Ako pestovať mäsožravú rastlinu zo semienka

Mäsožravé rastliny sú fascinujúce a atraktívne rastliny, ktoré zaujmú svojím vzhľadom a špecifickými vlastnosťami. Hoci sa ich pestovanie môže zdať náročné, s dodržiavaním správnych postupov je možné úspešne vypestovať mäsožravú rastlinu zo semienka. Tento článok poskytuje podrobný návod, ako na to.

Medzi najtajomnejšie a zároveň najatraktívnejšie rastliny patria nesporne vďaka svojmu zjavu a špecifikám mäsožravky. Niet sa prečo čudovať, že mnohých fascinujú a chceme ich mať aspoň na čas vo svojej blízkosti, aby sme si mohli užívať ich výnimočnosť. Mnohých priťahujú, ale nie každý má dobrú skúsenosť s ich pestovaním. Poradíme vám, aké druhy prichádzajú v bežných podmienkach do úvahy a čo je kľúčové pre ich úspešné pestovanie.

Mäsožravá rastlina je taká rastlina, ktorá získava časť svojej výživy chytaním hmyzu, prvokov alebo iných drobných živočíchov. Než si zaobstaráte svoju prvú mäsožravku, zoznámte sa s druhmi, ktoré existujú, aby ste si vybrali tú správnu na starostlivosť, kŕmenie, hnojenie atď.

Mucholapka podivná (Dionaea muscipula)

Úvod do sveta mäsožravých rastlín

Mäsožravé rastliny sa vyskytujú takmer na celom svete a je známych okolo 650 druhov. Väčšina z nich rastie na pôdach chudobných na živiny, hlavne na dusík a fosfor. Tieto živiny získavajú z ulovenej koristi. Všetky rody mäsožraviek majú v lapacích a tráviacich orgánoch enzým proteázu, ktorý štiepi bielkoviny. Hoci živočíšna potrava je pre tieto rastliny dôležitá, nie je najdôležitejšia. Sú to rastliny ako každé iné a pre svoj život potrebujú fotosyntézu. To znamená, že rastliny nie je potrebné kŕmiť, ale občasná muška im môže prospieť.

Výber správnych semien a druhov

Pri výbere semien mäsožravých rastlín je dôležité zvážiť niekoľko faktorov. Niektoré druhy sú náročnejšie na pestovanie ako iné, preto je pre začiatočníkov vhodné začať s menej náročnými druhmi. Medzi najobľúbenejšie a relatívne nenáročné druhy patria:

Mucholapka podivná (Dionaea muscipula): Je to ikonická mäsožravá rastlina so svojráznymi „čeľusťovými pascami“, ktoré lákajú drobný hmyz.
Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia): Tento druh rosičky je známy svojimi listami pokrytými lepkavými kvapôčkami, ktoré pripomínajú rosu.
Tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris): Tučnice sú nenáročné rastliny s lepkavými listami, ktoré zachytávajú drobný hmyz.
Sarracenia (Sarracenia sp.): Sarracenie sú pasívne mäsožravky s listami premenenými na trubicovité pasce.

Semená mäsožravých rastlín je možné získať z rôznych zdrojov, napríklad zo semenných bánk spoločností pestovateľov mäsožravých rastlín, ako je Darwiniana.

Príprava substrátu a nádoby

Pre úspešné pestovanie mäsožravých rastlín je kľúčový správny substrát. Väčšina mäsožraviek preferuje kyslý, rašelinový substrát. Ideálna zmes sa pripraví zmiešaním kyslej rašeliny s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Namiesto piesku je možné použiť aj perlit. Na pestovanie semien mäsožravých rastlín je vhodná plastová nádoba s priehľadným vekom alebo fóliou, ktorá zabezpečí vysokú vlhkosť. Nádoba by mala mať otvory na odtok prebytočnej vody.

Výsev semien

Nádobu naplňte pripraveným substrátom a dôkladne ho navlhčite destilovanou alebo dažďovou vodou.
Semená rovnomerne rozsypte po povrchu substrátu. Semená mäsožravých rastlín sú zvyčajne veľmi malé, preto je potrebné postupovať opatrne.
Semená jemne zatlačte do substrátu, ale nezasypávajte ich. Väčšina semien mäsožravých rastlín potrebuje svetlo na klíčenie.
Nádobu prikryte priehľadným vekom alebo fóliou, aby ste zabezpečili vysokú vlhkosť.
Nádobu umiestnite na svetlé miesto, ale nie na priame slnko. Ideálna teplota na klíčenie je 20-25 °C.

Starostlivosť o klíčiace rastliny

Počas klíčenia je dôležité udržiavať substrát stále vlhký. Pravidelne kontrolujte vlhkosť substrátu a v prípade potreby ho postriekajte destilovanou alebo dažďovou vodou. Dbajte na to, aby substrát nebol premočený, pretože to môže viesť k hnilobe semien.

Po vyklíčení semien postupne znižujte vlhkosť vzduchu. Najprv veko alebo fóliu mierne pootvorte a postupne predlžujte čas vetrania. Po niekoľkých týždňoch môžete veko alebo fóliu úplne odstrániť.

Mladé rastliny sú veľmi citlivé na priame slnko, preto ich chráňte pred prudkým slnečným žiarením. Postupne ich privykajte na jasnejšie svetlo.

Presádzanie

Keď rastliny dosiahnu dostatočnú veľkosť (zvyčajne po niekoľkých mesiacoch), je čas ich presadiť do samostatných kvetináčov. Použite rovnaký substrát ako pri výseve semien.

Ďalšia starostlivosť

Zavlažovanie: Mäsožravé rastliny polievajte výhradne destilovanou alebo dažďovou vodou. Rastliny polievajte podmokom (do podmisky), od jari do jesene by mali stáť 1-2 cm vo vode. Substrát nesmie nikdy preschnúť.
Svetlo: Väčšina mäsožravých rastlín potrebuje maximálne osvetlenie, to znamená umiestnenie na miesto, kde svieti slnko. Dobre znášajú aj letnenie vonku na priamom slnku s dostatočným prúdením vzduchu.
Teplota: V zime, pri znížení svetelných podmienok, by sa mala teplota pohybovať okolo 10 stupňov Celzia aj nižšie. Niektoré druhy, ako napríklad mucholapka, vyžadujú zimný odpočinok pri nízkych teplotách.
Prikrmovanie: Mäsožravé rastliny nie je potrebné pravidelne kŕmiť. Občasná muška alebo iný drobný hmyz im však môže prospieť. Prekrmovanie môže rastlinám uškodiť.
Presádzanie: Mäsožravky presádzajte každý druhý rok.

Špecifické požiadavky niektorých druhov

Mucholapka podivná (Dionaea muscipula): Vyžaduje zimný odpočinok pri teplotách okolo 5 - 10 °C, alebo umelé osvetlenie primeraného svetelného spektra. Počas kvitnutia je žiaduce odstrániť kvetnú stonku, pretože kvitnutie rastlinu vysiľuje. Mucholapky so svojimi efektnými pascami zvádzajú, najmä najmenších pestovateľov, k skúšaniu efektivity ich reakcií zatvárania sa na dotykové podnety. Nie je však vhodné tieto listy zaklápať naprázdno, rastlina sa vysiľuje a efektivita pascí sa vyčerpáva. Ak sa stane, že mucholapka začne tvoriť kvetnú stonku, je žiaduce odstrániť ju už v zárodku, pretože jej kvitnutie, hlavne počas kritickej zimnej sezóny, môže rastlinu vysiliť až tak, že uhynie.
Rosičky (Drosera sp.): Väčšina druhov rosičiek nepotrebuje zmenený režim pre zimovanie, postačí im slnečné okno počas celého roku. Je vhodné, ak majú vlhkejší vzduch. Na rozdiel od mucholapiek druhy rosičiek bežne predávané u nás nepotrebujú zmenený režim pre zimovanie, postačí nám slnečné okno počas celého roku. Je vhodné, ak majú vlhkejší vzduch, avšak nie všetky druhy znesú uzavreté vitríny s minimom pohybu vzduchu.
Tučnice (Pinguicula sp.): Vyberieme im slnečné okno a rašelinový substrát a dbáme na to, aby stáli vo vode. Patria k bezproblémovým, ľahko pestovateľným a vďačným rastlinám, navyše sa za starostlivosť odmenia pomerne atraktívnym kvitnutím.
Sarracenie (Sarracenia sp.): Sú veľmi odolné a často ich môžeme pestovať celoročne aj v exteriéri. Často tieto rastliny môžeme pestovať celoročne aj v exteriéri. Sú veľmi odolné, majú zaujímavý vzhľad korunovaný veľmi atraktívnymi, pomerne veľkými kvetmi.
Krčiažniky (Nepenthes sp.): Potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, okolo 70 - 80 %. Z tohto dôvodu sú pre ne vhodné vitríny a skleníky. Pre svoj život potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, okolo 70 - 80 %. Z tohto dôvodu sú pre ne vhodné vitríny a skleníky, avšak dajú sa kúpiť aj druhy a krížence, ktoré prospievajú aj na obyčajnom panelákovom okne.

Problémy pri pestovaní a ich riešenie

Malé pasce u mucholapiek: Príčinou môže byť nedostatočné osvetlenie. Rastlinu premiestnite na okno, čo najbližšie k svetlu.
Hnednutie listov: Môže byť spôsobené nadmerným slnečným žiarením, nedostatkom vody alebo nevhodným substrátom.
Plesne a hubové ochorenia: Dôvodom je príliš vlhké prostredie a nedostatočné vetranie. Zabezpečte lepšie vetranie a ošetrite rastlinu fungicídom.
Smútivky: Vyskytujú sa v rašeline, ktorá si vyžaduje trvalé zamokrenie. Na ich likvidáciu použite insekticídne prípravky alebo lepkavé pasce.

Ak si chcete kúpiť mäsožravku s úmyslom zbaviť sa mušiek, často dosiahnete pravý opak. Je však nutné povedať aj to, že vďaka pestovaniu v rašeline, ktorá si vyžaduje trvalé zamokrenie, vytvárame ideálne podmienky pre výskyt smútiviek.

Na úvod je potrebné povedať, že u mäsožravých rastlín menej niekedy znamená viac. Teda že nepotrebujú prihnojovať, a ak áno, tak málo, menej často a prírodnými hnojivami. Je to dané tým, že mäsožravé rastliny sú odpradávna zvyknuté žiť v chudobnej pôde (piesok a pod.), a preto si práve vyvinuli schopnosť lapať hmyz a iné živočíchy.

Pozor, záhradkári! Toto sú chyby pri sejbe, ktoré spôsobujú, že semená neklíčia!

Vytvorenie terária pre mäsožravé rastliny

Pre mäsožravé rastliny je možné vytvoriť terárium, ktoré im zabezpečí optimálne podmienky, najmä vysokú vlhkosť vzduchu. Na dno terária umiestnite vrstvu rašelinníka a pridajte vodu, aby sa zaplavil. Terárium prikryte celofánom, aby sa udržala vlhkosť.

Botanická ríša oplýva podstatne bohatšou škálou hmyzožravých rastlín, či už na zemi, v korunách stromov, alebo dokonca aj v pôde a vo vode. Rastlinná ríša je zdrojom nekonečného úžasu, príbehom neskutočnej adaptability na najrôznejšie podmienky a schopnosti kompenzovať si výživu z chudobného prostredia. To, ako to robia mäsožravky, patrí k tým najpôsobivejším.

Najznámejšou a možno najatraktívnejšou mäsožravou rastlinou je mucholapkou podivná (Dionaea muscipula). Pochádza zo Severnej Karolíny, z prostredia rašelinísk, a preto jej vyhovuje, ak stojí trvalo vo vode a znesie aj zimovanie vonku. Ideálne teploty počas zimy by mali byť okolo 5 - 10 °C. Takéto podmienky v bytoch často nemáme. Čo s tým? Môžeme ju zimovať aj inak - zaistiť jej umelé osvetlenie primeraného svetelného spektra, teda pestovateľské svietidlá. Takto prezimuje pri izbovej teplote. Existuje ešte tretia možnosť, ako rastliny prezimovať - vyberieme ich zo substrátu a očistené a zabalené v rašelinníku uskladníme v chladničke.

Čo sa týka zavlažovania, pri všetkých mäsožravkách je vhodné používať dažďovú vodu, alebo, ak nemáme možnosť ju zachytiť, tak destilovanú. Mäsožravky si totiž obvykle vyžadujú kyslý, rašelinový substrát a minerály vody z vodovodu alebo studne tento substrát neutralizujú, čo veľmi znižuje jeho trvanlivosť.

Samotný mechanizmus spúšťania pascí je veľmi zaujímavý. Na každej vnútornej čepeli listov si môžeme všimnúť 3 chĺpky - trichómy, ktoré slúžia ako senzory a po dvojitom stimulovaní spúšťajú zaklapnutie pasce. Prečo až po dvoch impulzoch? Je to preto, aby sa rastliny chránili pred náhodným dráždením napríklad dažďovými kvapkami. Ak sa v pasci ocitne koriť, list sa otvorí až po jej strávení - teda často až po 5 - 7 dňoch. Ak bol zatvorený „naprázdno“, obvykle sa otvorí do 24 hodín.

Čo sa týka ich prikrmovania, skôr je pre ne lepšie, ak nemajú hmyz vôbec, ako prílišné prekrmovanie, ktoré môže rastliny až zabiť.

Tento rod je mimoriadne bohatý, čo sa týka typov biotopov, v ktorých sa na celom svete vyskytujú. Z toho vyplýva, že potrebujú odlišné podmienky v závislosti od pôvodu a ich nárokov. V dnešnom článku sa však zameriame len na druhy ľahko pestovateľné v bytoch. Sú to druhy rastúce v miernom pásme i tropických podmienkach. Niektoré z týchto rastlín majú stanoviská trvalo zamokrené, iné vyžadujú aj suchú periódu. Takými sú napríklad tzv. Naopak, druhy pochádzajúce z rašelinísk sú často najmenej problematické, ich pestovanie nie je náročné a sú ľahko dostupné, preto práve im venujeme nasledujúce riadky.

Podobne ako u mucholapiek, i tu pestujeme rastliny v rašeline, prípadne zmesi rašeliny a riečneho piesku, niekedy sa pridáva aj perlit.

Najčastejšie sa môžeme stretnúť s rosičkou lopatkolistou (Drosera spatulata) a rosičkou vláskatou (Drosera capillaris). Veľmi atraktívne sú rosička dvojitá (Drosera binata) a rosička kapská (Drosera capensis). Obe posledne spomenuté majú väčší vzrast, čím sú atraktívnejšie a efektívnejšie z pohľadu lapania koristi. Rosička kapská dokáže veľmi účinne lapať octomilky a otravné smútivky.

V obchodoch sa môžeme pomerne bežne stretnúť aj ďalším rodom mäsožraviek - tučnicami (Pinguicula sp.). Aj pri tučniciach ide o bohatý rod z rôznych typov biotopov. V tropických, ale aj severských oblastiach nájdeme druhy, ktoré majú v období dormancie zhustený, priam sukulentný spôsob rastu listov. Nepriaznivé obdobie tak prečkajú v podobe ružíc listov zmenšených na minimum. Tieto druhy však obvykle pestujú len pokročilí pestovatelia, do bytových podmienok sú vhodnejšie bežne predávané hybridy s vyššou odolnosťou.

Sarracenie sa vyskytujú v prírode rôznorodo, čo sa týka ich foriem, ale aj podmienok. V predaji sú však obvykle množené hybridné klony so zvýšenou odolnosťou a prispôsobením sa na bytové podmienky. Napriek tomu, že ich pasce sú pasívne, a teda sa okrem svojej stavby nijako nepohybujú v záujme ulovenia koristi, dá sa povedať, že sú spomedzi všetkých spomínaných mäsožraviek najefektívnejšie. Ak po zožltnutí odstrihnete ich list a pozriete sa, čo sa v jeho lieviku počas jeho života nazbieralo, ostanete zrejme veľmi prekvapení, aké efektívne tieto pasce sú.

Osobitou skupinou sú svojou veľkosťou a zjavom atraktívne krčiažniky (Nepenthes sp.). V čom sa líšia? Sú podstatne väčšie (sú to vlastne liany) a majú dva typy pascí - zemné a vzdušné. Pasce sa líšia svojou stavbou, aj s ohľadom na efektívny lov koristi, či už lezúcej, alebo aj lietajúcej. Na nedostatok vzdušnej vlhkosti reagujú zasychaním a netvorením pascí. Ako substrát je pre ne vhodná zmes hrubej vláknitej rašeliny, perlitu, dubovej kôry, niekedy sa pridáva aj molitan či polystyrén na odľahčenie.

Každé dieťa má obdobie, keď túži po mäsožravej rastlinke. To, že rastlina loví hmyz, znie oveľa zaujímavejšie než to, že živiny čerpá z pôdy. V tomto článku sa vám pokúsime mäsožravé rastliny priblížiť natoľko, aby ste sa z nich tešili čo najdlhšie. Dionaea muscipula alebo Mucholapka obyčajná je jediným druhom rodu Dionaea. Patrí do čeľade Droseraceae (rosičkovité), kam patrí aj Rosička okrúhlolistá, ktorá rastie aj na Slovensku. Pôvod slovenského názvu mucholapky je snáď jasný. Svojimi pascami chytá muchy. Rastie na slatiniskách, kde tvorí podrasty tráv. Mucholapka má na koncoch listov papuľky, ktorými loví hmyz. Na ich okrajoch sú zúbky, ktoré slúžia ako taká klietka, keď sa papuľka zavrie s ulovenou korisťou. Vnútri sú chĺpky, väčšinou tri, ktoré reagujú na podráždenie zatvorením papuľky. Podráždenie musí v priebehu niekoľkých sekúnd prebehnúť aspoň na dvoch chĺpkoch, aby sa pasca zavrela. Je dôležité, aby deti nedávali prsty do pascí. Každá pasca sa za život môže zatvoriť 3-5 krát a potom odumiera (čierne pasce sú odumierajúce). Keď sa pasce budú často zatvárať, rastlinke žiadne neostanú a nebude môcť loviť výživu.

Nepenthes - krčiažnik, ktorý sa nazýva aj opičí pohár, pretože v prírode z jeho pascí v tvare krčahov pijú opice. Nachádza sa v nich špeciálna tráviaca tekutina. Keď sa do pasce dostane hmyz, utopí sa a následne ho rastlina pomocou tejto šťavy strávi. Tieto rastlinky vyrastajú oveľa väčšie a väčšinou sú popínavé, niektoré sú dokonca epifyty.

Drosera, známa ako rosička, žije aj u nás na Slovensku. Na koncoch listov má chápadielka, na ktorých sa tvoria drobné lepkavé kvapôčky tráviacej tekutiny.

Pinguicula je známa ako tučnica, pretože jej listy sú tučné, slúžia zároveň aj na hromadenie vody.

Mucholapku a aj väčšinu iných mäsožraviek pestujeme na rozptýlenom svetle. Priame slnko neznesú. Svetla potrebujú naozaj dostatok.

Pôda mäsožraviek musí byť stále vlhká. Často sa môžete stretnúť s tvrdením, že mäsožravky by mali stáť vo vode. Nie je to pre ne však najvhodnejšie. Lepšie je pôdu len udržiavať stále vlhkú. Polievame zásadne zospodu do podmisky alebo ozdobného kvetináča.

Veľmi dôležité je polievať mäkkou vodou, ideálne dažďovou, destilovanou či prevarenou vodou. Tieto rastlinky potrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť. Môžeme ich rosiť, alebo pod ne či vedľa nich položiť misku so zaliatymi kamienkami, zvlhčovač vzduchu, alebo ich dať nad akvárium.

Mucholapku presádzame na jar raz za 1-3 roky do čistej rašeliny (kyslej pôdy). Zmiešame ju s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Môžeme primiešať aj trochu perlitu.

Mäsožravky hnojiť nemusíme. V rok, keď nepresádzame, môžeme na jar použiť okysľovač pôdy v slabšej koncentrácii.

Rastlinku množíme listovými odrezkami. List by mal byť stredne starý. Treba použiť aj stimulátor rastu a priamo zasadiť do lignocelu alebo substrátu.

Dobrá správa. Nie sú jedovaté.

Pre mäsožravé rastliny je dôležité zabezpečiť im dostatok vlahy. Väčšina druhov dokonca znáša aj trvalé zamokrenie. Použiť na zálievku treba výlučne odstátu, mäkkú vodu. V žiadnom prípade to nesmie byť voda tvrdá, priamo z vodovodu. Treba dbať na to, aby substrát nikdy úplne nevyschol, pre pestované rastliny by to zrejme bolo likvidačné.

Nevyhnutným predpokladom úspechu je aj vyššia vzdušná vlhkosť. Priestor akvária je najlepšie uzatvoriť, prípadne sem tam postrekovať vlažnou vodou. Takisto však netreba zabúdať ani na vetranie tohto priestoru. Je to prevencia pred nežiadúcim šírením chorôb, hlavne plesní. Dbať treba na odstraňovanie buriny, ktorá rastlinám berie vlahu a živiny, takisto na odstrihávanie kvetných stoniek. Kvety rastliny vysiľujú a obvykle spôsobia aj ich uhynutie. Lepšie je preto udržiavať mäsožravé rastliny v nekvitnúcom stave.

Urobte zo slnečného parapetu miesto občasných stretnutí celej rodiny vďaka tejto ikonickej mäsožravej rastline. Svojrázna rastlina, mucholapka obyčajná (Dionaea muscipula), môže byť „hitom“ spomedzi ostatných izbových rastlín, ktoré máme doma. Jej neprehliadnuteľné „čeľusťové pasce“ lákajú drobný hmyz. Dokážu sa zatvoriť a neskôr znova otvoriť. Ide o malú rastlinku, ktorá potrebuje teplé a dobre osvetlené stanovište, napríklad vnútorný okenný parapet. Je svetlozelená, akurát vnútro jej „čeľustí“ je červenkasté až tmavočervené a sú v ňom umiestnené chĺpky - „zuby“.

Musíme ju neustále udržiavať vlhkú, preto zabezpečíme pre kvetináč obal alebo hlbšiu podmisku, kde by mala na dne stále stáť voda. Rastie veľmi pomaly. Mucholapka je mäsožravá rastlina. Drobný hmyz láka na sladký nektár, ktorý vylučuje zo žliazok vnútri pasce. Pasca sa otvorí približne o týždeň neskôr, ak v nej však nie je korisť, tak o približne dva dni. Na jar na vysokých stonkách vyrastajú kvety, čo ju značne oslabuje. Preto je lepšie formujúce sa stonky odstrániť už na začiatku rastu. Aby rastliny mali prístup k väčšiemu množstvu hmyzu, môžeme ich počas leta vyložiť na niekoľko dní na vonkajší parapet, samozrejme, nie v extrémnom počasí. Na jeseň listy začnú hnednúť, rastlina sa pripravuje na zimu. Zimný odpočinok jej doprajeme premiestnením na chladné svetlé miesto bez mrazu.

Pre mucholapku vyberieme slnečný okenný parapet. Kvetináč postavíme do vonkajšieho obalu alebo do podmisky, kde stále udržiavame vodu, približne 1 - 2 cm. Na jar a počas leta udržiavame hladinu vody v podmiske. Na jeseň a počas zimy stačí udržiavať vlhký substrát.

Presádzame len raz za niekoľko rokov, a to na jar, keď rastliny po zimnom odpočinku začnú aktívne rásť.

Kvetináč s rastlinou obrátime hore dnom a podložíme rukou, rastlina sa z neho uvoľní aj s koreňovým systémom.
Okolo koreňov dosypeme substrát, mierne utlačíme.
Ak je to potrebné, opäť trošku dosypeme a utlačíme.

tags: #ako #pestovať #mäsožravú #rastlinu #zo #semienka