Prečo Vzniká Husia Koža a Čo Je Keratóza?

Husia koža je fenomén, ktorý väčšina z nás pozná a zažila, ale len málokto sa zamyslí nad tým, prečo k nemu dochádza. Tento jav je zaujímavý nielen pre laickú verejnosť, ale aj pre vedcov, ktorí sa zaoberajú biológiou kože a nervovým systémom.

Husia koža predstavuje reflex, ktorý máme vďaka evolučnému vývoju. Husiu kožu má každý jeden z nás. Súvisí to s evolučným vývojom. Kedysi dávno sme mali takmer celé telo pokryté chlpmi. Keď boli naši opičí predkovia ešte veľmi chlpatí a stretli predátora, naježili sa im chlpy tak ako napríklad mačke, keď cíti nebezpečenstvo. Túto vlastnosť majú dodnes niektorí naši najbližší príbuzní, napríklad šimpanzy.

Podľa organizácie Chimpanzee Sanctuary Northwest sa šimpanzy vzpriamujú, keď im stoja chlpy z dôvodu úzkosti alebo vzrušenia. Husia koža je teda reflexom, ktorý v súčasnosti však už neslúži na svoj pôvodný účel, teda na odplašenie predátorov.

V horúcom lete vyjde človek z teplej vody jazera, zafúka vetrík - a naskočí husia koža. Presunie sa dovnútra miestnosti, aby sa zahrial, a pustí si hudbu. Zaznie pieseň z dávnej minulosti a opäť je tu husia koža. A zjaví sa aj vtedy, keď človek prežíva strach, smútok, radosť či vzrušenie. Dôvodom je fyziológia emócií.

Husia koža je fyziologický jav zdedený po našich zvieracích predkoch, tzv. zvyškový reflex, ktorý pre zvieratá bol a ešte aj je užitočný, ale nám veľmi nepomáha. Primárne nás ochlpenie na pokožke chráni okrem iného aj pred chladom. Keď sa chĺpky zježia, tvoria akýsi nárazník medzi pokožkou a chladným vzduchom, čo nášmu telu pomáha pri termoregulácii. To je dôvod, prečo väčšina ľudí má husiu kožu práve pri prudšom ochladení okolitého vzduchu.

Ako Vzniká Husia Koža?

Husia koža vzniká, keď sa malé svaly pod kožou stiahnu. Tieto svaly sú pripojené k vlasovým folikulom a ich kontrakcia spôsobí, že sa chlpy postavia a koža sa zvrásni. Keď je telo vystavené chladu, sympatické neuróny vysielajú signály, ktoré spôsobujú kontrakciu svalov. Tento reflex je pozostatkom evolučnej minulosti, keď naši predkovia mali viac ochlpenia a schopnosť postaviť chlpy im pomáhala zadržiavať teplo.

Predstavte si, že vám niekto hodí za tričko kocku ľadu. Tá vám spôsobí husiu kožu, pretože spustí sympatický nervový systém tela, ktorý koordinuje a reguluje naše podvedomé telesné funkcie. Tento mimovoľný systém dáva príkazy malým hladkým svalom pod kožou nazývaným arrector pili, ktoré sú spojené s vlasovými vačkami v koži. Ľudia využívali tieto svaly na izoláciu tela proti zime a teplu. No keďže v súčasnosti nemáme hustú srsť, táto reakcia sa stala bezvýznamnou.

Svaly arrector pili sú priamo napojené na nervový systém, takže ich stiahnutie nevieme ovládať. Svaly arrector pili sa môžu stiahnuť pre chlad, ale aj v dôsledku strachu či vzrušenia. A keďže nemáme srsť, má to aj tu minimálny účinok. V prípade niektorých druhov je však efekt oveľa zjavnejší.

Podľa štúdie z roku 2020 sú sympatické nervové vlákna ako stuha omotané i okolo kmeňových buniek vlasových folikúl, teda tkanív, ktoré obaľujú vlas a z ktorých vlas vyrastá. Husia koža poskytuje telu určitý druh úľavy v krátkodobom horizonte. Pokiaľ je nám zima a chlad pretrváva, husia koža je signálom pre kmeňové bunky, aby došlo k vytvoreniu nových vlasov či chĺpkov, ktoré by nás mohli potenciálne zahriať. Vlasové folikuly vylučujú proteín regulujúci tvorbu hladkého svalstva, ktoré potom priťahuje sympatický nerv.

Zimomriavky mávame tiež pri pozeraní filmu, počúvaní hudby, sledovaní nejakého vystúpenia či predstavivosti. Každý mozog je jedinečný, preto inak prežívame jednotlivé situácie. Podľa štúdie, publikovanej v časopise Cell, majú ľudia, ktorým behá mráz po chrbte, viac vlákien spájajúcich sluchovú kôru s oblasťami mozgu spojenými so spracovaním emócií.

Autori štúdie z roku 2001 uverejnenej vo vedeckom časopise PNAS požiadali niekoľkých hudobníkov, aby identifikovali pasáže hudby, pri ktorých im spoľahlivo behal mráz po chrbte. Porovnávali mozgovú aktivitu pri počúvaní pasáží, ktoré im vyvolávali zimomriavky, a tých, ktoré im zimomriavky nevyvolávali.

Výskum Husej Kože

Vedci z Harvardu sa pozreli bližšie na vzťahy medzi rôznymi typmi buniek v koži, ktoré sa podieľajú na tvorbe husej kože. Štúdia zistila, že sympatický nervový systém hrá kľúčovú úlohu nielen pri kontrakcii svalov, ale aj pri regulácii kmeňových buniek vlasových folikulov. Vedci tiež zistili, že sympatické neuróny tvoria štruktúry s epitelovými kmeňovými bunkami vlasových folikulov. Tento objav bol prekvapujúci, pretože neuróny obvykle regulujú excitabilné bunky, ako sú iné neuróny alebo svalové bunky.

Pri dlhodobom vystavení chladu sympatický nervový systém zvyšuje svoju aktivitu, čo vedie k vyššiemu uvoľňovaniu neurotransmiterov. Tieto chemikálie potom aktivujú kmeňové bunky, čo vedie k regenerácii vlasových folikulov a rastu nových vlasov. Vedci tiež skúmali, ako sa táto nervovo-svalová interakcia vyvíja. Tento výskum má široký význam pre pochopenie, ako naše telo reaguje na vonkajšie podnety a ako sú tieto reakcie prepojené s regeneráciou tkanív.

Rozsah pilomotorického reflexu však naznačuje aj fungovanie ľudského nervového systému. Ak hrbolčeky pokrývajú iba oblasť v mieste podráždenia, reflex je normálny, zvýšená vzrušivosť rozširuje rajón husej kože.

Husia koža je drobná vyvýšenina kože, ktorá sa podobá koži hydiny po vytrhaní peria. Piloerekcia vzniká kontrakciou miniatúrnych svalov, ktoré sú pripojené ku každému jednotlivému chlpu. Táto reakcia sa začína vonkajším podnetom, najčastejšie chladom alebo návalom silných emócií, ako sú strach či vzrušenie. Nervová sústava reaguje mimovôľovým výbojom, ktorý stiahne svalové vlákna okolo chlpov, čím ich napriami a pokožka okolo chlpov vyzerá ako ošklbaná hydina.

Jedným z dôvodov tejto reakcie je zväčšenie priestoru medzi chlpmi, ktoré takto dokážu zadržať väčšie množstvo vzduchu zachyteného medzi chlpmi, a tak sa vytvorí okolo tela vrstva tepelnej izolácie. Ďalším vysvetlením je príprava tela na boj alebo na útek v prípade strachu, stresu či ohrozenia. Napriamené chlpy totiž opticky zväčšujú živočícha, ktorému sa môže ľahšie podariť odstrašiť potenciálneho útočníka.

Čo Je Keratóza?

Vyzerá vaša koža, ako keby ste mali neustále zimomriavky? Pravdepodobne vás trápi jedna z foriem keratózy. Keratóza je súhrnný názov pre kožné ochorenia charakterizované nadmernou tvorbou keratínu. Keratóza môže svrbieť, no u mnohých ľudí sa prejavuje len estetickými zmenami. Závisí to od viacerých faktorov - napríklad typu keratózy, jej závažnosti či iných pridružených ochorení kože.

Keratóza je súhrnný názov pre kožné ochorenia súvisiace s keratinizáciou - nadmernou tvorbou keratínu. Keratín je bielkovina tvoriaca základnú štruktúru vlasov, kože a nechtov. Ak z nejakého dôvodu dôjde k jeho nadmernej tvorbe a ukladaniu do pokožky, vzniká keratóza. Presná príčina vzniku keratózy nie je doposiaľ jasná.

Napriek tomu, že existuje niekoľko typov keratózy, existuje niekoľko spoločných charakteristík. Keratóza sa môže vyskytnúť na rôznych častiach tela, od čoho sú následne odvodené jednotlivé typy. Keratóza sa môže vyskytnúť už v detskom veku, pričom ide zvyčajne o folikulárnu keratózu. Výskyt folikulárnej keratózy už v detskom veku je spojený hlavne s genetickou predispozíciou alebo s prítomnosťou iných kožných ochorení či alergií.

Jednotlivé typy keratózy sa vzhľadom líšia. Spoločné však majú to, že ich sprevádza suchosť a zhrubnutie kože, prítomnosť šupín alebo výrastkov a ich rôzne zafarbenie. Z ďalších príznakov sa pri keratóze v niektorých prípadoch vyskytuje citlivosť pokožky, svrbenie a pálenie. U každého to však môže byť trošku inak.

Typy Keratózy

Medzi najčastejšie typy keratózy patria:

  • Keratosis pilaris
  • Seboroická keratóza
  • Aktinická keratóza

Keratosis Pilaris

Asi najbežnejší typ keratózy je keratóza pilaris. Vyskytuje sa najmä u mladších ľudí. Ide o spomínané „zimomriavky“, alebo ako sa často ľudovo hovorí - „husiu kožu“. Tento typ keratózy sa prejavuje malými drsnými hrbolčekmi na rukách, stehnách a zadku. Tvorí sa v oblasti vlasových folikulov. Ide o neškodný a primárne estetický stav, ktorý nebolí, no môže sa objaviť svrbenie.

Keratóza pilaris (kuracia koža) je bežný stav kože, ktorý spôsobuje, že sa na jej povrchu objavia drsné škvrny/hrbole. Tieto hrbole sú mŕtve bunky pokožky, ktoré zasahujú vlasové folikuly. Zväčša sú sfarbené dohneda alebo dočervena. Kuracia koža sa najčastejšie objavuje na ramenách, stehnách, tvári alebo zadku. Tento benígny stav kože je výsledkom nahromadenia keratínu (vlasového proteínu) v póroch. Ak má pacient kuraciu pokožku, keratín upchá pór a zablokuje otvorenie rastúcich vlasových folikulov. V dôsledku toho sa vytvorí malý hrboľ.

Lekári predpokladajú, že môže byť spojená s inými stavmi kože, ako je atopická dermatitída a genetické ochorenia. Najčastejšie sa vyskytuje u ľudí, ktorí majú suchú kožu, ekzém, ichtyózu, sennú nádchu, melanóm či obezitu.

Hlavným príznakom keratózy pilaris je zmenený vzhľad kože. Viditeľné hrbole sa podobajú koži ošklbaného kurčaťa. Preto je diagnóza známa ako kuracia koža. Hrbolčeky sa môžu objaviť kdekoľvek na koži, kde sa nachádzajú vlasové folikuly. Z toho dôvodu nikdy nevzniknú na chodidlách a dlaniach. Diagnostikovanie tohto stavu nie je zložité.

Keratóza pilaris je bežnejšia u bábätiek, batoliat, detí a dospievajúcich, pričom sa zvykne zhoršiť v období puberty.

Seboroická Keratóza

Seboroická keratóza je nezhubný kožný výrastok, ktorý sa často objavuje predovšetkým u starších ľudí. Ide o výrastky hnedej, čiernej alebo svetlohnedej farby. Výrastky seboroickej keratózy sa objavujú postupne, pričom najčastejšie ich možno nájsť na tvári, chrbte, krku a hrudníku. Niekedy zvyknú svrbieť.

Seboroická keratóza postihuje najčastejšie tvár, krk, hrudník a chrbát. Zvyčajne sa vyskytuje u ľudí starších ako 60 rokov. Jej výskyt v mladšom veku je veľmi zriedkavý. Prejavuje sa tvorbou nezhubných kožných výrastkov charakterizovaných ako hrubý, plochý plak okrúhleho, prípadne oválneho tvaru. Výrastky môžu byť hnedej alebo čiernej farby a môžu svrbieť. Ich veľkosť môže byť až 2,5 cm, keďže majú tendenciu zväčšovať sa. Hlavným dôvodom vzniku je genetická predispozícia, ale môže vzniknúť aj v dôsledku kožného ochorenia (napr.

Aktinická Keratóza

Aknitická keratóza pomenúva suché, šupinaté škvrny na koži, ktoré vznikli v dôsledku nadmernej expozície slnečnému žiareniu. Podobne ako aj pri predošlých druhoch keratózy, aj solárna keratóza môže svrbieť.

Vzniká z dôvodu častého vystavovania pokožky ultrafialovým lúčom, a teda slnečnému žiareniu alebo žiareniu v soláriách. Dochádza tak k poškodzovaniu vonkajšej vrstvy kožných buniek. Je to prekancerózne (predrakovinové) ochorenie kože postihujúce krk, chrbát rúk, predlaktie či pokožku hlavy, takže všetky oblasti, kde je pokožka najviac odhalená a vystavená slnku. Dochádza k vzniku plochých škvŕn a hrbolčekov, ktorých sfarbenie sa môže meniť od telovej po tmavšiu hnedú. Jej typickými príznakmi sú okrem škvŕn a hrbolčekov štípanie, pálenie, svrbenie, suchosť a zvýšená citlivosť.

Prejavuje sa tvorbou suchých, hrubých, hnedých alebo sivých škvŕn na tele a objavuje sa s pribúdajúcim vekom. Imunitný systém má dôležitú úlohu v regulácii rastu kožných buniek. Slnečné žiarenie je dôvodom vzniku niektorých typov keratózy. Pribúdajúci vek vedie k vzniku keratózy tým, že vekom sa koža stáva suchšia a stráca tak svoju pružnosť.

Ako sa zbaviť textúrovanej, hrboľatej a drsnej pokožky | Keratóza pilaris

Diagnostika a Liečba Keratózy

Dermatologické vyšetrenie je dôležitým krokom pri diagnostike kožných ochorení, medzi ktoré patrí aj keratóza. Je založené na vizuálnom vyšetrení postihnutých oblastí kože a na vyšetrení dotykom. Biopsia je dôležitá pre potvrdenie diagnózy stanovenej na základe dermatologického vyšetrenia a taktiež pre určenie presného typu. Odoberá sa vzorka tkaniva, ktorá sa podrobí laboratórnemu vyšetreniu.

Diagnostika keratózy prebieha vizuálnym vyšetrením a anamnézou. Zatiaľ neexistuje jeden liek, ktorý by ste užili a keratóza by zázračne zmizla. Je však možné ju liečiť viacerými spôsobmi - napríklad správnou starostlivosťou o pokožku, kryoterapiou či chirurgickým zákrokom.

Liečba keratózy závisí od jej typu a rozsahu. Aplikácia hydratačných a zmäkčujúcich prípravkov (krémov, mastí, telových mliek...), ktoré zmierňujú prejavy, ako sú suchosť a šupinatosť.

Neexistuje žiadny konkrétny liek na keratózu pilaris. Zvyčajne sa stráca vekom a dovtedy je možné zmierniť vzhľad tohto problému. Kožný lekár alebo dermatológ môžu odporučiť hydratačné ošetrenie na upokojenie svrbiacej či suchej pokožky a zlepšenie jej vzhľadu. Predpísané topické krémy by mali odstrániť odumreté bunky kože alebo zabrániť zablokovaniu vlasových folikulov. Tieto zložky pomáhajú uvoľňovať a odstraňovať odumreté bunky kože a zmäkčovať suchú pokožku. Ďalšie liečebné metódy, ktoré môže dermatológ použiť, sú mikrodermabrázia, intenzívna exfoliačná liečba, chemický peeling a aplikácia retinolového krému. Kokosový olej -tento olej má protizápalové vlastnosti.

Keratosis pilaris zvykne s pribúdajúcim vekom zmiznúť sama. Ak jej však chcete pomôcť, mali by ste v prvom rade staviť na vhodnú starostlivosť o pokožku. Dôležité je používať kvalitné hydratačné krémy. Tie totiž bránia nadmernému vysušovaniu pokožky. Vyhnite sa parfumovaným prípravkom a siahnite radšej po dermokozmetike bez parfumácie, parabénov a iných dráždivých látok. Do starostlivosti o pokožku sa odporúča zaradiť aj používanie vhodných telových peelingov. Pomáhajú odstrániť odumreté kožné bunky a vyhladiť pokožku. Peeling nie je potrebné robiť každý deň a nezabudnite, že násilné drhnutie vašu pokožku akurát tak viac podráždi. Pri nanášaní peelingu preto nepoužívajte veľa sily a pokožku trite len jemne. Citlivej a suchej pokožke neprospieva ani sprchovanie či kúpanie v príliš horúcej vode. Aj tá totiž vysušuje.

Pri seboroickej dermatóze je možné odstrániť jednotlivé výrastky pomocou kryoterapie, lasera a iných metód - tie však patria výlučne do rúk odborníka. Pri solárnej keratóze sa v určitých prípadoch stáva, že škvrny samé zmiznú, môžu sa však opäť objaviť vplyvom slnečného žiarenia. Liečba tohto typu keratózy patrí tiež do rúk lekára.

Ako liečba slúži odstránenie jednotlivých výrastkov, a to zoškrabávaním, kryoterapiou, laserom, prípadne za pomoci peroxidu vodíka. Dôležité je poznamenať, že liečba, resp. V niektorých prípadoch môže dôjsť k spontánnemu vymiznutiu prejavov solárnej keratózy. Vplyvom slnečného žiarenia však môže dôjsť k ich opätovnému objaveniu. V ostatných prípadoch je potrebná liečba. Liečba tohto typu keratózy patrí do rúk lekára.

Keratosis pilaris sa zvyčajne stráca s pribúdajúcim vekom. Do tohto obdobia je možné jej prejavy potláčať. Liečba spočíva v aplikácii hydratačných prípravkov a prípravkov na zamedzenie svrbenia. Bežne sa v týchto prípravkoch nachádza močovina či kyselina mliečna, ktoré zmäkčujú pokožku a napomáhajú pri odstraňovaní odumretých buniek kože. Pomôcť môžu aj krátke teplé kúpele, pravidelná jemná exfoliácia alebo aj zvlhčovače vzduchu. Mechanický peeling používajte maximálne raz do týždňa, čo sa týka chemického (napr. kyselina mliečna a glykolová), ten môžete aplikovať aj častejšie.

Prevencia Keratózy

Čo sa týka prevencie aktinickej keratózy, opäť pripomíname vhodnú starostlivosť o pokožku, hydratáciu a ochranu pred slnkom. Na tú by ste mali dbať bez ohľadu na to, či máte kožné problémy alebo nie. V prípade aktinickej keratózy sa odporúčajú pravidelné kontroly u dermatológa - raz ročne, prípadne podľa potreby.

Vývoj keratózy môžeme minimalizovať používaním opaľovacích krémov s vysokým SPF faktorom, pričom sú dostupné prípravky určené konkrétne na aktinickú keratózu.

Keratóza pilaris je dočasný stav pokožky, ktorý sa po čase celkom stratí. Nikto nie je voči nej imúnny, a to bez ohľadu na príslušnosť k rasovej či etnickej skupine.

Keratóza u Detí

Áno, keratóza postihuje aj deti. Ide pritom o folikulárnu keratózu, pričom výskyt tohto ochorenia môže byť podmienený genetickou predispozíciou alebo napríklad inými kožnými problémami.

Dlhodobé Dôsledky Keratózy

Dlhodobé dôsledky keratózy sa môžu u ľudí líšiť v závislosti od typu keratózy a od jej rozsahu. V mnohých prípadoch sa keratóza sama stratí zhruba okolo 30. Väčšina typov keratózy je neškodná a primárne estetická záležitosť, napríklad keratóza pilaris alebo seboroická keratóza. Jedinou výnimkou je aktinická (solárna) keratóza, ktorá sa môže vyvinúť do rakoviny kože, ak sa nelieči.

Folikulárna keratóza (keratóza pilaris) sa často s pribúdajúcim vekom zlepšuje alebo úplne zmizne. Seboroická keratóza sama nezmizne, ale nepredstavuje zdravotné riziko.

Upozornenie: Článok má informatívny charakter a nenahrádza lekárske vyšetrenie alebo konzultáciu ohľadom vášho zdravotného stavu s lekárom alebo iným kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

tags: #ako #vznika #husacia #koza #príčiny

Populárne príspevky: