Ovocie Pestované na Slovensku v Minulosti a Dnes

Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. V tomto článku vám ukážeme, že pestovanie exotického ovocia nemusí byť len snom. Poradíme vám, ktoré druhy exotického ovocia môžete pestovať, aké podmienky im vyhovujú a ako sa postarať o ich úspešný rast.

Ovocie zohralo v histórii ľudstva významnú úlohu, považovalo sa nielen za pochúťku, ale aj za medicínu. Na území Slovenska sa pestovali a konzumovali rôzne druhy ovocia už v praveku, o čom svedčia paleobotanické nálezy semien a archeologické nálezy náradia. V súčasnosti je bežné, že si na Vianoce kúpime mango, kokosový orech alebo papáju. Plodiny z exotických krajín sa k nám začali vo veľkom dovážať najmä po páde totality.

Počiatky ovocinárstva na Slovensku

Archeologické nálezy dokazujú, že jablone, hrušky, slivky a broskyne sa na našom území pestovali už 4 - 5 tisíc rokov pred n. l. Z doby laténskej pochádzajú napríklad nálezy hrušiek v Šárovciach a kôstok broskýň v Palárikove. Na rozvoj ovocinárstva a pestovanie viniča hroznorodého na juhozápadnom Slovensku mali vplyv vpády rímskych légií v 1. až 4. storočí.

Počas stredoveku sa v záhradách a sadoch cielene pestovali niektoré druhy ovocia, najmä jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, moruše, orechy a gaštany. Nové druhy a odrody ovocných stromov sa zavádzali na vidieku vďaka kláštorom, kde sa pokusne pestovali, ale i vďaka nemeckým kolonistom, neskôr prostredníctvom Turkov v období tureckej expanzie.

V období feudalizmu mali na niektorých panstvách poddaní povinnosť oberať a sušiť ovocie z panských záhrad. Pomerne veľký význam mal zber planého a divorastúceho ovocia (plané jablká a hrušky - plánka, čerešňa - vtáčnica, višňa - cigánska, maliny, jahody, drienky, lieskovce). Tieto plané stromy sa po presadení do sadov a záhrad cieľavedome ošetrovali, štepili, a tým sa rozširoval sortiment domácich odrôd.

S ovocím a ovocnými produktmi sa pomerne skoro začalo obchodovať a stali sa dôležitým obchodným i exportným artiklom. Obchodovalo sa najmä so slivkami a produktmi z nich (od 15. storočia sa sušené slivky vyvážali do Čiech, Poľska; v 18. storočí sa plavili po Dunaji na Dolnú zem, od začiatku 19. storočia sa pálenka najmä zo sliviek prevážala na pltiach z Považia do Budapešti a pod.). Počas kapitalizmu sa vyvinuli nové formy a spôsoby obchodovania s ovocím, a to cez podomových obchodníkov, priekupníkov, do veľkoobchodov a konzervární. Na skvalitňovanie pestovania ovocia vplývalo osvetové pôsobenie odborných škôl, ovocinárskych spolkov, ktoré zakladali šľachtiteľské a pestovateľské škôlky.

Ovocie tvorilo dôležitú súčasť výživy človeka, dopĺňalo a obohacovalo každodennú stravu i sviatočné a obradové jedlá. Menej kvalitné a opadané ovocie sa dávalo skrmovať dobytku a ošípaným. Ovocie sa vo vegetačnom období konzumovalo v surovom stave, do zásoby sa konzervovalo viacerými spôsobmi.

Konzervovanie ovocia v minulosti:

• Sušením: Na peci alebo v špeciálnych sušiarňach sa sušilo celé ovocie alebo narezané na kúsky, tzv. štiepky. Sušené ovocie sa pridávalo do koláčov, plniek, používalo sa na prípravu polievok (slivky, jablká) či osviežujúcich nápojov (hrušky, slivky, jablká, čerešne).
• Varením: Sa upravovalo na lekvár, kompóty alebo ovocné šťavy (mušty).
• Destilovaním: Sa z ovocia stávala pálenka.

Sušené a drvené ovocie sa používalo ako náhrada cukru či ako posýpka na koláče a cestoviny. Ovocie sa konzumovalo počas pôstu, pri niektorých prácach (pradenie, poľné práce, práce vo vinici). Bolo súčasťou obradových jedál i slávnostných hostín. V ľudovom liečení sa používalo v rôznych formách ako racionálny liečebný prostriedok (odvary, sušené, oleje z kôstok).

Ovocinárstvo v rôznych regiónoch Slovenska

Okolie Trenčína a Prievidze:

Ovocinárstvo okolia Trenčína a Prievidze má dlhodobú tradíciu. Napríklad v obci Trenčianska Turná doteraz najstaršia známa zmienka o tejto činnosti pochádza zo začiatku 17. storočia. V urbári z roku 1608 sa spomína: „…5 ovocných a iných záhrad…“. Ďalšie zmienky o ovocných záhradách , sušení ovocia, sušiarni ovocia, „ščepniciach“, či o založení novej ovocnej záhrady pochádzajú z rokov 1767, 1770, 1781, 1782, 1816, atď.

Horná Nitra:

Ovocinárstvo na Hornej Nitre má rovnako bohatú tradíciu. Prvé zmienky o pestovaní ovocia v tejto oblasti s priaznivými pôdnymi a klimatickými podmienkami sú zo 17. storočia. K najväčšiemu rozkvetu ovocinárstva na našom území došlo podľa V. Chaloupeckého až v 16. a 17.

Kysuce:

Stravovanie na Kysuciach v minulosti je úzko spájané s pestovaním a konzumovaním zemiakov. Ich produkcia sa pre tieto oblasti stala charakteristickou. A skutočne, zemiaky boli od 19. storočia jednou z najzákladnejších potravín, ktoré sa dali v tejto oblasti dopestovať a práve vďaka nim populačná krivka tohto regiónu stúpala. Je však nie veľmi známym faktom, že do počiatku 19. storočia tvorili zemiaky na Kysuciach len nepatrnú časť z celkovej produkcie potravín. Pritom tu boli známe už približne od 17. storočia, avšak pôvodné archaickejšie spôsoby obhospodarovania pôdy ich plošnú permanentnú produkciu neumožňovali. Veľmi totiž vyťažovali pôdu a až zavádzanie pestovania krmovín v druhej polovici 18. storočia umožnilo ich širšie pestovanie.

Okrem zemiakov sa na Kysuciach pestovali aj obilniny ako pšenica, raž, jačmeň a ovos. Popri nich sa ešte i v tom období na Kysuciach pestovali niektoré archaické obilniny ako tenkeľ, proso a tatarka (pohánka). Veľmi významné postavenie v tejto oblasti malo i pestovanie kapusty. Tá tvorila tiež jednu zo základných zložiek miestnej potravy. Podobne ako dnes sa nakladala do sudov so soľou, čím sa zabezpečila jej dlhšia trvácnosť. Zo zeleniny boli na Kysuciach pomerne rozšírené i mrkva, petržlen, cesnak a cibuľa, pričom vo vyššie položených oblastiach prevažovali hlavne mrkva a cibuľa. Zo strukovín sa pestoval hlavne hrach a menej šošovica.

Čelní predstavitelia Novej Bystrice v roku 1770 popísali niektoré dôležité prvky miestneho hospodárstva: „Zeme máme vrchovate pod jarne siatie súce, ktoré orieme s dvojzáprahom. Lúky máme, ktoré kosíme len raz, seno sa však na nich dorobí dobre a užitočné. Máme blízko Kysucké Nové Mesto, kde všetko môžeme predať. Pašu máme pre všetok dobytok dostatočnú a užitočnú. Vody máme pre napájanie dobytka dostatok. Drevo máme na vykúrenie z našich hôr, na stavanie ale koľko nám dá panstvo. Ako kapustné záhrady, tak aj ovocné sady máme. Fabriku máme blízko, kde si zarábať môžeme. Máme vodu, po ktorej plte splavujeme a obchod s drevom prevádzame.

Ovocinárske spolky a školstvo

Do roku 1918 na Slovensku vzniklo 281 poľnohospodárskych spolkov s ovocinárskou výrobou a 9 družstevných páleníc pre spracovanie ovocia na destiláty. Prvé družstevné pálenice vznikli v Bánovciach nad Bebravou, Dolnom Dubovom, Hontianskych Nemciach, Ilave, Nitrianskom Rudne, Sedličnej, Skale, Starej Lehote a Zlatých Moravciach.

Veľký podiel na rozvoji ovocinárstva na Slovensku po prvej svetovej vojne mali aj štátne ovocinárske škôlky v Devínskej Novej Vsi a Prievidzi. Vtedajší ovocinárski inštruktori František Hejl, správca Štátnej ovocinárskej škôlky v Trenčíne, a Čenek Zuna, správca ovocinárskej škôlky v Prievidzi majú svoju zásluhu aj na založení Slovenskej ovocinárskej spoločnosti. 2.apríla 1922 zvolali do Bratislavy prvé valné zhromaždenie Slovenskej ovocinárskej spoločnosti.

V rámci osvetovej činnosti Slovenská ovocinárska spoločnosť usporiadala v dvadsiatych rokoch celý rad výstav ovocia, prednášok a školení. Sľubný rozvoj ovocinárstva prerušili silné mrazy v januári a februári 1929, kedy mráz miestami dosiahol až -42 oC. V tridsiatych rokoch sa na obnove sortimentovej skladby v ovocinárstve a pri skvalitnení produkcie ovocia významne podieľala Štátna ovocinárska škôlka v Prievidzi.

Ovocinárstvo za Slovenského štátu a po druhej svetovej vojne

Ovocinárstvo za Slovenského štátu malo prevažne samozásobiteľský charakter. Prebytky ovocia z najprodukčnejších ovocinárskych oblastí Malých a Bielych Karpát, Hornej Nitry, Hontu a Sabinovska sa spracovávali v konzervárňach, muštárňach, sušiarňach a páleniciach. Časť prebytkov sa odvážala do menej produkčných oblastí.

Rozvoj ovocinárstva v rokoch 1945 - 1960 si vyžiadal aj rozvíjanie vedy, výskumu a školstva. V roku 1949 zo Štátnej ovocinárskej škôlky v Prievidzi vznikla Výskumná a šľachtiteľská stanica ovocinárska. V roku 1959 získala VŠSO v katastri obce Bojnice ďalších 212 ha pôdy. Okrem tejto škôlky existovali v západoslovenskom regióne škôlky na Myjave, v Borovciach, Senci a Trenčíne.

Od roku 1965 sa začali zakladať moderné intenzívne sady, predovšetkým na rovinách alebo mierne svahovitých pozemkoch, prevažne na piesočnatých pôdach, najmä na Záhorí a v okresoch Dunajská Streda, Nové Zámky a Komárno a tiež na vyhovujúcich stanovištiach v okresoch Prievidza, Košice, Trebišov, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Topoľčany a Nitra. V marci 1968 vznikol družstevný podnik pre výrobu, odbyt a spracovanie ovocia v Prievidzi, ktorý založilo 7 JRD, 2 ŠM, ŠS Bojnice a Konzerváreň Prievidza.

Staré odrody jabĺk na Slovensku

V minulosti sa na Slovensku pestovalo asi 300 odrôd jabloní. Dnes sú mnohé z nich už ústupe, prípadne úplne vymizli pre uprednostňovanie nových odrôd. Mnohé odrody pestované v minulosti na našom území boli dovezené z iných krajín, často zo západnej Európy. Dovezené staré odrody považujeme dnes za „naše“ hlavne preto, že sa na území Slovenska pestovali dlhodobo. Niektoré sú dokonca známe aj dnes.

Medzi staré odrody jabĺk, ktoré sa pestovali na Slovensku, patria napríklad:

• Ananásová Reneta: Ide o veľmi starú stolovú odrodu, ktorá pochádza najskôr z Holandska. Vyznačuje sa pravidelnou a vysokou plodnosťou, rast je slabý a vyžaduje si omladzovanie. Stromy sú odolné voči múčnatke, no citlivé na chrastavitosť. Vyžadujú si teplejšie stanoviská orientované na juh. Ananásová Reneta je vhodná aj do menších záhrad. Má stredne veľké, žltozelené až zlatožlté jablká s výraznou arómou po ananáse. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu. Zvyknú sa zbierať od polovice októbra, hoci dozrejú v decembri.
• Citronové zimné: Ide o starú odrodu zrejme zo západnej Európy, i keď presná krajina pôvodu sa v rôznych zdrojoch líši. Zmienky o nej pochádzajú už spred prvej tretiny 17. storočia. Kedysi šlo o bežný strom v záhradách na vidieku. Jabloň je odolná voči mrazom aj chorobám, čiže sa hodí aj na pestovanie do vyšších polôh. Plody sú kužeľovité až okrúhle, majú zelenú až svetložltú šupku a kyslastou chuťou pripomínajú citróny. Zbierajú sa od polovice októbra a skladované vydržia až do apríla.
• Coxova reneta: Pochádza z Anglicka, kde bola vyšľachtená v 19. storočí. Momentálne je opäť na vzostupe pre svoju charakteristickú chuť. Strom je však náročnejší na pestovanie, lebo je náchylný na viaceré choroby vrátane múčnatky, moniliózy aj rakoviny. Má malé až stredne veľké guľaté plody s kyslosladkou chuťou a výraznou arómou. Zbierajú sa v septembri, hoci sú zrelé až v novembri. Pri dobrom skladovaní vám vydržia do februára.
• Jadernička moravská: Stará odroda, ktorá sa tešila obľube najmä na Morave, sa pestovala aj na Slovensku a rozširovala sa ešte pred polovicou 18. storočia. Je odolná voči mrazu a stromy sa dožívajú vysokého veku. Vyžadujú teplé a slnečné stanovište, ideálne orientované na juh. Plody sú menšieho vzrastu so žltou šupkou a dužina je mierne korenistá so sladkokyslou chuťou. Jadernička alebo tiež vínne jablko sa hodí na výrobu muštov.
• Jonathan: Americká odroda objavená v roku 1826, ktorá bola populárna nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Napriek ústupu sa dodnes vyskytuje v starých záhradách a sadoch. Má plody menšej až strednej veľkosti so sýtou červenožltou šupkou a typickou sladkokyslou chuťou. Jablká sú mierne hranaté a tupo kužeľovité. Zbierajú sa od polovice októbra a zrejú v novembri.
• Malinové hornokrajské: Pôvod odrody siaha pravdepodobne do Holandska. V minulosti sa pestovala najmä v horských častiach Slovenska. Má stredne veľké tmavočervené jablká s bielou dužinou. Ich chuť je sladká a pripomína maliny. Plody spoznáte aj podľa mierne hrdzavých stôp na šupke. Zbierajú sa na konci septembra a vydržia do januára.
• Ontario: Názov prezrádza pôvod až z Kanady, kde kultivar vyšľachtili v roku 1820. Ontario je zimný druh jabloní, ktorým sa darí v úrodných pôdach. Má veľké šťavnaté plody s nažltlou dužinou a kyslastou chuťou, vhodné aj pre diabetikov. Zbierajú sa na konci októbra a vydržia až do mája.
• Panenské české: Tradičná česká odroda, ktorá kedysi patrila k najrozšírenejším druhom vo vidieckych sadoch. Pestovala sa minimálne od 19. storočia a obľúbená bola najmä pre svoje tmavočervené plody so sladkokyslou chuťou. Tie sa potom využívali na výrobu muštov, vína a destilátov. Plody podobného vzhľadu má aj Jonathan či Strýmka.
• Parménska zlatá zimná (King of the Pippins): Ide o veľmi starú odrodu, ktorá vznikla pravdepodobne začiatkom 16. storočia, teda ešte v stredoveku. Pestovala sa aj na Slovensku a ešte stále ju môžete nájsť v niektorých sadoch či záhradách. Majú žltozelené plody s červeno-oranžovou pásikavou kresbou. Jablká obsahujú žltú dužinu s korenistou sladkokyslou chuťou. Zbierajú sa v septembri, konzumne zrelé sú v novembri.
• Strýmka: Neskorá zimná odroda s pôvodom v Nemecku - Porýní, ktorá sa rozšírila koncom 18. storočia. Je nenáročná, odolná voči múčnatke aj iným chorobám. Pre svoju mrazuvzdornosť sa pestovala v horských častiach Slovenska, dnes ju nájdete zriedkavo. Má stredne veľké jablká v tvare súdku so zeleno-žltou šupkou, ktorá počas dozrievania červenie. Jablká majú kyslastú, no osviežujúcu chuť. Zbierajú sa v polovici októbra, konzumne zrejú vo februári a dobre uskladnená vydrží a do leta.

Netradičné ovocie v slovenských záhradách

Netradičné ovocie v slovenských záhradách môže byť skvelým spôsobom, ako oživiť záhradu a vypestovať si niečo nové. Jablone, hrušky, slivky či marhule patria k stáliciam ovocných sadov, na ktoré nedáme dopustiť. Chcete oživiť záhradu a vypestovať si niečo nové?

• Ebenovník - hurmikaki: Jedným z najperspektívnejších ovocných druhov, ktoré je možné u nás pestovať. Môžeme si vyberať z desiatok odrôd. Odrody druhu Diospyros kaki sú vhodnejšie do teplejších oblastí, ukrajinské hybridy a americké ebenovníky druhu Diospyros virginiana sú odolnejšie a vhodné aj do ostatných polôh. Mrazuvzdornosť sa podľa druhu a odrody pohybuje od -18 až do -30 °C.
• Pistácia - Pistacia vera: Ďalším veľmi perspektívnym ovocným druhom je pistácia - Pistacia vera, ktorú možno pestovať aj v suchších podmienkach, napríklad v Podunajskej nížine alebo v južnej časti východného Slovenska. Ako vždy je dôležité vybrať správnu kombináciu odrody a podpníka. U nás je vhodná výsadba veľkoplodých pistácií štepených na odolnejší podpník UCB1. Pistáciu opeľuje vietor. Vysádzame vždy pár, jednu samčiu a k nej minimálne jednu samičiu rastlinu. Pomer samčích a samičích rastlín je 1 samec na 5 - 15 samíc. Štepené rastliny nastupujú do plodnosti približne 4 roky po výsadbe. Ide o dlhoveký väčší krík až menší strom. K odporúčaným odrodám pre naše územie patria samec opeľovač ‘Peters’, samičie odrody ‘Kerman’, ‘Larnaka’, ‘Aegina’.
• Jujuba - Ziziphus jujuba: Do suchších lokalít sa hodí aj jujuba - Ziziphus jujuba. Hovorí sa jej aj čínska datľa. Nárokmi aj podobou je to taký „menší mierne tŕnitý agát“. Hodí sa na pestovanie na suchých slnečných lokalitách. Veľkou výhodou jujuby je jej veľmi neskoré rašenie, raší od konca mája, čím sa celkom vyhýba aj neskorým jarným mrazom. Kvitne v júni. Plody môžu byť dlhé od 1 - 2 cm pri semenáčoch až po 5 cm a viac pri ušľachtilých odrodách. Dozrievajú od septembra až do konca októbra. Plody v surovom stave pripomínajú chrumkavé jabĺčko, veľmi chutné sú i sušené. Môžeme ich sušiť umelo v sušičke alebo ich ponecháme dlhšie na kríku a vysušia sa prirodzene. Pri sušení v sušičke...

Exotické ovocie na Slovensku

Pred 15 až 20 rokmi to bol luxusný tovar, ktorý sme si dopriali iba pri výnimočných udalostiach, ako sú napríklad Vianoce. Exotické ovocie si však dnes môže dovoliť už väčšina domácností. Slováci si k nemu našli cestu práve vďaka najkrajším sviatkom v roku, keď chceli svoj vianočný stôl okrem obľúbených plodín z našich končín doplniť aj o niečo netradičné.

V šľachtických rodinách, neskôr aj u bohatých obchodníkov a remeselníkov sa exotické ovocie objavovalo už v 17. storočí. Na Slovensku boli pomaranče a mandarínky dostupné už koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Po roku 1989 sa uvoľnil zahraničný obchod a pribudli možnosti dovážať ovocie zo zámoria. Exotické ovocie si dnes môžeme kúpiť prakticky počas celého roka.

Na Slovensku sa medzi záhradkármi stáva čoraz populárnejším trendom pestovanie exotického ovocia, ktoré bolo v minulosti považované za nevhodné pre naše klimatické podmienky. Ovocie ako kiwi, figy, granátové jablká a dokonca aj citrusy sa postupne stávajú súčasťou domácich záhrad. V našich končinách, najmä na juhu Slovenska, je možné dopestovať viaceré druhy exotického ovocia.

Pestovanie vybraných druhov exotického ovocia na Slovensku

• Figovník (Ficus carica): Pochádza z oblasti Stredomoria a Blízkeho východu, kde sa pestuje už tisíce rokov. Figy boli obľúbeným ovocím v starovekom Egypte, Grécku a Ríme.
• Banánovník (Musa spp.): Pochádza z juhovýchodnej Ázie a Austrálie, kde sa pestuje už tisíce rokov. Je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín tropického pásma.
• Kiwi (Actinidia deliciosa): Pochádza z južnej Číny, kde bolo pôvodne známe ako „čínsky egreš“. Na začiatku 20. storočia sa začalo pestovať na Novom Zélande, kde získalo svoje súčasné meno.
• Rajčiakovec repový, známy aj ako tamarillo (Solanum betaceum): Pochádza z juhoamerických Ánd, konkrétne z oblastí Peru, Ekvádoru a Kolumbie.
• Nashi hruška (Pyrus pyrifolia): Známa aj ako japonská hruška, pochádza z východnej Ázie. Tento druh hrušky je cenený pre svoje chrumkavé plody s osviežujúcou chuťou a vysokým obsahom vody.
• Granátové jablko (Punica granatum): Pochádza z oblasti Stredomoria, Iránu a Indie. Je známe svojimi chutnými, šťavnatými semienkami a vysokým obsahom antioxidantov.

Citrusové stromy, ako sú citróny, limetky a mandarínky, je najlepšie pestovať v nádobách, aby ich bolo možné počas zimy presunúť do chránených priestorov.

Tabuľka: Pestovanie vybraných druhov exotického ovocia na Slovensku

tags: #ovocie #pestované #na #slovensku #v #minulosti

Populárne príspevky:

• Expanzia Slovanov
• Kompletný sprievodca varením králičieho mäsa
• Tradičný recept na varené zemiaky
• Plečky na zemiaky v okrese Svätý Kríž
• Recepty na fit koláče