pobijú," spustila baba na nich.„Ej, pobijú, nepobijú, len sa ty o nás netráp, ale daj nám jesť," povedalo vajce.„Eh, nech vás parom poberie, ja pre takých pocestných nič nemám," odpovedala baba. - Tu sa vajce veľmi rozhnevalo a kázalo volovi, aby vzal babu na rohy a odniesol ju do lesa. Aj sa to vo chvíli stalo; vôl odniesol babu do lesa, hodil ju do jamy a pribehol naspäť.

Tu ako do chyže vošli, počuli, že ide človek. Všetci sa ľakli, len vajce nie; hneď rozkázalo, aby sa kôň za dvere postavil, vôl doprostred izby, mačka aby vliezla na ohnisko, moriak na policu, kačica pod lavicu, rak musel vliezť do krhly s vodou, a keď už bol každý na mieste, zhasilo vajce svetlo a zahrabalo sa do pahreby.

Obyvatelia tej chyžky boli zbojníci; dvaja prišli domov, traja zostali na zboji. Zadivili sa, že sa v chyži nesvieti a že im baba nejde otvoriť. „Azda zaspala," hovorí jeden. „No, veď ju zobudím," riekol druhý a vošiel do dverí. - Skočí ku krhle, aby si oči vymyl, tu mu rak chytí prst do štipca. „Ej, sto bohov vám do hrdla, veď je to nie s dobrým," zvolal zbojník a hľadal dvere; ale vôl ho ešte rohami dobíjal a moriak volal: udri, udri, a kačička: tak, tak, tak, tak! Horko-ťažko sa zbojník von dostal a tu vypráva kamarátom, čo sa mu v chyži stalo.

„Za dvermi stojí mlatec so štyrmi cepami, na prostriedku izby stojí jeden so železnými vidlami, na ohnisku je drapač, v pahrebe jeden strieľa a vo vode jeden strihá, na polici volá udri, udri, a pod lavicou tak, tak, tak!" - I ľakli sa zbojníci, utiekli do lesa a do chyžky sa viac nevrátili.

Ale naši tovariši a sedmorí majstri si potom zasadli k stolu. Hostina bola hotová. Jedli, pili, hodovali - a pod strechou nocovali. Len vajce sa necítilo dobre. Išlo vajce na vandrovku.

Postavy v rozprávke

  • Vajce
  • Vôl
  • Kôň
  • Mačka
  • Kačka
  • Moriak
  • Rak
  • Stará baba
  • Zbojníci

Ako išlo vajce na vandrovku - audiokniha

Ako išlo vajce na vandrovku - audiokniha obsahuje rozprávky, ktoré napísali Dušan Matulay a Maja Glasnerová. Nie je vajce ako vajce. Neveríte? V rozprávočke o túlavom vajci sa o tom istotne presvedčíte. Kým sa totiž ostatné vajíčka lenivo povaľujú v hniezde, hrdina našej rozprávočky ani chvíľu nezaháľa. Usilovne študuje, číta noviny, aby sa raz - až príde čas - mohol vybrať do sveta. Má to však jeden háčik. Vajce, hoci aj múdre, je stvorenie veľmi krehké. Samo vo svete nezmôže nič. Našťastie stretne veľa dobrých priateľov, ktorí mu pomôžu nielen vandrovať a spoznávať svet, ale aj bojovať so zlom. Či sa im podarí spoločne poraziť bandu zbojníkov a aké fígle si na nich vymyslia, dozviete sa v tejto rozprávke.

V rozprávke sa spomínajú aj vandrovníci. Milí malí čitatelia, viete, čo je vandrovka? Nuž, tak sa voľakedy nazývali potulky remeselníckych tovarišov po svete, kde sa vybrali zbierať skúsenosti. Na vandrovku za skúsenosťami sa chodí aj dnes, hoci tento termín nahradili honosnejšie slová, napríklad študijný pobyt, či stáž. Najväčšími vandrovníkmi a figliarmi však boli - aspoň podľa mojej mienky - rozprávkári. Tí poslali do sveta na skusy nielen hlúpeho Jana, ale aj tri prasiatka, či smelého zajka, ktorý sa zatúlal až do Afriky. Kto nešiel pešo, ten si obul sedemmíľové čižmy, alebo nasadol na lietajúci koberec a fujááázd na vandrovku. V knižke, ktorú držíte v ruke, sa na vandrovku vybralo vajce. Vravíte, že vajce nemá nohy? Nuž, pán ilustrátor mu ich nakreslil, takže túlanie sa môže začať.

Ilustrácie Vlada Kráľa dodávajú príbehu šarm a robia z neho skutočný zážitok pre malých čitateľov. Kniha je ideálna pre spoločné čítanie s deťmi a rozvíja ich fantáziu a lásku k literatúre.

Kde bolo, tam bolo, logicky zistíme že to tu nebolo. Opäť niekde na konci sveta si žilo vajce. Vajce bolo unudené a otrávené. Nemalo čo robiť. Pomaly sa už aj začalo kaziť a tak si zašlo za doktorom. Ten mu oznámil, že mu zostáva mesiac života. Vajce zostalo ohúrené. Celý svoj život nerobilo nič, len si hnilo na poličke a teraz sa dozvie že má za mesiac stihnúť toľko vecí? „Ale aké veci? Ja som vám nič nekázal,“ namietal doktor. Tak sa teda vajce vybralo do sveta na vandrovku.

16. marec je Dňom ľudovej rozprávky, detské odd. knižnice pripravilo pre 22 detí zo ZCŠ sv. Michala v Michalovciach slovenskú ľudovú rozprávku s interaktívnymi prvkami Ako išlo vajce na vandrovku. Deti sa oboznámili s históriou rozprávok, rozdelením rozprávok podľa autorstva a obsahu, typmi rozprávok a rozprávkarmi. Pokúsili sa rozlúštiť tajničky, vrátiť ilustráciu do rozprávky, vymyslieť príbeh. Pozorne počúvali dramatizáciu rozprávky , pretože hrali svoje rozprávkové úlohy a zapájali sa do príbehu.

Smejko a Tanculienka - Vajce na vandrovke (rozprávka)

Nie všetky vajcia sú jedno ako druhé. Niektoré sú malé, iné trošku väčšie, niektoré sú čisto biele a druhé zas strakaté. Rady vylihujú v slame a celé dni len tak ležia, nič nerobia, pospávajú. No jedného dňa sa vajce dobrodruh - hrdina z nášho príbehu - rozhodlo, že viac nebude vyčkávať, kým z neho urobia praženicu. „Chcem poznať svet!“, povedalo si. A tak sa smelo vykotúľalo na vandrovku.

1. Nebolo to tak dávno... alebo žeby áno? To je vlastne jedno. Bolo to vtedy, keď celé dni, týždne, dokonca aj mesiace len pršalo. Zvieratká v lese už celkom zabudli, ako vyzerá hrejivé slniečko, veď ho nevideli celý rok. Namiesto neho kraľovali na oblohe hromy-blesky. No jedného dňa sa isté odvážne zviera rozhodlo vydať sa na dlhú cestu do neba a driemajúce slnko zobudiť. Možno si myslíte, že na takú nebezpečnú cestu sa odhodlá len niekto silný a veľký. A viete, kto to bol? Ani slon, ani lev, ani medveď, ani orol ale - drobný ježko.

Ako si tak idú, vykračujú, stretnú ježka ako si do brlôžka vláči kompóty. „Ahoj ježko, ideme nikam, naskoč si!“ Ježko striasol kompóty na zem a skríkol: „Bambuča!“ Ako si tak idú- vykračujú, polomŕtve vajce, medveď pupkáč, užovka úpalka, vlk šuk, líška hašiška a ježko dežko, narazia na akúsi chalupu. Nazrú dnu a čo nevidia. Monsterovci majú mejdan. „Počúvajte kamaráti,“ ozvalo sa vajce. „Vyžeňme tamtú inteligenciu a obsaďme chalúpku.

Nielenže je to super miesto na letný relax, ale má aj výhodné postavenie voči územným celkom a k tomu sa pod ňou nachádza ropa, uhlie a zemný plyn. Takže- kto ide so mnou?“ Zvieratká vyskočili od radosti, no akosi si nevšimli striešku nad terasou a pár z nich si rozbilo hlavy. Zvyšné sa pokúsili o útok. Ježko sa vkradol dnu v domnení, že si naňho niekto sadne a bude to vtipné, no namiesto toho, si ho Chruňo položil na stôl v presvedčení že jeho milovaní obdivovatelia mu už konečne poslali tú žabu na pitvanie. Vytasil skalpel, no keď to ježko zbadal, od hrôzy stiahol pichliače tak, že akosi prestal dýchať. Všetko to sledovala líška, vajce, užovka a vlk, ktorí sa museli postaviť na mŕtveho medveďa, aby videli cez plastové okno nemenovanej značky Bompari. Od ľaku znovu vyskočili, no tentoraz sa už zrútila celá strieška a zvieratká tam pochovala.

Ako išlo vajce na vandrovku je stará rozprávka, nikto nevie, kto ju voľakedy vymyslel.

Padajúce hviezdyprepadli postieľku. Zatúžili po cumlíku ležiacemu v čipkách... Zatúžili po detskom dotyku. *RUŽOVÝ SEN Do ružového sníčka ulož, dieťa, hlavičku. Zaspievam ti potichu krátku pesničku. Pieseň bude o šťastí, ktoré hladí tvoj vlas. ale zhudobniť sa dá. Pani Mária, veď Vy ste hotová spisovateľka. Veľmi krásne, úžasné. Klobúk dolu a klaniam sa Vám. Len škoda, že si nemôžem vypočuť pesničky, žiaľ mám pokazený zvuk na počítači. Možno inokedy, až budú v predaji. Prajem Vám všetko dobré, veľa zdravia a aby sa Vám stále darilo vytvárať takýto poklad pre slovenské deti. Oľga, ďakujem za takú veľkú poctu, aj ja som si prečítala tvoje básne aj zabodovala, len na tie komentáre nemôžem zabudnúť,dotklo sa to aj mňa, som tu asi najstaršia, no to neznamená že kôli tomu pôjdem skočiť pod vlak. Koľko ľudí - toľko chutí. Je tak? Prepáč, ale ja každému tykám a prosím aby aj mne všetci tykali a kľudne aj \"sprdli\" keď sa im čosi nepáči, už ma ten smútok po tvojom komente až tak netlačí. Mária, ďakujem za komentár k piesňam na texty Pani Vlasty Lipárovej ak sa Vám páčia, tak sme na podobnej \"vlnovej dĺžke\". Hneď som mal krásne ráno a celý deň. Pri čítaní jej básničiek mi melódie padali na hlavu rovno z neba. Mnohé z nich sme vyskúšali v praxi. Ak to výjde, tak vypustíme na svet CD ktoré už má pár playbackov. Držte sa a tvorte. Dnes nám treba veľa pozitívnej tvorby. Keď čítam aké témy , o čom sa píše aj tu v MAMTALENTE som smutný, ale zároveň aj potešený , že na druhej strane ešte nie je nič stratené vďaka tvorbe akú píšete aj Vy. Majte sa krásne. Držím palce. Moja tvorba patrí už teraz do rúk mojich potomkov a verím, že som im do života dala veľmi veľa, prajem to zo srdca aj vám. To bolo šteniatko Teriéra. Hneď by som si ho pritúlila, to je Vaše? Dedko Vševedko a 3 zlaté vlasy, to mi niečo hovorí...aj ja by som chcela mať aspoň jeden,aby som si mohla niečo tiež popriať. aďa, máme Džesu jej matku, keď mala 3 malé, všetky som dala preč, no tohto som si išla na druhý deň vypýtať. ja...nemám už žiadnu babku, ale taká bláznivá by sa mi zišla, nech ju darujú mne. Pa. O.K. zajtra ráno som u teba. Na stole nech mám prichystané campari s citónikom a ľadom. obložený chlebíček (čierny so všetkým možným... po tom niečo sladké, káva, šálka čaju... k obedu malá slivovica, kačka, lokše... No škoda, že som si to neprečítala skôr, pri šálke kávy alebo čaji, s čiernym chlebom a na obed slivovička, to si dáme pri čítaní našich super diel z Mám talentu a potom šup ich vydať do Ikaru. Ten Tonko, to ste Vy? na tej foto? Alebo striga bububu na Halloween /neviem,či správne angl./ Ale vy sa asi fakt nudíte, keď takéto blbostičky tvoríte. pozri si ho vo foto... Nepoznám slovíčko nuda... Dobrý deň Mária, držím veľmi, veľmi palce a rád by som si vypočul, lebo tu čítam z každej strany nejaké piesne, ktoré sa tu od čitateľov spomínajú. Asi som to prehliadol, neviem, či sú na nete / YOU TUBE/ alebo sa k nim dostanem cez nejaký odkaz, alebo sa dajú kúpiť. S Pani Lipárovou sme zatiaľ \"zavesili\" do Mamtalentu medzi básne pre deti aj noty. Ak a to podarí uverejníme aj playback na YOU TUBE. Všetko dobré a aj naďalej prajem dobré a hodnotné nápady, s ktorými môžme zmeniť svet k lepšiemu. Ďakujem. pred vianocami sme blbli a tak máte k nahliadnutiu priamo tu vo -video- rozprávky z lesa, ale inak ma to ťahá k muzikálikom, každé zvieratko alebo postavičku počujem spievať takže na ceste je III. muzikálik text ktorý som práve dala, Motýľ Ničota... Ja nepredávam svoje \"výtvory\" ale veľmi rada podarujem ak mi udáte nejaký kontakt,.. sme aj na YOU pod Krajina Dobromyseľ.. a ak tvoríte určite sa raz stretneme. Mária, vaše komentáre na moje rozprávky sú perfektné a povzbudzujúce aj rady. Naspievali ste aj vianočné piesne? Tie sú tiež krásne, či sú to len básničky? Vaše CD-čka sú perfektné, malá už vyspevuje o išo vajko vandovku-má rada rozprávku, aj pesničky, stále jej ráno púšťam aj ostatné. Ďakujem veľmi pekne, spestrili nám deň, hlavne keď von prší. :) Pa. Rada ti poradí aj cez amil, len to sú niekedy momentálne reakcie na ktoré potom môžeš zabudnúť alebo čo je horšie banovať... Prehnaná chvála? To je čo? Ja poviem iba to, čo si myslím. Som úprimná. Čo je pravda. aďa, radšej mladé žriebä ako stará kobyla.Každému z nás sa páči niečo iné a aj každý z nás niečo iné píše. Inak by bola nuda. Ale ja som písať začala až v r. 2001, dovtedy som ani netušila že čosi v živote napíšem.( tvrdo som podnikala som v pekarčine). Ja sa tiež čudujem, že čo tu robím a že ma niekto vôbec bude čítať, a že až toľko, tak to sa sama čudujem, no ale hlavne radujem a všetkým zo srdca ďakujem. A ty len pekne pokračuj! Ja som začala v roku 2003, takže aj Vy ste s písaním žriebä. A myslím, že aj Váš čas príde, čoskoro. Uvidíme, budem rada, že budem poznať slávnu rozprávárku, ako Vy. Milá Mária, Majka. Nechápem, prečo som si to neprečítala už skôr, ale som rada, že teraz mám na to viac času a otvorila som si Vás. Z Vašich básničiek, pesničiek až sála láska k deťom, zvieratkám, k prírode. Sú krásne a tieto uspávanky. Presne tak to cítim, keď moja malá 2-ročná dcérka zaspáva alebo spí v postieľke, aké to je krehké stvorenie, aj keď cez deň je ako šidlo, keď spí, tak je taká pokojná. Veľmi milé a ďakujem za komentár k obrázkom k mojim Krátkym rozprávkam-Andrea Bugátová. Ste talent, prirovnávam Vás k Podjavorinskej, to Vaše priezvisko až predurčené na zapamätanie si ho a spojenie s rozprávkami. Držte sa a píšte, budeme mať čo čítať našim deťom. Vďaka. Aďa. lebo vieš vycítiť detskú lásku a to je to najdôležitejšie v živote: \"aďa má deti rada\" drž sa toho celý svoj život aj keď ťa sklamú, musíš byť príkladom dobra (odplácanie zla nenávidím).Díky moc... No, neviem, čo na tom bude, ale aj Reňka Beňačková- So zvieratkami v škole ma tiež označila v mojich rozprávkach ako dobrého človeka, ale ja si to nemyslím, tobôž nie veľmi dobrý, aj ja mám svoje muchy. Ale to, že deti mám rada je trefné. Ešte aj v rýme. Vďaka Majka-Mária.Len nechápem prečo na budúci rok, veď to pokračuje ďalej, aj keď sa ukončí tento ročník v marci, príspevky budú posunuté do ďalšieho ročníka, takže nemusíš sa báť. Mám taký istý názor, kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Nemám rada ani ja neprávo a bojujem proti nemu, aj keď je neprávo na deťoch, tak dvojnásobne. Lebo oni sa nevedia brániť, tak ako dospelý. Ale nie je to so mnou až také ružové, inak moju dcérku mi závidia mnohé mamičky, nemám s ňou problém s jedením, sama zaspáva bez plaču, lebo vie, že má spať, reční, už aj skloňuje a vie sa s nami aj poharkať, nikdy som nemala problém, aby mi vyskakovala z kočíka, ako niektoré deti, aj keď teraz, bude mať 2 rôčky, už by rada behala. Lebo som dôsledná, síce prísna, ale na druhej strane ju maznám. Keď raz dačo poviem, tak to platí. Ešte stále si myslíš, že som dobrý človek? Neviem-neviem, ale rada by som učila v škôlke, lebo keď vidím, aké chyby robia rodičia pri výchove, tak ma poráža, aj keď aj ja robím chyby. Ozaj ďakujem za CD, ktoré mi chcete poslať. Už sa teším. Malá rada spieva, aj tancuje. Deti sa stávajú našou jedinou pýchou, keď ich správne vychováme a výchova nie je iba pritakávanie. Musí tam byť aj tvrdší\"remeň\". Tvoja dcérka sa javí už teraz ako malý živel ktorý sa v živote isto nestratí. (aďa, a ja sa už ničoho a nikoho nebojím, ja mám dávno svoj život pevne v rukách, riadim si ho sama, venujem sa a robím si čo ja chcem, a prečo nie,? veď som pracovala po celý svoj život a konečnč všetko beriem s humorom a s nadhľadom. No tú moju \"pýchu\" som trošku prechválila, teraz má taký trucovitý vek, chce si presadiť, čo si zaumieni. V tom je môj muž trošku labilný, rozmaznáva ju, ale aj pokarhá. Len nevie odolať jej mravčaniu a hneď koná, aby negeudžala. Ale asi ockovia sú všetci taký, my maminy to už s nimi, s tými našimi detskami vieme asi inak, asi to máme v sebe, ako hovorí môj muž. A ozaj poznám dosť veľa Márií, ale ani na jednu nemôžem povedať krivého slova, každá je iná, aj Vy ste iná, ale s dobrým srdcom. Aj moja testiná (svokra) sa volá Mária :) Vaše básničky Vás prezradili, nesklamala som sa v Máriách. Ste všetky s originálnym dobrým srdiečkom. viem o tom, ale deti dokážu pri tvorbe spevu zázraky, čo nedospievajú -dorecitujú a je to! Milá Mária. Tieto dve uspávanky sú nádherné. Ako celky na mňa pôsobia veľmi príjemným a čistučkým dojmom. Mal by som však zopár tipov, ako ich ešte trochu vylepšiť (keďže sú \"viazané\", najmä po rytmickej stránke; občas tam cítim mierny slabičný presah). Mohli by tak pôsobiť v ušiach detí ešte viac eufonicky, príp. eufemicky (len si vybrať). Ak ešte môžem, v tej prvej uspávanke\"jemne hľadím tvoju tvár\" - má tam byť hĽadím, akože sledujem, dívam sa, alebo hLadím? Trochu ma to zmiatlo. V tej druhej \"ulož, dieťa, hlavičku\", by som hádam zrušil čiarku medzi dieťaťom a hlavičkou. Z významového hľadiska to potom pôsobí trochu... Inak je to krásne. I keď, krásno je subjektívna kategória. Myslím však, že keby ľudia mali možnosť stretávať sa každý večer (Ale aj ráno. Prečo nie?) s čímsi takto čistým, aj dni by mali veselšie a krajšie. Prajem veľa tvorivej sily a chuti do života!!! ˇakujem za pripomienky-beriem, má to byť pohladenie rukou. Nech sa páči Mária! p. TIMO, tak máte čo počúvať a máte ma aj v hrsti, lebo som vám poslala všetky piesne, čo teraz? Len pekne počúvajte, ja mám svoj dojem, že také piesne ste určite ešte nepočuli. Prečo? Ale, kdeže v hrsti, Mária! Poslali ste mi iba súbor s prílohou o veľkosti 1K. Môžete si to overiť v položke ODOSLANÁ POŠTA. Vzhľadom na veľkosť sa doň nevmestila ani jedna pieseň, takže buďte pokojná. Nič z toho, čo ste mi pôvodne zamýšľali poslať sa ku mne nedostalo. Alles gutte! Timo F. Áleluja, ale veď ja som pokojná, hoci som v živote dvakrát pocítila silu strachu, bojujem. Som staromódna, keď niečo sľúbim, tak porekadlo u mňa neplatí...

tags: #ako #išlo #vajce #na #vandrovku #báseň

Populárne príspevky: