Pestovanie a predaj kukurice bez GMO na Slovensku

Téma GMO (geneticky modifikované organizmy) patrí medzi najdiskutovanejšie témy v modernom poľnohospodárstve a potravinárstve. V rámci upevňovania potravinovej gramotnosti by sa každý uvedomelý spotrebiteľ mal zaujímať o to, čo konzumuje a aký to má dopad na zdravie aj životné prostredie.

V posledných týždňoch sa celosvetová konverzácia o geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) zintenzívnila s rastúcou priepasťou medzi regiónmi ako Latinská Amerika a Pakistan, ktoré pestovanie GMO zahŕňajú, a tými, ktoré to odmietajú, ako napríklad Keňa a Filipíny. V Európe vyvolal tlak na dereguláciu legislatívy GMO obavy z rizík pre ekologické poľnohospodárstvo a straty príležitostí na podporu udržateľných agroekologických postupov.

Medzitým krajiny ako Mexiko zaujímajú rázne postoje proti GMO, pričom zdôrazňujú potrebu globálneho potravinového systému, ktorý uprednostňuje biodiverzitu, zdravie ekosystémov a odolnosť komunity pred ziskami nadnárodných spoločností.

Na Slovensku sa aktuálne nikde nepestujú geneticky modifikované rastliny (GMO), nie je preto dôvod prijímať žiadnu legislatívu o ich zákaze. Platí u nás európska legislatíva, nemáme schválenú žiadnu výnimku. Ak by niekto chcel pestovať GMO na Slovensku, musel by o to požiadať ministerstvo a tým pádom budeme o ňom vedieť.

V diskusii na konferencii sa viacerí pýtali, prečo si nechválime zákaz pestovania GMO, keď v súvislosti s plánovanou dereguláciou v Európskej únii hrozí, že sa GMO dostanú na naše polia a na náš trh.

Tento rok má byť v Bruseli predložená legislatíva pre nové GMO vyrobené novými genomickými technikami (NGT). Podľa Ondráša nie je dôvod zakazovať niečo, čo tu nemáme. „Na základe nášho auditu sa na Slovensku GMO nikde nepestuje. Objavili sa podozrenia, že by sa na naše územie mohli dostať spolu s plodinami z Ukrajiny. Dostali sme od ministerstva inštrukcie, aby sme vykonali viac testov.

„Musíme sa pripraviť na to, že to sem raz príde. Potom budeme musieť mať vypracovaný vedecký podklad na to, do akej miery si to pustíme do potravinového reťazca,“ uviedol M. Koalícia vyše 50 organizácií zo 17 členských štátov EÚ (vrátane Slovenska) doručila vo februári Európskej komisii petíciu za udržania prísnej regulácie a označovanie nových GMO.

Genetické inžinierstvo sa začalo využívať v potravinárstve a agrosektore v 80. rokoch 20. storočia, pričom prvé geneticky modifikované plodiny boli komercializované v 90. rokoch.

Väčšina GMO, ktoré sú povolené v EÚ, sa používa na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá. Európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali, či obsahujú GMO (v prípade, že GMO predstavujú minimálne 0,9% daného výrobku).

V EÚ je používanie GMO zakázané v ekologickej poľnohospodárskej produkcii. Podľa vedeckých inštitúcií, ako sú WHO a EFSA, sú schválené GMO potraviny považované za bezpečné na konzumáciu a nespôsobujú zdravotné problémy pri bežnom používaní. Pred schválením musí každé GMO prejsť komplexným hodnotením Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). Sú však aj názory proti od iných inštitúcií a organizácií.

V USA sú GMO bežne povolené a rozšírené. Najčastejšie GMO plodiny zahŕňajú sóju, kukuricu a bavlnu.

GMO môžu byť lacnejšie na pestovanie, ale prístup k ich technológiám je často kontrolovaný veľkými korporáciami, čo vyvoláva obavy o monopolizáciu trhu a závislosť farmárov, pretože bývajú patentované práve veľkými korporáciami.

V Európe vyvolal tlak na dereguláciu legislatívy GMO obavy z rizík pre ekologické poľnohospodárstvo a straty príležitostí na podporu udržateľných agroekologických postupov.

Väčšina GMO, ktoré sú povolené v EÚ, sa používa na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá. Európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali, či obsahujú GMO.

V EÚ je povolených len malý počet GMO plodín na pestovanie. Ďalšie, prísne regulované, sú povolené na import a spracovanie. Na pestovanie je povolených len niekoľko GMO plodín, napríklad MON810 (kukurica). V niektorých krajinách (napr. Francúzsko, Nemecko) je pestovanie GMO zakázané, aj keď sú schválené na úrovni EÚ.

Členské štáty EÚ majú právo rozhodovať o tom, či umožnia pestovanie GMO plodín na svojom území. NGT (New Genomic Techniques), ako CRISPR, sú aktuálne v legislatívnej diskusii.

GMO plodiny sa dnes pestujú na miliónoch hektárov pôdy, najmä v USA, kde aj bola uvedená na trh prvá komerčne pestovaná geneticky modifikovaná plodina - paradajka Flavr Savr, v Brazílii, Argentíne, Kanade, Indii a v Číne. V týchto krajinách sú GMO bežne povolené a rozšírené, pričom najčastejšie GMO plodiny zahŕňajú sóju, kukuricu a bavlnu.

Najbežnejšie GMO plodiny využívané v agrosektore sú všeobecne sója, kukurica, bavlna, repka olejná (kanola), cukrová repa a v niektorých krajinách aj papája, cuketa a baklažán. Okrem plodín sa však genetické inžinierstvo využíva aj v mikroorganizmoch na produkciu potravinárskych zložiek, ako sú enzýmy, vitamíny alebo prísady v potravinárskom priemysle.

GMO potraviny sú produkty vyrobené z organizmov, ktorých DNA bola upravená genetickým inžinierstvom, aby mali špecifické vlastnosti. GMO sa vytvárajú najmä na zvýšenie úrodnosti, odolnosti voči chorobám a škodcom, toleranciu na herbicídy, zlepšenie trvanlivosti alebo na obohatenie výživových hodnôt plodín. To všetko vedie k vyšším výnosom, samozrejme aj ekonomickým.

Existujú ekonomické a sociálne obavy, pretože hoci GMO plodiny môžu byť lacnejšie na pestovanie, prístup k nim často kontrolujú veľké korporácie. Tie si často patentujú svoje odrody (napríklad Monsanto, dnes súčasť Bayeru), čo vedie k monopolizácii trhu a závislosti farmárov.

Medzi najčastejšie ekologické obavy patrí strata biodiverzity. GMO plodiny totiž môžu vytláčať tradičné a pôvodné odrody rastlín, čím znižujú genetickú rozmanitosť bežne sa vyskytujúcu v prírode. A ak sa geneticky modifikované rastliny rozšíria do voľnej prírody, môžu sa krížiť s divými rastlinami a spôsobiť ekologické zmeny. Ide však o dlhodobý horizont, a preto odpoveď na takéto obavy nepoznáme.

Odolnosť škodcov a burín je ďalším rizikovým faktorom, keď dlhodobé pestovanie GMO plodín odolných voči herbicídom (napríklad často využívaný glyfosát) a pesticídom môže viesť k vzniku superburín alebo superškodcov, ktorí sa stanú imúnnymi voči takýmto prípravkom.

Neposledným v rade rizík sú tie zdravotné. Vloženie génov z jedného organizmu do druhého môže vytvárať nové proteíny, ktoré by mohli spôsobiť alergické reakcie, zároveň kritici upozorňujú na fakt, že dlhodobé účinky konzumácie GMO potravín na zdravie nie sú úplne známe, pretože tieto technológie sú relatívne nové a zdôrazňujú potrebu ďalších nezávislých štúdií.

Podľa vedeckých inštitúcií, ako sú EFSA a WHO, sú schválené GMO potraviny považované za bezpečné na konzumáciu a čo je najdôležitejšie, nespôsobujú žiadne zdravotné problémy pri bežnej konzumácii.

V Európe musí pred schválením každé GMO prejsť komplexným hodnotením Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). No v EÚ predsa len existuje niekoľko organizácií, inštitúcií a skupín, ktoré vystupujú proti geneticky modifikovaným potravinám (GMO) a sú aktívnymi kritikmi, vedúcimi kampane proti ich zavádzaniu. Zahŕňajú napríklad mimovládne organizácie (ex. Greenpeace, Slow Food Europe, GM freeze), politické strany a hnutia (Zelení/Európska slobodná aliancia, socialistické a environmentálne hnutia), aj niektoré členské štáty EÚ (Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Maďarsko a Grécko).

Na stranu opatrnosti sa pridávajú aj vedci z ENSSER (European Network of Scientists for Social and Environmental Responsibility), ktorí sa kriticky zaoberajú vplyvom nových technológií, pričom zdôrazňujú potrebu dôkladného hodnotenia rizík a ďalšieho výskumu pred ich širokým využitím. Stanoviská ENSSER sú však menšinové v rámci vedeckej komunity, preto je vhodné porovnávať argumenty vyššie spomínaných subjektov s oficiálnymi stanoviskami organizácií ako IFOAM, EFSA v EÚ, svetová zdravotnícka organizácia WHO a FAO, či FDA a USDA v USA.

Všeobecne sa však ich argumenty zameriavajú na ochranu životného prostredia, zdravia spotrebiteľov, biodiverzity a etických princípov.

Napriek tomu, že sú schválené GMO produkty bezpečné, sú skupiny spotrebiteľov preferujúcich potraviny vyprodukované prirodzeným spôsobom.

Ak chce mať konzument (spotrebiteľ) istotu v tom, čo kupuje, je potrebné vyhľadávať dodatočné certifikácie na obaloch potravín, ako napríklad organické produkty alebo „Non-GMO Project Verified”, alebo sa pýtať na pôvod potravín.

Ako sa v prípade záujmu dokážeme GMO konzumácii v potravinách vyhnúť? Odpoveďou je dôsledné čítanie etikiet a napríklad aj ekologické poľnohospodárstvo, pretože GMO je v ekologickej výrobe zakázané, biopotraviny musia byť teda úplne bez GMO.

Problémom v súvislosti s GMO a ekologickými praktikami v poľnohospodárstve je možná a neúmyselná kontaminácia, pretože veterné opeľovanie alebo zmiešanie plodín počas prepravy môže viesť k neúmyselnej kontaminácii organických alebo teda ne-GMO polí.

Ochrana európskeho spotrebiteľa má silnú pozíciu, vďaka čomu majú konzumenti prísne chránené práva, vrátane povinného označovania GMO potravín. Každý GMO produkt musí prejsť dôkladným hodnotením bezpečnosti pred schválením na pestovanie alebo predaj.

V EÚ je povolený len malý počet GMO plodín na pestovanie (napríklad MON810 - kukurica). Ďalšie, prísne regulované sú povolené na import a spracovanie. Oproti USA sú na trhu desiatky GMO plodín povolených na pestovanie a konzumáciu.

V niektorých krajinách (napr. Francúzsko, Nemecko) je pestovanie GMO úplne zakázané, aj keď sú takéto postupy schválené na úrovni EÚ. Členské štáty EÚ však majú právo rozhodovať o tom, či umožnia pestovanie GMO plodín na svojom území. Tento prístup umožňuje jednotlivým krajinám využiť mechanizmus „opt-out“, ktorý im umožňuje zakázať pestovanie geneticky modifikovaných plodín aj v prípade, že sú na úrovni EÚ schválené na použitie.

Zároveň európska legislatíva zaväzuje výrobcov potravín a krmiva, aby na svojich výrobkoch označovali obsah GMO (v prípade, že GMO predstavujú viac ako 0,9 % daného výrobku). Tieto predpisy, ktoré sú súčasťou legislatívy EÚ na ochranu spotrebiteľov, sa týkajú aj dovozu produktov obsahujúcich deriváty z GMO, ako napríklad sójový olej či cukor.

V EÚ sa momentálne pestuje len kukurica MON 810, ktorá bola povolená v roku 1998. Momentálne sa čaká na obnovenie jej autorizácie. V roku 2013 sa pestovala najmä v Španielsku a v menšej miere i v Portugalsku, Českej republike, Rumunsku a na Slovensku.

V EÚ sa okrem toho smie predávať 58 dovážaných GMO, z ktorých sa vyrábajú potraviny alebo zvieracie krmivo. Ide najmä o kukuricu, bavlnu, sójové bôby, repkový olej a cukrovú repu.

Záleží od toho, či sa žiada povolenie na pestovanie alebo len na predaj týchto plodín. Povolenie pre pestovanie sa udeľuje pre celú EÚ, no posledné slovo tu majú aj tak samotné členské štáty.

Od apríla tohto roku totiž platí nová smernica, ktorá členským štátom umožňuje zakázať pestovanie týchto plodín na svojom území. Môžu tak urobiť nielen počas schvaľovacieho postupu ale i vtedy, ak bolo povolenie už udelené.

Čo sa týka predaja GMO, Komisia tu navrhovala taký istý prístup ako v prípade ich pestovania. Členovia výboru pre životné prostredie a bezpečnosť potravín však nie sú presvedčení, že tento systém by mohol fungovať v praxi. Obávajú sa totiž, že niektoré krajiny by mohli v tejto súvislosti zaviesť kontroly na hraniciach, čo by negatívne ovplyvnilo jednotný trh.

Ak návrh neprejde ani plenárnym hlasovaním na konci októbra, platiť budú i naďalej súčasné pravidlá, podľa ktorých o povolení alebo zákaze konkrétnych GMO v celej EÚ rozhodujú členské štáty kvalifikovanou väčšinou.

Genetická modifikácia potravín by však mohla pomôcť riešiť globálne problémy ako hlad, klimatické zmeny a degradáciu pôdy, ale naďalej je potrebný výskum a dôsledné hodnotenie ich vplyvu na ekosystémy a zdravie ľudí. A zároveň by sme si my ako ľudstvo mali uvedomiť, že aj ako jednotlivci dokážeme svojím uvedomelý výberom, ale rovnako aj uvedomelou spotrebou veľa ovplyvniť.

Geneticky modifikované plodiny stále vyvolávajú množstvo protichodných názorov. V EÚ ich pestovanie a predaj podlieha prísnym pravidlám a povolené je len na základe zložitých autorizačných procedúr. Členské krajiny majú okrem toho od apríla tohto roku možnosť zakázať ich pestovania na svojom území, ak sa im niečo nezdá.

Skratka GMO označuje geneticky modifikované organizmy. Ide o organizmy, ktorých genetický výbava bola zmenená, čím sa im umelo pridali nové vlastnosti.

Odpor proti GMO v EÚ nie je len otázkou vedy, ale aj verejného názoru, politiky, ochrany tradičného poľnohospodárstva a environmentálnych princípov.

Problematické je najmä to, že povinnosť označovania sa nevzťahuje na viaceré kategórie potravín: vysoko spracované produkty ako rafinované oleje či cukor z GMO plodín, kde už genetická modifikácia nie je detekovateľná; jedlá podávané v reštauráciách určené na priamu spotrebu; potraviny neúmyselne kontaminované GMO, ak obsahujú do 5 % neúmyselne prítomných GMO v každej zložke; a tiež na malých výrobcov potravín s ročnými tržbami do 2,5 milióna dolárov.

Táto ponuka je EXKLUZÍVNA, čo znamená, že máte jedinečnú príležitosť získať tento pozemok len prostredníctvom našej realitnej kancelárie. Neváhajte a kontaktujte nás pre viac informácií alebo pre dohodnutie obhliadky. Sme tu, aby sme vám pomohli urobiť správne rozhodnutie a investovali do budúcnosti, ktorá má potenciál rásť a prosperovať.

Ponúkame na predaj rakytník rešetliakovitý (hippophae rhamnoides), odrody altajská, aromat, frugana, habego, aromat, hergo, k+, leikora, moskovská krásavica, pantelejevská, podruga, sirola, sluníčko v kontajneri. Je to liečivá rastlina, ktorú ľudia poznajú takmer 2500 rokov.

Obsahom biologicky aktívnych látok v plodoch, listoch aj v kôre konárov patrí rakytník medzi najcennejšie potravinárske a liečivé rastliny. Plody rakytníka sa používali pri tráviacich ťažkostiach už v starom grécku. Užívanie rakytníka je preto veľmi dobré pri najrôznejších virózach, chrípkach a angíne.

Olej z plodov má obdivuhodné liečivé účinky napr.

Ponúkame na predaj výnimočný poľnohospodársky pozemok v katastri obce Zvončín pri Trnave. Pozemok sa nachádza v atraktívnej oblasti so scenériou malých Karpát. Jedinečnosť tejto ponuky spočíva v kvalite pôdy. Bonita pozemku je označená ako BPEJ 0144002, čo znamená, že ide o vysoko úrodnú hnedozem.

LOKALITA ZVONČÍN je známa svojou pokojnou atmosférou a zároveň blízkosťou k mestu Trnava, čo poskytuje výborné spojenie medzi mestským a vidieckym životom.

Predám nový peletizačný lis 200mm matrica vylepšená verzia s celou skrinkou. Príkon elektrického motora: 7,5kW/400V, priemer matrice: 200mm, Kapacita lisu drevo: 100kg/h krmivá: 300kg/h.

Cena 1850 Eur s DPH. Na peletovanie dreva aj agromateriálov, štiepky, lístia, kôry, lesných odpadov, drevotriesky, agro materiálu, trávy, ďateliny, slamy, sena, kukurice, otrúb, stoniek, orechových a slnečnicových škrupín, kŕmnych zmesí, hnojív, papieru, rašeliny, plastov a ďalších.

Komplet zmontovaný lis: elektromotor, celá skrinka ako na obrázku!, 6mm matrica v cene (možnosť vymeniť za iný priemer), valce, nadprúdová tepelná ochrana motora, kvalitné ložiská, zosilnený krk lisovacieho telesa hrúbka steny krku je až 45mm!, mazacie vstupy mazničky pre bezproblémové mazanie ložísk lisovacieho telesa (bežné lisy na pelety tieto mazničky nemajú), ručná mazacia pumpa pre mazanie ložísk, vyťahovacie príslušenstvo pre výmenu matrice, kolieska, automatický spúšťač motora hviezda/trojuholník pre dlhšiu životnosť elektromotora a zároveň nižší prúdový odber pri štarte elektromotora, bezpečnostné sito v lieviku,kolieska, 2 roky záruka, CE certifikácia! profi stroj.

Lis je nový nezabehnutý. Pri zabehnutom lise už neviete či nebol používaný. Lis je možné na žiadosť zabehnúť.

Záručný aj pozáručný servis, náhradné diely. Možné je aj predvedenie lisu. Cena je konečná. Možno poslať aj na dobierku. Pre informácie o väčších výkonoch lisov ma kontaktujte.

Dostupné matrice 2.5mm, 3mm, 4mm, 6mm, 8mm, 10mm. Cena lisu bez elektromotora dohodou.

Predám kladivkovy šrotovnik na obilie a kukuricu. Výroba Taliansko.

Kŕmne zmesi bez geneticky modifikovaných organizmov ( bez GMO ). Poľnohospodárske služby. Rastlinná výroba.

Predám suchú kukuricu za 25 EUR za 100kg.

Cena zmesky je 16 EUR za 25 kg. Pri odbere 3 kusov zmesky je cena 15 EUR za 25kg. Keď chcete menší odber ako 5 vriec tak príďte v Sobotu o 10.00. Vrecia sú po 50 centov. Možný aj dovoz do 3000 kg za 40 centov za km.

Vynikajúci doplnok. My ženy u nás doma ho užívame a máme veľmi dobrú skúsenosť. Odosielam hneď. Dovoz zabespecim po celom Slovensku.

Šrotovník je vhodný na pšenicu, kukuricu, raž, sójové bôby atp. Neodporúča sa na spracovanie olejnín z dôvodu, že upcháva sitá.

Výkon motora: 4,5 kW na 180 - 220V / 2860 ot./min. Poštovné: 10 EUR. Dovoz zabezpečím po celej republike. Za príplatok. Váhu máme .

Starostlivosť a kompletná úprava psov, predaj chovateľských potrieb. Predaj značkových krmív pre psy a mačky, vitamíny, obojky.

Výroba rastlinných produktov a hotového krmiva a zmesí pre hospodárske a domáce zvieratá. Výroba krmív pre potreby hospodárskych zvierat, kŕmneho obilia a olejovín.

Ako spotrebitelia sa pri kúpe bezpečných schválených potravín rozhodujeme aj v súvislosti s kvalitou produktov, čo nie je jedno a to isté.

S nástupom priemyselnej revolúcie a neskôr s rozkvetom genetického inžinierstva v 90. rokoch 20. storočia sa rozsah ponúkaných plodín a potravín s využitím genetickej modifikácie na komerčné účely rozrástol v mnohých krajinách sveta, zatiaľ čo v iných sú stále prísne regulované alebo zakázané.

Tabuľka: Porovnanie GMO a Non-GMO kukurice

tags: #bez #gmo #kukurica #pestovanie #a #predaj

Populárne príspevky:

• Tradičná slovenská kuchyňa
• Výroba grilu z disku krok za krokom
• Výroba bryndze a masla na Slovensku
• Recept na prívarok zo zelenej šošovice
• Recept na vegánsku Veľkonočnú plnku