Multifunkčný kuchynský robot ANKARSRUM: Inšpirácia pre rýchle a kreatívne varenie
Začiatok školského roka nie je len o deťoch: v tomto období sa aj my, rodičia, môžeme naučiť nové veci. Napríklad, ako urobiť rána plynulejšími. Najväčšou pomocou nám bude multifunkčný kuchynský robot ANKARSRUM, ktorý právom získal prezývku „švédsky zázračný stroj“.
ANKARSRUM nás naučí jednoduchšie miesiť, pasírovať, pripravovať šťavy alebo dokonca čarovať s domácimi cestovinami - všetko v profesionálnej kvalite. Septembrové rána sú často o každej minúte. S robotom ANKARSRUM pripravíš v okamihu ovocné smoothie alebo dávku palacinkového cesta. Nemusíš dlho miešať - jednoducho vložíš ingrediencie a stroj urobí všetku prácu za pár sekúnd.
Len čo príde pravá jeseň, lis na citrusy sa stane hrdinom tvojej kuchyne. Čerstvá pomarančová šťava na raňajky, citrónová šťava do čaju alebo vitamínová bomba - všetko pripravíš za pár sekúnd. Vo videu Titanilly je ukázané, ako sa pripravujú klasické švédske mäsové guľky s malým talianskym nádychom, množstvom úsmevov a, samozrejme, s pomocou nadstavca na mletie mäsa ANKARSRUM.
Jeseň je aj obdobím zavárania: džemy, paradajkové omáčky, ovocné pyré. Pasírovací nadstavec ti uľahčí namáhavú prácu. S nadstavcami na krájanie cestovín ANKARSRUM pripravíš dokonalé domáce cestoviny. Už žiadne obláčiky lepkavej múky a nervy!
Každý doplnok ANKARSRUM je vyrobený z masívnej, profesionálnej ocele, takže bude tvojím verným pomocníkom v kuchyni dlhé roky. Začni školský rok bez stresu a nauč sa aj ty nové kuchynské triky s multifunkčným kuchynským robotom ANKARSRUM!
Pomocou valčeka na cestoviny Ankarsrum
História a súčasnosť obľúbených jedál
Okrem moderných kuchynských pomocníkov sa pozrime aj na históriu niektorých obľúbených jedál, ktoré si môžeme pripraviť s pomocou ANKARSRUM.
Pizza: Od roľníkov k svetovému fenoménu
Prvý dokumentovaný výskyt pojmu pizza sa datuje okolo roku 1000 a to v dialekte z okolia talianskeho Neapolu. Pizza sa považuje za pôvodný pokrm roľníkov z oblasti Campánia pri Neapole. Avšak dôkazy pečenia ploských tenkých bochníkov kysnutého cesta na horúcom kameni pochádzajú ešte z čias Etruskov, obývajúcich okrem iného i taliansku oblasť. Na takúto placku cesta sa zvykli položiť rôzne oblohy z dostupných potravín a nazývali to Focaccia.
O pár storočí neskôr sa iniciatívy pri vynachádzaní pizze chopili Gréci a skúsili položiť potraviny nie už na upečené cesto, ako to robievali Etruskovia, ale na čerstvo vyťahanú placku a zapiekli to spolu. Napokon Rimania pri dobyvateľských aktivitách v Európe sa na svojom ťažení v Grécku obslúžili zabehnutou technológiou a začali vhadzovať prvé prototypy pizze do pecí v celom Taliansku.
Dokonca Cato, žijúci v rokoch 234-149 pred Kr., opisuje grécku špecialitu - čo je typ prvej pizze: tenké kruhové cesto s olivovým olejom, medom, korením, pečené na kameni. Prevrat v technológii pizze bol pozvoľný, keďže Európania považovali južnú Ameriku a všetko z nej v prvých rokoch za jedovaté. Avšak vďaka patrí odvážlivcom, ktorí sa nebáli experimentovať s rajčinami. Chudoba v okolí Neapolu v tom čase tiež napomohla, pretože cesto s lacnými rajčiakmi (ktorým sa začalo v Taliansku dobre dariť) bolo jednoduché, cenovo prístupné a navyše chutné pre pospolitý ľud.
Jedlo sa rýchlo rozšírilo, ale na prvú pizzériu si muselo ľudstvo počkať až do roku 1820, kedy v Neapoli a nazývala sa „Marotte“. Prvé dodávky pizze robil Raffaele Esposito v roku 1889 z reštaurácie Pizzeria Pietro il Pizzaiolo v Neapole a to pre kráľa Umberta I. a jeho manželku kráľovnú Margheritu, ktorí ňou boli nadšení. Esposito piekol tri druhy pizze, a to v národných farbách Talianska: s rajčiakmi, mozarellou a bazalkou. Svoj názov Margherita si zachovala podnes a je na svete najobjednávanejšou pizzou vôbec.
O ďalší rozvoj pizze sa postarali talianski imigranti v Amerike, kam si svoju technológiu priniesli so sebou. V roku 1948 sa začalo predávať prvé predpripravené pizza-cesto. V 50. až 60. rokoch sa v Amerike stala pizza štandardným fast food jedlom popri hot dogu a a jablkovom koláči. V roku 1957 priniesli bratia Celentanovci na trh prvú zmrazenú pizzu a tým napomohli masívnemu ťaženiu mrazených polotovarov v obchodoch.
Pizza Margherita
Palacinky: Sladká maškrta s bohatou históriou
Palacinky patria medzi najobľúbenejšie a najznámejšie jedlá nielen v domácnostiach, ale aj v renomovaných reštauráciách. Zaujímavosťou je, že za ich vynález nevďačíme žiadnemu jednotlivcovi. História naznačuje, že palacinky v rôznych formách a podobách sa objavovali v mnohých krajinách. U Rimanov to boli Alito Docia a jednotlivé zložky cesta sa skladali z mlieka, vajec a muky. Prvé tri palacinky však boli považované za posvätné. Označené krížikom a posypané soľou slúžili na to, aby „odohnali“ zlo.
Palacinky však najviac spájame s fašiangovým utorkom, dňom pred kresťanským pôstom, kedy cirkvou nebolo dovolené jesť vajcia a tuky. Vo Francúzsku a Anglicku palacinky sú známe ako torta krep. Škóti a Američania im hovoria lievanec. V Austrálii sa toto jedlo podáva na dezert. V Amerike sú lievance tradičným raňajkovým jedlom. V Nemecku palacinky volajú Pfannkuchen a vraj v niektorých oblastiach ich nakrájané na rezance, podávajú s polievkou. V Rusku sú to tenké a chrumkavé bliny so smotanou a kaviárom.
Palacinky s čučoriedkami
Bryndza: Slovenský poklad s tradíciou
Slovensko v horských oblastiach si nevieme predstaviť bez idylky s čriedou oviec ohlasujúce svoj príchod na pašu zvoncami, psa a baču. Oblasti ako Orava, Liptov, Spiš sa živili najmä výrobou mlieka, syrov, žinčice, bryndze, vlny už v stredoveku v 16 - 17 st. V tom čase boli horské lúky preplnené stádami oviec a dobytka a ich valachmi. Pastieri žili so svojimi čriedami a bačom vysoko v horách a čas trávili na trávnatých lúkach.
Na začiatok niečo o pôvode tohto slova. Slovo bryndza vzniklo zo slova brýzganina. Tento výraz sa používal na označenie mäkkého ovčieho syra. Na začiatku slovom brýzganina označovali zrazené ovčie mlieko roztrepané do podoby vznášajúcich sa chuchvalcov v tekutej srvátke.
Je to typický produkt Slovákov starý viac ako 400 rokov, ktorý nenájdete nikde inde iba u nás. Je to druh mäkkého syra vyrobeného z plnotučného ovčieho mlieka. Pravá bryndza má mať hrudkovitú konzistenciu. Obsahuje zrniečka ovčieho syra. Bryndza sa stala obľúbenou pre svoju nezameniteľnú chuť a vôňu, ale i pre jej blahodarné účinky na organizmus.
Prvá bryndziareň bola založená v roku 1787 v Detve a založil ju Ján Vagáč. Centrom syrárstva bol Liptov. Bryndza bola známou už v 18. st. nielen u nás ale aj za hranicami Horného Uhorska. V 18 - 19. st. sa prevážala na pltiach po Váhu v drevených sudoch - geletkách až do Serede. Odtiaľ ju vozili do Viedne na panovnícke dvory.
Teodor Vallo v roku 1892 zaviedol novú metódu výroby mäkkej roztierateľnej bryndze. Tá spočívala v tom, že správne vyzretý syr bol rozotrený na valcoch, pričom jeden sa otáčal pomalšie a druhý rýchlejšie. Pridala sa k nemu soľanka - soľ rozpustená vo vode. Od roku 1903 bryndziari bojovali za odbornú spôsobilosť syrárov čím chceli zabrániť falšovanie bryndze.
| Mýtus | Fakt |
|---|---|
| Existuje „pasterizovaná bryndza“. | Neexistuje žiadna „pasterizovaná bryndza“. |
| Syry zo surového ovčieho mlieka spôsobujú vážne zdravotné ochorenia. | Zatiaľ nikde v zahraničí neboli popísané prípady, že by syry zo surového ovčieho mlieka spôsobili vážne zdravotné ochorenia (samozrejme že pri zlej hygiene alebo pri falšovaní bryndze s iným mliekom a pod. sa to môže stať, ale to je už trestná činnosť, ktorá sa môže kdekoľvek vyskytnúť pri každej potravine). |
| Výroba tzv. zmesnej bryndze je karikatúrou a znesvätením bryndze. | Výroba tzv. zmesnej bryndze vyrobenej z vykysnutého a vyzretého ovčieho i kravského hrudkového syra nie je karikatúrou a znesvätením bryndze, ale je to nevyhnutná technologická nutnosť. |
Bryndzové halušky vznikli pred viac ako 250 - tými rokmi v 17-18st. Táto typická slovenská dobrôtka vznikla spojením najdostupnejšej a najlacnejšej suroviny a to zemiakov a múky. A to tak, že do halušiek sa pridala bryndza. Veľmi skoro sa stali obľúbeným pokrmom Slovákov. Aj keď nie vždy sa objavovala aj s opečenou slaninkou.
Bryndzové halušky
Maslo: Smotanové zlato s dávnou históriou
Aj Vy milujete čerstvý chlieb z maslom a soľou? Je to jednoduchá dobrôtka, ktorá poteší. Prvá zmienka o výrobe masla pochádza spred 4500 rokov, kedy na vápencovej doske bola kresbou zachytená výroba masla. Predpokladá sa, že na výrobu masla prišli ľudia v období, domestikovania zvierat. Hmatateľný dôkaz o vzniku masla je však starý viac ako 2000 rokov. Už staré kultúry ho používali najmä ako prísadu do rôznych mastí.
Podľa africkej legendy k múteniu masla došlo náhodou, keď vaky z mliekom prepravovali veľmi ďaleko na konskom chrbte. V stredoveku sa maslo dostávalo najmä na panské dvory, kde si na ňom šľachta pochutnávala. Skôr než sa maslo dostalo na stôl do kuchyne využívalo sa najmä v kozmetike na výrobu rôznych mastičiek. Neskôr uplatnenie našlo hlavne v teplej kuchyni pri výrobe kaší, polievok, výrobe ciest. Na masle sa pieklo, dusilo, restovalo. Maslom sa chleba potieral od 17. st.
V minulosti maslo vznikalo mútením v drevenej nádobe tzv. múteľnici. Prvé múteľnice boli drevené nádoby kužeľovitého tvaru určené na mútenie masla. Obvody nádob boli spevnené obručami. Vyrábali ju debnári. Súčasťou múteľnice bol tĺčik s otvormi cez ktorý počas mútenia smotana prúdila hore a dole. Neskôr vznikli múteľnice iných tvarov (kolíska, otáčavý sud). V nich boli lopatky, alebo doštičky s otvormi. V nich sa vyrábalo maslo vrtením. Pohybu múteľnice napomáhala kovová kľučka, ktorá otáčala súdkom.
Maslo
tags: #belgická #čokoláda #obláčiky #recept
