Pleseň Zemiaková: Rozpoznanie Príznakov a Ochrana Úrody

Pestovanie zemiakov môže byť radosťou aj prekliatím. Na jednej strane ide o vďačnú plodinu - zasadené hľuzy zakorenia do zeme, rozrastú sa a o pár mesiacov z nich môžete vybrať výživný poklad. Na druhej strane stačí pár daždivých dní, vysoká vlhkosť a vaša námaha môže doslova zhniť priamo pod rukami. Pleseň zemiakov totiž nečaká a útočí rýchlo. Ako ju rozpoznať, ako jej predchádzať a čo robiť, keď už prepukne? Prečítajte si všetko, čo potrebujete vedieť, aby ste svoju úrodu zachránili.

Pleseň na rastlinách je častým problémom, ktorý trápi mnohých záhradkárov. Plesne ako pleseň na paradajkách, pleseň uhorková a pleseň zemiaková môžu vážne poškodiť úrodu a spôsobiť značné ekonomické škody. Pleseň zemiaková je jednou z najnebezpečnejších chorôb zemiakov.

Pleseň na rastlinách je vážny problém, ktorý môže spôsobiť značné škody. Včasná identifikácia a efektívne riešenie sú kľúčové pre udržanie zdravej úrody.

„To nič, to len trošku dažďa,“ povie si skúsený záhradkár. No ak po pár dňoch nájde na listoch tmavé škvrny a vo vzduchu cítiť zvláštny zatuchnutý pach, môže byť neskoro. Pleseň na zemiakoch je totiž zákerná choroba, ktorá sa šíri nenápadne - cez spóry vo vzduchu, kvapkami vody, dokonca aj špinavým náradím.

Rozlišujeme skorú a neskorú pleseň zemiakov. Hoci majú podobné meno, v skutočnosti ide o dve odlišné choroby s rôznymi pôvodcami a priebehom.

Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans) sa šíri pri teplotách 10 - 15 °C a daždivom počasí. Pri teplotách nad 30 °C je infekcia zastavená, pleseň odumiera. Predpokladom nástupu choroby je výskyt plesne na danej lokalite v minulom roku, náchylné odrody zemiakov a trvanie priaznivých podmienok 8 týždňov po vzídení zemiakov. Choroba sa šíri z hľúz, ktoré boli vysadené už infikované a z rastlinných zvyškov z predchádzajúceho roku, na ktorých huba prezimovala.

Naplnili sa predpoklady pre hospodársky významný výskyt plesne zemiakovej pre skoré a poloskoré zemiaky, krivka kĺzavého priemeru sa v 20. týždni nachádzala nad alebo v tesnej blízkosti (85 %) kritickej krivky. Je vhodné vykonať prvé preventívne ošetrenie zapojených porastov.

Zemiaky sú tradičnou základnou potravinou, ich pestovanie je jednoduché a v lete či na jeseň prinášajú bohatú úrodu.

Skorá pleseň zemiakov: pomalá, no vytrvalá

Za túto chorobu môžu huby Alternaria solani a A. tomatophila. Zvyčajne sa objavuje už v prvých fázach rastu, najmä ak je teplo (okolo 27 °C) a vlhko. Na listoch vznikajú suché, papierovité škvrny s typickým terčovým vzorom - sú to tie zvláštne kruhy, ktoré sa rozširujú a postupne ničia list po liste.

Zasiahnuté bývajú najmä staršie listy, ale hrozí aj poškodenie hľúz - tie sa stanú korkovitými a postupne hnijú.

Neskorá pleseň: dôvod írskeho hladomoru

Ak je skorá pleseň nepríjemná, neskorá predstavuje katastrofu. Spôsobuje ju vodná pleseň Phytophthora infestans, a história pozná jej silu veľmi dobre - v 19. storočí kvôli nej vypukol írsky hladomor, pri ktorom zomreli státisíce ľudí.

Neskorá pleseň miluje chladné a daždivé počasie. Začína nenápadne - na listoch sa objavia sivé až fialové škvrny, ktoré sa rýchlo rozšíria. Listy černajú, vädnú, celá rastlina kolabuje. Postihnuté hľuzy zmäknú, zapáchajú a začnú sa rozkladať. A čo je najhoršie - plesni sa darí aj počas skladovania, takže vám môže zničiť aj zdanlivo zdravú úrodu.

Príznaky Plesne Zemiakovej

Príznaky sa objavujú najskôr na listoch svetlými škvrnami od okraja listu. Tieto škvrny postupne hnednú až usychajú. Na spodnej strane škvŕn sa tvorí povlak mycélia. Choroba sa prenáša na stonky, kde tvorí tmavé zahnívajúce škvrny až odumrie celá rastlina. Šírenie choroby je veľmi rýchle. Pri teplote 10 - 24 °C a vlhkosti vzduchu 75 % počas 48 hodín alebo ovlhčení listu počas 4 hodín nastáva masívne tvorenie konídií, tieto sú roznášané vetrom a dažďom a spôsobujú nové infekcie. V porastoch sa šíria lokálne, vytvárajú okolice, kde môžu byť rastliny zničené v priebehu jedného dňa - „zhoria na tabak“. Veľké nebezpečenstvo je preniknutie spór huby do hľúz v pôde. Napadnuté hľuzy majú na povrchu oceľovošedú šupku a vo vnútri hnedé až čierne škvrny.

Pleseň zemiaková, fytoftóra, vytvára na listoch zväčšujúce sa škvrny, na plodoch zbadáte najskôr šedo-zelené škvrny, ktoré neskôr vodnatejú.

Príznaky a poškodenie: Spočiatku sa na okrajoch starších listov začnú objavovať škvrny, ktoré sa postupne rozlievajú po celom povrchu. Fľaky sú neohraničené sfarbené do šedo-zelena a majú vodnatú štruktúru, časom hnednú. Ak sa k plesni pridá ešte aj vlhké počasie, tak sa objaví biely povlak s reprodukčnými orgánmi na hranici zdravého a chorého pletiva. Napadnuté listy postupne celé hnednú, scvrkávajú sa a v dôsledku uschnutia opadávajú.

Podobné škvrny sa vyskytujú aj na stonkách, ibaže sú podlhovasté. Problém je, že sa fytoftóra rozširuje aj na plody, kde majú škvrny rovnaké sfarbenie. Plody sa scvrkávajú, pod hnedými škvrnami sa tvorí tvrdé pletivo, ktoré zasahuje až do dužiny.

Príznaky šíriacej sa plesne zemiakovej sú viditeľné aj na pozberaných plodoch. Nepríjemný zápach sa šíri zo silne napadnutých rastlín, ktorého pôvodom sú rozkladné procesy pletiva.

Na listoch sa tvoria tmavozelené až hnedé, spočiatku nenápadné škvrny, ktoré sa rýchlo rozrastajú (aj niekoľko milimetrov za deň). Na spodnej strane listov sú škvrny za vlhkého počasia olemované jemným sivobielym povlakom. Škvrny a celé listy rýchlo hnednú a odumierajú, choroba postupuje obvykle od najstarších listov. Pri daždivom počasí choroba postihuje zemiaky veľmi rýchlo a v priebehu niekoľkých dní môže zlikvidovať celý porast. Z listov následne prechádza na hľuzy, na povrchu ktorých sa tvoria vpadnuté oloveno-sivé škvrny.

Na rozdiel od alternáriovej škvrnitosti sú škvrny plesne bledšie, nie je na nich koncentrická kresba a na spodnej strane sa tvorí typický plesňový jemný povlak sporulácie. Na hľuzách sa symptómy najčastejšie zamieňajú za bakteriózy alebo za suchú hnilobu, ktorá veľmi často sekundárne kolonizuje hľuzy primárne napadnuté plesňou. Preto okrem naštudovania a porovnania symptómov je potrebné pozorne prezrieť aj priložené obrázky. Na rozdiel od bakterióz pleseň na hľuzách netvorí hniloby, ale dužina je pevnej konzistencie.

Pri napadnutí plesňou sa na dozrievajúcich paradajkách vytvoria hnedé vpadnuté škvrny, ktoré sa rozšíria na listy a stonky.

Prvotným príznakom plesne je rýchlo sa šíriaca hniloba listov, ktoré sa scvrkávajú a hnednú. Počas vhodných podmienok, keď sa patogén aktívne šíri cez pletivá listov, sa okraje lézií môžu javiť ako svetlozelené a na spodnej strane listov je možné pozorovať jemný biely „hubový“ povlak. Na stonkách listov a stonkách rastlín sa môžu vyvinúť aj hnedé lézie, opäť s bielym povlakom, ktorý je niekedy viditeľný vo vlhkých alebo veľmi vlhkých podmienkach.

Ako sa fytoftóra rozširuje?

Fytoftóra je hubová choroba a v prostredí sa šíri spórangiami, ktoré sú distribuované do prostredia prostredníctvom prúdenia vzduchu. Je však schopná prezimovania a to vo forme pohlavných výtrusov oospór v napadnutých častiach. Prezimujú v listoch alebo plodoch, ktoré ostanú v záhrade. K napádaniu dochádza pri vysokej vzdušnej vlhkosti, obzvlášť v prehustených porastoch. Ochorenie sa môže šíriť aj v prípade výdatných zrážok a pri striedaní teplých dní a chladných nocí.

Zdrojom infekcie sú napadnuté hľuzy a rastliny, z ktorých sa choroba rýchlo šíri za vlhkého a daždivého počasia aj na veľké vzdialenosti. Primárna infekcia sa na skorých odrodách môže objaviť už v máji, príp. v polovici júna, väčšinou však riziko výskytu plesne spadá do druhej polovice júla.

Patogén plesne je mikroskopický, hube podobný organizmus, ktorého spóry (sporangia) sa ľahko vylučujú z infikovaných listov a prenášajú sa vetrom na veľké vzdialenosti.

Primárnym zdrojom choroby sú každý rok zvyčajne napadnuté rastliny zemiakov - patogén prezimuje v infikovaných zemiakových hľuzách ponechaných v zemi. Aj keď je možné, že časti paradajok alebo zemiakov ponechané v záhrade by mohli pôsobiť ako zdroj choroby na nasledujúci rok, veľká väčšina infekcií v záhradách pochádza z vetrom naviatych sporangií pochádzajúcich z iných záhrad a pozemkov.

Vonkajšie paradajky sú vystavené obzvlášť vysokému riziku infekcie, ak je vhodné počasie. V skleníku je choroba menším problémom, pretože spóry si musia nájsť cestu do skleníka cez dvere a vetracie otvory.

Prevencia je základ

Dobrá správa? Dá sa tomu predchádzať. Ak sa pripravíte včas a dodržíte základné zásady, šanca na úspešnú úrodu je vysoká:

• Sledujte počasie - keď hrozí vlhké a veterné obdobie, buďte v strehu.
• Pestujte odolné odrody - napríklad Sarpo Mira, Elba alebo Kennebec.
• Striedajte plodiny - nepestujte zemiaky na rovnakom mieste viac rokov po sebe.
• Nezabúdajte na rozstupy - rastliny potrebujú vzduch, aby listy rýchlo schli.
• Zalievajte opatrne - ideálne ku koreňom, nie cez listy.
• Mulčujte - znížite odparovanie vody a zabránite šíreniu spór.
• Dbajte na hygienu - čisté náradie a topánky môžu znamenať rozdiel medzi zdravou a chorou záhradou.

Základným preventívnym opatrením je použitie uznanej - certifikovanej sadby, skorá výsadba, striedanie plodín, optimálne hnojenie a nevysádzať zemiaky príliš husto. Pri výbere odrody je vhodné prihliadať na rezistenciu odrôd voči plesni, no treba poznamenať, že v rokoch so silným výskytom plesne nebýva rezistencia obvykle dostatočná a chemická ochrana je nutná aj v prípade týchto odrôd. Pri priaznivých podmienkach pre šírenie choroby prevencia nepostačuje.

V nepriamej ochrane je to dodržanie sponu pestovania, ktorý je obyčajne doporučený na zadnej strane obalu semien. Stanovište by malo byť dostatočne slnečné s dobrým prúdením vzduchu. Vyhnite sa pestovaniu na tienistých plochách v blízkosti domu a hlavne blízkosti vodných plôch, kde je vysoká vlhkosť vzduchu.

Aby sa infekcia vyskytla, je potrebná dlhotrvajúca vlhkosť povrchu (niekoľko hodín); to je dôvod, prečo je choroba vo vlhkom lete taká vážna.

Dbajte na to, aby ste zalievali iba pôdu alebo kompost, pričom listy udržiavajte suché. Pamätajte, že paradajky chutia lepšie, ak rastliny nie sú premočené.

Hnojte paradajky hnojivami s vysokým obsahom draslíka. Nikdy nehnojte paradajky hnojivom s vysokým obsahom dusíka, pretože to zvyšuje produkciu listov, čo zas zvyšuje pravdepodobnosť vzniku plesne. Na pestovanie paradajok vonku si vyberte slnečné, dobre vetrané miesto. vzduchu. vetranie. Zabráňte tomu, aby boli skleníky alebo polytunely príliš vlhké.

Čo robiť, keď pleseň už prepukla?

Ak zbadáte prvé príznaky plesne, nečakajte. Napadnuté časti rastlín odstráňte a spáľte - nikdy ich nedávajte na kompost. Pri väčšom napadnutí neváhajte použiť fungicídy - napríklad tie na báze medi alebo chlórtalonilu.

A ak je už celá rastlina postihnutá? Tvrdá pravda znie - vytrhnúť a zlikvidovať. Inak ohrozíte celú úrodu, aj tú susedovu.

Pre zachránenie úrody pri pestovaní zemiakov vo väčšom meradle býva nutná chemická ochrana.

Postreky opakujte v intervaloch 7-10 dní, pričom každú účinnú látku používajte maximálne dvakrát za sebou. Na tretí a každý ďalší postrek používame už novú látku - iný postrek.

Odpad spáľte alebo zakopte do hlbokej jamy. Nové kmene plesní môžu produkovať spóry, ktoré prezimujú na listoch a môžu opätovne infikovať rastliny v nasledujúcom roku.

Postihnuté listy ihneď odstráňte, čo pomôže spomaliť postup choroby, ale žiaľ problém neodstráni. Zabezpečte, aby listy paradajok pestovaných v skleníku ostali čo najsuchšie.

Vzhľadom na zrážky a vhodné teploty sa rozhodnite pre spôsob účinku fungicídov. Systémové fungicídy, ktoré prenikajú do rastliny a sú šírené cievnym systémom aj do nových prírastkov, majú liečebné účinky, ale ich nevýhodou je vznik rezistencie, čo v praxi znamená, že pri častom používaní strácajú účinok.

Fungicídy a účinné látky

• Autorizované sú účinné látky: cymoxanil+propamocarb.
• Propamocarb-hydrochlorid, ktorý patrí do skupiny karbamátov, je systémovo pôsobiaca účinná látka.
• Cymoxanil (účinná látka patriaca do skupiny kyanoacetamidoxímov) pôsobí kuratívne a lokálne systémovo.
• Fluazinam je zvlášť vhodný na záver ošetrení.
• Fluopicolide+propamocarb je odolný voči dažďu 1 hod. po aplikácii.
• Prípravok obsahuje optimálny pomer oboch účinných látok.
• Systémový fungicíd s účinkom proti pôdnym a listovým chorobám triedy Oomycetes (Pythium spp., Aphanomycetes spp., Phytophthora spp., Bremia spp., Pseudoperonospora spp. a Peronospora spp.), ktoré spôsobujú padanie klíčiacich rastlín, nekrózy koreňov, báz stoniek a choroby nadzemných častí rastlín obsahuje účinné látky propamocarb+fosetyl.
• Listový fungicíd, obsahujúci dve účinné látky s rozdielnym mechanizmom účinku: systémový cymoxanil a zoxamid (narúša delenie patogénnych buniek), pôsobí preventívne a kuratívne.
• Účinná látka cyazofamid po absorpcii rastlinou inhibuje respiráciu mitochondrií húb plesne zemiakovej.
• Ďalší fungicíd má systémový účinok a účinné látky patria do skupiny carboxamidov a anilidov.
• Účinná látka pyraclostrobin patrí do chemickej skupiny strobilurínov QoI a spôsob biochemického účinku spočíva v inhibícii mitochondriálnej respirácie blokovaním prenosu elektrónov, tým dochádza k redukcii tvorby ATP.
• Boscalid je účinná látka zo skupiny anilidov.
• Kvázi systémový prípravok Afrodyta 250 SC povolený do rajčiakov obsahuje účinnú látku azoxystrobin patriacu do chemickej skupiny methoxyakrylátov zo skupiny strobilurínov.
• Lokálne systémové fungicídy sa tiež nešíria v rastline cievnym systémom, ale majú tú vlastnosť, že prenikajú do vnútra rastliny na mieste, kde dopadli, prenikajú translaminárne až na spodnú stranu listu a dokážu zasiahnuť už vyklíčené spóry v rastline.
• Kombinácie cymoxanil+mandipropamid sú v prípravku Carial Flex a difenoconazole+mandipropamid v prípravku Revus Top (aj proti alternáriovej škvrnitosti zemiakov), dimetomorph+fluazinam v Banjo Forte a oxychlorid medi+metalaxyl Armetil C aj do rajčiakov.
• Benthiavalicarb má nový mechanizmus účinku (inhibítor syntézy bunkových stien patogénov), ktorý pôsobí na niekoľkých miestach hubového patogénu.
• Klasické prípravky s oxychloridom medi Kuprikol 50 (aj MB, v rajčiaku aj proti septorióze a černi spotrebovať do 30. 6. 2022), Champion 50 WG (aj MB, aj rajčiak), Kocide 2000 (len rajčiak, aj MB) a len v rajčiakoch povolený Cuproxat SC (aj MB), tiež Flowbrix sú odolné voči zmytiu, metiram Polyram WG (MB).
• Kombinácia hydroxid+oxychlorid medi Coprantol Duo, Airone SC a Badge WG.
• Hydroxid medi v prípravkoch Cuprozin Progress a Funguran Progress pôsobí tiež kontaktne.
• Prípravok Enervin SC obsahuje účinnú látku ametoctradin zo skupiny pyrimidilaminov.
• Gachinko a Leimauy sú fungicídne prípravky s ochranným a kontaktným pôsobením na reguláciu plesne zemiakovej (Phytophthora infestans).

Tabuľka: Prípravky proti plesni zemiakovej

Ak však koncom vegetácie (august/september) panuje horúce a suché počasie, možno intervaly medzi postrekmi skrátiť, resp.

Zemiaky sa podľa aktuálnych podmienok a priebehu počasia obvykle ošetrujú až do obdobia pred zberom, tak aby uplynula ochranná doba prípravku použitého na posledné ošetrenie.

Zabezpečte, aby listy paradajok pestovaných v skleníku ostali čo najsuchšie. Pleseň postupne preniká aj do dužiny plodov, ktoré sa úplne znehodnotia. Keď sa u rastliny rozvinú vysoké hladiny choroby na listoch a stonkách, je pravdepodobné, že mnohé plody budú tiež infikované, aj keď ešte nevykazujú príznaky. Pokus o zber a dozretie zelených plodov z napadnutých rastlín v interiéri môže preto viesť k následnému hnilobe veľkého percenta plodov.

Kvôli potenciálnemu riziku, že patogén produkuje dlhoročné spóry, je najlepšie nepoužívať pôdu alebo kompost zo skleníkových plodín napadnutých plesňou na pestovanie paradajok v nasledujúcom roku. Opätovné použitie pôdy alebo kompostu tiež zvýši riziko vzniku iných chorôb, ktoré môžu napadnúť koreňový alebo cievny systém rastlín.

Parajky umiestniť "dáždnik" z polyetylénu alebo plastovú strechu, aby na ne nepršalo. Tým sa zabráni striekaniu dažďa na listy a zníži sa pravdepodobnosť infekcie.

Paradajky zalievajte ráno, aby rastliny neboli vlhké celú noc.

Pamätajte, že paradajky chutia lepšie, ak rastliny nie sú premočené.

Na pestovanie paradajok vonku si vyberte slnečné, dobre vetrané miesto. vzduchu. vetranie. Zabráňte tomu, aby boli skleníky alebo polytunely príliš vlhké.

Akonáhle pleseň vznikne, zničte napadnuté listy, aby ste znížili pravdepodobnosť ďalšej infekcie. Odpad spáľte alebo zakopte do hlbokej jamy. Nové kmene plesní môžu produkovať spóry, ktoré prezimujú na listoch a môžu opätovne infikovať rastliny v nasledujúcom roku.

Ekologické prostriedky

Ekologické prostriedky na pestujmezdravo.sk sú efektívne a šetrné k životnému prostrediu. Na ochranu rastlín pred plesňami použite kombináciu MycoHelp a zmáčadla Liposam.

• Živé mikroorganizmy: MycoHelp obsahuje rôzne druhy mikroorganizmov ako Bacillus subtilis, Azotobacter, Enterococcus a Enterobacter, ktoré pri kontakte s listami produkujú antimikrobiálne látky.
• Produkty metabolizmu mikroorganizmov: Mikroorganizmy v MycoHelpe produkujú enzýmy a antibiotické látky, ktoré priamo napádajú a ničia plesne.
• Ekologický a šetrný: MycoHelp je ekologický prípravok, ktorý nepoškodzuje pôdu ani iné organizmy.
• Príprava roztoku: Zmiešajte odporúčané množstvo MycoHelp s vodou podľa návodu na použitie.
• Aplikácia: Postrekujte listy rastlín rovnomerne, aby ste zabezpečili pokrytie celého povrchu. Aplikujte vo večerných alebo ranných hodinách, aby ste minimalizovali odparovanie roztoku a maximalizovali účinnosť.

Vedeli ste, že…?

…pleseň zemiakov môže prežiť zimu? Ak v pôde zostane čo i len jedna napadnutá hľuza, patogén v nej dokáže prežiť aj mrazivé mesiace a na jar sa znovu aktivuje. Preto je dôležité na jeseň starostlivo vyzbierať všetky zvyšky rastlín a dôkladne pripraviť pôdu na ďalšiu sezónu.

Na záver: ochráňte to, čo ste zasiali. Zemiaková pleseň je ako nepozvaný hosť, ktorý príde práve vtedy, keď ste na chvíľu prestali dávať pozor. No s dobrou prevenciou, zdravými sadbovými hľuzami a správnou starostlivosťou sa jej dá čeliť. Ak si každoročne dáte tú námahu navyše, výsledkom bude nielen zdravšia úroda, ale aj spokojný kuchár v kuchyni.

tags: #pleseň #zemiaková #príznaky

Populárne príspevky:

• Recept na kuracie stehná v smotanovej omáčke
• Význam tetovania na chrbte
• Ochutnajte pravú taliansku pizzu v reštaurácii Furčianska Záhrada
• Tradičný recept na Hovädzí Stroganov
• Tradičné Francúzske Zemiaky