Veľkonočné tradície a svätenie košíkov v Bardejove

Veľká noc je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov, ktorý sa spája s mnohými tradíciami a zvykmi. Na Slovensku, a obzvlášť na východe, je jedným z najkrajších a najvýznamnejších zvykov svätenie košíkov s jedlom, ktoré sa koná na Veľkonočnú nedeľu.

Tento článok sa zameriava na svätenie košíkov v Bardejove a na ďalšie tradície a zvyky, ktoré sa s Veľkou nocou spájajú. V Bardejove, multikultúrnom meste na východnom Slovensku, sa svätenie košíkov stalo obľúbenou tradíciou.

História a význam Veľkej noci

Veľká noc je kresťanský sviatok. Tradíciu poznáme z čias prijatia kresťanstva. Presne tento sviatok, kedy sa ustanovil, nie je celkom známe, je ale známe to, že veľkonočné sviatky sú staršie ako vianočné sviatky a keďže vieme, že už prví Kresťania slávili spomienku na umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, dá sa povedať, že tie korene sviatku sú v ranej cirkvi, aj keď dátum sa menil. Napokon sa stanovilo, že Veľká noc je pohyblivý sviatok, každý rok nám pripadne na iný dátum, najskôr môže byť začiatkom marca a najneskôr koncom apríla.

Vypočítava sa to podľa prvého jarného zatmenia mesiaca. Veľká noc nadväzuje na židovské sviatky Pesach. Je to dané tým, že kresťanstvo má svoje korene v judaizme. Napriek tomu, že Veľká noc je kresťanský sviatok, Veľkonočný pondelok so svojimi ľudovými zvykmi má presah ešte do predkresťanského obdobia, pretože aj národy, ktoré žili v Európe mali svoju kultúru a religiu.

Svätenie košíkov v Bardejove

Na historické Radničné námestie prichádzajú veriaci s košíkmi plnými jedla, ktoré si počas pôstu odopierali. Požehnanie jedál je tradičným zvykom najmä na východe Slovenska.

„To, že máme čo jesť, že máme pokrm nie je náhoda, nie je to len niečo čisté obyčajné, je to Božie dobrodenie,“ uviedol Marek Kreheľ, dekan, Rímskokatolícka farnosť Bardejov.

„Je to naozaj tá symbolika znovuzrodenia a to posvätenie jedál má posilniť tú silu rodiny, súdržnosť rodiny a tú vitalitu do nového ťažkého pracovného roka,“ povedal Lukáš Jonov, Šarišské múzeum, Bardejov.

Podľa Mareka Kreheľa, dekana farnosti sv. Egídia, požehnanie jedál úzko súvisí s obdobím veľkého pôstu, ktorý predchádza Veľkej noci. Ľudia prichádzajú s košíkmi plnými jedla, ktoré si počas pôstu odopierali. "Po dlhom štyridsaťdňovom pôste prichádza obdobie hojnosti a človek si uvedomuje, že všetko je Boží dar, a tak chce toto požívanie po pôste, začať s požehnaním."

Slávenie Veľkej noci je vždy slávením Zmŕtvychvstania a smrti Ježiša Krista. Veľkú noc nemožno oddeliť od Ježiša Krista, čo sa, žiaľ, niekedy v spoločnosti deje.

„Hovorí sa o tradičnom prežívaní Veľkej noci, to nie sú sviatky jari ani sviatky prebúdzania sa prírody, pretože Veľká noc je vždy o tajomstve Ježišovho zmŕtvychvstania,“ uviedol Kreheľ.

V Bardejove už po stáročia žili v tolerancii a porozumení obyvatelia viacerých vierovyznaní a národností. V súčasnosti tvoria väčšinu Bardejovčanov veriaci rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho, evanjelického, a. v.

V rímskokatolíckej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou alebo Nedeľou utrpenia Pána, ktorou si veriaci pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Najväčšia pozornosť počas tohto týždňa sa sústreďuje na obdobie od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele, ktoré sa nazýva sviatočné trojdnie (triduum).

Obsah košíkov

Na východnom Slovensku museli byť v košíkoch žltá hrudka, šunka, klobásy a vajíčka. Všetko, čo sa počas pôstu jesť podľa tradície nemohlo. Pôvodne to bola záležitosť len žien, ale teraz prichádzajú celé rodiny.

Rodina Bombová si na požehnanie priniesla v košíku tradičné veľkonočné jedlá - šunku, vajíčka, domáci chlieb, bábovku, baránka, klobásy, hrudku a soľ. "Pri príprave pomáhali aj deti. Recepty mám po mojich rodičoch, odovzdáva sa to z generácie na generáciu. Učím to aj svoje deti, dúfam, že to budú vedieť v budúcnosti sami pripravovať," povedala Mária Bombová.

Požehnanie jedál súvisí s obdobím veľkého pôstu, ktorý predchádza Veľkej noci. Spravidla sa nejedlo mäso, výrobky z mlieka a vajec. To všetko bolo akési vakantné v tom čase, a potom ľudia prinášali tieto dary práve na požehnanie.

Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných jedál sú, okrem sladkého chleba, aj takzvaný syrek, alebo hrudka. Ide o tradičný veľkonočný pokrm, ktorý si vďaka jednoduchému receptu, vie každý doma pripraviť sám. "Liter mlieka a koľko chcete vajíčok, troška soli, cukru," vysvetlili obyvatelia.

Veľkonočné tradície a zvyky

K Veľkej noci sa viaže množstvo zvykov a tradícií. Niektoré zostali v našich rodinách dodnes, iné nájdeme už iba na pár slovenských dedinách.

Kvetná nedeľa je šiesta (posledná) pôstna nedeľa. Veriaci si pripomínajú Kristov príchod do Jeruzalema, často prostredníctvom sprievodu. Kostoly sa tradične zdobili modrými látkami. Veriaci nosia do kostola bahniatka (rozkvitnuté vŕbové konáriky), ktoré kňaz požehná svätenou vodou. Ľudia si tak pripomínajú slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema, ktorého vítali palmovými vetvičkami. Požehnané konáre symbolizujú nový život. Ľudia ich nosia domov a dávajú ich za obrazy svätých alebo ku krížom.

Na Kvetnú nedeľu sa svätia v chrámoch mladé výhonky vŕby, tzv. bahniatka. V minulosti sa používali tak, že posvätený prút sa zapichol na pole, aby bola dobrá úroda. Takisto si ľudia zapichovali prúty v domácnostiach. Neslúžil len na okrasu, ale tým, že boli posvätené, tak opäť mali slúžiť ako ochrana príbytku. Bolo ešte zaujímavé, že výhonky bahniatka sa nazývali regionálne napríklad mačičky alebo kočičky a zvykli sa prehltnúť vodou.

Zelený štvrtok je deň, ktorý býval venovaný dôkladnému uprataniu domácnosti. Umývali sa okná, čistili podlahy. Niektorí ľudia dokonca bielili steny. Niektorí ľudia dokonca bielili steny. Niekedy je označovaný aj ako žltý, pretože vyjadroval túžbu po slnečnom počasí. Posledný deň, kedy zvonia kostolné zvony. Jedna tradícia hovorí, že až do Bielej soboty odleteli do Ríma. Iná povera pramení v dávnej obave, že ak by duše mŕtvych prišli do kontaktu so zvonmi, stratili by zvony svoju zázračnú moc. Voľakedy ľudia verili, že dokážu zahnať zlé sily, ale napríklad aj búrku. Na mnohých dedinách preto dodnes počuť namiesto zvonov rôzne rapkáče. Typická je konzumácia zelených pokrmov.

V tento deň si veriaci pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista. Podľa tradície sa zaväzujú zvony. Hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. Ale na dedinách počujeme rapkáče. Rapkáč je malý drevený nástroj, ktorý je hlučný. Vydáva veľmi silný a trochu nepríjemný zvuk. V tento deň sa v minulosti dokončovalo veľkonočné upratovanie. Veľký význam mala voda - ľudia sa ňou umývali a pili ju, aby boli zdraví. Na Zelený štvrtok je aj strava zelená.

Veľký piatok bol deň spomienky na ukrižovanie Ježiša Krista. Bol to deň, kedy sa nesmelo hýbať so zemou, nesmelo sa nič robiť. Všetko bolo stíchnuté a ľudia skôr meditovali. Pre Kresťanov platil prísny pôst, raz denne sa mohli dospelí ľudia najesť, výnimku mali deti a dospelí nad 70 rokov. Denným pokrmom bol krajec chleba, ktorý zapili pohárom vody.

Biela sobota bola dňom očakávania a príprav. Domácnosti sa v tento deň upratovali, varilo sa veľkonočné jedlo a piekli sa koláče. Večer sa zvykla konať takzvaná veľkonočná vigília - omša, počas ktorej sa posväcoval nový oheň a voda. Ľudia si často donášali domov svätenú vodu aj uhlíky z posväteného ohňa a verili, že ich ochránia pred nešťastím. Na dedinách bývalo zvykom symbolicky vypáliť staré veci a privítať nový život. Je posledným dňom pôstu. V domácnostiach sa dokončujú prípravy na Veľkú noc. Obyčajne sa pripravuje jedlo na Veľkonočnú nedeľu. Doobeda sa varia vajíčka, údené mäso, šunka a klobásy.

Veľkonočná nedeľa je pre kresťanov najväčším sviatkom v roku. Ľudia oslavujú, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Na Veľkonočnú nedeľu prinášajú veriaci do kostola veľkonočné košíky, ktoré kňazi posväcujú. Vo veľkonočnom košíku sa nachádza maslo, soľ, chren, ale aj slanina, šunka, klobásy, syr a vajíčka. Niektorí ľudia doň dávajú aj víno alebo pálenku.

Veľkonočný pondelok je už nie je cirkevný sviatok. Gazdinky aj dnes chodia posväcovať jedlo. Tradíciou sviatkov sú šibači. Šibanie a polievanie je stará tradícia. Kedysi to bolo určené vyslovene pre slobodných. Mládenec plný sily zobral prútik z vŕby, pošibal jemne nohy, aby dievčina bola čiperná, aby ju nôžky nosili. Pošibal jej boky, aby keď príde čas, porodila zdravé krásne deti a pošibal jej ruky, aby bola pracovitá, usilovná. Je tu aj taký erotický princíp, princíp plodnosti. Mládenec, ktorý bol súci na ženenie, cez prútik odovzdával plodivú silu dievčine, ktorá tiež bola súca na vydaj. Na západnom Slovensku sa používal korbáč a na východnom Slovensku funkciu zohrávala voda z potoka. Voda sa zobrala a dievča sa ňou pofŕkalo. Živá voda znamenala, aby bola dievčina zdravá, krásna a aj tu sa, samozrejme, zachoval princíp plodnosti. Za tento akt dala dievčina mládencovi ručne zdobenú kraslicu.

Veľká noc v kontext slovenských tradícií

Slovenská etnologička Tatiana Bužeková z bratislavskej Univerzity Komenského odhalila tradičné zvyklosti našich predkov, ktoré uctievali počas veľkonočných sviatkov. Podľa Bužekovej, naši predkovia verili, že v prelomových momentoch kalendárneho roka, akým je letný a zimný slnovrat, je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priestupná. Tradovalo sa, že pred Veľkou nocou sa raj a peklo otvárajú. Čiže duše zosnulých v tom čase mohli prebývať so svojimi príbuznými. Slovania tiež verili, že ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, keďže bol v tom čase otvorený.

Nadprirodzené sily mali podľa našich predkov počas veľkonočného týždňa najväčšiu moc, a preto sa pred nimi chránili. A to napríklad tým, že zárubne stajní natierali cesnakom. Tiež zvykli šibať dobytok posvätenými vŕbovými prútmi a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky.

„Na Slovensku sa verilo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom,“ vysvetľuje Bužeková. Dodala, že verili aj tomu, že sa zlí duchovia a strigy boja hluku.

Uznávaná etnologička ďalej odhalila, že za symboly veľkonočných sviatkov považovali zeleň a vodu. Symbolizovali plodnosť a zdravie.

Slovanské veľkonočné zvyky neboli všade rovnaké. V jednotlivých oblastiach Slovenska sa totiž líšili. „Na západnom Slovensku bolo rozšírené šibanie korbáčom zo spletených vŕbových prútov, čo malo zabezpečiť znovuobnovenie rastu, zdravia a sily. Na strednom a východnom Slovensku sa však praktizovalo skôr kúpanie a oblievanie dievčat mládencami. Na juhozápadnom Slovensku boli známe obe praktiky a v niektorých obciach dievčatá šibačku a oblievačku mládencom na druhý deň opätovali,“ objasnila Bužeková.

Mnohé zvyky síce zanikli, ale zvyk nosenia košíkov s jedlom do kostola na posvätenie na Veľkonočnú nedeľu sa praktizuje dodnes. Etnologička zistila, že sa verilo, že posvätené jedlá majú magické a liečivé vlastnosti. Z posvätných jedál sa dávalo aj dobytku. Odrobinky sa pridávali aj do osiva a zaorávali sa do prvej brázdy pri prvej orbe poľa.

Veľká noc v rôznych cirkvách

Na tohtoročné veľkonočné sviatky sa intenzívne pripravujú aj kresťania v Bardejove, ktorý je známy ako multikultúrne mesto. V Bardejove už po stáročia žili v tolerancii a porozumení obyvatelia viacerých vierovyznaní a národností. V súčasnosti tvoria väčšinu Bardejovčanov veriaci rímskokatolíckeho, gréckokatolíckeho, evanjelického, a. v.

V rímskokatolíckej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou alebo Nedeľou utrpenia Pána, ktorou si veriaci pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Najväčšia pozornosť počas tohto týždňa sa sústreďuje na obdobie od Zeleného štvrtka do Veľkonočnej nedele, ktoré sa nazýva sviatočné trojdnie (triduum).

Aj pre veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou. Keďže liturgické obrady oboch cirkví, ktoré patria do východnej konštantinopolskej tradície (nazývanej aj ako byzantskou), ako také sú si veľmi podobné, v mnohých aspektoch totožné.

Čo sa týka gréckokatolíckych (a ako sme už vyššie uviedli aj pravoslávnych) veriacich, po pondelku až strede Veľkého týždňa, ktoré sú prípravou na najdôležitejšie dni sviatkov, sa pozornosť sústreďuje na Veľký štvrtok. V tento deň veriaci prežívajú dve udalosti z Ježišovho života: tajomnú (poslednú) večeru s učeníkmi a Judášovu zradu. Na dopoludňajšej svätej liturgii v prešovskej katedrále gr.-kat. vladyka počas čítania umýva nohy dvanástim kňazom.

BARDEJOV: Slávenie Veľkej noci je vždy slávením Zmŕtvychvstania a smrti Ježiša Krista. Veľkú noc nemožno oddeliť od Ježiša Krista, čo sa, žiaľ, niekedy v spoločnosti deje. Pred požehnaním veľkonočných jedál na Radničnom námestí pri Bazilike sv. Egídia v Bardejove to povedal dekan tunajšej rímskokatolíckej farnosti Marek Kreheľ.

"Hovorí sa o tradičnom prežívaní Veľkej noci, to nie sú sviatky jari ani sviatky prebúdzania sa prírody, pretože Veľká noc je vždy o tajomstve Ježišovho zmŕtvychvstania. Toto si pripomíname a slávime každoročne na Veľkú noc," uviedol Kreheľ.

Požehnanie jedál podľa neho úzko súvisí s obdobím veľkého pôstu, ktorý predchádza Veľkej noci. "Spravidla sa nejedlo mäso, výrobky z mlieka a vajec. To všetko bolo akési vakantné v tom čase, a potom ľudia prinášali tieto dary práve na požehnanie. To, že máme čo jesť, nie je náhoda, ale sú to Božie dobrodenia," priblížil.

Nie vo všetkých regiónoch Slovenska sa koná požehnávanie jedál. Kreheľ to za nadprácu kňazov na východnom Slovensku nepovažuje. "Pre nás je to vždy stretnutie s ľuďmi mimo liturgiu, mimo kostola a vždy to má nádych radosti, pretože sme v bezprostrednom kontakte s deťmi, mladými, v podstate s celou farnosťou, dokonca aj s tými, ktorí neprichádzajú na slávenie eucharistie a veľkonočných obradov. Pre nás je to príležitosť, aby sme oslovili aj týchto ľudí a pozvali ich naspäť do spoločenstva, z ktorého vyšli," doplnil.

Aj keď sa požehnanie jedál konalo v sobotu popoludní, mali by sa podľa Kreheľa jesť po slávení Bielej soboty alebo slávnosti Zmŕtvychvstania Pána.

"V rodinách sú všelijaké tradície, niekde to je tak, že už po požehnaní, keď ich prinesú domov ich konzumujú. Dôležité je, aby sme si v rodinách uvedomili, že je to Boží dar a že v podstate pozývame Boha k nášmu stolu," dodal Kreheľ.

Na Radničnom námestí v Bardejove slávnostne odhalili už po desiaty raz veľkonočné "megavajíčko".

„Bardejov je originálne mesto plné výnimočných ľudí, za čo v tomto týždni dostal značku Autentické mesto od úradu priemyselného vlastníctva. Nadrozmerná kraslica je vyzdobená jarnými motívmi, v podobe kvietkov obletovaných včelami.

„To, čo sa z vajíčka tento rok vykľuje, sa s istotou dozvieme pri slávnostnom otváraní fontán posledný aprílový deň. Dovtedy majú návštevníci historického centra Bardejova možnosť si počas najbližších týždňov urobiť originálny vianočný fotopozdrav s Bardejovskou megakraslicou.

Zdobili ju vtedy žiaci a učiteľky zo Základnej školy na Komenského ulici.

tags: #bardejov #veľkonočné #vajíčko #tradície

Populárne príspevky:

• Pestrý svet španielskych chutí
• Gastronomický Raj v Bratislave
• Sprievodca varením ryže
• Rýchle recepty na nepečené guľky
• Ako si vyrobiť maslo z trvanlivého mlieka