Materiál na murovanie pece na chlieb: Postavte si vlastnú pec krok za krokom

Túžite po vlastnej peci na chlieb, ktorá vám prinesie radosť z pečenia a jedinečnú chuť domáceho chleba? Vlastná pec na chlieb je skvelý projekt pre každého, kto má rád pečenie a kutilstvo. Ak ste zručný domáci majster a máte chuť pustiť sa do stavby svojpomocne, tento článok je pre vás ideálnym sprievodcom. Získate komplexné informácie o materiáloch, postupoch a dôležitých aspektoch, ktoré treba zvážiť pri murovaní pece na chlieb.

Existuje mnoho dôvodov, prečo si postaviť pec na chlieb svojpomocne. Tu je niekoľko z nich:

  • Úspora peňazí: Stavba pece na chlieb svojpomocne je lacnejšia ako nákup hotovej pece.
  • Prispôsobenie: Môžete si postaviť pec na chlieb, ktorá bude presne vyhovovať vašim potrebám a požiadavkám.
  • Zábava: Stavba pece na chlieb je zábavný a uspokojujúci projekt.
  • Kvalitný chlieb: Chlieb upečený v peci na drevo má jedinečnú chuť a arómu.

Často sa stretávam s požiadavkou postaviť „hlinenú pec, akú mala babka v chalupe“, na ktorej sa dalo variť, spávať a ktorá vykúrila celý dom.

Pri väčšom počte účastníkov sa prejaví nedostatok miesta na uloženie náčinia aj pohárikov. Asi by bolo vhodné pracovnú plochu pravidelne ukončiť, aby sa sem dali ukladať grilovacie potreby, riady.

Použitie starých tehál v dôslednej tektonike skladby vytvára remeselne dokonalé dielo. Tehly umožnili aj jednoduché pravdivé vybudovanie ník na palivo.

Jednoducho a tvrdo funkcionalisticky riešená zostava kozuba. Mokrá pracovná plocha, varná plocha, suchá pracovná plocha. A vtipne ukrytý varič na zavesený kotol.

Dostatok pracovných i odkladacích plôch okolo celého kozuba umožní aj väčšej spoločnosti neobmedzene komunikovať, stmeliť sa. Iné tradičné kozuby sú obvykle popri stene, čím nadobúdajú divadelný charakter. Herci - aktéri, grilovači, sú ostatnej spoločnosti otočení chrbtom.

Remeselne dobre zvládnutá zostava kozuba i sporáku s pecou. Použitím nových tehál vzniká ostrý tvar.

O tom aké sú možnosti pri budovaní nových pecí, na čo všetko treba myslieť a či to zvládneme aj svojpomocne, sme sa opýtali odborníka, p.

Hlina má však stále svoje miesto pri stavbe pecí. Je to ľahko dostupný materiál, ktorý má aj s minimálnymi energetickými vstupmi na spracovanie výborné vlastnosti.

Ak s obľubou trávite leto na chalupe, radi by sme vám predstavili svoje skúsenosti so stavbou hlinenej pece na pizzu. Táto pec je bezkomínová, jednoduchá a plne funkčná. Keďže sa prvá osvedčila, urobili sme v rodine ešte dve ďalšie.

Na pozváraný rám s drevenou výplňou nanesieme vrstvu hliny. Na ňu poukladáme šamotové tehly. Hneď nato začneme vrstviť čistý piesok a tvarovať ho do kupoly, ktorá slúži ako forma vnútrajška pece. V prednej časti piesok siaha až po priložené dvierka a vypĺňa tak celú vnútornú komoru pece. Piesok vlhčíme, aby si udržal svoj tvar a nezosypal sa.

Hlinená pec na pizzu

Keď je forma vytvorená, prikryjeme ju mokrými novinami. Noviny majú dôležitú funkciu pri neskoršom vyberaní piesku. Medzitým miešame hlinu s pieskom a vodou na fólii, pričom najlepším spôsobom je túto zmes premiešať a vypracovať šliapaním bosými nohami.

Po nadobudnutí požadovanej konzistencie začneme postupne formovať hmotu po obvode pieskovej formy. Hlinu utláčame na šírku päste. Ruka sa nakláňa zároveň so sklonom kupoly, takže vždy tlačíme oproti už vystavanej časti vrstvy a nikdy nie proti pieskovej forme. Obložíme aj pripravené dvierka.

Druhá vrstva obsahuje okrem hliny a piesku aj slamu, ktorá zvyšuje termoizolačné vlastnosti tejto vrstvy. Prvú vrstvu po ukončení utlačíme doskou a urobíme na nej zárezy, aby na nej lepšie držala druhá vrstva. Jej ukladanie na prvú vrstvu prebieha už opísaným spôsobom.

Hotovú pec sme nechali zaschnúť asi 10 dní pod prístreškom, ktorý sme vystavali, aby ju chránil pred dažďom a prudkým slnkom. Vyberieme piesok a pec schne ďalších 10 dní. Až potom zakúrime, a to veľmi mierne a postupne (na trikrát), aby pec nepopraskala. Noviny zhoria pri prvom zakúrení.

Hotovo! Neostáva nič iné, iba experimentovať s pečením! Upečenie pizze v tejto peci trvá doslova pár minút. Naša pec sa vynikajúco hodí na pečenie koláčov, pizze, chleba, dokonca na prípravu mäsa a zeleniny (v tomto poradí, ako pec postupne chladne). Domáci chlebík potrebuje asi hodinu pri nižšej teplote. Po upečení chleba sa pec ešte môže využiť na prípravu pečenej klobásy, zemiakov a iných dobrôt.

Hotová pec má dve vrstvy: prvú vrstvu tvorí hlina a piesok a druhú vrstvu hlina, piesok a slama, ktorá túto vrstvu viaže a vytvára izolačný efekt. Samotná stavba pece trvá dva dni. Predtým je ale ešte treba pripraviť si materiál. Na výstavbu pece je potrebná hlina (zhruba 6 fúrikov) - najlepšie kopaná, piesok (2 - 3 fúriky) - opäť najlepšie kopaný. Následne je potrebné určiť pomer piesku a hliny.

Táto aktivita výborne prekrví reflexné body na chodidlách a zvyčajne má veľký úspech u celej rodiny, najmä u detí.

Vnútorný priemer pece je 58 cm, vnútorná výška je 40 cm. Dvierka sú hore tvarované do poloblúka a majú nasledovné rozmery: šírka 30 cm a výška 25 cm.

Tu sa dostávame k významu novín, ktoré sme poukladali navlhčené na pieskovú formu predtým, ako sme začali s formovaním prvej vrstvy. Pri vyberaní pieskovej formy pokračujeme opatrne - až pokiaľ nenarazíme na noviny.

Vychádzame z predpokladu, že takáto pec je v najširšom slova zmysle určená pre veľké terasy s prístreškom.

Často sa stáva, že nám po prácach na rekonštrukcií komína zostanú žiaruvzdorné tehly, trebárs už použité, s ktorými nevieme čo spraviť a tak nám väčšinou zostanú poukladané na hŕbe niekde v „zákryte“. Postaviť z nich takúto pec je ideálnym riešením na to, aby sme im vdýchli nový, funkčný život. Ak takéto tehly nemáme, nemusíme kupovať nové.

Pre človeka s čo i len minimálnymi skúsenosťami z murárskeho remesla to nebude nič zložité. Dôležité je plánovanie veľkosti a celkových rozmerov pece. Tehly ukladáme čo najpresnejšie do kruhu po výške a samozrejme nesmieme zabúdať na prednú časť , v ktorej bude ohniskový otvor.

Kruhovú plochu a škáry medzi tehlami vypĺňame hustou betónovou zmesou, ktorej hrúbka nemusí byť silná, aby nebola pec príliš ťažká. Skôr sa odporúča vystužiť dno pece konštrukciou zo železných tyčí, alebo stavebnej siete.

Použijeme silnejšie hranoly či hrubšie dosky z tvrdého dreva. Je ideálne ak je drevo namorené voči vlhnutiu, plesniam a účinkom vody. Pamätáme na to, že pec bude ťažká a tak musíme nielen dimenzovať silu drevenej podstavy, ale aj celú mobilnú platformu.

Teraz môžeme vymurovať bočné steny pece. Najzložitejším úkonom bude pre nás zrejme vymurovanie oblúku ohniskového otvoru. Znalosť technológie murovania oblúka bola predtým bežnou súčasťou murárskeho remesla, pretože sa také ozdobné architektonické prvky v ľudovom staviteľstve v minulosti používali oveľa častejšie. Základným prostriedkom k úspešnému vymurovaniu oblúka je drevená šablóna. Jednoduchú konštrukciu šablóny, ktorá bude oblúk pri murovaní podopierať, zhotovíme z dosák či OSB dosky a presný oblúk vyrežeme po prenesení z papierovej šablóny najlepšie pomocou priamočiarej píly alebo elektrickej či manuálnej „chvostovky“.

Ako vidíme na obrázku, niekde uprostred steny pece je dôležitým technologickým úkonom zapustenie dvoch oceľových tyčí, ktoré nám vytvoria držiak na takzvaný pizza kameň. V tomto prípade však nejde o príslušenstvo k bežným elektrickým rúram, ale o naozajstný prírodný plochý kameň dostatočne veľký na to, aby sa dal na oceľové tyče uložiť, nie však priveľký, aby ho bolo možné vložiť a vytiahnuť cez vrchnú časť pece alebo ohniskový otvor. V prvom rade by náš prírodný kameň mal byť veľmi odolný voči tepelnému žiareniu. To znamená, že počas procesu pečenia nesmie prasknúť, ani sa rozdrobiť (čiže žiaden vápenec a podobné mäkké horniny).

Ak bude kameň taký ako má byť, môžete ho tiež použiť na pečenie malého chleba a rôznych druhov pečiva, nezabudnite však na dve podstatné veci. Kameň vždy musí byť dokonale čistý a kameň nikdy nemastíme! Aby sa nám k nemu neprichytilo pizzové cesto, je vhodné posypať ho pred samotným pečením trochou kukuričnej múky. A ešte niečo - kameň nikdy nesmieme umývať saponátovými prostriedkami a tiež ho nikdy nevkladáme do už rozpálenej pece, ani neochladzujeme po ukončení pečenia zaliatím studenou vodou. Naopak - tak, ako sa kameň musí v peci pomaly a postupne zahrievať, tak tam musí aj spolu s pecou vychladnúť. Potom ho môžeme očistiť teplou vodou a necháme vyschnúť.

Ako používať kameň na pizzu

Čo sa týka pečenia pizze, býva dobrým zvykom vyrobiť aj vrchnák na pec, ktorý uzatvára vrchnú časť jej tela a zabraňuje úniku sálavého tepla počas pečenia. Vrchnák vyrobíme z betónovej zmesi - v tomto prípade je povrch betónu dekorovaný zvyškami obkladového materiálu. V strede vrchnáku je otvor slúžiaci tak na manipuláciu s ním ako na vytvorenie ťahu pre odvod dymu. Vrchnák nám bude v peci sedieť na ďalších dvoch oceľových tyčiach zamurovaných pod vrchný veniec tela pece.

Prečo? Pretože pec bude pri svojej činnosti horúca a aby nedošlo k zbytočnému úrazu, bude táto obstavba akýmsi zabezpečovacím prvkom, zároveň bude vytvárať síce malý, no praktický odkladací priestor pece. A máme hotovo. Obstavbu pripevníme k mobilnej platforme buď na pevno, alebo môžeme vyskúšať jednoduchý zaisťovací systém, aby sme ju po práci mohli odložiť.

Je dôležité vopred zabezpečiť, aby bolo palivové drevo riadne suché. Väčšina komerčne dostupného palivového dreva je čerstvá - vlhká a pomaly horí. Venujte pozornosť aj druhu drevín. Nesmú byť živicové, chemicky ošetrené, natreté farbou alebo lakované.

Za "uplne rozkurenie" sa zvykne povazovat stav, ked strop peci je svetly co signalizuje, ze tehly su naakumulovane teplom. vykurenie pece trva vacsinou 1,5hod. pri peceni pizze sa kuri neustale. pri peceni chleba, masa atd. sa pahreba vybera. ako som pisal kurim vacsinou 1,5 hodiny. potom je v peci cca 300C (asi aj viac, ale teplomer mame len do 300 :D ) prvu pecieme pizzu. po vybrati pahreby nechame vychladnut na cca 250C a upecieme par bochnikov chleba. akurat dnes sme piekli. kurilo sa od 12:30 do druhej poobede. potom 11ks pizz. o 17:00 isiel do pece chleba pricom teplota v peci bola 240C. zvycajne na druhy den na obed zvykne byt este okolo 150C. dost zalezi od vonkajsej teploty.

Všetky pece a šporáky stavané v interiéri sú však veľkým nebezpečenstvom pre vznik požiaru či úniku spalín. Postaviť šporák s rúrou na pečenie a dobrú pec na vykurovanie pri zachovaní všetkých požadovaných vlastností je už komplikovanejšie, a bez odborných vedomostí to radšej neodporúčam. Aspoň hrubú stavbu pece je dobré nechať na kachliara, hlinené omietky a dekorácie si však kľudne môže užiť aj celá rodina.

Túžite po peknej KACHĽOVEJ PECI a radi by ste si ju postavili SVOJPOMOCNE? Ponúkol vám niekto staršiu pec na rozobratie? Pokojne ju môžete kúpiť.

Kachle začneme skladať až po to, čo rozdelíme ich jednotlivé typy takto: kachle základu (sokla), rímsové kachle a kachle na vrchné uzavretie vrátane kachieľ koruny. Na spodnú časť patria vždy veľkorozmerové kachle. Kachle tmavšej farby sa vždy dávali na spodnú časť a svetlejšie kachle na vrchnú časť pece. Základným vodidlom môžu byť aj fotografie.

Spaliny sa vedú z ohniska do vodorovných ťahov, ktoré prúdia okolo tzv. priezorov a odovzdávajú im teplo. Pec staviame na základovú železobetónovú platňu. Platňa zároveň tvorí nehorľavú izolujúcu podložku (vyžadujú ju predpisy), ktorá presahuje pôdorys pece na jej prikladacej strane najmenej o 300 mm a na ostatných stranách najmenej o 150 mm. Pec musíme umiestniť tak, aby bola v miestach nad kúreniskom alebo nad strednou rímsou vzdialená od steny najmenej 10, najviac však 15 cm.

Najprv zložíme na dlážke rámik z latovky, ktorý pevne zakotvíme, a do jeho vnútra staviame kachle. Pripravíme si rozpery z lát, ktorými rozoprieme vrchnú časť kachieľ. Vymurujeme ho plnými tehlami ukladanými do peciarskej hliny (hlinu nenahradí malta, lebo neodoláva vyšším teplotám). Dno zhotovíme zo šamotových plátkov 25 × 12,2 cm alebo z kvalitných bobrových škridiel položených naplocho do hliny. To isté platí o stenách popolníkovej šachty. Veľkosť popolníka vyberáme podľa veľkosti roštu, ktorý má rozmery približne 18 × 29 cm. Popolník musí byť na každej strane o 2 cm širší a o 3 cm dlhší ako rošt a má mať zošikmenú zadnú stenu. Rozmery musíme upraviť podľa skutočného priestoru vrátane zabudovaných dvierok.

Steny vnútri ohniska obmurujeme plátkami šamotu 25 × 12 × 4 cm. Kto chce v peci kúriť prevažne uhlím, môže si upraviť ohnisko ako polonásypné alebo násypné. Uhlie však dosahuje vyššiu teplotu ako drevo a pec bude treba častejšie opravovať.

Položíme ho na obyčajné tehly alebo na šamotové tehly, aby bol najmenej 8 cm od predného okraja dvierok na prikladanie a smeroval mierne šikmo dozadu, aby palivo pri prikladaní nevypadávalo. Ďalšiu vrstvu výmurovky zhotovíme zo šamotových tehál alebo plátkov a peciarskej hliny.

Držiaky - pätky dvierok - chránime pred prílišným žiarom šamotovými plátkami hrubými 2,2 cm. Šamotové tehly v ohnisku spájame šamotovou vymazávacou hmotou, ktorú kúpime už pripravenú. Steny ohniska musíme smerom k roštu mierne zošikmiť, aby sa palivo a popol zosúvali na rošt a nepripekali sa na steny.

Rozmernejšie dvierka na prikladanie, umiestnené pôvodne hore, budú teraz v spodnej časti pece. Do menších popolníkových dvierok sa bude prikladať. Rošt umiestnime asi uprostred nových spodných dvierok, ktorých svetlosť by mala byť aspoň 220 × 200 mm. Z tohto dôvodu nainštalujeme do nich prednú liatinovú prekážku proti vypadávaniu paliva.

Spaliny odovzdávajú teplo stenám pece. Na dobrý ťah treba pri stavbe všetky miesta vnútri pece starostlivo začistiť peciarskou hlinou a uhladiť štetcom dostratena. Vhodné je vytvoriť priezor z dvoch rohových kachieľ. Na spodnej strane ho uzavrieme rovnou kachľou.

Kachle priezorov sa vypĺňajú ako ostatné kachle. Priezor staviame súčasne s tým radom kachieľ, v ktorom je umiestnený. Kachle v prvom rade nad kúreniskovou časťou pece starostlivo vyplníme peciarskou hlinou a vloženými časťami strešných škridiel, všetko zakryjeme peciarskou hlinou a dobre uhladíme. V ďalšom rade kachieľ musí byť aj čistiaci otvor.

Kachľová pec

Potom staviame rad s druhým priezorom. Od tohto priezoru možno kachle vypĺňať menej a dosiahnuť tak rýchlejšie zohriatie pece. Navlhčenú a odkvapkanú kachľu pretrieme pačokom a necháme obschnúť, aby materiál dobre prilipol, a potom vnútorný priestor vyplníme vrstvou peciarskej hliny hrubou iba 5 mm. Priestory v mieste dotyku kachieľ aj medzi rebrami dôkladne vyplníme peciarskou hlinou a odštiepkami škridiel alebo pásikmi narezanými zo škridiel. Takto pokračujeme v stavbe vrchnej časti pece.

Klasické dymové rúry mali štvorcový priemer a boli zhotovené z rovnakého materiálu ako kachle. Novšie keramické rúry majú 400 až 600 mm s vonkajšími rozmermi 150 až 180 mm a s vnútornou svetlosťou od 120 × 120 mm do 150 × 150 mm. Vhodnou náhradou je dymová rúra z oceľového plechu hrubého aspoň 1 mm alebo z plechu z nehrdzavejúcej ocele. Keďže sopúchový otvor je kruhový a dodávané rúry sú hranaté, musíme dokúpiť tzv. Pripojenie novej okrúhlej rúry dymovodu do pece je ťažké, lebo málokomu sa podarí vyrezať kruhový otvor do kachieľ.

Peciarska hlina sa na vyplnenie nehodí, lebo po vypálení vypadáva. Vzniknutými štrbinami potom pec nasáva falošný vzduch a, naopak, do miestnosti môže vnikať oxid uhoľnatý. Dymovú rúru osadíme s malým presahom (5 až 7 cm) do kachle a vedieme mierne šikmo (5 až 10 °) nahor do sopúcha.

Príklop - vrchnák pece je z hladkých rímsových kachieľ vysokých 70 až 120 mm. Pôvodné príklopové kachle sú zväčša poškodené. Nahradiť ich môžeme menšími základnými kachľami tak, že ich uložíme do peciarskej hliny podloženej hrubšou šamotovou doskou (3 až 7 cm). Na ne položíme upravené škridly a všetko zatrieme peciarskou hlinou.

Na túto prácu potrebujeme najmenej dvoch pomocníkov, ktorí budú po celý čas kachle pridržiavať. Potom vytvoríme príklop pece a uložíme ho. Zostáva už len kachle zvonka vyškárovať.

Názov kachlí ťahovky pochádza z typu konštrukcie pece. Na kachliach-ťahovkách je už z prvého pohľadu zrejmé, ako v nich prúdi dym a odovzdáva sa teplo. Pece tohto typu sa vo veľkom produkovali v Plzni: z toho vznikol aj ich názov plzenky. Na Slovensku sa vyrábali aj pod názvom švédske kachle. Výrobca týchto kachlí bol aj v Bratislave. Výroba vrcholila okolo roku 1905. Kachle tohto typu sú už u nás veľmi vzácne.

Na rozdiel od zaužívaných pecí je na nich použitých viac druhov kachlíc. Prvá vodorovná konštrukcia nad ohníkom. Umožňuje pohodlné prikladanie sypkého paliva.

Násypné ohnisko zvýši ekonomiku prevádzky. Aby hnedé uhlie dobre horelo, má byť vo vyššej vrstve, asi 25 cm vysokej. Takto ho však nemožno navŕšiť pri obvyklej konštrukcii dvierok, lebo by sa vysypalo von.

Hlinená alebo šamotová vrstva, ktorá z vnútornej strany chráni pekné, zvonka viditeľné kachle pred prudkým žiarom ohňa. Vytvára sa krycou dosku ohniska (tzv. prieťahovou platňou).

Opíšeme iba základné kroky, uvedieme detaily a vychytávky, ktoré by ani na vašom záhradnom kozube nemali chýbať. Dôležitým faktorom je premyslenie veľkosti samotného vnútorného priestoru pece, musíte vedieť čo v nej budete chcieť piecť.

Na preklade urobte nivelačnú vrstvu betónu, ktorá zaručí, že poskladané šamotové tehly budú sedieť ako zadok na šerbli. Je vyhotovené dno kozuba z prekladov „Atlas”. Naľavo je hotový, ale podopretý otvor ohniska udiarne. Iné priestory (vľavo) sú vytvorené nosnými múrmi.

Dno chlebovej pece má mať hrúbku minimálne 12 cm, aby dobre akumulovalo teplo. Zvislé škáry nie sú priebežné. Dno kozuba nemusí akumulovať teplo, postačí preto použiť tenšie tehly hrubé 5 cm.

Aby sa dobre zahrieval plášť pece na chlieb a vznikalo spätné sálanie, je zadná časť v tvare oblúka. Pec na chlieb je uzavretá oblúkovou klenbou. Otvor vľavo dolu slúži na vyberanie nečistôt z udiarne. V nej možno založiť oheň, ak potrebujeme rýchle a teplé údenie.

Medzery v klenbe pece treba vyškárovať šamotovou maltou, takže takejto polohe sa nevyhneme. Hotová je základná omietka dolnej časti, zadná stena pri odkladacej ploche. Dvierka do pece sú vsadené na skúšku a zapreté.

Komín má náležitú výšku 4 m a dym neobťažuje bezprostredné okolie. Ešte bez terénnych úprav a „kozmetiky”. Za povšimnutie stojí praktická betónová rímsa pred kozubom i pecou, ktorá umožní pohodlný a ergonomický prístup.

Na spájanie materiálov odolných proti ohňu používame vysokopevnostné a rýchlotuhnúce cementy. Tie potrebujú na tuhnutie teplotu približne do 25 °C. Ak by boli na slnku, vyschnú skôr, ako stuhnú, stavbársky povedané, zhoria. V teplé dni sa stavba musí aj neustále kropiť, aby sa neprehriala.

Tu je použitá minerálna vlna vhodná pri vyšších teplotách (do 1 200 °C). Tieto druhy sa pri prevádzkovej teplote približne 250 °C nerozpadnú. Znova musím upozorniť, že použitie obvyklých izolačných vát je nevhodné aj zdravotne škodlivé. Bežné stavebné minerálne vlny sa pri teplote cca 70 °C rozpadnú a menia na prach, ktorý spadne na dno dutín.

Priestor medzi obvodovou zvislou stenou a klenbovým plášťom pece sa vyplní ďalšou tradičnou akumulačnou zložkou - drvenými sklenenými črepmi. Môžeme murovať z tehál, základových blokov či debniacich tvárnic. Ako obvodové murivo boli v nadzemnej časti použité recyklované tehly.

Z fotografie murovania je zreteľný chladiaci kanál spalín udiarne. Aby sa dosiahlo čo najúčinnejšie ochladenie spalín, kanál nejde od ohniska priamo, ale krúti sa, aby bol čo najdlhší. V našom kozube sa cez rošt neprivádza vzduch, ale rošt po vybratí slúži ako otvor na vymetenie popola do pristavenej nádoby.

Na vytvorenie pôdorysného oblúka sú použité polovičné tehly a klinové vsuvky. Hrúbka plášťa pece je 12 cm. Na rodinné použitie je to optimálne. Pec sa nahreje asi za 1,5 hodiny kúrenia a je teplá asi 2,5 - 4 hodiny. Postačuje to na upečenie jednej neopakovanej dávky. Naopak, profesionálne pece v reštauráciách majú hrúbku asi 20 cm, dlho sa nahrievajú (2 až 3 hodiny), no dlho držia teplo (aj 6 hodín).

Pec má mať okrem dvierok aj regulačnú klapku. Klapka tesne uzavrie odtok dymu. Po ukončení horenia sa uzavrie a pomáha udržať teplo v peci.

Šamotová vymazávacia hmota sa používa na opravy výmuroviek menších ohnísk všetkého druhu a na vlepovanie ľahčených ohňovzdorných dosiek, rohoží, šamotových platní na keramický a kovový podklad. Táto šamotová hmota sa mieša s vodou v pomere 5 dielov šamotu, 2 diely vodného skla a 1 diel vody. Na nanášanie šamotovej hmoty použite špachtľu.

Rýchlo tuhnúca malta je navrhnutá na murovanie a lepenie žiaruvzdorných materiálov, ako sú šamot a keramika, pri teplotách až do približne 1100 °C. Na prípravu malty sa používa čistá (pitná) voda v pomere približne 21-23 litrov na 100 kg malty, pričom sa intenzívnym miešaním vytvorí homogénna hmota. Malta sa nanáša na suchý a čistý podklad bez nečistôt a prachu. Teplota podkladu a okolia by mala byť medzi +5 °C a +25 °C. Odporúčaná hrúbka nanesenej vrstvy je približne 3 mm.

Plánovanie pece

Pred začatím stavby pece na chlieb je dôležité si ju dôkladne naplánovať. Mali by ste si zodpovedať zopár otázok: