Ako sa pripraviť na endokrinologické vyšetrenie

Endokrinologické vyšetrenie je súbor lekárskych úkonov vykonávaných v diagnostike porúch hormonálnej regulácie organizmu. Toto vyšetrenie je zamerané na jednotlivé žľazy a koncentrácie hormónov v tele, vyšetruje sa krv, moč atď. Nebojte sa endokrinologického vyšetrenia, je úplne bezbolestné.

Čo je endokrinológia?

Endokrinológia je lekárska špecializácia, ktorá sa zaoberá diagnostikou a liečbou porúch endokrinného systému. Ľudský endokrinný systém pozostáva z množstva žliaz v rôznych častiach tela, ktoré uvoľňujú hormóny na riadenie rôznych funkcií, hormóny vstupujú do krvného obehu a sú transportované do orgánov a tkanív v každej časti tela.

Lekárska špecializácia endokrinológa zahŕňa diagnostické hodnotenie širokej škály symptómov a variácií vrátane dlhodobého zvládania porúch nedostatku alebo nadbytku jedného alebo viacerých hormónov, prípadne problémov spojených s príliš malým alebo príliš veľkým pôsobením hormónu alebo s problémami súvisiacimi s prijímaním hormónov. Endokrinológovia sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí sú vyškolení v informáciách a technikách potrebných na špecifickú diagnostiku a liečbu endokrinných stavov. Endokrinológ sa môže špecializovať na určité oblasti endokrinológie nazývané podšpecializácie, ako napr.

Žľazy, ktoré vyšetruje endokrinológ:

• Hypofýza (podmozgová žľaza): Má nadradenú, koordinačnú funkciu voči ostatným endokrinným žľazám. Je spojená s časťou medzimozgu - hypotalamom a spolu s ním vytvára hypotalamo-hypofýzový komplex.
• Hypotalamus (podlôžko)
• Epifýza (šuškovité teliesko)
• Štítna žľaza: Uložená na prednej strane krku, produkuje hormóny ovplyvňujúce metabolizmus. Porucha funkcie štítnej žľazy môže ovplyvniť vašu hmotnosť, metabolizmus, srdcovú frekvenciu, črevá, náladu, hladinu cholesterolu, kosti, menštruačné cykly žien a ďalšie.
• Prištítne telieska
• Kôra a dreň nadobličiek: Sú malý hormonálne aktívny orgán uložený nad obličkou. Nadobličky sú pre náš život extrémne dôležité, nakoľko vykonávajú množstvo regulačných funkcií od zvládania stresu, spolu s imunitnými bunkami znižujú prejav zápalov a regulujú naše vodné hospodárstvo a krvný tlak.
• Vaječníky (u žien)
• Semenníky (u mužov)
• Pankreas

Endokrinný systém - schéma

Priebeh vyšetrenia

Počas vyšetrenia by lekár mal skontrolovať srdcový rytmus, krvný tlak, stav pokožky, vlasov, zubov, úst a odobrať vzorky krvi a moču. Diagnostikovanie endokrinologickej poruchy je zložité, pretože prejavy niektorých endokrinologických ochorení sú veľmi nenápadné. Počas vyšetrenia sa lekár môže pýtať na príznaky, ktoré sa nezdajú byť príbuzné s vyšetrovaným problémom alebo sa zdajú byť zbytočné.

K základným vyšetrovacím postupom patrí:

1. Anamnéza - ide o rozhovor pacienta a lekára o zdravotných problémoch a životnom štýle pacienta (lekár tiež zisťuje, či sa niektoré ochorenia nevyskytli aj u iných členov rodiny)
2. Fyzikálne vyšetrenie - lekár zmeria tlak, pulz, telesnú teplotu, zváži a odmeria výšku pacienta, potom pohľadom, hmatom, poklepom a posluchom vyšetrí celé jeho telo, všíma si aj zmeny na koži, extrémnu vychudnutosť alebo naopak obezitu s charakteristickou distribúciou telesného tuku
3. Laboratórne vyšetrenia a testy - odber krvi, moču a prípadne slín (stanovenie hladiny hormónov), punkcia - cytologické vyšetrenie napr.
4. Diagnostické grafické a zobrazovacie techniky - endokrinológ môže dať pacienta vyšetriť aj pomocou grafických a zobrazovacích metód, aby videl prípadné zmeny v organizme a na žľazách (napr. ultrazvuk, CT)

Ako sa pripraviť na endokrinologické vyšetrenie?

Na endokrinologické vyšetrenie sa zvyčajne nevyžaduje žiadna špeciálna príprava. Endokrinologické vyšetrenia nepotrebujú zvláštnu prípravu, len v prípade plánovaného odberu krvi treba ísť k lekárovi nalačno. Vopred sa informujte u svojho lekára, či je potrebné dodržiavať nejaké špeciálne pokyny pred vyšetrením, napríklad či máte byť nalačno pred odberom krvi. Pri niektorých odberoch či vyšetreniach je potrebné dodržovať špecifickú diétu či režim, o čom Vás bude lekár alebo sestra dopredu informovať.

Čo si priniesť so sebou?

Na prvé vyšetrenie si prineste kompletnú zdravotnú dokumentáciu, vrátane výmenného lístka od všeobecného lekára s uvedením dôvodu vyšetrenia, súhrnu diagnóz, alergií, užívaných liekov a výsledkov predchádzajúcich vyšetrení, ktoré sa týkajú vášho problému. Základom je mať vždy vyšetrené aspoň TSH. V prípade kontroly na poličku položte iba našu zdravotnú dokumentáciu (správu z posledného vyšetrenia), prípadne s najnovšími výsledkami ďalších vyšetrení.

Praktické rady pred vyšetrením

• Vzhľadom k vyšetreniu v oblasti krku si ešte pred vstupom do ambulancie dajte dole z krku všetky retiazky, náhrdelníky či prívesky.
• Dodržujte dátum a čas vyšetrenia! Pacientov objednávame vždy na konkrétny deň a hodinu s tým, že o danej hodine má byť pacient prítomný v čakárni.

Postup pri príchode do ambulancie

V prípade prvovyšetrenia po príchode do ambulancie položte Vašu kompletnú zdravotnú dokumentáciu aj s navrchu vloženým odporúčaním (tzv. výmenným lístkom) s popísaným dôvodom vyšetrenia a výsledkami ďalších súvisiacich vyšetrení na poličku v čakárni vedľa dverí do pracovne sestry. Ak ste prišli na odber krvi, na poličku nedávajte nič. Pacienti, ktorí idú na odber krvi, sa stavajú do radu a do ambulancie vstupú v poradí, v akom prišli.

Pacienti, ktorí idú na vyšetrenie, sa môžu usadiť v čakárni. Čas si môžu skrátiť pokojným rozhovorom, čítaním, či sa osviežiť kávou, čajom alebo horúcou čokoládou z automatu v čakárni. Sestra pravidelne vychádza do čakárne vyzdvihnúť zdravotnú dokumentáciu a následne podľa objednania a poradia volá pacientov na vyšetrenie. Na odber krvi idú pacienti podľa poradia, v akom prišli.

Podľa zdravotného stavu môže sestra uprednostniť niektorých pacientov, netrápte ju preto otázkami typu: „Prečo on ide už dovnútra, keď ja som tu bol skôr?“, zbytočne ju to len zdržuje pri práci a všetci musia potom o to dlhšie čakať. Snažíme sa o vybavenie všetkých pacientov do hodiny, nakoľko sa však niektoré situácie nedajú dopredu naplánovať, môže sa tento čas predĺžiť, prosíme preto o zhovievavosť. Ide totiž zväčša o odborne náročnejších pacientov, u ktorých vyšetrenie trvá dlhšie ako u väčšiny ostatných pacientov.

Špecifické prípady a vyšetrenia

Pri chorobách štítnej žľazy môže byť jej funkcia zvýšená alebo častejšie znížená. Masový výskyt ochorení štítnej žľazy a ich neliečenie predstavuje veľké zdravotné riziká. Štítna žľaza je endokrinný orgán (orgán s vnútorným vylučovaním) tvorený dvoma lalokmi. Mikroskopicky štítna žľaza pozostáva z tzv. folikulov (drobných uzlíkov), ktoré sú tvorené folikulárnymi bunkami.

V menšom množstve sú súčasťou folikulov tiež parafolikulárne bunky, tzv. C bunky, ktoré produkujú tretí hormón štítnej žľazy - kalcitonín. Výskyt porúch štítnej žľazy je striktne závislý od obsahu jódu v potrave v danej oblasti. Preto sa choroby z nedostatku jódu vyskytujú endemicky v horských oblastiach vzdialených od mora, napr. Andy, Tibet, Nepál a ďalšie. V našich podmienkach je nedostatok jódu mierny, preto je výskyt ťažkých foriem porúch dnes už raritou.

Údaje o vašich rodinných príslušníkoch môžu upozorniť na zvýšené riziko ochorenia, ako aj na výskyt ďalších vznikajúcich na podklade poruchy imunity (celiakia, astma, prítomnosť cukrovky 1. tyreoidálneho stimulačného hormónu - TSH. TSH je hormón predného laloka hypofýzy, podmozgovej žľazy. Normálne hodnoty fT4 sa pohybujú v rozmedzí od 9 po 24 pmol/l, fyziologické hodnoty TSH sú v rozmedzí 0,3 až 4,2 mIU/l. Pri jej poruchách nastávajú zmeny aj v krvnom obraze, napríklad mierna anémia, ak trpíte hypotyreózou.

Súčasťou vyšetrenia pri poruche tvorby hormónov štítnej žľazy by malo byť aj sonografické vyšetrenie - ultrazvuk. Scintigrafia štítnej žľazy je špeciálna zobrazovacia metóda, ktorá sa vykonáva pomocou rádioaktívneho jódu. Jód sa zachytáva v bunkách, ktoré tvoria aktívne hormóny štítnej žľazy. Izotopová scintigrafia umožňuje odlíšiť uzly na základe ich hormonálnej aktivity - studený uzol (hypofunkčný) alebo teplý uzol (hyperfunkčný).

Ak máte narušenú tvorbu hormónov, môže vám byť nasadená substitučná liečba pomocou levotyroxínu. Obvyklá dávka je v rozmedzí od 100 µg do 150 µg ráno pred jedlom. K zmierneniu klinických príznakov pri adekvátnej liečbe dochádza po 3 až 4 týždňoch. Terapia zhubných nádorov pozostáva z odstránenia štítnej žľazy, tzv. tyreoidektómie, a následnej hormonálnej substitučnej liečby.

Ultrazvuk štítnej žľazy

Ultrazvuk štítnej žľazy je neinvazívna diagnostická metóda, ktorá umožňuje posúdiť jej veľkosť, štruktúru a odhaliť novotvary. Pri podozrení na poruchu funkcie štítnej žľazy endokrinológ predpíše ultrazvukové vyšetrenie.

Indikácie na vyšetrenie štítnej žľazy:

• menštruačné poruchy
• diabetes mellitus
• nervozita a časté zmeny nálady
• poruchy spánku
• problémy s pamäťou
• bolesť pri prehĺtaní
• poruchy zraku
• dýchavičnosť a dýchavičnosť
• náhle zvýšenie alebo zníženie hmotnosti
• vypadávanie vlasov
• rýchla únava
• hrudkovitý pocit v hrdle
• plánovanie tehotenstva
• bolesť v oblasti krku.

Štítna žľaza by sa mala po 40. roku života kontrolovať aspoň raz ročne v rámci preventívnej prehliadky. Ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy je indikované aj pri podozrení na nasledujúce ochorenia:

• hypotyreóza - znížená produkcia hormónov
• hypertyreóza - zvýšená produkcia hormónov
• cysta štítnej žľazy
• tyreoiditída - zväčšenie štítnej žľazy
• koloidný uzol a struma.

Ak sa pri ultrazvukovom vyšetrení zistia príznaky zhubnej uzliny štítnej žľazy, lekár vám predpíše ďalšie vyšetrenia (biopsia, CT) a laboratórne testy. Je dôležité odhaliť rakovinu štítnej žľazy vo včasnom štádiu, aby sa zvýšili šance na liečbu.

Ako sa pripraviť na ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy?

Pred vyšetrením je potrebné obnažiť si krk a odstrániť všetky šperky. Pred ultrazvukom štítnej žľazy môžete jesť a piť. U niektorých ľudí môže tlak sondy na krk počas vyšetrenia spôsobiť dávivý reflex, v takom prípade je lepšie vykonať ultrazvuk štítnej žľazy nalačno. Pred ultrazvukovým vyšetrením štítnej žľazy nevykonávajte náročnú fyzickú aktivitu ani nepite alkohol. Odporúča sa tiež pred vyšetrením vyhýbať sa stresovým situáciám. Pred vyšetrením musíte lekárovi oznámiť či užívate nejaké lieky. V niektorých prípadoch musí byť potrebné prerušiť užívanie liekov, ktoré môžu ovplyvniť výsledky vyšetrenia. Ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy sa môže vykonať v ktorýkoľvek deň menštruačného cyklu, ale počas menštruácie môže byť štítna žľaza u žien zväčšená, čo skreslí výsledky.

Ako často môžem absolvovať ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy?

Ultrazvuk štítnej žľazy je bezpečná a bezbolestná diagnostická metóda, ktorú možno vykonať toľkokrát, koľkokrát to endokrinológ považuje za potrebné.

Endokrinológovia odporúčajú ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy v nasledujúcich intervaloch:

• pri chronických endokrinných ochoreniach - raz za štyri až päť mesiacov;
• do 40 rokov - raz za päť rokov;
• po 40. roku života - raz ročne;
• ľudia žijúci v environmentálne nevhodných regiónoch a pracujúci v škodlivých odvetviach - raz za šesť mesiacov.

Ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy sa môže vykonávať každý mesiac na monitorovanie účinnosti liečby endokrinných porúch. Pri plánovaní tehotenstva by ste mali absolvovať aj vyšetrenie štítnej žľazy, aby ste zistili možné komplikácie počas počatia a donosenia dieťaťa.

Ako sa vykonáva ultrazvuk štítnej žľazy?

Ultrazvuk štítnej žľazy sa vykonáva v polohe na chrbte, s vankúšom alebo malým vankúšikom pod hlavou. Pacient si odhalí krk a na jeho prednú plochu sa nanesie gél, ktorý zlepšuje vodivosť ultrazvukových vĺn. Lekár vedie snímač pod rôznymi uhlami a zobrazuje obraz orgánu na obrazovke. Vyšetrenie trvá približne 15 minút a nespôsobuje nepríjemné pocity ani bolesť. Po skončení vyšetrenia vám lekár vydá záznam z ultrazvukového vyšetrenia štítnej žľazy.

Čo ukáže ultrazvuk štítnej žľazy?

Ultrazvukové vyšetrenie štítnej žľazy môže interpretovať endokrinológ alebo sonológ. Ultrazvuk štítnej žľazy zobrazuje:

• veľkosť, štruktúru, objem orgánu;
• pomer pravého a ľavého laloku štítnej žľazy;
• stav lymfatických uzlín;
• echogenita štítnej žľazy;
• anatomické vlastnosti šiji;
• prítomnosť hypoechogénnych a koloidných uzlín štítnej žľazy, cýst;
• homogenitu tkanív;
• veľkosť prištítnych teliesok.

Zmenšujúca sa štítna žľaza môže vykazovať zníženú produkciu hormónov, zatiaľ čo zväčšenie orgánu sa môže vzniknúť v dôsledku endemickej strumy. Príznaky rakoviny štítnej žľazy odhalí aj ultrazvuk. Ultrazvuk zobrazuje zdravú štítnu žľazu ako homogénnu echoštruktúru, s hladkými kontúrami. Veľkosť orgánu závisí od veku a hmotnosti.

tags: #ako #sa #pripraviť #na #vyšetrenie #endokrinológie

Populárne príspevky:

• Celá kapusta pre plnené kapustné listy
• Cenový šok: Ružomberok a pizza
• Dokonalé mrazené lokše
• Zdravé maškrtenie: celozrnné muffiny s makom
• Rýchly recept na krémovú kukuričnú polievku