Pestovanie kukurice: Od výsevu po úrodu

Kukurica (Zea mays) je jednou z najdôležitejších plodín na svete a zohráva významnú úlohu v kuchyniach po celom svete. Či už ide o sladkú kukuricu na varenie, kukuricu na pukance alebo krmoviny, pestovanie kukurice môže byť jednoduché, ak sa dodržiavajú správne postupy.

Význam kukurice

Kukurica je významným zdrojom živín a kalórií pre ľudí aj zvieratá. Obsahuje značné množstvo sacharidov, bielkovín a vlákniny. Okrem toho obsahuje aj vitamíny, ako je vitamín A, C a B vitamíny. Pre ľudí je kukurica zdrojom energie a sacharidov, ktoré sú dôležité pre fungovanie organizmu.

Kukurica má široké spektrum využitia. Jej klasické použitie je v strave pre ľudí a zvieratá. Čerstvá kukurica je vynikajúcim zdrojom vitamínov a minerálov. Kukurica je navyše využívaná aj v priemysle. Je základnou surovinou pre výrobu etanolu, ktorý sa používa ako biopalivo.

Odrody kukurice

Kukurica sa pestuje v rôznych odrodách, ktoré sa líšia podľa spôsobu využitia:

• Sladká kukurica - Tento druh kukurice sa najčastejšie používa v kuchyni na priame varenie alebo grilovanie.
• Pukancová kukurica - Kukurica na pukance má tvrdšiu škrupinu a vyšší obsah škrobu.
• Kukurica obyčajná - Kukurica obyčajná sa dnes pestuje už len ako krmivo pre hospodárske zvieratá.

Za najkvalitnejšiu sa považuje kukurica cukrová, ktorá obsahuje 25-30% sušiny. Tento obsah sušiny má kukurica pri prechode z mliečnej do voskovej zrelosti. Ďalej obsahuje tuky, zásadotvorné minerály, vitamín C, v menšej miere vitamín B, E a provitamín A. Dôležitá je prítomnosť komplexu celulózy, škrobu, pektínových látok, pretože pôsobí ako regulátor tráviacich procesov.

Nároky na stanovište

Kukurica je teplo a slnko milujúca rastlina, ktorá je schopná rásť v širokom spektre pôdnych podmienok, od piesočnatých po hlinité pôdy. Jej pestovanie však vyžaduje dostatočné množstvo vlhkosti a dobre priepustnú pôdu. Kukurica cukrová je teplomilná rastlina (22-25°C). Klíči už pri teplote 8°C. Nízke teploty -4°C rastliny ničia. Vzhľadom na vysokú nasávaciu silu koreňov je potreba na vodu značná, a to najmä v období klíčenia, kvitnutia a oplodnenia. Najvyššie úrody sa dosahujú vtedy, ak v júli výdatne prší. Neodporúča sa ju pestovať pod stromami, avšak stačí jej svetlo, ktoré je k dispozícii v období vegetácie.

Príprava pôdy a výsev

Väčšina pestovateľských postupov zahŕňa siať kukuricu v jarnom období. Kukurica má rada slnečné záhony s výživnou, na humus bohatou pôdou. Na to je ideálne myslieť ešte na jeseň. Záhony, na ktorých plánujete kukuricu pestovať, vyhnojte vyzretým kompostom. Spraviť tak môžete tiež na jar, niekoľko týždňov pred výsadbou. Nesaďte ju na miesto, kde by svojím vzrastom mohla tieniť ostatným plodinám.

Pestovať sa dá vo všetkých druhoch pôd, vhodných na pestovanie zeleniny. Je dobré, ak ste pri jesennom rýľovaní do nej zapracovali maštaľný hnoj alebo vyzretý kompost. Ak túto možnosť nemáte, rozhoďte aspoň granulované hnojivo vyrobené z hydinového trusu, prípadne minerálne hnojivo. Plocha, na ktorú budete vysievať, by mala byť zbavená aj pôdnych škodcov, ako sú drôtovce či medvedíky, a urovnaná. Predtým ako začnete, pôdu ešte prevzdušnite do hĺbky asi 8 cm motykou alebo dôkladne pohrabte hrabľami.

Kukuricu môžeš vysievať priamo do záhona, keď sa teplota pôdy zohreje na približne 15 °C. Kedy sadiť kukuricu závisí od počasia, no vo všeobecnosti je najvhodnejšie obdobie koniec apríla až máj. V oblastiach s chladnejším podnebím je možné predpestovať sadenice v interiéri a potom ich presadiť von, keď teplota dosiahne vhodnú hodnotu. Sadenie kukurice sa odporúča vykonávať do hĺbky 2-3 cm.

Sejeme koncom apríla a začiatkom mája, keď pôda má okolo 8-10°C do riadkov širokých 0,6-0,7m (v záhradkách do hniezd v spone 0,6x0,6m). Osivo sejeme do hĺbky 50-100mm. Ak chceme šúľky konzumovať v dlhšom časovom období, sejeme postupne každých 14 dní do začiatku júla.

Skupinové vysievanie: Pri pestovaní kukurice sa odporúča vysievať v skupinách alebo blokoch, nie do dlhých radov, pretože kukurica je opeľovaná vetrom. Rastliny pestované pokope majú väčšiu šancu, že budú správne opelené.

Dbajte, aby všetky zrná boli v rovnakej hĺbke, inak budú klíčiť a rásť nerovnomerne. To môže viesť k nerovnomernému dozrievaniu klasov. Najmä na piesočnatých pôdach by mali ísť zrná do hĺbky maximálne 8 cm, a to po jednom. Nemusíte mať obavy ani pri stredne ťažkých pôdach, lebo kvalitné osivo vyklíči bez problémov. Bežne sa inak odporúča hĺbka vysievania 3 až 5 cm.

Kukuricu nikdy nevysievajte do jamiek, ale do riadkov. Medzi riadkami by mala byť vzdialenosť 65 až 75 cm, v riadkoch 25 až 35 cm, vďaka čomu dosiahnete maximálnu veľkosť a kvalitu klasu. Platí, že ak je vzdialenosť medzi radmi väčšia, v rade môžete siať hustejšie, asi 70 x 30 cm.

Termín vysievania je daný teplotou pôdy. Osivo kukurice totiž neklíči, ak je jej teplota nižšia ako 10 °C. Preto ak chcete urýchliť obdobie klíčenia a rast, môžete pôdu hneď po vysiatí osiva prikryť bielou netkanou textíliou. Tá zadržiava teplo a zvyšuje teplotu o 3 až 5 °C. Textíliu príliš nenapínajte, lebo by mala zostať na pôde, kým mladé rastliny nedorastú do výšky 10 cm. Vysievať teda môžete vďaka netkanej textílii už od konca marca až do začiatku júla.

Starostlivosť o kukuricu

Kukurica je teplo a slnko milujúca rastlina. Je dôležité vybrať pre ňu slnečné stanovište. Pôda by mala byť bohatá na živiny a dobre priepustná. Kukurica potrebuje minimálne 6-8 hodín slnečného svetla denne, preto je dôležité vybrať pre ňu slnečné stanovište. Pôda by mala byť bohatá na živiny a dobre priepustná. Kukurica preferuje pôdu s pH medzi 6,0-6,8. Ak je pôda príliš kyslá, môžeš ju upraviť pridaním vápna.

Po sejbe udržujeme povrch pôdy kyprý a čistý, dľa potreby liadkujeme. Keď sa na rastline objavia prvé pravé listy, slabšie jedince opatrne povytrhávajte. Zároveň je vhodné záhony zamulčovať, ideálne kompostom, ktorý bude postupne dodávať kukurici potrebné živiny. Okolitú pôdu udržiavajte bez buriny a podľa potreby polievajte.

Zálievka

Kukurica je citlivá na sucho, najmä počas obdobia tvorby kláskov, preto je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, no nie premočenú. Najlepšie je polievať hlboko, aby voda prenikla ku koreňom a podporila silný rast. Použitie organického mulču okolo rastlín pomáha udržať vlhkosť v pôde a zároveň chráni korene pred vysokými teplotami.

Voda je dôležitá. Najmä ak chcete dopestovať čo najväčšie a najkrajšie klasy. Prvé zavlažovanie nasleduje hneď po vysiatí. Ďalšie, veľmi dôležité, je pred kvitnutím, vtedy by kukurici voda určite chýbať nemala. Jej dostatok má totiž vplyv na opelenie. Ak je sucho, peľ sa na blizny nenalepí. Naopak, výdatný dážď zasa peľ z blizien zmyje. Klas síce dozreje, ale sú v ňom prázdne miesta - akoby vynechané zrná. Tretia, dôležitá výdatná dávka vody, je potrebná po odkvitnutí. Ovplyvní rast klasov do dĺžky. Štvrtú a zároveň poslednú doplnkovú zálievku by ste mali kukurici dopriať asi 10 dní po tretej. Túto závlahu rastlina využije na tvorbu a rast zŕn.

Hnojenie

Kukurica cukrová nie je náročná na predplodinu. Môžeme ju pestovať viac rokov po sebe po hociktorej zelenine, vrátane papriky a hlúbovín. V tom istom roku ju môžeme pestovať po skorom hrášku, reďkovke, šaláte a po cibuli. V prvej fáze vegetácie pri prvom hnojení pôdy je vhodné rastliny prihnojiť liadkom amónnym s vápencom v dávke 30g/m2 a neskoršie pred klasením zriedenou močovkou, do ktorej pridáme 200 g superfosfátu na 10 l vody.

Kukurica je náročná na dusík, preto je dôležité pridať hnojivo bohaté na dusík pri výsadbe a potom počas rastu rastlín. Kukurica potrebuje najmä dusík, preto je vhodné používať dusíkaté hnojivá alebo kompost.

Spoločné pestovanie s inými rastlinami

Kukurica sa dobre znáša s rôznymi druhmi zeleniny. Vhodnými susedmi sú napríklad rajčiny, fazuľa, uhorky, cuketa alebo melón. Časté je aj jej pestovanie na okraji záhonov so zemiakmi.

Kombinácia rôznych rastlín v jednom záhone môže priniesť niekoľko výhod, ako je zlepšenie pôdy, odolnosť voči škodcom a pestovanie rastlín, ktoré sa navzájom podporujú. Spoločné pestovanie kukurice, fazule a tekvice môže byť vynikajúcim spôsobom, ako optimalizovať využitie priestoru vo vašom záhone a zlepšiť zdravie a úrodu vašich rastlín.

Fazuľa je typickou plodinou spomedzi strukovín, ktorá sa vyznačuje schopnosťou viazať dusík z ovzdušia do pôdy pomocou symbiotickej asociácie s baktériami v koreňových sústave, čo ju robí vynikajúcim partnerom pre kukuricu. Kukuricu môžeš pestovať v blízkosti strukovín, ako sú fazuľa alebo hrach, pretože tieto rastliny viažu dusík do pôdy, čo zlepšuje rastové podmienky pre kukuricu. Kukurica môže slúžiť aj ako prirodzená opora pre popínavé rastliny, ako je fazuľa.

Tekvica rastie pod kukuricou a fazuľou, využívajúc ich ochranu a tieň. Jej plody sú bohaté na vitamíny a minerály a môžu byť vynikajúcim doplnkom k vašej strave.

Ochrana pred škodcami

Kukuricu môžu napadnúť rôzni škodcovia, ako sú vošky, húsenice a vrtivky. Vtáky a hlodavce môžu spôsobiť škody na kláskoch kukurice.

Zber kukurice

Na sladké klasy kukurice cukrovej sa môžete tešiť približne 80 dní od jej vysadenia, v závislosti od odrody. To, že sú klasy už pripravené na zber spoznáte aj podľa toho, že vlásočnice na klasoch začnú hnednúť. Inou metódou na zistenie ideálnej zrelosti je jemné narezanie niekoľkých zŕn. Zrnká by mali byť šťavnaté a plné, keď ich jemne stlačíš prstami.

Klasy zberáme postupne, ako dozrievajú. Jednotlivé zrná majú byť mäkké a ak zrno stlačíme, vychádza z neho mliekovitá tekutina.

Kukurica dozrieva zvyčajne 60-100 dní po výseve, v závislosti od odrody a klimatických podmienok. Kukurica je pripravená na zber, keď sú klásky plné a ich šupky začínajú žltnúť.

Skladovanie kukurice

Zozbieraná kukurica sa skladuje neolúpaná v chladničke, a to po dobu maximálne troch dní. Teplota by pritom nemala presiahnuť 5 °C. Klasy kukurice však odporúčame čo najskôr spracovať a skonzumovať. Po zbere by si mal kukuricu ihneď spracovať alebo uskladniť, aby si zachoval jej čerstvosť.

Koreňový systém kukurice

Starostlivosť o kukuricu siatu sa sústreďuje prevažne na nadzemnú časť rastliny, s cieľom vytvoriť a udržať dostatočnú listovú plochu ako zdroj fotosyntézy pre produkciu biomasy a úrody. Korene a koreňová sústava sú pojmy často vnímané akosi automaticky.

Vyvinutý koreňový systém je vitálny orgán, ktorý je kľúčový pre výkonnosť rastlín. Zodpovedá za ukotvenie rastliny v pôde, musí si poradiť s nedostatkom alebo nedostupnosťou živín, deficitom, ale aj nadbytkom vlahy, aj nápormi vetra na steblo a tiež rôznymi fyzikálnymi vlastnosťami pôdy.

Moderné šľachtenie viedlo k zvýšeniu produktivity kukurice a k výrazným zmenám v niektorých znakoch a vlastnostiach nadzemnej časti rastliny, ale korešpondujúce zmeny na koreňovej sústave nie sú preskúmané a dostatočne známe. Behom času boli vyvinuté rôzne metódy, ktoré aspoň čiastočne umožňujú sledovať dôležité vlastnosti koreňovej sústavy.

Vhodnou kombináciou deštruktívnych a nedeštruktívnych zobrazovacích metód sa dajú získať zaujímavé výsledky. V súčasnosti sa najčastejšie využíva extrakcia pôdnych jadier z rôznych hĺbok s objemom v cm3 až dm3. Tieto sa buď premývajú a následne hodnotia pomocou 2D obrazovej analýzy, alebo sa snímajú na RTG a CT prístrojoch, ktoré vytvoria 3D obraz vzorky so všetkými zachovanými živými a neživými štruktúrami. Jednoduché a široké použitie majú aj špeciálne konštruované pôdne skenery a rhizotróny, ktorých priamym výstupom je 2D snímka reálneho stavu pôdy s koreňmi, pôdnymi pórmi a makrofaunou.

Pri pozdĺžnom reze kukuričného zrna sú vidieť základy vegetatívnych orgánov. Na jednej strane je budúce steblo so základmi listov pokryté koleoptylou a na protiľahlej strane základ korienka s koreňovou čiapočkou pokrytý tenkou blanou tzv. koleorízou. Pri dostatočnom objeme vody v zrne a dostatočnej teplote pôdy ako prvá začína rásť koleoríza. Jej úlohou je preraziť oplodie a dostať sa von zo zrna. Zároveň sa aktivuje aj základ hlavného primárneho koreňa. Ten pokračuje v raste, aj keď koleoríza už prestane byť aktívna a preniká cez ňu do voľnej pôdy. Na opačnom póle zrna vyrastá veľmi podobným spôsobom smerom nahor koleoptyla a vzápätí z nej hneď steblo, resp.

Súčasťou primárnej koreňovej sústavy kukurice sú aj ďalšie embryonálne korene, ktoré sa objavujú veľmi krátko po vyklíčení hlavného koreňa. Potom, ako prerastú cez oplodie, rastú najprv smerom nahor, ale rýchlo sa stáčajú nadol pôsobením gravitropizmu. Jej vetvenie vytvára laterálne korene, ktoré sa znova a znova vetvia. Nielen rast do dĺžky, ale práve rýchle vetvenie koreňov má značný význam, pretože zväčšuje makroskopickú plochu koreňa a spolu s koreňovými vláskami zohráva dôležitú úlohu pri absorpcii živín a vody. V tomto období sú rastliny zraniteľné. Studená pôda bráni rastu koreňov a vytvára stresové podmienky.

Približne dva týždne po klíčení sa začína rozvíjať sekundárna koreňová sústava. Je tvorená adventívnymi koreňmi, ktoré sa zakladajú v praslenoch okolo prvých 6 bazálnych uzlov stebla ešte pod povrchom pôdy. Počet a priemer adventívnych koreňov v jednotlivých praslenoch sa zvyšuje s rastúcou hrúbkou stebla. Tieto korene sa v pôde vetvia a uplatňujú sa v stratégii získavania vody z povrchových vrstiev. Najmä v druhej polovici vegetačného obdobia efektívne zachytávajú rosu, ktorá sa vyzráža na listoch a stečie po steble až na zem.

Vyššie nadzemné prasleny sú tvorené už vzdušnými koreňmi. Objavujú sa až o niekoľko týždňov neskôr. V našej oblasti sú väčšinou v počte 2 - 3, málokedy viac. Tropické materiály majú prasleny vzdušných koreňov až do výšky 5. - 7. internódia. Plnia hlavne mechanickú funkciu. Sú oporou pre rastlinu a do určitej miery bránia poľahnutiu, lebo spevňujú steblo ako vonkajšia kostra. Absorbčnú funkciu začnú plniť až vtedy, keď sa dostanú do pôdy a rozvetvia sa.

Distribúcia koreňov v pôde determinuje schopnosť kukurice získavať nové zdroje pre metabolizmus a úspešný rast a vývin. Rast stebla a koreňovej sústavy v priaznivých podmienkach tesnejšie koreluje na vertikálnej osi než horizontálnej.

V rámci monitoringu distribúcie počtu koreňov naprieč pôdnym profilom v nemeckej štúdii sa skúmal vplyv pokusného ročníka, vývinového štádia nadzemnej časti kukurice a hĺbky koreňovej sústavy. Najmenej výrazný vplyv na počet jednotlivých koreňov mal pokusný ročník, pretože podmienky boli vyrovnané a bez extrémov v podobe teplotných a vodných stresov. Kľúčové bolo vývinové štádium rastliny. Počet koreňov sa zdvojnásobil medzi rastovou fázou 3 a 6 plne vyvinutých listov a znova medzi fázou 6 a 9 plne vyvinutých listov. Tomuto prudkému rozvoju zodpovedá obdobie prihnojovania kukurice. Dodané živiny sú teraz najefektívnejšie využité. V neskorších fázach už zvyšovanie počtu koreňov nebolo také výrazné. Rovnako veľmi významný vplyv na počet koreňov vykazovala hĺbka. Ich počet prudko narastal od hĺbky 50 mm do 0,25 m, potom postupne klesal. Najnižší počet koreňov bol zaznamenaný v hĺbke pod 1,0 m.

Dnešné hybridy, v porovnaní so situáciou približne pred storočím, potrebujú oveľa viac vody na tvorbu úrody, pretože aj tá je dnes oveľa vyššia. Zmena schopnosti kukurice získať vodu nie je ani tak veľmi podmienená zmenou distribúcie hmoty a početnosti koreňov v pôdnom profile. Súvisí so zmenami v architektúre koreňov. Uhol vetvenia je ostrejší, takže korene smerujú viac nadol ako do šírky, čo im umožňuje získať extra priestor vo vertikálnom smere a dosiahnuť tak nové zdroje vody. Táto schopnosť sa uplatňuje najmä v podmienkach deficitu zrážok.

Horizontálna distribúcia koreňov v rámci riadkov a medziriadkov okrem iného súvisí s výsevkom, resp. hustotou rastlín. Najvyšší počet koreňov majú okrajové rastliny a smerom do vnútra uniformnej parcely ich počet klesá. Pokles je najvýraznejší na krátkom úseku 0 - 0,5 m a vo vrchnej vrstve pôdneho profilu (asi do 0,25 m). V hlbších vrstvách pôdy a vo vnútorných častiach parcely je už distribúcia koreňov bez signifikantných zmien.

Priestor, kde korene kukurice môžu získať potrebné živiny, je obmedzený. Najfrekventovanejšia je zóna do 0,25 - 0,30 m hĺbky, kde najaktívnejšie prebieha mineralizácia, dochádza k interakcii s aplikovanými hnojivami, zrážkami, ev. závlahou. Obrovským konkurentom v tejto oblasti sú buriny. Ich koreňová sústava sa rozvíja veľmi rýchlo a v čase pred zapojením porastu kukurice vedia odčerpať veľké množstvo živín. Niektoré druhy svojimi výlučkami inhibujú rast ostatných druhov.

Tabuľka: Prehľad dôležitých faktorov pri pestovaní kukurice

Pestovanie kukurice na Slovensku je spojené s rôznymi klimatickými výzvami, ktoré môžu ovplyvniť jej vývoj a výnosy. Ako poľnohospodárski poradcovia často počúvame, že živiny, biostimulanty a listové hnojivá sú pre rastliny len „čerešničkou“, pretože rastlina, hovorovo povedané, sa potrebuje dostať „pod koreň“. Je to pravda - orgánom, ktorý je zodpovedný najmä za príjem živín a predovšetkým vody, je koreňový systém kukurice . Práve tento systém dokáže v obdobiach sucha ohromiť svojou veľkosťou pri hľadaní vody a živín. Existujú však situácie, keď si bez listovej podpory rastlina neporadí alebo bude rásť obmedzene. Najčastejšie ide o obdobia, v ktorých sa vyskytujú stresové podmienky pre rastliny, ako sú mrazy, nízke teploty, prebytok alebo nedostatok vody, ale aj obdobia tepla. Každá rastlina reaguje na takýto stres rovnako, vo väčšej či menšej miere - vtedy stráca veľa energie na vlastnú obranu za cenu zníženej úrody.

Kukurica je teplomilná rastlina s dlhým dňom. V našich klimatických podmienkach môže byť prvá fáza vegetácie naozaj rozmanitá. Suché a chladné obdobia vzchádzania čoraz častejšie blokujú príjem živín z pôdy a účinky tohto javu sú viditeľné najmä v počiatočných obdobiach vegetácie prostredníctvom početných sfarbení - najmä fialových alebo bledozelených. Jedným z dôvodov, okrem podmienok prostredia, ktoré obmedzujú príjem živín, je koreňový systém kukurice , respektíve jeho obmedzený vývoj. Účinným spôsobom, a to aj v období, keď máme veľmi nepriaznivé podmienky, môžeme rastlinám pomôcť použitím hnojiva POWERCOP od spoločnosti AGRARIUS vo veľmi skorom štádiu (fáza 4-6 listov). Toto moderné a inovatívne organicko-minerálne hnojivo pôsobí ako „zakoreňovací prostriedok“ pre rastliny. Bolo vyvinuté na základe dlhoročne overeného stimulantu nanogro aqua, ktorý je jediným stimulantom, ktorý pôsobí na úrovni bunkového jadra. Poskytuje výživu koreňovému systému kukurice a nadzemnej časti aktiváciou a rastom koreňa, čo sa premieta do lepšieho vstrebávania živín z pôdy. Okrem toho POWERCOP účinne zvyšuje odolnosť rastliny voči stresu a zlepšuje jej schopnosť využívania vody. Nižšie uvádzame kontrolný experiment vykonaný pri pestovaní kukurice, kde sú účinky POWERCOP viditeľné voľným okom.

tags: #barlovity #koren #kukurica #pestovanie

Populárne príspevky:

• Použitie kypriaceho prášku z vínneho kameňa
• Recept na Gaštanovú Tortu
• Recept na Bravčové Rezne Plnené Praženicou
• Čerstvá zelenina
• Sladká nostalgia: Oblíž prst