Korenie Rastúce na Stromoch: Druhy a Využitie

Stromy tvoria nielen významné krajinné prvky, ale sú aj dôležité lesné dreviny. Niektoré liečivé stromy sú chránené a zber je takisto zakázaný v chránených lokalitách. Tak ako napokon aj pri iných liečivých rastlinách k ich využívaniu treba istú mieru odbornosti. Pri zbere liečivých častí treba dať však pozor, aby sme ich prílišným využívaním nepoškodili.

Ponorte sa hlbšie do sveta liečivých rastlín Dr. fytoterapeutickým receptom, registrom a ďalším špeciálnym edíciám. Teraz sa odborníkom na liečivé rastliny môže stať každý z nás. Ponorte sa hlbšie do sveta liečivých rastlín Dr. 320 liečivých rastlín so základnými informáciami a fotografiami. Vyskúšajte si ako funguje náš Atlas na plnom prístupe k 4 vybraným liečivým rastlinám a 4 špeciálnym edíciám.

Lieska obyčajná (Corylus avellana)

Lieska obyčajná je jednodomý viackmenný ker až stromček. Dorastá do výšky 5 - 7 m, je krajinotvorná a hospodársky užitočná drevina. Lieska patrí medzi najvčasnejšie kvitnúce dreviny. Kvitne ešte pred vyrastením listov (podľa lokality a počasia február - marec). U nás rastie vo svetlých listnatých hájoch, v krovinách, na okraji lesov na výslnných miestach. V teplejších oblastiach štátu je dosť hojná.

Lieska je spontánne rozšírená po celej Európe a v poľadovej dobe bola jednou z dominantných drevín v porastoch borovicových lesov. V parkoch sa u nás niekedy pestujú príbuzné druhy: lieska americká (líska americká - C. americana Marsh.) pôvodná v Severnej Amerike, ktorej oriešky majú hlboko rozstrapkaný, žliazkatý, dlhý a tesný obal, potom lieska najväčšia (l. veliká - C. V našich parkoch je veľmi častá aj lieska turecká (C.

Lipa (Tilia)

Lipu veľkolistú, mohutný, majestátny košatý strom aj 30 m vysoký, netreba azda podrobnejšie opisovať. Listy má srdcovité, na rube s krátkymi chlpmi a na uhloch žilnatiny bieložlté chumáčovité páperie. Dôležitý znak je, že na žltozelenom kožovitom listeni sú kvety v dvoj- až päťkvetej vidlici; kvitnú v júni - júli.

Najbližšou príbuznou, takmer dvojčaťom lipy veľkolistej je lipa malolistá (lípa malolistá - T. cordata Mill., syn.L. parvifolia Ehrh.) s čepeľami listov nesúmerne okrúhlo srdcovitými i trojuholníkovitými. Listy má na rube holé, len na uhloch žilnatiny hrdzavožlté chumáčovité páperie. Visiaci vrcholík má päť až sedem (i desať) kvetov; kvitne v máji až júli.

Lipa obyčajná (lípa obecná - T. x vulgaris Hayne), kríženec oboch druhov vzniká dodnes všade, kde sú rodičovské druhy, šíri sa samostatne v listnatých lesoch, často sa aj vysadzuje a šíri z parkov do voľnej prírody. Niektoré liekopisy povoľujú aj kvety lipy zelenkastej (l. zelená - T. euchlora C.Koch) neznámeho pôvodu, azda hybrid, podobnej predchádzajúcemu druhu, u nás azda len na južnom a juhovýchodnom Slovensku, nie však lipu striebristú (l. stříbrná - T. tomentosa Moench), ktorá má listy na rube bielo plstnaté, pôvodná je len vo východnom Stredozemí, u nás sa vysadzuje iba v parkoch, odkiaľ zriedka uniká do voľnej prírody, ako tzv. „strieborná lipa“ a americkú (T. americana L. seu T.

Lipa veľkolistá rastie roztrúsene v teplejších oblastiach, v sutinových lesoch horského pásma, často vysadzovaná. Voľne v prírode rastie lipa malolistá zriedkavo - v listnatých lesoch, lužných lesoch a v lesoch horského stupňa, ale často sa vysadzuje do alejí a parkov. Lipa obyčajná sa šíri samostatne v listnatých lesoch, často sa aj vysadzuje a šíri z parkov do voľnej prírody.

Dub (Quercus)

Dub letný je notoricky známy strom. Listy prvého majú bázu viac-menej srdcovitú a krátke stopky, druhého listy majú klinovito zbiehavú bázu a dlhé stopky. Dubienky, oficinálne ako dubienka, hálka - Galla (ČL 97, SL 1 neuvádza) - tzv. tvrdé patologické novotvary, sa vytvárajú na konároch duba hálkového - (Q.

Dub letný spolu s dubom zimným (dub zimní - drnák - Quercus petraea (Mattusch.) Liebl.,syn. Dub letný spolu s dubom zimným sú hlavné druhy našich i európskych opadavých lesov, ktorých areály sa na väčšine nášho územia prekrývajú. Dub letný je však skôr nížinný strom, len zriedka vystupuje do nadmorskej výšky nad 1000 m, zatiaľ čo d.

Breza previsnutá (Betula pendula)

Česky: Bříza bělokorá, Bříza bradavičnatá, Anglicky: Birk, Latinsky: Betula pubescens, Betula verrucosa Ehrh., Francúzsky: Boulleau, Nemecky: Hänge-u. Breza previsnutá je bežne známy elegantný štíhly strom so striebristou kôrou a jednoduchými, dvojito pílkovitými listami, ktoré po daždi pekne voňajú, dorastajúci do výšky 6 - 8 m (aj 20 - 30 m), s rozpätím koruny 2,5 - 3 m. Skoro na jar vytvára samčie a samičie kvety - jahňady.

Breza rastie na rašeliniskových lúkach a v horskom stupni (1000 - 1500 m). Uchytáva sa za takmer nemožných podmienok; vo vlhku, v suchu, teplých i chladných polohách, dokonca na múroch, v odkvapových žľaboch a i.

Hloh obyčajný (Crataegus monogyna)

Hloh obyčajný je tŕnitý ker alebo strom vysoký až 12 m, s listami v obryse vajcovitými, ktoré sú na báze klinovité, troj až päťlaločné alebo celistvé, kvety s 2 - 3 čnelkami tvoria priamy chocholíkový mnohoramenný vrcholík a majú výrazný, nie veľmi príjemný pach spôsobený trimetylamínom; plody sa zjavujú koncom leta - sú jedlé, nie veľmi chutné červené kôstkovičky - malvice. Hloh kališný (Crataegus calycina Peterm. (syn.: Crataegus monogyna Jacq.), ktorého kvety majú jednu čnelku a listy sú laločnaté, hlboko zastrihávané.

Hloh krivokališný (hloh křivokališní - Crataegus curvisepala Lindm., syn.: Crataegus calycina Peterm. subsp. Hloh obyčajný je u nás hojný v listnatých i zmiešaných lesoch, v krovinách pri cestách, na rumoviskách, v kamenitých stržiach i roklinách, obľubuje vápnitú pôdu. Hloh kališný je u nás hojný na podobných stanovištiach ako hloh obyčajný. Jemu podobný hloh krivokališný (hloh křivokališní - Crataegus curvisepala Lindm., syn.: Crataegus calycina Peterm. subsp.

Vŕba biela (Salix alba)

Vŕba biela je opadavý, dvojdomý, až 200 cm vysoký strom, zriedkavo ker. Malé konáre na obvode koruny mierne prevísajú. Kôra mladých konárov je plstnatá, žltkastá, neskôr hnedne. Listy sú dlho kopijovité, popolavosivé, na rube bielo plstnaté. Nenápadné zelenkavé kvety sa objavujú pri pučaní listov v apríli - máji.

Fytoterapeuticky sú okrem vŕby bielej využívané najmä vŕba purpurová (Salix purpurea L.), vŕba lykovcová (Salix daphnoides Vill.) a vŕba krehká (Salix fragilis L.), vŕbovité (Salicaceae), ktoré sú aj u nás dosť hojné, okrem vŕby lykovcovej, ktorá má modro oinovatené konáriky a na Slovensku je iba v Beskydách, Bielych Karpatoch, Kysuckej vrchovine, na východ po Tatry a Pieniny.

U nás je vŕba hojná, rastie v pobrežných krovinách, lužných lesoch, na vlhkých, zaplavovaných pôdach, výživných, neutrálnych, kamenitých, piesočnatých alebo hlinitých. U nás rastie asi 200 druhov vŕb. Údaje z nižších polôh sú mylné - sú to iba vysadené rastliny, ako napr.

Jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia)

Jarabina vtáčia je strom vysoký aj 15 - 20 m priamo rastúci, s mladými plstnatými konármi, neskoršie lysavejúcimi, so striedavými nepárno perovito zloženými lístkami, všetky sú po obvode zúbkaté (sladkoplodé jarabiny majú lístky zúbkaté len v hornej tretine). Drobné kvety vytvárajú metlinu chocholíkov (v nižších polohách v máji, v horách neskoršie), z oplodnených (včelám poskytujú nektár a peľ; med je červenožltý, silne aromatický a po vykryštalizovaní hrubo zrnitý) sa vyvíjajú oranžovočervené malvice, ktoré dozrievajú v auguste - septembri.

Jej areál výskytu zasahuje aj Slovensko (Považský Inovec, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Juhoslovenská kotlina, Burda, Vihorlat a i.) - svetlé lesy, najmä dubiny a hrabiny. V teplejších oblastiach je často v sadoch a záhradách ako ovocný strom. Areál jarabiny zasahuje až hlboko do Sibíri. Miestami sa aj naturalizovala - napr.

Jarabina vtáčia je typická európska veľmi prispôsobivá krajinotvorná drevina (prejavuje sa to jej prítomnosťou v rozličných biotopoch a ekosystémoch od nížinných lužných lesov - jelšín, po vysokohorské formácie). Rastie na suchých, teplých stráňach, na skalách, aj na vlhkých rašeliniskách v súvislých zapojených porastoch i v otvorených rúbaniskových spoločenstvách. Zo Stredomoria a z juhovýchodnej Európy pochádza príbuzná jarabina oskorušová - oskoruša (oskeruše domácí - S. domestica L.), s guľovito hruštičkovitými žltočervenými cukornatými malvičkami, ktoré sa používajú na prípravu marmelád a muštov.

Orech kráľovský (Juglans regia)

Orech kráľovský je strom s priebežnou alebo vidlicovitou korunou, vysoký 10 až 30 m, historická hospodárska drevina. Borku má sivú, rozbrázdená, listy aromatické, tmavozelené, tuhé, jediný z orechov, ktorý má nepárno perovito zložené listy s celistvookrajovými lístkami v 2 - 4 jarmách, lístky vajcovité, končisté, samčie jahňady 5 - 15 x 1 cm. Kvitne v apríli - máji. Opeľuje sa vetrom.

Zo sediacich samičích dvojpočetných kvetov sa vyvíja guľatá kôstkovica, priemer 4 - 5 cm, zelená, holá, kôstka končistá. Pôvodný v juhovýchodnej Európe, u nás odpradávna pestovaný pre plody a drevo. Var regia - škrupina kôstky je tenká, ľahko sa roztvárajúca. Var. Dnes nájsť „divé“ orechy kráľovské je takmer nemožné, je však pravdepodobné, že rastú doposiaľ v Grécku, v Malej Ázii, Iráne, Afganistane a podľa niektorých odborníkov dokonca v povodí Tisy v Maďarsku.

Ivan Hričovský: KEDY A AKO REŽEME ORECH KRÁĽOVSKÝ?

Ďalšie stromy a kry s potenciálom pre korenie a využitie

  • Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) - Listy má päťpočetné až sedempočetné, dlaňovito zložené, na dlhej stopke (až 27 cm). Vzpriamené kužeľovité strapce bielych kvetov sú až 90-kvetové a rozkvitajú zdola nahor v priebehu mája.
  • Slivka trnková (Prunus spinosa) - Slivka trnková (Trnka) je drevina - ker vysoký 1 až (5) m, takmer všetky konáre má premené na tŕne. Hojná je na okraji lesov, v krovinách, obľubuje kamenisté plytké pôdy a expanzívne sa šíri na miesta opustené agrikultúrou.

Tipy pre pestovanie pod stromami

Plochy pod stromami patria v záhradách k najproblematickejším miestam, pretože nie všetkému sa tu darí. Väčšina najkrajších kvitnúcich okrasných rastlín, ale aj tých úžitkových totiž na svoje prosperovanie potrebuje dostatok svetla, inak málo kvitnú, takmer neplodia, sú redšie olistené a veľmi často ich ohrozujú choroby a škodce. Dôvodov, prečo sa mnohým rastlinám pod stromami nedarí, je niekoľko. Najčastejšou príčinou je chýbajúce svetlo. Čo je bežné pri stromoch, ktoré majú husto olistené koruny. Ďalšou prekážkou sú husto rozvetvené podpovrchové korene stromov, ktoré z pôdy intenzívne čerpajú všetku vodu a živiny.

  1. Pod stromami sa bude dariť tieňomilným rastlinám. Nájdete ich medzi trvalkami, okrasnými trávami, papraďorastmi, cibuľovinami, hľuznatými rastlinami aj drevinami. Často ide o nenáročné a rýchlo sa rozrastajúce druhy, ktoré v ideálnych podmienkach zakrátko vytvoria súvislú pokrývku pôdy.
  2. V žiadnej výsadbe pod stromami by nemali hýbať funkie (Hosta). Sortiment týchto trvaliek je mimoriadne rozsiahly, zahŕňa veľa pekných druhov a kultivarov. Funkie sú atraktívne vďaka listom, ktoré bývajú sýto sfarbené, často viacfarebné a príjemné aj na dotyk. Mnohé však prekvapia aj bohatým kvitnutím.
  3. K menej známym, ale vďačným trvalkám patrí liropa (Liriope muscari). Bezproblémovo rastie aj pod stromami, vytvára súvislé porasty trávovitých vždyzelených listov. Listy niektorých kultivarov sú dokonca panašované. Koncom leta a začiatkom jesene sa v poraste objavujú nádherné fialové súkvetia.
  4. Keď chcete docieliť súvislejšiu zelenú pokrývku, ktorá nestratí na kráse ani počas zimy, a zároveň túžite po kvetoch, zvoľte tradičnú a osvedčenú zimozeleň (Vinca minor). Je to nízka a rýchlo sa rozrastajúca rastlina.
  5. Niektoré stromy korenia plytkejšie - rastlinám sa pri nich darí horšie, iné hlbšie, pri nich rastliny, naopak, prosperujú. Platí, že keď výsadbu zrealizujete skoro na jeseň, keď už stromy nečerpajú z pôdy toľko vlahy a živín, môžete docieliť krásny porast pod plytko aj hlboko koreniacimi stromami.
  6. Rodgerzie, rôzne druhy papraďorastov a funkií. Tieto trvalky síce až tak nepútajú nápadnými kvetmi, zato však vystavujú na obdiv väčšie a prekrásne listy. V ideálnych podmienkach, teda aj pod stromami, sa rýchlo rozrastú a vytvoria súvislejší hustý porast.
  7. Hortenzie patria v poslednom čase k obľúbeným a často pestovaným okrasným rastlinám. Pestovať sa dá viacero druhov a množstvo kultivarov. Týmto drevinám sa bude výborne dariť aj pod hlbšie koreniacimi stromami, potrebujú však kyslejšiu a vlhkú pôdu.
  8. Nedostatok svetla nemusí byť prekážkou bohatého kvitnutia. Platí to napríklad pre mnohé druhy pakostov, konkrétne pre pakost vznešený (Geranium × magnificum) alebo romanticky pôsobiacu alchemilku (Alchemilla mollis). Navzájom sa navyše dobre znášajú.

Záver

tags: #korenie #rastúce #na #stromoch #druhy

Populárne príspevky: