Ako zistiť kvalitu materského mlieka a zabezpečiť optimálnu výživu pre vaše dieťa

Narodenie bábätka patrí k najkrajším zážitkom. Veľa sa dočítate o pôrode a príprave naň, ale menej sa hovorí o ťažkostiach, ktoré môže žena po pôrode pociťovať. V našej spoločnosti sa očakáva, že každá žena začne prirodzene dojčiť, ale nie vždy sa to podarí.

Dojčenie je jedinečný spôsob výživy novorodenca a dojčaťa, ktorý prináša množstvo výhod pre zdravie a vývoj bábätka. Materské mlieko obsahuje unikátne zložky, ktoré chránia dieťa pred infekciami a podporujú jeho imunitný systém. Enzýmy a ďalšie látky v materskom mlieku sú neoceniteľné pre rast a vývoj novorodenca.

Čo očakávať po pôrode a ako napomôcť dojčeniu? Akým potravinám by ste sa mali počas dojčenia vyhnúť, aby ste eliminovali koliky a kožné problémy u bábätka? Poďme sa na to pozrieť.

Zloženie materského mlieka

Úplne prvé mlieko, ktoré sa žene tvorí v prvé dni života novorodenca, je kolostrum. Nachádza sa v ňom až 10% bielkovín s obsahom imunoaktívnych látok, ktoré chránia novorodenca pred infekciami. Ďalej obsahuje veľké množstvo bielych krviniek, menej laktózy a viac oligosacharidov.

Prechodné mlieko sa tvorí približne po piatich dňoch. Je charakteristické nižším obsahom bielkovín a vyšším percentom tukov a cukrov. Po približne 2 týždňoch od pôrodu začne prsná žľaza produkovať zrelé mlieko, ktorého zloženie je stabilnejšie, iba s malými odchýlkami počas dňa.

Všeobecne možno povedať, že najväčšiu zložku materského mlieka predstavuje voda (približne 88%), ďalej sú to cukry (7%), tuky (4%) a približne 1% tvoria bielkoviny. Rozdiel nájdeme aj v obsahu tuku v prednom a zadnom mlieku. To znamená, že na konci dojčenia, tzv. zadné mlieko, obsahuje 2 až 3 krát toľko tuku ako mlieko predné, a teda na začiatku dojčenia. Obsah tuku v zrelom mlieku zabezpečuje až 50% kalorického príjmu dojčaťa a je významný pre správny vývoj centrálnej nervovej sústavy.

Niektoré vitamíny je dieťatku nutné dopĺňať vo forme kvapiek. Patria k nim vitamín K a vitamín D, ktoré nie sú v dostatočnej miere zastúpené v materskom mlieku.

Infografika: Zloženie materského mlieka a jeho význam pre dieťa.

Potraviny, ktorým sa vyhnúť počas dojčenia

Pre dojčiacu matku sú nevhodné:

Ryby: pre telo predstavujú výborný zdroj bielkovín a navyše niektoré, ako losos a tuniak, obsahujú omega-3 mastné kyseliny, ktoré telo potrebuje. Na druhej strane sa v rybách vyskytuje ortuť a iné nečistoty, a preto je ich príjem pre dojčiacu ženu limitovaný na najviac dvakrát týždenne. Vhodné sú druhy rýb s nižším obsahom ortuti, ako je losos, tilapia alebo pstruh.
Pikantné jedlá: u niektorých detí sa po matkinom príjme pikantných jedál môže vyskytnúť plynatosť, koliky alebo dokonca hnačky.
Mäta pieporná, petržlen a šalvia: konzumácia veľkého množstva petržlenu, mäty alebo šalvie môže obmedziť laktáciu.
Mlieko: aj keď jeho príjem spôsobuje problémy u bábätiek iba výnimočne, obmedzte príjem mlieka a mliečnych výrobkov, pokiaľ spozorujete prejavy kožných exantémov, problémov s dýchaním po dojčení alebo iných nezvyčajných symptómov.
Čaj: niektoré čaje, ako napríklad zelené alebo čierne, obsahujú kofeín, ktorý môže ovplyvniť nielen váš spánok, ale aj spánok vášho dieťaťa.
Vajcia, arašidy a orechy: znížením príjmu týchto potravín z vašej stravy môžete znížiť pravdepodobnosť vzniku ekzému u vášho dieťaťa.
Sladené nápoje: dojčenie spôsobuje zvýšený smäd. Najvhodnejšia je čistá voda.
Jedlá spôsobujúce plynatosť: ako napríklad fazuľa, brokolica, kapusta a ružičkový kel.
Čokoláda a káva: obe obsahujú kofeín. Ten okrem toho nájdeme aj v energetických nápojoch a kolách.

Ako si poradiť s problémami pri dojčení

Najčastejšie sa ženy musia popasovať s citlivými a bolestivými bradavkami, upchatými mliekovodmi, zápalmi prsníka či kvasinkovou infekciou. V prípade citlivých a bolestivých bradaviek pomôže potieranie materským mliekom alebo krémom s obsahom lanolínu.

Ďalším častým problémom sú bolestivé hrčky v prsníku signalizujúce upchaté mliekovody. Dochádza k nim pri nadmernej produkcii mlieka. Pomôcť si môžete častým dojčením alebo odsatím mlieka z postihnutého prsníka, čo je síce bolestivé, no účinné. Vhodné je bolestivé miesto masírovať v teplej sprche alebo priložiť teplý obklad pre uvoľnenie mliekovodu.

Upchatý mliekovod môže prispieť k vzniku zápalu prsníka - mastitídy. Prejavuje sa červeným, teplým a bolestivým prsníkom, bolesťou kĺbov, zimnicou či zvýšenou teplotou nad 38,5 ºC. Okrem upchatého mliekovodu môžu mastitídu spôsobiť aj baktérie, ktoré sa dostali do prsníka cez poškodené bradavky.

Na povrchu kože prsníka sa môže vyvinúť aj kvasinková infekcia. Tento problém sa môže rozvinúť aj po týždňoch alebo mesiacoch úspešného dojčenia. Kvasinková infekcia sa vyvinie v dôsledku mikroskopického množstva zaschnutého mlieka na bradavke, ktoré je živnou pôdou pre kvasinky. Táto infekcia sa veľmi často prenesie aj na bábätko, kde spôsobuje kvasinkové ochorenie ústnej dutiny. Toto ochorenie sa u bábätka prejavuje bielymi povlakmi na jazyku, zvnútra líc alebo na ďasnách.

Je možné skúsiť nakvapkať na sterilnú gázu niekoľko kvapiek s vitamínom C a vytrieť dieťatku ústa. Predchádzať tomuto stavu je možné tým, že budeme dávať bábätku po každom dojčení lyžičku dojčenskej vody.

Správna technika dojčenia

Správne prikladanie bábätka, ako aj uhol záklonu hlavičky alebo otvorenie ústočiek dieťatka vedú k správnemu prisatiu a následnému papaniu bábätka, a to bez hltania vzduchu.

Užívanie výživových doplnkov s obsahom sénovky gréckej a benediktu lekárskeho: podporujú tvorbu materského mlieka počas dojčenia a zotavenie po pôrode.
Užívanie homeopatického lieku s obsahom Ricinus communis 5 CH: používa sa pri nedostatočnej laktácií na podporu tvorby mlieka. Po nástupe plnej laktácie je odporúčané znižovať dávky a vysadiť jeho užívanie.

Dojčenie je nielen spôsob kŕmenia bábätka, ale aj významný nástroj na budovanie pevných vzťahov a poskytovanie emocionálnej podpory. Pre dojčiace matky je dôležité udržiavať vyváženú stravu a nájsť podporu v okolí. Neviete si dať s niečím rady?

Predné a zadné mlieko, či nebodaj „slabé“ mlieko?

Ešte dnes mnohé mamy a ich mamy veria, že existuje tzv. predné a zadné mlieko. Predné mlieko vraj malo uhasiť smäd bábätiek a zadné podľa povier funguje na nasýtenie bábätka, vďaka vyššiemu obsahu tuku. Stále platí, že je nenahraditeľnou tekutinou pre vaše dieťa. A to najdôležitejšie, čo pri dojčení bábätka treba sledovať, je správnosť prisatia, polohy a či dieťatko naozaj pije (tzv. Tip: Jeden z najväčších mýtov je tzv. „slabé” mlieko. Je stále zneužívaný marketingovými aktivitami firiem vyrábajúcich dojčenskú výživu.

Ak je dieťatko pri dojčení nespokojné, problémom zvyčajne býva nesprávna technika dojčenia alebo tvorba mlieka. Ak má mama pocit, že nemá dosť materského mlieka, zvyčajne to súvisí s tým, ako sa bábätko správa na prsníku - plače, ošíva sa, odťahuje sa. Zároveň celkovo slabšie prosperuje a nepriberá na hmotnosti.

Efektívne vyprázdňovanie prsníka je signál pre telo, aby ho opäť naplnilo. Takže čím viac bábätko pije, tým viac mlieka sa vytvorí. Kontakt koža na kožu je pre tvorbu mlieka kľúčový, v začiatkoch dojčenia, ale aj neskôr. Preto ak máte pocit, že tvorba mlieka klesla, alebo nie je dostatočná, pokračujte v častom kontakte koža na kožu s dieťatkom.

Stláčanie prsníka počas dojčenia podporuje pitie dieťatka, pretože mu mliečko tečie ľahšie, a to aj v situácii, kedy by inak iba „dudlovalo“ a salo naprázdno. Pomáha to najmä novorodencom. A rozhodne sa nebojte, neučíte dieťatko zlozvyku! Keď sa mlieko a dojčenie rozbehne, bude piť aj bez takejto pomoci.

Dôležité pravidlo je, aby ste prsník držali čo najďalej od dvorca. Rukou prsník obopnite (ruka vytvára písmeno C), nech palec tlačí proti ostatným prstom. Stlačenie nesmie bolieť! Nemusíte robiť rukou žiadne pohyby (pumpovanie, vytláčanie, a pod.). Keď bábo pije a prehĺta (pauza v brade), prsník uvoľnite a nestláčajte. Keď bábätko začne opäť sať, stlačte a držte prsník stlačený. Ak dieťatko vôbec nesaje a odpočíva, prsník uvoľnite. Znovu ho stlačte, keď dieťatko začne opäť sať.

Niektoré mamy, naopak, bojujú s prebytkom mlieka. Dojčiť bábätko častejšie a aktívne mu ponúkať prsník. Bábätko bude trpezlivejšie a vaše prsníky nebudú úplne naliate. Odsávať/odstriekavať prsníky IBA ak to cítite ako nevyhnutné a IBA do úľavy. Pretože čím viac budete odstriekavať, tým viac sa mlieko bude tvoriť. Tip: Pred klasickou odsávačkou skúste uprednostniť odstriekanie mlieka v teplej sprche.

Myslím, že mlieko môže mať rôzne vlastnosti, ale ak sa stravuješ primerane, tak určite má aj primeranú kvalitu. Neverím, že môžeš mať niečo také ako slabé mlieko, pokiaľ nepíšeš z koncentráku. Skôr by som to tipla, ako tu už bolo vyššie spomenuté, na buď nejaké potraviny, z ktorých môže byť dieťaťu zle (veci z ktorých nadúva, koreniny, ale aj cesnak napr.), alebo reflux, alebo ešte potravinová alergia (na niečo čo máš bežne v jedálničku), alebo aj intolerancia na laktózu. Tá je však našťastie veľmi zriedkavá a musela by si asi kvôli tomu prestať dojčiť.

Stretla som sa s tým, že ženy často išli systémom vylučovacej metody. Najskôr vylúčili všetko, z čoho by dieťaťu mohlo byť zle a postupne si do stravy (rozumej vlastnej) pridávali a tak zisťovali, že čo by vlastne nemali jesť. Pokiaľ sú tie účinky viditeľné hneď po dojčení, takže na výsledky nemusíš čakať dlho, tak by si to mohla skúsiť. Napr. jeden deň s ryžou a ovocím (z toho by dúfam nebolo zle nikomu) a postupne pridávať potraviny do svojho jedálnička. Hneď na druhý deň skúsiť mäso, nech sa nevyhladuješ a potom už pridávať podľa intuície a všelijakých rád, že čo by to mohlo byť. Ináč a ako sa to prejavuje tie problémy? Hlavne ten stav hneď po dojčení.

Ak sa bojíte, že vaše dieťa nemá dostatok mlieka, neváhajte zavolať lekárovi vášho dieťaťa alebo spojte sa s laktačným poradcom. K dispozícii je veľmi široká škála toho, čo je považované za normálne.

Pre orientáciu, čo je typické ( po prvých 24 hodinách, kedy je vaše dieťa ešte príliš ospalé i na kŕmenie):

Prvý mesiac môže chcieť dieťa piť každé dve až tri hodiny, alebo 8 až 12-krát každých 24 hodín.
V druhom mesiaci pijú kojenci zvyčajne 8 alebo 9 krát denne a 7-8 krát denne v treťom mesiaci.
Po 4 mesiacoch frekvencie opäť klesá. Od 6 mesiacov to bude sa s najväčšou pravdepodobnosťou maximálne päť alebo šesť kŕmení každých 24 hodín.

Až do jedného mesiaca veku sa väčšina detí kŕmi asi 8-krát denne po 70-90 ml materského mlieka na jednu dávku, v celkovom objeme 600-750ml za 24 hodín. Potom, až do šiesteho mesiaca, sa priemerné množstvo potrebného materského mlieka pohybuje okolo 750-850 ml denne, rozdelených do šiestich až ôsmich dávok. "Pokiaľ sa Vám dieťa zdá hladné, jedlo mu neodopierajte", hovorí špecialista na dojčenie Jan Barger, " ale neprepchávajte ho len preto, že si myslíte, že by mal prijímať určité množstvo mlieka".

Kým dojčené dieťa sa môže pri prsníku upokojiť a zároveň vypiť len minimálne množstvo mlieka alebo len také množstvo, aby uhasilo smäd, deti kŕmené z fľaše túto možnosť nemajú. Ak chcete pomôcť dieťaťu prijať správne množstvo mlieka, kŕmte ho pomaly a robte mu malé prestávky, aby vám mohlo dať najavo, že má dosť. Ak sa Vám zdá, že dieťa mlieko prehĺta príliš rýchlo a zadúša sa, pomôžte mu chytiť dych tým, že ho od mlieka odtrhnete vždy po niekoľkých, napríklad desiatich prehltnutiach.

Väčšina detí starších ako sedem až jedenásť mesiacov prijíma už celý rad potravín v pevnom stave dvakrát alebo trikrát denne, plus malé občerstvenie, spolu so štyrmi alebo piatimi desiatami materského mlieka denne. Majte na pamäti, že zatiaľ čo kravské mlieko je pre nich dobré, nesmiete to s ním preháňať, alebo znížite dieťaťu chuť na pevnú stravu a iné zdravé potraviny. Veľké množstvo kravského mlieka môže dokonca viesť k anémii z nedostatku železa.

Samozrejme môžete pokračovať s dojčením aj po uplynutí jedného roka, pokiaľ to vy aj dieťa chcete.

Ako pomôcť bábätku posilniť svaly: Prirodzený vývoj štvornožkovania bez zásahov

tags: #ako #zistiť #kvalitu #materského #mlieka #test