Ako uskladniť neskorý kel: Praktické rady a tipy

Poznáte túto na pestovanie nenáročnú listovú zeleninu s charakteristickou chuťou? Listový kučeravý kel, ale aj jeho ozdobné kultivary môžeme pridávať do polievok, prívarkov, fašírok či do smoothie. Obsahuje vitamíny, najmä E, B, C, betakarotén, kyselinu listovú, vlákninu. Keďže vydržia mrazy -10 °C až -15 °C, je táto plodina skvelá na jesenný a zimný zber.

Október je hlavný mesiac zberu nielen ovocia, ale aj zeleniny. Poradíme vám, ako ju pozberať a uskladniť, aby vám vydržala čo najdlhšie. Na to, aby ste jednotlivé druhy správe uskladnili, potrebujete poznať aspoň ich hlavné špecifiká a požiadavky.

Pestovanie kučeravého kelu

Kučeravý kel pestujeme ideálne ako následnú plodinu, napríklad po šalátoch. Vysievame koncom mája až do polovice júna do výsevných debničiek, tzv. jiffi zakoreňovačov alebo priamo do záhona do riadkov (hĺbka 1 - 2 cm). Výsevy môžeme preventívne ošetriť proti padaniu klíčnych rastlín, buď chemicky (napr. Previcur), alebo pomocou užitočných mykoorganizmov. Udržiavame ich vlhké.

Keď majú rastliny dva pravé listy, rozsadíme ich na slnečný, dobre pripravený a organickými hnojivami vyhnojený záhon do sponu 50 × 50 cm. Vylamujeme iba listy, odspodu nahor, najlepšie tesne pred spotrebovaním.

Listy bez tvrdých častí roztrháme, rozložíme na plech. Pokvapkáme olivovým olejom.

Zber a príprava na uskladnenie

Zeleninu nestačí len dopestovať, treba ju aj dobre uskladniť. Pri väčšine druhov to nie je až taký problém. Pri skladovaní záhradných výpestkov znamená maximálna hygiena ich dlhšiu skladovateľnosť. V skladoch, v ktorých sa rok čo rok opakovane skladuje úroda, sú skladové choroby priam „zahniezdené“ v stenách, podlahe aj v obaloch.

Pri dezinfekcii úložných obalov a poličiek sa vcelku dobré uplatní už i samotná horúca voda, lepšia je však horúca para. Razantnejšie účinky má použitie 15- až 20-percentného vápenného mlieka s prídavkom modrej skalice alebo 3-percentnej sódy. Tiež sa používa 5-percentný roztok modrej skalice.

Použiť môžeme 15- až 20-percentné vápenné mlieko alebo čerstvo pripravenú 1-percentnú tzv.
Roztok si pripravíme tak, že oddelene rozpustíme v 50 l vody 1 kg kryštalickej modrej skalice, v druhej nádobe si tiež v 50 l vody rozpustíme (vyhasíme - pozor na oči, strieka) 0,5 až 0,75 kg páleného vápna alebo rozpustíme 1 až 1,5 kg už vyhaseného vápna; potom tenkým prúdom za stáleho miešania pomaly vlievame roztok modrej skalice do vápenného mlieka, až kým sa modrá farba lakmusového papierika ponoreného do zmesi nezmení na červenú, čo charakterizuje kyslosť roztoku, tú však nechceme.
Na plynovú dezinfekciu môžeme zasa použiť oxid siričitý (pozor, koroduje kovy, preto ich pred sírením natrieme vazelínou) získaný zapálením sírnych knôtov v sklade, ktorý necháme 2 dni uzavretý, pred naskladnením výpestkov ho dobre (aspoň 2 dni) vetráme. Na 1 m3 priestoru spálime asi 7 g síry.
Ak je náš skladový priestor z predchádzajúceho použitia ešte aj nepríjemne napáchnutý, necháme ho dobre vyvetrať a potom ho vystriekame 1-percentným roztokom hypermangánu.

Zelenina má oproti ovociu osobitné požiadavky na uskladnenie. Listová zelenina i väčšina hlúbovín svojimi povrchovými listami veľmi rýchlo odparujú vodu, podobne aj koreňová zelenina. Strata len 2 či 3 % vody sa už výrazne prejaví na kvalite aj výzore zeleniny.

Pestovateľský substrát by mal byť komplexne zásobený všetkými potrebnými živinami. Najlepším hnojivom, ktoré to zabezpečí, je kompost. Pre dlhodobú skladovateľnosť mrkvy, kapusty i zemiakov je však dôležité, aby neboli prehnojené, hlavne dusíkom. Na druhej strane musíme zeleninu dostatočne zásobiť fosforom aj horčíkom (je súčasťou chlorofylu), ale i vápnikom.

Vhodné striedanie plodín na hriadkach nie je len na podporu dobrej a zdravej úrody, ale aj dobrej skladovej odolnosti proti chorobám. Dôležitým faktorom je aj zberový termín. Ten je však veľmi individuálny podľa druhu zeleniny a dosť výrazne ovplyvnený jesennými klimatickými podmienkami. Zelenina by sa nemala zberať za mokra, ale tiež ju nesmieme nechať namrznúť. Na namŕzanie sú citlivejšie najmä cibuľa, zemiaky a zeler.

Pri zbere zeleniny je dôležité, aby sme ju zberali šetrne bez poškodzovania, udierania, hádzania. Všetka zelenina je na takéto zaobchádzanie citlivá, najmä zemiaky, s ktorými bežne zaobchádzame ako s kamením. Akýkoľvek úder, poškodenie, dokonca i oslnenie v nich vyvoláva tvorbu jedovatého solanínu.

Zozbieranú zeleninu hneď preberieme, poškodenú rýchlejšie skonzumujeme a skladujeme len zdravú zeleninu. Vňať a listy (až na výnimky) ihneď pri zbere odstránime (zvyčajne vykrútením), lebo práve cez vňať zelenina veľmi rýchlo vysychá. Petržlenovú či zelerovú vňať usušíme alebo zmrazíme na ďalšie kuchynské použitie.

Často sa pri skladovaní výpestkov musíme podriadiť svojim možnostiam, a tak nie vždy môžeme dodržať odporúčaný teplotný či vlhkostný režim. Preto musíme počítať aj s tým, že budeme musieť uložené výpestky častejšie kontrolovať a poškodené vytriediť, aby sme uchránili ostatné pred šírením nákazy. Takisto treba rátať s tým, že reálna dĺžka skladovania môže byť v našich podmienkach o niečo kratšia.

Podmienky skladovania kelu

Kel hlávkový môžete uskladniť podobne ako kapustu hlávkovú, má však kratšiu trvácnosť. Hoci na hriadke znesie aj mierny mráz do -4 °C, môžete ho zberať neskôr, ale vždy len počas dňa bez mrazu. Na uskladnenie by ste mali vyberať hlávky väčšie ako pol kilogramu a ponechať na nich až päť obalových listov. Väčšie množstvo môžete podobne ako kapustu hlávkovú uskladniť s krátko odrezanými hlúbmi v prepravkách alebo voľne uložené v pivnici.

Optimálna teplota je okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť viac ako 90 percent.

Možnosti skladovania

Parenisko: Do vyhĺbených rýh môžeme uložiť nielen hlávky hlúbovín aj s koreňmi, ale aj koreňovú zeleninu, korene zasypeme pieskom; parenisko podľa odolnosti uloženej zeleniny obyčajne necháme otvorené až do príchodu mrazov a až potom ho zakryjeme oknami, doskami a podľa počasia aj vrstvou lístia alebo slamy a hrubšou fóliou.
Debny, police alebo vlhký piesok v pivnici: Takto ukladáme očistený zeler len s malým listovým srdiečkom.
Kôpky vlhkého piesku alebo rašeliny v pivnici: Sú výborným úložným materiálom, ktorý dobre tlmí teplotné výkyvy ovzdušia a optimálne udržuje aj potrebnú vlhkosť; koreňovú zeleninu ukladáme doň tak, aby z neho trčala len vrchná časť s listovým srdiečkom (zeler, mrkva, petržlen, červená repa, kvaka, reďkev, chren, paštrnák, čierny koreň).
Uzavreté sudy alebo debny s pieskom: V nich uložená koreňová zelenina podlieha tzv. autokonzervácii, pri ktorej sa v uzavretom priestore po čase zvýši koncentrácia oxidu uhličitého, ktorý predĺži čas skladovania.
Na povale: Tam možno skladovať na suchom sene aj cibuľu, s tým, že ju prikryjeme papierom.

🥒 4 tipy na rôzne spôsoby krájania zeleniny | Jednoduché tipy a triky | Lidl Slovensko

Špecifiká jednotlivých druhov kelu

Kel má rôzne podoby. Môže byť hlávkový aj kučeravý, skorý, neskorý či ružičkový. Aktuálne vám však dáme tip, ako si dopestovať chutnú úrodu posledného menovaného - najväčšieho otužilca medzi hlúbovinami.

Jednotlivé odrody sa líšia výškou rastlín (od 30 až do 130 cm), hustotou ružičiek a dĺžkou vegetácie. U nás k najpestovanejším patria zelené verzie kelu ružičkového, no dostupné sú aj červenofialové (‘Red Ball’). Hoci je kel ružičkový značný otužilec, do chladnejších oblastí sú na prezimovanie vhodnejšie neskoré a zároveň nízke odrody.

Hlúboviny sú rastliny, ktoré po botanickej stránke patria do čeľade kapustovitých Brassicaceae. Patrí k nim kapusta hlávková, kapusta čínska, karfiol, kel hlávkový, kel ružičkový, kel kučeravý či kaleráb. Majú spoločný pôvod v kapuste obyčajnej Brassica oleracea, ktorá doteraz rastie divo v oblastiach stredomorského pobrežia, v západnej, strednej a východnej Európe vo východnej Ázii. Vytvárajú väčšinou rozlične vysoké hlúby. na ktorých sa tvorí hlávka alebo ružica listov, prípadne zdužnatené súkvetie (karfiol) alebo byľovú hľuzu-buľvu (kaleráb).

Brassica oleracea L. var. capitata 1. alba. Skrátená dužinatá byľ (hlúb) je obklopená hladkými sivozelenými listami, zvinutými do pevnej guľatej alebo zahrotenej hlávky. Hlúb môže byť vysoký, stredný alebo nízky. V druhom roku vyrastá rozvetvená, 100 - 150 cm vysoká byľ, ktorá nesie strapcovité súkvetie. Kvet je bledo - žltý. Plodom je šešuľa. Semeno je guľaté, červenkasto hnedej farby. Čím je semeno tmavšie, tým je zrelšie a zdravšie s vysokým predpokladom dobrej klíčivosti. Úžitková hodnota je 82 - 90 %. V jednom grame sa nachádza 290 - 340 kusov semien. Semená kapusty sa vyznačujú svojou dlhodobou klíčivosťou a udržia si ju 4 - 5 rokov. Pestuje sa pre zásobný orgán hlávku.

Kapusta nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Potrebuje poloťažké humózne hlinito ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou. Je náročná na dostatočné množstvo vody, hlavne po zakorenení v druhej tretine vývoja. Na ľahších pôdach s dostatkom vlahy sa dobre daria skoré odrody. V osevnom postupe zaradujeme kapustu do prvej trate. Najlepšími predplodinami sú poľnohospodárske okopaniny, miešanky, rajčiaky, uhorky, fazuľa, ďatelinotrávne miešanky a podobne.

Pozemok na jeseň zrýľujeme, pričom súčasne zarýľujeme maštaľný hnoj v primeranom množstve. Pozemok súčasne vápnime. Skoro na jar, keď vrcholy hrúd zrýľovanej zeme začnú vysychať, zeminu zarovnáme pomocou železných hrablí, aby sme šetrili zimnú vlahu. Potom rozhodíme priemyselné hnojivá s obsahom NPK. Hnojivá dôkladne zapracujeme do pôdy.

Na jeseň zaorávame väčšie množstvo dobre uhnitého alebo kompostovaného maštaľného hnoja a na hrubú brázdu rozhodíme Thomasovú múčku (Hnojivo ktoré do pôdy dodáva draslík a pomaly rozpustné fosfáty pričom zabezpečuje bohaté kvitnutie a dobrú násadu plodov - nepodporuje rast listovej plochy). Môže sa tiež hnojiť dvakrát, prvýkrát na jeseň a druhýkrát na jar. To samozrejme znamená ešte jedno rýľovanie navyše počas jari, čo v suchších oblastiach nie je žiadúce.

Na jar pozemok povrchovo obrobíme a rozhodíme základné dávky priemyselných hnojív. Pred sejbou vyskúšame klíčivosť semena a moríme ho bežným spôsobom: odporúča sa tiež semeno kapusty jarovizovať. Jarovizácia je proces, ktorým môžeme urýchliť vývin niektorých druhov zeleniny. Semená vystavíme nízkym teplotám (0 až 2 °C) počas 7 až 14 dní. Keď na napučaných semenách praskne osemenie a na 5 až 10 % prerazia klíčky, osivo vysejeme.

Skoré odrody môžeme sadiť už v polovici apríla na vzdialenosť 50 X 50 cm (na 1 m2 potrebujeme 4 kusy priesad), polo neskoré sadíme asi v prvej polovici mája na vzdialenosť 60 x 60 cm (2 - 3 priesady na 1 m2) a zimné odrody sadíme obyčajne koncom mája na vzdialenosť 70 x 70 cm (2 priesady na 1 m2). Vo výsadbe na záhon používame štvorspon. Sadíme vysádzacím kolíkom. Na veľkých plochách môžeme použiť aj priamu sejbu. Predpokladom je dobre pripravený a úplne čistý pozemok.

Asi za 10 dní po vysadení okopeme pomocou plečkovacej motyky. Počas vegetácie okopávame dva až tri razy, a na kríž. Keď máme istotu, že sa priesady ujali (asi 3 týždne po vysadení), v čase, keď sa začnú zaväzovať hlávky, prihnojujeme na list. Zber dobre ošetrovaných rastlín skorej kapusty v priaznivých klimatických pomeroch začína v druhej polovici júla. Zberáme postupne tak, že vyberáme len vyspelé, tvrdé a dobre zaviazané hlávky (prebierka). Pri vyrovnanom sadive trvá zber asi 3 týždne. Býva rozdelený na 4 - 6 čiastkových zberov.

Zberáme hlávky s 2 - 3 krycími listami, ktoré chránia hlávku pred poškodením pri manipulácií. Neskorú kapustu zberáme čo možno najneskoršie, pretože prírastky na váhe sú vo vlhkých jesenných dňoch najväčšie. Na mráz je však dosť chúlostivá. Preto podľa polohy zberáme od polovice septembra do konca októbra. Neskorší zber býva už ohrozený silnejšími mrazmi, ktoré by úrodu mohli zničiť. Triedime podľa kvality dopestovaných hlávok.

Skorú kapustu čo najskôr konzumujeme. Za teplých dní dbáme, aby sa nesparila. Proti mrazu ju chránime slamou. Očistené hlávky zimných odrôd ukladáme do pivníc, na police alebo do kôp. Väčšie množstvo hlávok zazimovávame v krytých hromadách. Kapusta veľmi dobre prezimuje v hlbokom vybratom parenisku, kde rastliny uskladňujeme aj s koreňmi bez prebytočných listov. Pred mrazmi chránime parenisko tak, že ho zakrývame mulčom, slamou alebo hnojom.

Brassica oleracea L. var. capitata L. f. Od bielej kapusty hlávkovej sa odlišuje tým, že má červené listy. Hlávky tvorí menšie.

Brassica oleracea L. var. sabauda L. Kel má mohutný koreňový systém, z ktorého vyrastá dužinatá byľ - hlúb. Na ňom rastú silné, bublinovité zvraštené listy, ktoré sa zavinujú do guľatej alebo zahrotenej hlávky. Na druhý rok vyrastá z tejto hlávky rozkonárené súkvetie so žltými kvetmi. Plody i semená majú rovnaké vlastnosti ako plody a semená kapusty. 1 gram obsahuje približne 340 semien. Klíčivosť si udržuje veľmi dlho približne 4-5 rokov.

Vegetačné podmienky pre pestovanie kelu sú približne rovnaké ako pri kapuste, len na pôdu nemá kel také veľké nároky. Darí sa mu v každej pôde a v každej polohe, najlepšie mu však vyhovuje stredne ťažká, na humus bohatá, hlinitá pôda. Proti zime je veľmi otužilý. Pre zber skoro na jar sa môže vysievať v teplých oblastiach aj na jeseň. V krajinách s miernym podnebím ho môžeme vysievať alebo vysádzať v jeseni, a môžeme ho prezimovať aj na voľnej hriadke. Stačí trochu chránené miesto a prihrnutie záhradnou zeminou.

Nenáročnosť kelu na pôdu a polohu zvádza niekedy k domnienke, že kel je rastlina nenáročná aj na hnojenie. To však nie je pravda. Mohli by sme sa dočkať úplného nezdaru. Zaraďujeme ho rovnako ako aj kapustu do prvej trate. Skoré odrody vysievame už koncom januára alebo začiatkom februára do rašelinových alebo plastových sadbovačov. Po vyklíčení a vytvorení klíčnych lístkov väčšinou rozsádzame na jednotlivé rastlinky. Tiež ho môžeme vysievať až v polovici júna a pestovať ako následnú plodinu. Za priaznivých podmienok sa do zimy vytvoria ešte pekné hlávky. V tomto prípade ho vysádzame až v prvej polovici augusta.

Poloneskoré odrody kelu vysievame až koncom marca, neskoré v druhej polovici apríla. Čas vysádzania je taký ako pri kapuste. Rozdiely sú len vo vzdialenostiach. Ošetrovanie počas rastu je rovnaké ako ošetrovanie kapusty. Vegetačné obdobie kelu je kratšie ako kapusty, takže kel sa zberá skôr. Zberá sa v prvej polovici júna, a to na kusy. Hlávky sa odrezávajú s krycími listami. Pri neskoršom zbere na uskladnenie ponechávame len niekoľko krycích listov.

Posudzovanie hlávok a akostné triedenie je také isté ako pri kapuste. Nevyžaduje sa však taká veľkosť a tvrdosť hlávok. Stačí, najmä pri skorých odrodách, aby boli hlávky dobre zaviazané. Hlávky skorého i neskorého kelu sú veľmi krehké. Manipulujeme s nimi pozorne. Kel prezimujeme priamo vonku na záhone, alebo ho uchovávame ako kapustu.

Brassica oleracea L. var. Je to dvojročná zelenina so silnými koreňmi, ktoré vnikajú do dosť veľkej hĺbky. Z koreňov vyrastá hlúb, vysoký 50 - 100 cm. Na hlúbe vyrastajú listy s dlhými stopkami. V ich pazuchách sa tvoria guľaté osné púčiky ružičky s priemerom 2 - 4 cm. Z týchto ružičiek vyrastajú v druhom roku kvetné osi a na nich kvety. Kvety, plody i semená majú vlastnosti kapustovitých zelenín. 1 gram obsahuje asi 350 semien, ktoré si udržiavajú klíčivosť 4 - 5 rokov.

V dobrej pôde pestujeme kel ružičkový až v druhej trati. Dobrou predplodinou sú: špenát, šalát, hrach, reďkev, vodnica, repka i skoré zemiaky. Kel ružičkový zostáva na pozemku do príchodu mrazov a mnohokrát i cez zimu a tak často nie je možné pripraviť v jeseni pozemok. Preto po keli ružičkovom zaraďujeme v budúcom roku také zeleniny alebo plodiny, ktorým jarná príprava pôdy neškodí, napríklad cibuľu, rajčiaky, uhorky, ale aj zemiaky a strukoviny. Ako medzi kultúru sadíme kel ružičkový do poľných uhoriek, chráni ich proti vysušujúcim vetrom a pred slnečným úpalom.

Príprava pôdy je taká istá ako pri ostatných hlúbovinách, to znamená pôdu hlboko prerýľovať a dôkladne plošne spracovanie do rovna. Táto základná úprava sa robí už k predchádzajúcej plodine, po zbere ktorej pozemok už len povrchovo upravíme na vysadenie kelu ružičkového. Na jeseň pri rýľovaní zapracujeme do pôdy dostatok vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu. Na jar asi 3 týždne pred vysadením draselnú soľ. Kel ružičkový sejeme asi v druhej polovici apríla do polo teplého alebo studeného pareniska. Na vypestovanie priesad na 10 m2 potrebujeme asi 400 mg semena. Po vzídení raz rozsádzame, pri riedkom výseve rozsádzať nemusíme.

Len čo sa pozemok po predplodine uvoľní, vysádzame do sponu 70 x 50 cm. Sadíme o niečo hlbšie, než bola priesada v parenisku. Pred vysadením namáčame korene do kaše z hliny. Po vysadení dôkladne zalejeme a asi za 10 - 14 dní prvýkrát prihnojujeme. Plečkujeme a okopávame podľa potreby, pričom ku hlúbu prihŕňame zem.

Kel ružičkový zberáme, len čo sa vytvoria kompaktné tvrdé ružičky. Môžeme ho zberať na jeseň i cez celú zimu. Menšie mrazy mu určite neuškodia, ba naopak, po primrznutí je chutnejší. Ak pestujeme kel ružičkový na väčšej ploche, obyčajne ho zbierame v jeseni, aby sme ešte do zimy mohli pôdu zorať. Zberáme obvykle celé rastliny. Rastlina má tvrdý hlúb, ktorý sa da dosť ťažko odrezať alebo odseknúť. Ružičky z rastlín oberieme alebo odrežeme. Odrezávanie je nevyhnutné najmä po namrznutí, pretože pri oberaní by sa ružičky ľahko otlačili a skoro sčerneli.

Obraté ružičky môžeme uskladniť len krátky čas v chladnejších miestnostiach, lebo ľahko hnijú. Kel ružičkový vydrží za miernej zimy vonku. V horších klimatických podmienkach môže ho mráz poškodiť, preto sa odporúča zazimovať ho. Kel ružičkový sa ukladá do hlbších jám, ktoré sa prikryjú len hrubým izolačným materiálom, alebo ho uskladňujeme v pivniciach a v kôlňach. Ak nie sú ružičky úplne vyvinuté, môžeme ho uložiť v pivnici, kde ešte čiastočne dorastá.

Brassica rupestris HAY. var gongyloides (L) JANCH. Koreň je zväzkovitý, nerastie priveľmi hlboko pokračuje krátkou osou. ktorá zdužinatie do tvaru guľovitej, spľasnutej alebo i hruškovitej osnej buľvy. Buľva je vo vnútri biela, značne dužinatá, na povrchu modrá, zelená alebo modrofialová. Listy majú dlhé stopky. Kvitne až v druhom roku. Semená sú guľaté, kávovej farby, veľkosti špendlíkovej hlavičky: plod je šešuľa. 1 gram obsahuje 300 zŕn. Klíčivosť si udržuje tiež relatívne dlho a to 4 - 5 rokov, v štvrtom až platom roku však silno klesá.

Biele odrody majú jemnejšiu chuť než modré, ale i tieto majú svoje prednosti. Na polohu nie je kaleráb vôbec náročný, jedine skoré odrody dávame do teplejších a chránených polôh. Nevyberá si ani v type pôdy. Žiada však pôdy biologicky činné, mierne alkalické. Znesie i ľahšie pôdy pod podmienkou, že sú výživné a že bude zabezpečená výdatná zálievka. Predplodinou môžu byt paradajky, uhorky, jačmeň, zemiaky, ďatelinotrávne miešanky. Nevhodná je repka a všetky kapustovité plodiny. Štandardne ho zaraďujeme do prvej trate, alebo ak je pozemok v dobrej sile i do druhej trate.

Pre krátke vegetačné obdobie vyžaduje kaleráb dostatočné množstvo pohotových živín. Čerstvý maštaľný hnoj dobre nevyužije, a preto radšej hnojíme kompostom priamo ku koreňu. Z priemyselných hnojív dávame do pôdy pred vysadením síran amónny, superfosfát a draselnú soľ. Okrem toho v období vegetácie prihnojujeme liadkom. Čas sejby sa riadi dĺžkou vegetačného obdobia odrody a termínom vysadenia.

Skoré odrody vysievame asi v druhej polovici februára, skoré odrody pre neskorý zber asi v druhej polovici júna, poloskoré odrody v prvej polovici apríla, neskoré odrody v druhej polovici apríla. Skoré odrody vysievame väčšinou do debničiek, ostatné odrody do studeného pareniska alebo na výsevný záhon. Na vypestovanie sadiva na 1 m2 potrebujeme pri skorých odrodách 9 - 10 mg semena, pri neskorých 6,5 - 7,7 mg semena. Skoré odrody väčšinou tiež balíčkujeme, neskoré len rozsádzame. Priesady sa ošetrujú ako priesady ostatných hlúbovín.

Sadivo väčšiny odrôd nesmie nachladnúť, lebo ľahko vyrastá do kvetu. Skoré odrody sadíme za priaznivých podmienok do voľnej pôdy asi v polovici apríla do sponu 25 x 25 cm, poloskoré odrody do sponu 30 x 30 cm. Neskoré odrody sadíme neskoršie, a to do sponu až 40 x 40 cm (pri spone 25 x 25 asi 16 priesad na 1 m2, 30 x 30 asi 11 priesad, 40 x 40 asi 6). Sadíme podľa možnosti plytko, kaleráb neznáša ,,utopenie". Rastlinky asi o 10 dní po vysadení okopeme, ostatné okopávky robíme podľa potreby. Potrebné je aj sústavné zalievanie, ináč kaleráb drevnatie a po prudkom daždi sa ľahko popraská. Ak je potrebné, počas vegetácie dva razy prihnojujeme liadkom.

Pri správnej starostlivosti zberáme prvé kaleráby o 5 týždňov po vysadení. Zber trvá asi 3 týždne. Zo začiatku zberáme dvakrát až trikrát týždenne, neskoršie, závisí to od počasia, robíme asi každých 5 dní prebierku. Priemerne počítame 5 - 7 čiastkových zberov. Zberáme preberaním, len čo buľvy dosiahli príslušnú veľkosť. Ponechávame im niekoľko mladších listov. Skoré odrody sa zbierajú s priemerom buľvy najmenej 6 - 10 cm. Uskladňujeme ich krátkodobo s listami. Uskladňovanie cez zimu je jednoduché. Buľvy ukladáme do čistej, vzdušnej pivnice alebo pareniska. Odpadnuté zvyšky listových stopiek zo uskladnených buliev starostlivo odstraňujeme, aby sa nešírili choroby, najmä hniloba.

Brassica cretica LAM. var. botrytis (L) JANCH. Karfiol je dvojročná zelenina. Má mohutnú koreňovú sústavu, z ktorej vyrastá krátka zhrubnutá byľ hlúb. Listy v porovnaní s ostatnými hlúbovinami sú dlhé a úzke. V strede listov vyrastá dužinaté súkvetie, pre ktoré karfiol pestujeme. V druhom roku vyrastú z ružíc postranné výhonky s kvetmi a plodmi. Semená na rozdiel od ostatných hlúbovín sú tmavšie a väčšinou menšie. Jednotlivé odrody rozdeľujeme len podľa dĺžky vegetačného obdobia na skoré a neskoré odrody. Skoré odrody majú vegetačné obdobie asi 100 - 150 dní, neskoré až 200 dní. U nás sa však neskoré odrody nepestujú.

tags: #ako #uskladnit #neskory #kel