Ako Rozpoznať Tekvicu od Uhorky: Podrobný Sprievodca

Zelenina je dôležitým zdrojom vitamínov a minerálnych látok pre naše zdravie. Hranica medzi ovocím a zeleninou však nie je vždy jasne definovaná. V tomto článku sa pozrieme na to, ako rozlíšiť tekvicu od uhorky, pričom zohľadníme botanické hľadisko, spôsoby použitia a ďalšie faktory.

Botanická Klasifikácia

Niektoré rastliny bežne označujeme ako zeleninu, hoci botanicky patria do inej skupiny. Napríklad, tekvica je bobuľové ovocie, a preto ju z botanického hľadiska radíme medzi ovocie.

Čo majú spoločné uhorky, melóny a cukety? Sú to tekvicové rastliny (Cucurbitaceae) rovnako ako tekvica, od ktorej je odvodené ich pomenovanie.

Prehľad čeľade rastlín

Pre striedanie plodín je niekedy dôležité aj to, do ktorej čeľade rastlín zelenina patrí. Členovia tej istej čeľade rastlín vo všeobecnosti nie sú dobrými susedmi v záhone. Keď dodržíte medzi rastlinami určitý odstup, zabránite škodcom a chorobám.

Druhy zeleniny podľa použitia

Zelenina je spravidla jednoročná, zatiaľ čo také ovocné stromy môžu rásť desiatky rokov. Všeobecne ich rozlišujeme podľa spôsobu prípravy. Kým ovocie ako jablká alebo hrušky chutia aj surové, zelenina ako zemiaky sa často najskôr uvarí. Ďalším spôsobom, ako ich odlíšiť, je preto tvar rastu. Označenia „koreňová zelenina“ a „listová zelenina“ naznačujú, ktorú časť rastliny zbierame a zúžitkujeme.

Plodová zelenina

Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Patria sem aj paradajky. Najlepšie rastú v malom skleníku alebo skleníku na paradajky, chránené pred dažďom a nočným chladom. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku. Paprika, paradajky a tekvice sú plodová zelenina.

Ďalšie druhy zeleniny

• Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel a červená kapusta.
• Listové šaláty: Hlávkový šalát, mangold alebo špenát.
• Kvetová zelenina: Brokolica, karfiol, romanesco a artičoka.
• Hľuzová zelenina: Zemiaky.
• Cibuľová zelenina: Cesnak, cibuľa a pažítka.
• Zelenina so semenami: Hrach, fazuľa a šošovica.
• Klíčková zelenina: Špargľa.

Striedanie plodín

Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Rozdelenie zeleniny do týchto skupín vám pomôže pri plánovaní striedania plodín. Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny.

Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.

Pestovanie tekvice a uhoriek

Na pestovanie zeleniny stačí už relatívne malá plocha. Nepotrebujete nutne ani vlastnú záhradku. Malý vyvýšený záhon sa často zmestí aj na balkón. Z jedného štvorcového metra sa dá zozbierať približne tucet hlávok šalátu alebo kalerábu, 7 kg až 10 kg paradajok, asi 5 kg mrkvy alebo 3 kg až 4 kg cibule.

Slnečné a teplé stanovište, výživná pôda a dostatok vlahy sú podmienky, v ktorých dobre rastú uhorky, tekvice, dyne a melóny.

Uhorky šalátovky a nakladačky

Uhorka je typická jednoročná plazivá rastlina s úponkami. Jej koreňový systém preniká do hĺbky asi 25 cm. Kvety so svetložltými lupienkami vyrastajú v pazuchách listov. Plod je na povrchu pokrytý hrubšími alebo jemnejšími hrbolčekmi, na ktorých sú krehké ostne. Dlhšie plody sú úplne hladké.

Rozmnožujú sa semenami, ktoré si udržia klíčivosť 6 až 8 rokov a pri teplote 10 až 12 °C vyklíčia o 5 až 8 dní. Rastliny zničia už slabé mrazy a studené a daždivé počasie počas vzchádzania nepriaznivo ovplyvňuje ďalší vývin. Ak teploty počas vegetácie klesnú na 5 až 7 °C, vytvárajú sa zdeformované plody.

Vegetačné obdobie od sejby do vytvorenia prvých troch až štyroch listov pri sejbe do voľnej pôdy trvá v našich podmienkach 30 až 50 dní, od sejby do prvého zberu plodov približne 60 až 80 dní, pri hybridoch a partenokarpických typoch je kratšie.

Záhonové pestovanie uhoriek

Pri pestovaní na záhone sú najvhodnejšie piesočnatohlinité až hlinitopiesočnaté, dobre priepustné pôdy s dostatočným obsahom vápnika. Neznášajú mokré, studené a uliehavé pôdy, vyžadujú hnojenie maštaľným hnojom. Na tom istom mieste ich môžeme pestovať až po 4 až 5 rokoch. Sú dobrou predplodinou pre iné druhy zelenín.

Nakladačky aj šalátovky vysievame v poslednej dekáde apríla až do polovice mája podľa počasia, hlavne teploty. Sejeme do riadkov vzdialených 1 až 1,2 m.

Uhorky sú náročné na ošetrovanie proti hubovým chorobám. Najčastejšie ich napáda pleseň uhorková a múčnatka. Ochranárske opatrenia sa musia robiť pravidelne a preventívne povolenými prípravkami.

Počas vegetácie sú veľmi dôležité vlahové pomery v pôde. Nakladačky majú stúpajúce nároky na doplnkovú závlahu v období od sejby až do konca júna. Vtedy ich zavlažujeme každý týždeň, v závislosti od prirodzených zrážok.

Šalátovky majú vyššie požiadavky na doplnkovú závlahu. Plody zberáme postupne v dvoj- až trojdňových intervaloch, čo podnecuje rastliny k tvorbe nových plodov.

Úroda z fóliovníka

Pestovaním vo fóliovníkoch a skleníkoch sa vytvárajú podmienky na urýchlenie vývinu o 10 až 14 dní a dosahovanie zvýšených úrod. Pri tomto spôsobe sa využíva hlavne pestovanie uhoriek šalátových z predpestovaných priesad. Čím viac sa rýchlenie presúva k jari a letu, tým viac sa vegetačné obdobie skracuje.

Obdobie od sejby do vysádzania trvá 4 až 5 týždňov, od vysádzania do prvého zberu 5 až 7 týždňov. Celkové vegetačné obdobie skorších odrôd trvá 90 až 100 dní a neskorších 110 až 130 dní. Vhodnou predplodinou je reďkovka, šalát, skorý kaleráb. Pestujú sa podobne ako na záhonoch. Uhorky šalátové vyžadujú pestovanie na opore.

Melón cukrový a dyňa červená

Podobne ako uhorky plytšie zakoreňujú a ich dlhé stonky sa značne rozrastajú. Pestujú sa z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad, hlavne v najteplejších oblastiach južného Slovenska.

Najlepšie sa dyni či melónu darí na ľahkých a humóznych pôdach. Semená začínajú klíčiť pri teplote 14 až 16 °C. Vysievame koncom apríla až začiatkom mája do hĺbky 4 až 5 cm.

Dopestované priesady vysádzame v druhej polovici mája. Melóny pestujeme v spone 1,2 - 1,5 x 0,3 - 0,4 m a dyne v spone 1,5 - 2 x 1 m, podľa odrôd. Ošetrovanie porastu je podobné ako pri uhorkách.

Melóny a dyne nie sú také náročné na chemickú ochranu ako uhorky.

Zber začína v auguste, pri nastielaní pôdy aj skôr. Vyvinuté plody melónov pri dozrievaní spravidla menia farbu, pôvodne zelená šupka sa mení na žltú, belavú až oranžovú. Zrelé plody intenzívne voňajú. Zberajú sa hneď na začiatku úplnej zrelosti, pretože prezreté plody rýchlo mäknú.

Zrelosť plodov dyne červenej poznáme podľa zasychania stopiek plodov a podľa tupo dutého zvuku pri poklepaní na plod. Pokožka plodov je lesklá a v mieste styku s pôdou prechádza z bielej farby na bledožltú. Dyne a melóny zberáme postupne ako plody dozrievajú.

Tekvice

Z mnohých druhov tekvíc sa u nás najčastejšie pestuje tekvica obyčajná, nazývaná špargľová a tekvica veľkoplodá, zriedkavo tekvica figolistová a tekvica muškátová. Obľúbené sú aj cukety, kabačky či patizóny. Ako rarity sa pestujú lagenárie rôznych tvarov.

Tekvice sú spravidla bujného vzrastu s mohutným koreňovým systémom. Niektoré odrody majú plazivé stonky dlhé aj 10 m, kríčkové ich majú skrátené. Nároky na prostredie majú podobné ako uhorky, znášajú však lepšie nižšie teploty. Semeno začína klíčiť pri teplote 12 °C, ale aj slabý mráz môže rastliny poškodiť.

V období dozrievania znesú aj suchšie podmienky, lebo hlboko zakoreňujú. Na živiny sú náročné podobne ako ostatné tekvicovité rastliny. Pestujeme ich z priamej sejby v prvej polovici mája. Sejeme do hniezd do hĺbky 5 až 10 cm po 3 až 4 semená. Spon volíme podľa vzrastu odrôd. Plazivé sejeme do sponu 2 x 1,5 - 2 m, kríčkové 1,5 x 1 m, kabačky a patizóny 1 - 1,5 x 0,6 - 0,8 m, v hniezdach ponechávame 1 až 2 rastliny.

V menej priaznivých podmienkach ich môžeme pestovať aj z predpestovaných priesad.

Počas vegetácie ich ošetrujeme podobne ako uhorky a melóny, nevyžadujú však takú intenzívnu chemickú ochranu. Tekvica sa často pestuje ako medziplodina v kukurici.

Ako rozpoznať tekvicu hokkaido

Tekvica hokkaido patrí medzi naše obľúbené druhy plodovej zeleniny. V tomto článku sa s vami podelíme o všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní hokkaido, či už ste začiatočníci alebo skúsenejší pestovatelia. Prezradíme, kedy sadiť, ako pripraviť záhon, čo si všímať pri starostlivosti a aj tipy na zber a skladovanie. Tekvica hokkaido je bohatá na vitamíny, minerály a špeciálne antioxidanty. Je vynikajúcou surovinou do polievok, príloh aj dezertov. Semienka tekvice vysievame priamo do záhonov v priebehu mája. Dôležité je, aby už nehrozili nočné mrazíky. Ak chceme získať náskok, vysievame semienka v apríli do nádob. Klíčenie prebieha pri teplote 20-25 °C. Pre hokkaido je ideálna priepustná a živná pôda. Miesto by malo byť dobre slnečné. Skúsenosť z našej záhrady: Tekvicu sme zasadili na miesto, kde predtým rástli strukoviny. Tekvice polievame podmokom, vyhýbame sa zamočeniu listov. Tekvice sú náchylné na plesňové ochorenia.

Ako zistiť zrelosť tekvice

Obdobie akurátnej zrelosti zimných tekvíc sa začína na sklonku prázdnin a trvá takmer do Dušičiek. Určujúcim faktorom je odroda v kombinácii s podmienkami na stanovišti.

Zimná tekvica je zrelá, keď má na povrchu sýtu farbu bez zelených plôšok. Obal „hotovej“ tekvice je na dotyk tvrdý a pod miernym tlakom neustupuje. Ešte jednoznačnejšie prezradí termín zberu stopka. Pri zrelej zimnej tekvici je tvrdá a pevná. Pokročilý stupeň drevnatenia je jasným pokynom na zber. Stopku v žiadnom prípade neoddeľujte od samotného plodu. Vnútro by totiž rýchlo vyschlo a podľahlo skaze. Ponechajte z nej približne päť centimetrov, na rez použite ostrý a dezinfikovaný nástroj. Ak sa odtrhnutie udeje samočinne, takúto zimnú tekvicu treba čo najskôr spotrebovať - nehodí sa, žiaľ, na uskladnenie.

tags: #ako #rozoznať #tekvicu #od #uhoriek

Populárne príspevky:

• Recepty z domáceho tvarohu
• Cookie banner pre blog
• Tipy pre dlhšiu čerstvosť kváskového chleba
• Slovenská kuchyňa: Jedálny lístok
• Rýchly recept na Špenátové Gnocchi