Bakteriálne vädnutie kukurice: príznaky a ochrana

Straty spôsobené chorobami, škodcami a burinou sa síce nedajú doteraz celkom odstrániť ani pri najdokonalejšej ochrane rastlín, ale pri vhodne zvolenej komplexnej ochrane rastlín ich možno podstatne obmedziť.

Ochrana rastlín má v súčasnosti plniť rôzne a pritom rovnako dôležité funkcie:

1. Prvá je totožná s klasickou úlohou ochrany rastlín, to znamená, že má:
   • obmedzovať, prípadne likvidovať vplyv škodlivých činiteľov v rastlinnej výrobe, a tým znižovať straty a zvyšovať úrody,
   • zvyšovať kvalitu rastlinných produktov.
2. Druhá súvisí s intenzifikáciou a mechanizáciou rastlinnej výroby a jej význam spočíva:
   • v úspore ľudskej práce a nákladov na jednotku výrobku,
   • v lepšom využití výkonných mechanizačných prostriedkov pri kultivačných a zberových prácach.

Úlohou ochrany rastlín preto je:

1. Poznať príčiny chorôb a poškodení;
   • významné choroby a škodcov našich poľnohospodárskych plodín, t. j. rozoznať príznaky, ktoré spôsobujú na napadnutých plodinách, a pôvodcov chorôb alebo poškodení, ich spôsob života a podmienky šírenia;
   • bežné druhy burín a ich škodlivosť;
   • neživé vplyvy poškodzujúce pestované rastliny, najmä atmosférické a pôdne vplyvy.
2. Poznať spôsoby boja proti chorobám, škodcom, burinám a nepriaznivým vplyvom prostredia. Ide tu najmä o dobrú znalosť chemickej ochrany, ktorá teraz poskytuje rozsiahle možnosti boja proti škodlivým činiteľom (veľký sortiment účinných látok, rozličné druhy strojov pre ich aplikáciu) pri pomerne neveľkých nákladoch a hlavne pri malej potrebe pracovných síl, ale ktorá pri nesprávnom použití môže spôsobiť veľké škody. To znamená, že musíme poznať:
   • skupiny látok používaných v ochrane rastlín, ich účinnosť proti škodlivým činiteľom, ale i nebezpečenstvo, ktoré znamenajú pre ľudí a hospodárske zvieratá;
   • najvhodnejší čas a spôsob ich použitia vzhľadom na najväčší efekt, bezpečnosť práce a ich vplyv na zdravie ľudí a zvierat.

Len dôkladné poznanie ochrany rastlín umožňuje zvoliť správny spôsob ochrany a vhodný termín zákroku tak, aby sme pri najmenších nákladoch a bez ohrozenia zdravia ľudí a zvierat zamedzili straty na úrodách, a tým dosiahli väčšiu produkciu.

Integrovaná ochrana rastlín kladie veľký dôraz na využívanie agrotechniky ako základu prevencie v ochrane rastlín. Prílišné zdôrazňovanie efektívnosti a rýchleho pôsobenia chemických zákrokov by mohlo zatlačiť do pozadia význam agrotechniky v ochrane rastlín. Pestovateľovi však musí byť jasné, že chemizácia nenahradí agrotechniku, ale že je len jej doplnkom.

Tak isto biologické, šľachtiteľské, fyzikálne a chemické metódy boja proti škodlivým činiteľom sú neoddeliteľnou súčasťou integrovanej ochrany rastlín, ktorá využíva jednak už spomínané a v praxi osvedčené spôsoby ničenia škodlivých činiteľov, jednak sa zameriava na nové, perspektívne metódy.

Všetky opatrenia v ochrane rastlín rozdeľujeme na:

1. profylaktické čiže preventívne, ktorým* sa predchádza výskytu škodlivých činiteľov na pestovaných rastlinách;
2. terapeutické čiže liečebné zákroky, ktoré sa zameriavajú na ničenie škodlivých činiteľov na porastoch.

Každé ochorenie rastliny spôsobené pôvodcom ma pravidelný priebeh, ktorý možno spravidla rozdeliť do troch fáz:

1. nákaza (infekcia) je vniknutie patogéna do tela zdravého jedinca (napr. je to obdobie od vniknutia klíčka spóry cez prirodzený otvor alebo cez rany až po ustálenú parazitickú činnosť,
2. inkubácia je obdobie od vniknutia patogéna do organizmu po objavenie sa príznakov choroby, teda po preniknutie choroby,
3. ochorenie je fáza, počas ktorej nastávajú v chorých rastlinách značné zmeny fyziologických a biochemických procesov, ako je zníženie obsahu vody v chorých pletivách, zníženie asimilácie, zníženie alebo zvýšenie intenzity dýchania, výrazne sa narúša látková premena cukrov, dusíka a pod.

Vyliečenie - uzdravenie - je stav, keď organizmus ochorenie prekoná a vráti sa opäť do normálneho stavu. Na úplný návrat do normálneho stavu nestačí len odstránenie činiteľa, ktorý ochorenie spôsobil, ale treba odstrániť aj následky choroby. Ochrannými opatreniami len zriedkavo dokážeme liečiť choré rastliny. V prevažnej väčšine prípadov predchádzame ochoreniu tým, že sa usilujeme znemožniť vznik nákazy (prevencia). Rekonvalescencia je prechod od vyliečenia do celkového normálneho zdravotného stavu.

Z hľadiska ochrany rastlín je pre nás dôležité poznať fytofágne živočíchy a najmä hmyz, pretože vzájomný vzťah hostiteľských rastlín a fytofágnych živočíchov závisí od potravných (trofických) vzťahov, ďalej od vývinového rytmu rastliny a škodcu, od vzťahu každého z nich k ostatným zložkám biocenózy a nakoniec aj od vzájomnej reakcie škodlivých činiteľov.

Požiadavky na potravu a ostatné životné podmienky (teplo, vlhko, svetlo) viažu fytofágneho živočícha na určité stanovište.

Vhodnosť životných podmienok je dôležitým činiteľom. Určité prostredie, pochopiteľne, nepôsobí na všetky druhy rovnako. Niektoré druhy živočíchov znášajú i veľké výkyvy (majú široký ekologický štandard) a iné majú značne vyhranené požiadavky.

Čím je väčšia prispôsobivosť živočíchov k podmienkam prostredia, tým väčšie je ich zemepisné rozšírenie, a tým menšie je kolísanie množstva jedincov.

Rozšírenie škodcu nezávisí len od celkovej vhodnosti podmienok, ale aj od sezónnych výkyvov počasia. Nebezpečnosť narastá, ak sú podmienky prostredia priaznivé pre škodcu a súčasne úplne nevyhovujú pre rast a vývin plodiny.

V ochrane rastlín rozlišujeme rastliny, ktoré slúžia škodlivému hmyzu ako základná potrava: sú to v prvom rade vyhľadávané a obyčajne veľmi poškodzované druhy. Napr. štítnička nebezpečná vyhľadáva predovšetkým jabloň, ríbezľu, prípadne hrušku; spriadač americký morušu a javor jaseňolistý. Oba tieto druhy poškodzujú však aj veľa iných druhov rastlín, tieto škody však väčšinou nemajú priamy hospodársky význam, často sú významnejšie z hľadiska prenášania a rozširovania škodcov.

Vznik choroby a jej priebeh

Z hľadiska patologickej fyziológie choroba vzniká:

1. Pôsobením neživých činiteľov, spravidla fyziologickými zmenami v rastline, napr. zmenou intenzity dýchania a látkovej premeny pri viróznych rastlinách, zmenou pri rastlinách poškodených nepriaznivými vplyvmi počasia, pôdy, exhalátmi a pesticídmi, ktoré súhrnne nazývame fyziologické poruchy.
2. Pôsobením pôvodcov, ktorí majú vlastnú fyziológiu (enzymatické systémy, vlastnú látkovú premenu, menia normálny priebeh životných procesov, narúšajú súlad v procesoch látkovej premeny hostiteľskej rastliny). Patria sem:
   • vírusové, rickettsiové a mykoplazmatické choroby,
   • baktériové choroby,
   • choroby vyvolané aktinomycétami a hlienkami,
   • choroby hubového pôvodu.

Vírusy, rickettsie a mykoplazmy sa dostávajú do rastlín pri vegetatívnom rozmnožovaní (hľuzami, cibuľami, vrúbľami, očkami a i.). Niektoré sa prenášajú mechanicky šťavou, napr. pri reze, zaštipovaní, mnohé prenášajú živočíchy, najmä cicavý hmyz (vošky, cikádky, červce, strapky, bzdochy), roztoče a háďatká. Vírusy sa rozmnožujú v rastlinných bunkách podobne ako rickettsie a mykoplazmy, v ktorých vyvolávajú chorobu tým, že brzdia normálnu syntézu látok v bunke. Rastlina reaguje na infekciu vonkajšími príznakmi, najčastejšie zmenou farby listov a iných častí alebo zmenou tvaru orgánov.

Vírusy všeobecne spôsobujú zníženie fotosyntézy, zvýšenie dýchania, zníženie aktivity látok usmerňujúcich rast a iné procesy v rastline.

Baktérie napádajú rastliny, ktoré už sú nejakým spôsobom, mechanicky alebo parazitmi, poškodené (zoslabené). V rastline sa rýchlo rozmnožujú a spôsobujú na nej rozličné tvarové zmeny, znemožňujú správnu látkovú premenu a môžu spôsobiť aj uhynutie rastliny.

Huby vnikajú do rastliny cez prieduchy alebo poranené miesta tak, že ich spóry vyklíčia a prerastajú do rastliny. Klíčiaca spóra má na konci klíčka stenčený hrot, ktorý tlakom prerazí pokožku listu a prenikne do nej. Huby môžu do rastliny preniknúť aj mycéliom (podhubím), ktoré sa v rastline rozrastá, rozkonáruje sa, vzniká hubové vlákno (hýfa),

Zistilo sa, že stenčený hrot môže vyvinúť tlak až 68 MPa.

Prejavy a príznaky chorôb

Vznik choroby pozorujeme po objavení sa prvých viditeľných makroskopických príznakov - úchyliek - oproti zdravým rastlinám. Rozoznávame niekoľko skupín príznakov (symptómov) choroby.

1. Vädnutie postihuje obyčajne celú rastlinu alebo jej vrcholovú časť. Rastlina stráca turgor, listy vädnú a často v konečnej fáze rastlina zasychá. Vädnutie môžu spôsobiť aj toxíny, ktoré patogén vylučuje do cievnych zväzkov. Pôvodcami vädnutia sú najčastejšie huby z rodu Fusarium a Verticillium alebo baktérie spôsobujúce tracheobakteriózy (napr. Corynebacterium michiganense na rajčiakoch a pod.).
2. Zafarbenie. So zmenou zafarbenia sa stretávame ako s častým príznakom napadnutia rastlín chorobami. Príčinou zmeny farby môžu byť abiotické činitele (nedostatok živín, svetla a pod.) alebo biotické činitele, ktoré vylučujú do rastliny látky spôsobujúce zmenu farby (vírusy, baktérie, huby a pod.).
3. Odumieranie sa prejavuje predčasným opadávaním listov i celých rastlinných orgánov (nedostatok vody, mykózy a pod.).
4. Zmeny tvaru. Pri zmene tvaru vznikajú tvary, ktoré sa odlišujú od tvaru normálnych orgánov (zvinovanie listov, krivenie stoniek a pod.).

Výlučky vznikajú ako reakcia na napadnutie rastlín patogénom. Výlučky môžu byť h1ienovité, napr. pri baktériovej škvrnitosti uhoriek (pôvodca Pseudomonas lachrymans) alebo gumovité, napr. pri prúžkovej mozaike...

Tabuľka: Povolené moridlá proti chorobám

tags: #bakterialne #vadnutie #kukurice #priznaky #a #ochrana

Populárne príspevky:

• Tipy na zmiernenie príznakov atopického ekzému
• Chrumkavé uhorky bez nálevu
• Vlastnosti a Použitie Vanilkového Struku
• Recepty na syrové nátierky
• Tradičný recept na bravčovú pečienku