Ako pestovať krásne paradajky

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Máte radi chuť čerstvej paradajky? Radi by ste si vypestovali vlastné rastlinky, no neviete ako na to? Máme pre vás jednoduchý postup aj s praktickými tipmi.

Výsadba paradajok - zo semien a z priesad

Paradajky si môžete zasadiť už z vopred kúpených priesad alebo si vypestovať priesady vlastné. Pestovanie vlastných priesad nám ponúka väčší výber z rôznych odrôd, viete si tak nájsť ten správny typ paradajky, ktorá chutí najviac vám. Pri už vypestovaných priesadách je výber odrôd značne menší.

Sú veľmi citlivé na mráz a chladné noci, preto sa sadenice presádzajú na záhon alebo do väčších nádob až po „ľadových mužoch“, teda po polovici mája. Kedy sadiť paradajky - nájdite ideálny termín pre výsadbu. Paradajky sú teplomilná rastlina, ktorá vyžaduje opatrnosť pri výbere správneho termínu výsadby.

Ak chcete vypestovať vlastné silné sadenice, začnite s výsevom semienok už v marci - rastlinky tak stihnú zosilnieť a dobre zakoreniť po presadení von. V teplejších oblastiach môžete paradajky vysadiť o niečo skôr, zatiaľ čo vo vyšších alebo chladnejších polohách je lepšie s výsadbou počkať, kým nehrozia neskoré mrazíky. Tie dokážu mladé rastliny výrazne poškodiť alebo úplne zničiť.

Sledujte predpoveď počasia a nebojte sa sadenice pred chladom dočasne zakryť - správne načasovaná výsadba je kľúčom k bohatej a zdravej úrode.Na získanie vlastných semiačok budete potrebovať zdravú a zrelú paradajku. Prekrojte ju na polovicu a do sitka vyberte semienka. Dobre ich prepláchnite pod vodou a porozkladajte ich na bavlnené handričky alebo kuchynské papierové obrúsky. Je potrebné nechať semiačka úplne vyschnúť. Suché semienka oddelíme od handričky/papiera jemným šúchaním, budúce paradajky pekne opadajú. Premiestnime ich do uzatvárateľnej nádoby a skladujeme na tmavom a chladnom mieste.

Ak si semiačka na priesady kupujete v záhradníctve, odporúčame vyberať semienka s označením „nehybridná odroda“. S predpestovaním priesad začíname koncom februára - začiatkom marca. Na predpestovanie potrebujeme substrát, ktorý je vzdušný a sterilný - neobsahuje semená burín, spóry húb či zárodky chorôb. Niekedy semená vyklíčia rýchlo, inokedy klíčenie trvá dlhšie.

Semená sa vysievajú v marci do výsevných nádob alebo sadbovačov do hĺbky asi 0,5 až 1 cm. Vlastný výsev paradajok má množstvo výhod - lacnejšie sadenice, možnosť vybrať odrody a lepšia kontrola kvality. Substrát by mal byť ľahký a vzdušný, ideálne určený na výsev zeleniny. Klíčenie trvá zvyčajne 5-10 dní pri teplote okolo 20 až 25 °C. Po vyklíčení znížte teplotu na cca 16 až 18 °C, aby sadenice neboli vytiahnuté.

Pikírovanie sa robí vo fáze prvých pravých listov, aby mali rastlinky dostatok priestoru pre koreňový systém. Semienka vysádzame do malých kvetináčov, ktorý má na dne otvory na odtok prebytočnej zálievkovej vody. Aby nebol substrát trvale premáčaný a priesady nezahnívali. Po výsadbe pôdu nezalievme prúdom vody, ale pravidelne kropíme rozprašovačom tak, aby substrát nikdy nevyschol.

Vyhnime sa umiestneniu na priame slnečné svetlo, ktoré môže na citlivých listoch mladých rastliniek spôsobiť popáleniny. V druhej polovici apríla môžete začať priesady pomaly otužovať - vynášajte ich pri peknom počasí von na slniečko, alebo ich nechajte pár minút pri otvorenom okne. Vyhĺbte jamu o niečo hlbšiu ako je dĺžka koreňov priesady. Priesadu položte šikmo do vyhĺbenej jamy a jej korienky opatrne zahrňte zemou. Zalejte vodou a zahrňte zvyšnou zeminou celú jamu. Takto si paradajka vytvorí rozsiahlejší koreňový systém. Rastlinu polievajte tak, aby bola pôda vlhká a vodu nikdy nelejte na listy a plody.

Príprava pôdy na vysádzanie paradajok

Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.

Paradajky milujú hlbokú, výživnú a dobre priepustnú pôdu bohatú na humus. Najlepšie sa im darí v hlinitopiesčitej zemi obohatenej kvalitným, dobre vyzretým kompostom, ktorý dodá živiny a zlepší štruktúru pôdy. Záhon je ideálne pripraviť už na jeseň - dôkladne ho prekypriť a zapraviť do neho organickú hmotu, aby pôda cez zimu „uzrela“ a bola na jar pripravená prijať nové rastliny.

Vyhnite sa čerstvému hnoju - ten síce podporuje bujný rast vňate, ale často obmedzuje tvorbu plodov a môže prenášať choroby, ktoré mladým rastlinám škodia. Na jar stačí pôdu len ľahko prekypriť a urovnať, aby bola dobre prevzdušnená a uľahčila mladým koreňom rast. Správne pripravený záhon je základom úspešného pestovania - paradajky sa vám za to odvďačia bohatou a chutnou úrodou.

Ako sadiť rajčiaky

Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište.

Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia).

Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.

Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l).

Ako správne zasadiť rajčiaky

Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.

Polievanie a starostlivosť o paradajky

Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.

V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.

Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.

Pestovanie paradajok - choroby a škodcovia paradajok

Paradajky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, preto je dôležité venovať im zvýšenú pozornosť a v prípade potreby zasiahnuť. Medzi najčastejšie choroby patria:

1. Pleseň zemiaková - nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
2. Bakteriálna bodkovitosť - bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
3. Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
4. Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
5. Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
6. Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.

Medzi častých škodcov patria:

• Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
• Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Najchutnejšie odrody paradajok

Existuje mnoho odrôd paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a chuťou. Medzi najobľúbenejšie patria:

• Vysoké odrody - sú veľmi skoré a majú čerešňové plody.
• Stredne vysoké odrody - stredne veľké plody majú napr. veľmi skoré odrody Toro F1 a Start S F1. Skoré odrody s veľkými plodmi sú napr. Torino F1 (plody nepraskajú) alebo San Marzano Gigante 3 s oválnymi plodmi. Medzi poloskoré odrody, ktoré majú obrie plody s hmotnosťou až do 500 g (nazývané aj paradajky býčie srdce), patrí napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead či Yellow Gazi Ribbet F1 so žltými plodmi.
• Kríčkové odrody (nízke) - medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napr. Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Medzi poloskoré odrody s väčšími plodmi do cca. 130 g patrí napr.

Tabuľka: Prehľad odrôd paradajok

tags: #ako #pestovať #krásne #paradajky

Populárne príspevky:

• Zemiakový šalát
• Trendy v spotrebe mlieka
• Ako pripraviť chutné rybacie fašírky
• Recept na linecké košíčky
• Recept na tvarohové guľky