Predaj potravín po dátume spotreby: Ako to funguje na Slovensku?
Na Slovensku je od júla minulého roka umožnený predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT), ale až po ich ponuke charite.
Vysoké ceny potravín sú pre mnohých dôvodom začínať svoj nákup pri regáli so zlacneným tovarom. Iní chcú zase potraviny s končiacou spotrebou zachrániť pred vyhodením a bojovať tak proti plytvaniu. Kým predaj potravín po dátume spotreby (DS) je striktne zakázaný, od 1.7. 2022 môžu obchody predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT).
Poďme sa pozrieť na to, ako to teda s predajom potravín „po záruke“ vyzerá.
Legislatíva a zmeny od 1. júla 2022
Legislatíva upravujúca nakladanie s potravinami po DMT má u nás históriu od roku 2016, kedy bolo schválené darovanie takýchto potravín na charitatívne účely. V roku 2019 bol dokonca prijatý zákon o povinnom darovaní potravín po DMT, no v rámci prvého „Sulíkovho kilečka“ bol zrušený a nahradený existujúcou novelou.
Od 1. 7. 2022 je účinná novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá priniesla viaceré zmeny. Medzi tie najdôležitejšie môžeme zaradiť:
- zákaz používania potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti ako zložiek pri výrobe potravín,
- umožnenie predaja potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
Podľa nej môže každý obchodník za zníženú cenu predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti v prípade, že sú bezpečné a že ich bude predávať výhradne vo svojich fyzických prevádzkach, oddelene od ostatných potravín, za zníženú cenu, len konečnému spotrebiteľovi, a to najviac 45 dní od uplynutia DMT.
Pri predaji potravín „po záruke“ od 1. júla platí, že ak chce predajca predávať potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti, môže tak urobiť len ak sú splnené tieto zákonné požiadavky:
- len ak sú takéto potraviny bezpečné (t. j. nesmú byť zdraviu škodlivé a musia byť vhodné na ľudskú konzumáciu),
- len vo svojich vlastných prevádzkach (t. j. iba v prevádzke, v ktorej sa potraviny nachádzali pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti),
- len konečnému spotrebiteľovi,
- len ak sú takéto potraviny zreteľne oddelene umiestnené od ostatných potravín, pričom miesto predaja musí byť zreteľne označené týmito údajmi:
- informácia, že ide o potraviny, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti,
- upozornenie na skutočnosť, že chuťové alebo výživové parametre môžu byť zmenené,
- informácia o poslednom znížení predajnej ceny,
- najviac po dobu 45 dní od uplynutia dátumu minimálnej trvanlivosti.
Novela pôvodne nerátala s tým, že táto zmena by mohla znevýhodniť charitatívne organizácie, ktoré sú užívateľmi potravinovej pomoci a distribuujú ich ľuďom v núdzi. Na Slovensku je ako výdajňa potravín po dátume minimálnej trvanlivosti aktuálne registrovaných 52 charitatívnych organizácií vrátane sociálnych výdajní. Po debate sa preto pôvodné znenie rozšírilo pre prevádzkovateľov s predajnou plochou nad 400 m², ktorí takéto potraviny musia prednostne ponúknuť najmenej 1 charite.
Napriek počiatočným debatám zainteresovaných strán ohľadom bezpečnosti, zodpovednosti či znevýhodňovania charít sa nakoniec podarilo uzákoniť znenie, na ktorom sa zhodli všetci.
S odvolaním sa na správu Európskeho dvora audítorov z roku 2016 OECD konštatuje, že Slovensko „je jednou z mála členských krajín (EÚ)“, kde je protizákonné predávať produkty po dátume minimálnej trvanlivosti, hoci EÚ to umožňuje. Európsky dvor audítorov v roku 2016 naozaj uvádza Slovensko ako príklad krajiny, ktoré zbytočne zakazuje predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) plánuje umožniť predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Vyplýva to z návrhu novely zákona o potravinách, ktorú predložilo ministerstvo koncom januára na medzirezortné pripomienkové konanie. Návrhom sa stanovuje možnosť uvádzať potraviny na trh po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti formou bezodplatného prevodu alebo formou predaja pri dodržaní zákonom stanovených podmienok.
Prevádzkovateľ môže predávať potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, len ak sú potraviny bezpečné, zreteľne označené, že ide o potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti a zreteľne priestorovo oddelené od ostatných potravín. Zároveň sa ustanovuje, že za bezpečnosť predávaných potravín, ktorým uplynul dátum minimálnej trvanlivosti zodpovedá prevádzkovateľ, ktorý takéto potraviny predáva.
Potraviny sa môžu predávať aj po dátume minimálnej trvanlivosti. Môžu síce zmeniť pôvodnú chuť, vôňu či konzistenciu, no zdraviu nemusia nijako ublížiť. Ide o prípady, keď sa výrobok skladuje v odporúčaných podmienkach a nemá porušený ochranný obal. Upozornila na to spotrebiteľská organizácia dTest.
Dôležitosť prvotnej kontroly kupujúcim
“Spotrebitelia môžu veľakrát naraziť u niektorých predajcov na zľavnené potraviny, ktoré sú po dátume minimálnej trvanlivosti. Predajca však musí takýto tovar ponúkať oddelene od ostatného a musí spotrebiteľa upozorniť, že je po dátume minimálnej trvanlivosti,” priblížila riaditeľka organizácie Eduarda Hekšová.
Výrobok po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti však treba skontrolovať, najmä pomocou zmyslov. Všímať si treba, či nie je nafúknutý obal, či nemá tovar príznaky plesnivenia, prípadne akú má konzistenciu, vôňu či chuť.
Pravda o dátumoch spotreby (spotrebujte do, predajte do a minimálna trvanlivosť) | Americká testovacia kuchyňa
Dátum minimálnej trvanlivosti vs. dátum spotreby
Aký je rozdiel medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby?
Dátum minimálnej trvanlivosti (DMT) znamená dátum, do ktorého si potravina, ak je riadne skladovaná, uchová svoje špecifické vlastnosti (napr. svoju predpokladanú kvalitu). Potravina by si mala udržať svoju textúru, vôňu i chuť. Typicky sa uvádza na obale mrazených, konzervovaných a iných trvanlivých potravín (napr. vajcia akéhokoľvek vtáčieho druhu a mäsové konzervy). Hoci po tomto termíne môže potravina stratiť špecifické vlastnosti, stále nemusí byť zdraviu škodlivá.
Dátum spotreby alebo použiteľnosti, ktorý sa na potravinách vyznačuje aj ako „spotrebujte do“, zase stanovuje dobu, dokedy je zaručená zdravotná bezpečnosť rýchlo kaziacich sa potravín. Ide o prípady, keď sa výrobok skladuje v odporúčaných podmienkach a nemá porušený ochranný obal. Spotrebiteľ by mal dodržať podmienky skladovania (napr. neotvorená mrazená zelenina v mrazničke). Typicky sa s takýmto označením stretnete pri rybách, mäse a výrobkoch z chladiaceho pultu. Ide o výrobky, ktoré sa po uplynutí dátumu spotreby nesmú ďalej predávať. A to ani so zľavou či s upozornením.
Potravina po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sa z hľadiska bezpečnosti už jesť neodporúča, ak nie sú dodržané podmienky jej skladovania a obal je nepoškodený. Potravina po dátume spotreby totižto nie je zo zdravotného hľadiska bezpečná.
Niektoré potraviny nie sú vyznačené dátumom spotreby či minimálnej trvanlivosti. Ide najmä o čerstvú zeleninu a ovocie, ale aj víno, soľ či ocot. „Pri týchto potravinách nemá výrobca povinnosť časovo dátum použiteľnosti ohraničiť. To však, samozrejme, neznamená, že sa výrobok nemôže pokaziť, a preto je dobré si kvalitu tovaru overiť vašimi vlastnými zmyslami,“ dodala Hekšová.
Povinnosti predajcov a práva spotrebiteľov pri predaji na diaľku
V súvislosti s ponukou potravín na predaj napríklad aj prostredníctvom sociálnych sietí, upozorňuje Štátna veterinárna a potravinová správa SR na povinnosti predajcov potravín prostredníctvom predaja na diaľku.
V zmysle § 6 Zákona NR SR č. 152/95 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, každý prevádzkovateľ vrátane prevádzkovateľa predaja na diaľku, okrem prevádzkovateľov uvedených v osobitnom predpise, oznámi podľa osobitného predpisu príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín [§ 21 ods. 1 písm. b) a d)] každú prevádzkareň podliehajúcu jeho kontrole, ktorá vykonáva činnosť na akomkoľvek stupni výroby, spracúvania a distribúcie potravín na účely registrácie.
Za nesplnenie registračnej povinnosti môže príslušný orgán úradnej kontroly uložiť pokutu vo výške od 100 do 100 000 eur.
Všetci výrobcovia, distribútori a predajcovia potravín (vrátane predaja na diaľku) musia tiež dodržiavať platné ustanovenia legislatívy, vzťahujúce sa na bezpečnosť a vysledovateľnosť potravín, kvalitu potravín, hygienu a tiež označovanie potravín povinnými údajmi (takmer všetky povinné údaje, ako je napríklad názov výrobku, jeho zloženie vrátane zvýraznenia alergénov, adresa prevádzkovateľa a ďalšie pritom musia byť k dispozícii už pri ponuke potraviny a všetky, vrátane dátumu minimálnej trvanlivosti a dátumu spotreby priamo pri dodaní výrobkov).
Je potrebné si uvedomiť, že každý výrobca zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu vyrábaných potravín.
Spotrebitelia by pri nákupe potravín mali byť obozretní a venovať dostatok času čítaniu informácií, ktoré sú o potravine k dispozícii. ŠVPS SR odporúča všetkým spotrebiteľom, aby si neobjednávali potraviny z neznámych eshopov, alebo sociálnych sietí, kde je vysoké riziko, že ponúkaná potravina, resp. jej výroba alebo výrobca, nie sú pravidelne kontrolované z hľadiska hygieny výroby, bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa.
Úradnou kontrolou sa preveruje, či si prevádzkovateľ splnil oznamovaciu povinnosť podľa zákona o potravinách. V prípade zistených nedostatkov je začaté správne konanie, udelená pokuta a opatrenia na odstránenie nedostatkov.
Podľa § 20 zákona o potravinách je orgán úradnej kontroly potravín pri kontrole predaja na diaľku oprávnený vykonávať kontrolný nákup potravín. Primárne sa kontrolné nákupy vykonávajú pri podnetoch a opodstatnenom podozrení na potravinovú bezpečnosť ponúkaných potravín so zameraním aj na potraviny , ktoré nie sú pôvodom aj zo Slovenska, alebo pri ktorých vzniká podozrenie v súvislosti s ich zložením, označením či informáciami uvedenými na webovej stránke.
Nie je možný predaj mäsových výrobkov cez internet, ktoré sú vyrobené z mäsa z domácej zabíjačky. Domáce zabíjačky sú síce legálne (upravuje ich zákon č.39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti), ale mäso a mäsové výrobky z nich vyrobené sú určené len na súkromnú domácu spotrebu, ktorou sa považuje spotreba chovateľa a jemu blízkych osôb.
Štátna veterinárna a potravinová správca SR na svojej internetovej stránke uverejnila príručku pre spotrebiteľov, ktorá sa týka nákupu potravín cez internet, ktorá sa vzťahuje aj na mäsové výrobky. Táto príručka obsahuje všeobecné odporúčania ako si overiť dôveryhodnosť webovej stránky a ďalšie informácie, ktoré sa už vzťahujú na všetky potraviny.
Bližšie informácie, týkajúce sa povinností predávajúcich, ale aj práv spotrebiteľov pri nákupe prostredníctvom predaja na diaľku sú k dispozícii tu: Predaj potravín prostredníctvom predaja na diaľku
Parlament tiež odobril pozmeňujúci návrh poslanca Martina Fecka (OĽANO). Poslanec navrhol systém ochrany potravinovej bezpečnosti štátu. Na základe neho bude môcť agrorezort určiť zoznam poľnohospodárskych a potravinárskych komodít. Tiež aj kritickú hodnotu ich skladových zásob, ktoré treba na zabezpečenie potravinovej sebestačnosti Slovenska.
Podnikatelia, ktorí umiestňujú určené komodity na trh, budú musieť dvakrát ročne - k 31. júlu a k 31. decembru - elektronicky oznámiť ministerstvu pôdohospodárstva stav svojich skladových zásob.
Rovnako obmedzia vývozy komodít zo Slovenska v množstve viac ako 400 ton za mesiac. Fyzická alebo právnická osoba to bude musieť oznámiť agrorezortu. Ak tak neurobí alebo uvedie nesprávne údaje, bude mu hroziť pokuta vo výške od 100 do 20 000 eur.
Zdroj: EKOSYSTEM.SK
Zdroj: LEPŠÍ SERVIS
tags: #predaj #potravín #po #dátume #spotreby #legislatíva


