Ako Vypočítať Bodovanie Diviaka: Vzorec a Metódy Určovania Veku
Sviňa divá (Sus scrofa) je bežný druh zveri, ktorý obýva rozsiahle územia Európy, Ázie a severnej Afriky. Na Slovensku sa vyskytujú dva poddruhy: stredoeurópska sviňa divá (Sus scrofa scrofa) a karpatsko-balkánska sviňa divá (Sus scrofa attila). Rozlíšiť ich možno podľa farby a celkovej dĺžky lebky.
V tomto článku sa pozrieme na metódy určovania veku diviačej zveri a na to, ako sa hodnotia trofeje z diviaka.
Základné Charakteristiky Diviačej Zveri
Sviňa divá sa telom podobá nezušľachtenému plemenu domácej ošípanej. Má dlhšiu a mohutnejšiu hlavu, vyšší kohútik, zrezaný zadok a svalnatejšie telo. Ušnice sú pomerne veľké a vzpriamené. Dospelé jedince môžu dosahovať hmotnosť vyše 300 kg, zvyčajne však 150 - 250 kg (diviak) a do 150 kg (diviačica).
Diviačia zver mení srsť raz ročne, začiatkom jesene. Zimná srsť je tmavšia a štetiny sú dlhšie. Letná srsť je redšia, tvorená kratšími štetinami bez podsady. Štetiny sa niekedy používajú ako trofeje, z ktorých sa viažu štetky na poľovnícke klobúky.
- Chrup: Diviak má 44 zubov. Vzorec chrupu je
. Výmena mliečneho chrupu za trvalý sa končí v 22. mesiaci, ale posledná tretia stolička úplne dorastá až v 24. mesiaci a niekedy aj neskôr. - Kly: Špičiaky, najmä pri samcoch, sú veľmi mohutné, klovité. Spodné sú dlhšie ako horné, stále dorastajú a vzájomne sa obrusujú. Diviačie kly predstavujú hlavnú poľovnícku trofej.
Určovanie Veku Diviačej Zveri
Vek ulovenej zveri možno odhadnúť viacerými metódami, ktoré sú založené na:
- Opotrebovanosti chrupu
- Usadení paradentínu v dutinách hryzákov
- Zubnom cemente medzi koreňmi molárov
Ďalšie metódy zahŕňajú posudzovanie sily a dĺžky pučníc, stupňa osifikácie chrupavky, sklonu hryzákov a mohutnosti nosovej časti.
Najspoľahlivejším podkladom na určovanie veku sú zmeny na chrupe počas života zveri. Medzi badateľné zmeny trvalého chrupu patrí obrusovanie celého chrupu, usadzovanie paradentínu a zubného cementu, a zmeny uhla hryzákov.
Metódy Určovania Veku Podľa Chrupu
Do veku dva a pol roka možno vek jelenej zveri určiť s presnosťou na jeden mesiac. Tesne pred liahnutím narastú jelenčaťu v sánke mliečne hryzáky a v čase liahnutia aj mliečne očniaky. Do pol roka mu narastú mliečne premoláre. Moláre vyrastajú už ako trvalé zuby.
Intenzita obrusovania molárov, najmä prvého, postupuje približne takto:
- 3-ročné jelene: Nevýrazné obrusovanie.
- 4-ročné jelene: Zreteľný obrus, dentín žuvacieho okraja je čiarkovitý.
- 5-ročné jelene: Dentín žuvacieho okraja je podlhovastý, úzko kosoštvorcový.
- 6 až 7-ročné jelene: Výrazný obrus, dentín žuvacieho okraja je dosť veľký, kosoštvorcového tvaru.
- 8 až 9-ročné jelene: Dentín žuvacieho okraja sa rozširuje kosoštvorcovo do šírky.
- 10 až 11-ročné jelene: Dentín žuvacieho okraja sa rozširuje ďalej, je už oválny a zaberá prevažnú plochu zuba.
- 12 až 13-ročné jelene: Dentín žuvacieho okraja je široko plochý, zaberajúci celú plochu zuba, pričom polmesiačikovité plôšky sa úplne strácajú.
Metódy Založené na Opotrebovaní Rezákov
Tieto metódy sú menej presné a vychádzajú zo skutočnosti, že rezáky sa obrusujú intenzívnejšie ako žuvacie zuby, pretože sú len v dolnej čeľusti. Vekom sa mení pomer dĺžky ich koruniek k dĺžke krčkov a sklon ich postavenia. Posudzovanie veku je však ovplyvnené ekologickými a geografickými podmienkami určitých oblastí.
Metóda Odhadu Veku Podľa Opotrebovania Očniakov
Jelenej zveri narastajú trvalé očniaky po 15. mesiaci života. S pribúdajúcim vekom sa ich korunky skracujú, zmenšujú až úplne miznú. Okrem skracovania koruniek možno vek odhadnúť aj podľa uhla, ktorý medzi sebou zvierajú obrusované plochy.
Budenzova Metóda
Je založená na zmenách vznikajúcich obrusovaním tretieho posledného molára M3. Budenz dokázal, že do siedmych rokov sa môže takto určiť vek presnejšie než ostatnými metódami, založenými na opotrebovaní žuvacích zubov. Hlavnou nevýhodou je, že často býva zakrpatený a niekedy aj úplne chýba.
Hodnotenie Kvality Chovu Zveri
Hodnotiteľská komisia porovnáva podiely:
- lovu samčej zveri v každej vekovej triede,
- nesprávneho lovu samčej zveri.
Hodnotenie kvality chovu jednotlivých druhov zveri v poľovnom revíri sa označuje stupňom uspokojivá alebo neuspokojivá. Záverečné hodnotenie sa určí podľa najhoršie hodnoteného kritéria pre jednotlivý druh, pre poľovný revír sa vypočíta ako aritmetický priemer hodnotení zveri.
Poľovné Oblasti a Lokality
Zaradenie poľovných revírov do poľovných oblastí a poľovných lokalít je uvedené spolu so zákresom poľovných oblastí na mape na webovom sídle ministerstva. Samostatné zvernice a samostatné bažantnice sa do poľovných oblastí a poľovných lokalít nezaraďujú.
Pre druhy zveri sa určujú normované kmeňové stavy v kusoch na 1 000 ha lesných pozemkov v poľovnom revíri a koeficient prírastku spôsobom uvedeným v prílohe č. 4.
Koeficient prírastku predstavuje očakávaný prírastok zo stavu zveri pri zohľadnení strát zveri. Pri samostatných zverniciach, uznaných zverniciach, samostatných bažantniciach a uznaných bažantniciach sa koeficient prírastku a normované kmeňové stavy uvedú v projekte.
V zaradení poľovného revíru, v ktorom sa chová viac druhov zveri do kvalitatívnej triedy, sa určí, ktorý druh zveri je v tomto revíri hlavný, a to podľa poľovnej oblasti alebo poľovnej lokality, v ktorej sa poľovný revír nachádza. Normované kmeňové stavy ďalších druhov vedľajšej prežúvavej zveri sa určia podľa § 6 ods. 1. Prepočet tretieho a ďalšieho druhu prežúvavej raticovej zveri z hlavného druhu a z druhého druhu prežúvavej raticovej zveri sa vykoná podľa prílohy č. 4 tabuľky č. 3.
Kritériá na zaradenie zvernice do kvalitatívnej triedy sú uvedené v prílohe č. 5.
Samostatné bažantnice možno uznávať len na poľovných pozemkoch zaradených v poľovných oblastiach s chovom malej zveri a srnčej zveri. Spôsob zaradenia bažantnice do kvalitatívnej triedy je uvedený v prílohe č. 5.
Poľovný revír nachádzajúci sa v poľovnej oblasti pre malú zver sa zaraďuje do kvalitatívnej triedy pre každý druh malej zveri a srnčiu zver samostatne na tej istej ploche.
Malú zver možno chovať ako vedľajší druh zveri aj v poľovnom revíri nachádzajúcom sa v jelenej poľovnej oblasti alebo v srnčej poľovnej oblasti, ak sú v ňom vhodné prírodné podmienky na jej chov.
Normované kmeňové stavy a koeficienty prírastku malej zveri a srnčej zveri chovanej v poľovnom revíri nachádzajúcom sa v poľovnej oblasti pre malú zver sa určujú v kusoch na 100 ha poľovných pozemkov.
Chovateľská Prehliadka
Pri meraní, vážení a vizuálnom posudzovaní znakov poľovníckej trofeje postupuje hodnotiteľská komisia podľa kritérií chovnosti a podľa bodovacích tabuliek Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri.
Pri hodnotení kvality chovu zveri, ktorý vykonáva poradný zbor za poľovnú oblasť a chovateľská rada za chovateľský celok, hodnotiteľská komisia porovnáva podiely:
Poľovnícke trofeje hodnotia ústredná a obvodná hodnotiteľská komisia. Kvalifikačným predpokladom člena ústrednej hodnotiteľskej komisie je certifikát medzinárodnej rady o absolvovaní kurzu v hodnotení trofejí. Kvalifikačným predpokladom člena obvodnej hodnotiteľskej komisie je certifikát Slovenskej poľovníckej komory.
Fotografickú dokumentáciu poľovníckej trofeje tvoria fotografie trofeje s lebkou po vyvarení z pohľadov spredu, z ľavej strany, z pravej strany a zobrazujúce spodný pohľad na chrup hornej čeľuste, horný a bočný pohľad na chrup dolnej čeľuste, uhynutého, uloveného chorého alebo poraneného celého jedinca trofejovej zveri alebo jeho zvyšku aj s trofejou.
Chovateľská prehliadka sa koná každoročne po skončení poľovníckej sezóny najneskôr do 31. marca. Na chovateľskú prehliadku sa predkladá poľovnícka trofej pochádzajúca zo zveri ulovenej a uhynutej v predchádzajúcej poľovníckej sezóne.
Užívateľ poľovného revíru doručí v určenom termíne a na určené miesto menný zoznam majiteľov trofejí s adresami, riadne ošetrené a štítkami trofejí označené poľovnícke trofeje, záznam o love zveri, jej úhyne, označení a použití zver.
Pochopte systém vekových kategórií a získajte viac 5-hviezdičkových trofejí!
tags: #ako #vypočítať #bodovanie #diviaka #vzorec
