Ako vznikla história čokolády Milka

Každý z nás pozná fialovú kravičku Milku a jej lahodnú čokoládu, ktorú si vychutnávame už viac ako 100 rokov. Ale vieš, prečo je fialová, alebo prečo sa volá Milka? Tento článok ti priblíži históriu tejto obľúbenej čokolády, od jej vzniku až po súčasnosť.

Značka Milka, synonymum pre jemnú mliečnu čokoládu, oslavuje v tomto roku významné jubileum - 120. narodeniny. Pri tejto príležitosti sa pozrieme na jej bohatú históriu, od skromných začiatkov až po celosvetovú popularitu, a odhalíme zaujímavosti, ktoré ste o tejto fialovej ikone možno nevedeli.

Ikonická krava ju na obale sprevádza od samého začiatku, marketingový ťah s fialovou farbou je však výrazne mladšieho dáta. Až do konca 19. storočia bola čokoláda predovšetkým luxusnou pochutinou pre bohatých. Produkt z tropických krajín predávali v obchodoch s koloniálnym tovarom, kde nakupovali iba vyššie vrstvy.

Založenie a pôvod názvu Milka

Za zakladateľa Milky je považovaný Švajčiar Philippe Suchard, ktorý si v roku 1826 otvoril továreň na výrobu čokolády. Vynález Milky je silne založený na existencii sušeného mlieka. Začalo sa to už v roku 1901, keď Philippe Suchard vyrobil v Nemecku prvú tyčinku Milka. Predtým vo Švajčiarsku založil spoločnosť, ktorú pomenoval po ňom.

Keď v roku 1901 začala továreň vyrábať čokoládu pod značkou Milka, objavovalo sa meno majiteľa aj na jej obaloch. Pôvodne veľkým zlatým písmom v strede tabličky, neskôr túto dominantnú pozíciu získalo slovo Milka.

Názov Milka vznikol spojením dvoch hlavných ingrediencií: mlieka a kakaa. V čase vzniku sa čokoláda volala Milka Suchard’s po svojom výrobcovi, no neskôr sa názov skrátil na jednoduché Milka. Z nemčiny pochádza aj názov. Ten je tvorený skratkou dvoch nemeckých slov „Milch“ a „Kakao“ odkazujúce na zloženie týchto čokolád. Viac ako sto rokov jej lahodnú chuť dodáva mlieko výhradne z alpského regiónu. Mlieko využívané pri výrobe pochádza z malých alpských fariem v Rakúsku a Nemecku chovajúcich priemerne 60 kráv.

Fialová farba a ikonická krava

Fialová farba je dnes neodmysliteľným symbolom pre výrobky Milka. Už v roku 1901, keď bola Milka prvýkrát vyrobená, mala etiketa čokolády fialovú farbu a bola na nej kresba alpského pastiera v sprievode pasúcej sa kravy. Symbol kravy spolu s alpskou krajinou patrí k Milke od jej vzniku v roku 1901. Na vtedajšom papierovom obale bol pastier s kravou v kopcovitej krajine.

Obal obsahoval aj typické fialové sfarbenie, ale oficiálnou farbou značky sa známy lila odtieň stal až v roku 1964. Krava Milka sa v reklamách po prvýkrát objavila v roku 1972. Fialová kravička sa prvýkrát objavila v reklame počas roka 1972. Meno kravy, ktorá bola použitá na reklamné účely, bolo Lila, čo v nemčine znamená orgován a ten má fialovú farbu. V roku 1973 ju skutočne natreli na fialovo pre potreby televíznej reklamy.

Keď skončilo filmovanie reklám, mala ísť na bitúnok. No to sa verejnosti nepáčilo a sám pán Suchard sa rozhodol, že kravu pošle na dôchodok.

Rozširovanie produktovej rady

Populárnu Milka kravičku už dávno nenájdeme len na tabličkových čokoládach. Prvé rozšírenie ponuky prišlo v roku 1926, kedy pribudli aj špeciálne vianočné a veľkonočné produkty. Od roku 1977 sa začali vyrábať tabličkové čokolády aj vo vyšších gramážach než dovtedajších 100 gramov. O desať rokov neskôr, v roku 1987, sa po prvýkrát objavili čokoládové pralinky v tvare srdca. O desať rokov neskôr pribudli napríklad pralinky v tvare srdca, v nasledujúcich rokoch sa potom vyrábali aj ďalšie tvary určené pre zvláštne príležitosti.

V roku 2007 sa ponuka rozrástla o kategóriu sušienok a jemného pečiva v kombinácii s najjemnejšou Milka čokoládou. V ďalších rokoch sa portfólio Milky každoročne rozrastalo o ďalšie novinky. V roku 2010 sa tak napríklad po prvýkrát objavili Milka Choco Wafer, oblátky s kakaovou náplňou preliate čokoládou.

Výroba čokolády Milka dnes

Ako vlastne prebieha výroba čokolády? Začína sa to kakaovými bôbmi, ktoré sa dovážajú z Pobrežia Slonoviny a z Južnej Ameriky. Tekutá 100-percentná čokoláda sa zmiešava s kryštáľovým cukrom, mliekom, tukmi a arómami.

Po prevalcovaní sa zjemní. Potom to ide do veľkej konše (obsahuje asi 6 ton čokolády), kde sa mieša 6 až 8 hodín. Pri miešaní dochádza k uvoľneniu energie arómy, znižuje sa množstvo vody a čokoláda dostáva svoju chuť a stáva sa tekutou. Potom sa odčerpá do zásobníkov a ide do linky, kde ju nalejú do formy. Kakaový likér je 100 - percentná tekutá čokoláda. Má horkú chuť a trochu zapácha. V ďalšom procese sa zmieša s čokoládou v rôznom pomere. Závisí od toho, či je to mliečna alebo tmavá čokoláda.

Kým sa z kakaového likéru vyrobí čokoláda, trvá to okolo 8 hodín. Ak sa vyrábajú bonbóny, záleží na tom, či musíte čakať na ďalšie druhy, aby ste mohli poskladať a zložiť bonboniéru. Vtedy to môže trvať aj týždeň.

Míľniky v histórii Milky

1901: Vyrobená prvá tyčinka Milka vo Švajčiarsku Philippom Suchardom.
1926: Predstavená špeciálna sezónna ponuka vianočných a veľkonočných produktov.
1964: Oficiálnou farbou značky sa stal známy lila odtieň.
1972: Krava Milka sa po prvýkrát objavila v reklamách.
1977: Tabličkové čokolády boli dostupné aj vo vyšších gramážach.
1987: Milka pripravila pre svojich zákazníkov pralinky v tvare srdca.
1990: Milka patrí pod medzinárodnú značku Mondelēz International.
1995: Nafukovacia kravička Milka sa po prvýkrát objavila na svahu pri FIS Cupe v rakúskom Linci.
2007: Hliníková fólia pri tabličkových čokoládach bola nahradená ekologickými obalmi flow pack.
2019: 100 % kakaa na výrobu Milka čokolád je získavané udržateľným spôsobom vďaka celosvetovému programu spoločnosti Mondelēz International Cocoa Life.
2021: Milka oslávila svoje 120. narodeniny.

Súčasnosť a jubileum

V roku 2021 oslávila Milka svoje 120. narodeniny a v súčasnosti má zastúpenie vo viac ako 52 krajinách. Na posilnenie imidžu svojej značky o nežnosti spustili aj množstvo reklamných aktivít. Od roku 1990 patrí pod medzinárodnú značku Mondelēz International. V roku 2012 vzniká spoločnosť Mondelez Slovakia rozdelením spoločnosti Kraft Foods.

Milka je jednou z najpopulárnejších značiek čokolády u nás aj v ďalších 51 krajinách, kde aktuálne pôsobí.

História čokolády Figaro a "štolverky"

Dnes je to Figaro, ale pred 60 rokmi to boli štolverky. Firmu založila rodina Štolverk, ktorá mala fabriky v Poľsku, Maďarsku a v Rusku, dnes ich vlastní spoločnosť Mondelez.

Koniec 19. storočia - V bratislavskej továrni vyrábajú mliečne karamelky, tzv. štolverky. Okrem toho sa vyrába aj marcipán a pepermintové cukrovinky.
1913 - Priemerný denný výkon pracovníčky v baliarni je 25 kg zabalených mliečnych karameliek. Výroba sa postupne rozširuje na čokoládu a dezerty.
1918 - 1938 - V období 1. republiky sa vyrábajú bonboniéry s vlasteneckými menami ako „Kriváň“ alebo „Detvan“, avšak najpredávanejším artiklom v tomto segmente je bonboniéra „Tu mám rád“.
1930 - 1945 - Vplyvom nepriaznivých hospodárskych pomerov je prevádzka redukovaná. V roku 1937 však firma opäť hospodári so ziskom.
1945 - V decembri 1944 je továreň poškodená náletmi a v apríli 1945 sa závod stáva vojnovou korisťou Červenej armády.
1948 - Bratislavský závod sa stáva súčásťou podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“.
1958 - Bratislavský závod je premenovaný na FIGARO n. p. a je zlúčený so závodmi FIGARO v Trnave a Piešťanoch.
1960 - Figaro spracováva kakaové boby, vyrába polotovary, čokoládové, cukrárske a tukové polevy.
1960 - 1970 - Obaly produktov vynikajú svojou pestrosťou.
1985 - Ročná produkcia prekračuje 18 000 ton výrobkov. Figaro Bratislava má 36% podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20% podiel v tabuľkových čokoládach.
1992 - 1993 - Založená akciová spoločnosť Figaro, kde 67 % akcií získava Jacobs Suchard, ktorý sa v roku 1993 spája s Kraft General Foods Europe.
1992 - Rozdelením spoločnosti Kraft Foods na dve spoločnosti vzniká v roku 2012 spoločnosť Mondelez Slovakia.

Krátka história čokolády

História čokolády sa formovala tisícročia. Začala sa písať v dobách, kedy ľudia verili, že kakaové bôby sú darom bohov. Prvé zmienky o bôboch kakaovníka sa spájajú s Olmékmi žijúcimi na území dnešného Mexika okolo roku 1200 p. n. l. Po zániku civilizácie Olmékov tieto tradície prevzali Mayovia a Aztékovia, ktorí považovali nápoj z bôbov kakaovníka za posvätný božský pokrm. Nie nadarmo bol kakaovník pomenovaný latinským názvom Theobroma cacao, čo v preklade znamená pokrm bohov. Mayovia verili, že im kakao daroval Boh v podobe opereného hada, po tom, čo stvoril ľudí z kukurice.

Pre povzbudzujúce účinky bol nápoj z kakaovníka považovaný za vzácny po mnohé tisícročia, čo potvrdzuje i to, že posledný aztécky vládca, Montezuma, pil denne údajne až štyridsať šálok horúcej čokolády.

V roku 1502 priniesol prvý do Európy kakaové bôby Krištof Kolumbus. V roku 1517 však prezradil kráľ Montezuma receptúru nápoja z kakaových bôbov španielskemu dobyvateľovi Hernánovi Cortésovi. Sladký čokoládový nápoj s vanilkou predstavil Cortés po návrate do Európy španielskemu dvoru úspešne. Jednoduchý čokoládový nápoj postupne menil svoje podoby na miestne tradičné receptúry, ktoré sa líšili v jednotlivých krajinách.

Významnou udalosťou, ktorá čokoládový nápoj tiež dostala do povedomia Európanov v 16. storočí, bola svadba Anny Bretónskej s francúzskym kráľom Ľudovítom XII. Anna priniesla na francúzsky dvor čokoládový nápoj, ktorý sa stal veľmi rýchlo obľúbenou pochúťkou šľachty.

Počiatky vzniku kaviarní s čokoládou, na ktoré sme dnes zvyknutí, sa viažu k Londýnu. Prvý obchod s čokoládou bol údajne založený v roku 1657 v Londýne a prvá kaviareň s čokoládou vznikla v roku 1728. Založená bola Walterom Churchmanom a dodnes je súčasťou anglického koncernu Cadbury.

Hoci prvý stroj na čokoládu, ktorý uľahčil jej výrobu a formovanie vznikol až v roku 1780 v Barcelone, prvá väčšia továreň na jej výrobu bola v Španielsku založená už v roku 1730. Postupne sa čokoláda dostávala aj do Ameriky a Nemecka. Americká čokoládovňa v štáte Massachusetts bola založená v roku 1765.

Medzi významné mená, ktoré ovplyvnili súčasnú podobu čokolády, patrili Švajčiari Amadeo Kohler, Daniel Peter, Rodolphe Lindt, Nemec Henri Nestlé a Belgičan Jean Neuhaus. V roku 1830 vyrobil prvú orieškovú čokoládu Amadeo Kohler a v roku 1875 prvú mliečnu čokoládu Daniel Peter. Spojil ju so sušeným mliekom, ktoré bolo vynálezom známeho Henriho Nestlé. Ak si rady pochutnávate na jemnej čokoláde Lindt, môžete za to vďačiť Rodolphovi Lindtovi. Spolu so svojím bratom, ktorý bol farmaceutom, vymyslel čokoládu, ktorá sa rozpúšťa na jazyku. Od roku 1912 sa začala éra bonboniér. Prvý čokoládový bonbón, pralinku, vyrobil Belgičan Jean Neuhaus.

Súdne spory v čokoládovom svete

Svet čokolády nie je len o sladkej chuti, ale aj o právnych bojoch a sporoch. Niekoľko zaujímavých súdnych procesov ukazuje, aké zložité a niekedy aj šokujúce môže byť pozadie výroby a predaja čokolády:

Mars vs. Nestlé (2018): Spor o ochrannú známku na tvar čokolády KitKat. Súd rozhodol, že Nestlé nezískalo ochrannú známku na tvar KitKatu.
Cadbury vs. Nestlé (2013): Súdny spor o právo používať konkrétny odtieň fialovej farby na obaloch. Cadbury prehralo boj o ochrannú známku na fialovú farbu.
Hershey vs. British Importers (2015): Zákaz dovozu anglickej čokolády do USA kvôli porušovaniu autorských práv.
Ritter Sport vs. Mondelez (Milka) (2018): Spor o tvar čokoládových tyčiniek. Mondelez prehralo a muselo zmeniť tvar svojich čokolád.
Ferrero vs. Spotrebitelia (Nutella) (2012): Hromadná žaloba kvôli falošným zdravotným tvrdeniam o Nutelle. Ferrero zaplatilo 3 milióny dolárov a zmenilo marketingové stratégie.

tags: #ako #vznikla #história #čokolády #Milka