Bezpečnosť potravín: Riziká spojené s mäsom a ako ich minimalizovať
Mäso je bežnou súčasťou stravy mnohých ľudí a je cenené pre svoj obsah bielkovín, vitamínov a minerálov.
Napriek tomu konzumácia mäsa v surovom stave vyvoláva otázky týkajúce sa potenciálnych zdravotných rizík. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na riziká spojené s konzumáciou surového mäsa a ponúka rady, ako ich minimalizovať.
Téma zdravotnej bezpečnosti mäsa vzbudzuje u spotrebiteľov často mnoho otázok. Mäso ako surovina bolo v rámci celej EÚ predmetom niekoľkých potravinových káuz.
S našimi otázkami sme preto oslovili národnú autoritu pre oblasť bezpečnosti potravín ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Prof. MVDr. Jozefa Bíreša Csc., aby sme sa dozvedeli viac o tom, akým spôsobom vlastne kontrola mäsa na Slovensku prebieha, čím sa riadi a kto ju vykonáva.
Pán ústredný riaditeľ, ak sa bavíme o zdravotnej bezpečnosti mäsa, môžete nám prosím vysvetliť, čo to vlastne je?
Na úvod všeobecne: Bezpečnosť potravín vrátane mäsa je výsledkom niekoľkých činiteľov.
- právne predpisy, v ktorých sú ustanovené minimálne hygienické požiadavky
- úradné kontroly dodržiavania právnych predpisov zo strany prevádzkovateľov potravinárskych podnikov
- prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia určiť a prevádzkovať programy bezpečnosti potravín a postupy založené na zásadách HACCP (anglická skratka pre Hazard Analyses and Critical Control Points; v slovenčine Analýza nebezpečenstva a kritické kontrolné body).
Bezpečná potravina, kam patrí aj mäso, je zdravotne a hygienicky nezávadná, pričom zdravotná nezávadnosť znamená, že potravina neobsahuje patogénny agens v takej dávke, aby mohla u človeka vyvolať ochorenie (nie je škodlivá pre zdravie) a hygienická nezávadnosť znamená, že potravina je vyrobená pri dodržiavaní schválených výrobných postupov a hygienických noriem, ktoré určujú jej vlastnosti (je vhodná pre ľudskú spotrebu).
Bezpečné mäso je vtedy, ak nie je zdraviu škodlivé, tzn. nemá možnosť poškodiť zdravie človeka (napr. mäso s obsahom dioxínov je zdraviu škodlivé) a je vhodné na ľudskú spotrebu (napr. mäso, ktoré silne zapácha, nie je vhodné na ľudskú spotrebu).
Poznámka: dioxíny sú toxické zlúčeniny. Vznikajú ako vedľajšie produkty spaľovacích procesov a chemického priemyslu za prítomnosti chlóru, pri kúrení tuhým palivom, cestnej doprave, v papiernickom a ocieliarskom priemysle. Najzávažnejšie negatívne zdravotné účinky sú karcinogénne - rakovinotvorné účinky. Poškodzujú imunitný systém, preukázali sa ich teratogénne účinky (schopnosť poškodzovať vyvíjajúci sa nenarodený plod v tele matky), negatívne ovplyvňujú pohlavné hormóny a hormóny štítnej žľazy.
Ak hovoríme o mäse, všetko mäso (okrem určitých výnimiek), ktoré sa nachádza na trhu, musí pochádzať zo schválených bitúnkov, kde bola vykonaná prehliadka mäsa, ktorú možno všeobecne zadefinovať ako zdravotnú kontrolu zvierat a mäsa.
Tými určitými výnimkami je priame dodávanie výrobcom malých množstiev mäsa z hydiny a zajacovitých zabitých na farme konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ktoré dodávajú priamo toto mäso konečnému spotrebiteľovi a dodávanie od poľovníkov malého množstva voľne žijúcej zveri alebo zveriny z voľnej žijúcej zveri priamo konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ktoré ju dodávajú konečnému spotrebiteľovi.
V prípade mäsa domácich kopytníkov, ktorými sú domáci hovädzí dobytok, domáce ošípané, ovce a kozy a domáce nepárnokopytníky (napr. kone), tak pre toto mäso neplatia žiadne výnimky a mäso týchto zvierat musí pochádzať so schváleného bitúnku, kde bola úradným veterinárnym lekárom (ÚVL), ktorý je zamestnancom príslušnej regionálnej veterinárnje a potravinovej správy, vykonaná prehliadka mäsa.
Prehliadka mäsa je zásadná pre ochranu zdravia ľudí, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat a preto zostáva v zodpovednosti úradného veterinárneho lekára.
Aké sú teda požiadavky na zdravotnú bezpečnosť mäsa?
Sú tieto požiadavky jednotné pre celú EÚ alebo iba pre Slovensko?
Ochrana zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov a podpora bezproblémového fungovania jednotného európskeho trhu je cieľom všetkých právnych predpisov a noriem EÚ týkajúcich sa poľnohospodárstva, chovu hospodárskych zvierat a výroby potravín.
Celý proces výroby potravín a spracovateľský reťazec, ako aj dovoz a vývoz tovaru upravuje rozsiahly súbor právnych predpisov EÚ. Európska únia upravuje aj označovanie potravín, ktoré má spotrebiteľom zaručiť prístup k jasným, zrozumiteľným, spoľahlivým údajom o pôvode mäsa.
Legislatívny rámec známy ako balík predpisov v oblasti hygieny sa zaoberá hygienou potravín a ustanovuje osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu.
V dôsledku série kríz v oblasti potravín a krmív pre zvieratá prešla politika bezpečnosti potravín v EÚ k vytvoreniu prístupu „z farmy na stôl“, ktorého cieľom je zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti na všetkých úrovniach procesu výroby, skladovania, distribúcie a predaja všetkých potravinárskych výrobkov uvádzaných na trh v EÚ bez ohľadu na to, či boli vyrobené v EÚ alebo dovezené z tretích krajín.
Čo robiť, aby sa pes nebál vecí, ktoré sa okolo neho rýchlo hýbu | CHLPATÁ AKADÉMIA 🐾 e23
Cesta mäsa sa začína už na farmách. Jednou z najčastejších otázok spotrebiteľov je, či je možné používať v hospodárskych chovoch rastové hormóny. Je to povolené? Vyskytli sa v minulosti na Slovensku prípady, že by niektorí chovatelia tento zákaz porušili? Sú krajiny kde je používanie rastových hormónov v chovoch povolené?
Používanie rastových hormónov v chovoch zvierat v rámci celej Európskej únie je zakázané. Použitie hormonálnych liekov je dovolené len za účelom terapeutickým, čo je legislatívne podchytené a sú dané jasne legislatívne hranice, kedy a za akých podmienok v rámci terapie je možné hormonálne lieky používať.
Na Slovensku neevidujeme porušenie legislatívy v oblasti používania hormonálnych liekov za účelom stimulácie rastu. O použití hormonálnych látok u zvierat rozhoduje ošetrujúci veterinárny lekár na základe stanovenej diagnózy a dodržania podmienok pri ich aplikácii na ochranu zdravia zvierat a ľudí.
V období, keď bola prijatá legislatívna na európskej úrovni, ktorá upravovala podmienky používania hormonálnych liekov, Štátna veterinárna a potravinová správa SR a Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv okamžite reagoval a napríklad hormonálnym liekom vo forme implantátov bola zrušená registrácie, keďže požitie implantátov upravila legislatíva formou zákazu ich požitia.
V chovoch sa niekedy stáva, že chovateľ je pre uzdravenie zvieraťa nútený liečiť ho antibiotikami. Za akých okolností je aplikácia antibiotík povolená? Ako je následne zabezpečené, že mäso hospodárskych zvierat určené na konzumáciu nebude obsahovať reziduá antibiotík? Kto takéto kontroly vykonáva a čo všetko sa v chovoch kontroluje?
Vyšetrenie na rezíduá inhibičných látok sa v rámci prehliadky na bitúnku vykonáva pri príznakoch alebo léziách a zmenách zistených prehliadkou ante alebo post mortem, ktoré poukazujú na to, že zvieratám mohli byť podané látky s antimikrobiálnym účinkom alebo, že sa použili látky, ktoré môžu spôsobiť nepožívateľnosť mäsa na základe celkového zdravotného stavu zvierat, anamnézy alebo nálezov odôvodňujúcich podozrenie z podávania zvieratám antibiotiká, sulfónamidy a iné antimikrobiálny látky.
Vykonáva sa aj náhodná kontrola dodržiavania ochranných lehôt mäsa pri podávaní liekov (napr. na farme zvierat pri kontrole ambulantnej knihy, kde sú zaznamenané všetky údaje o podávaných liekoch a liečených zvieratách). Každoročne sú odoberané plánované vzorky mäsa na rezíduá inhibičných látok nielen na bitúnku, ale v ostatných činnostiach od výroby až po obchodnú sieť.
Všeobecne je potrebné uviesť, že stanovenie diagnózy a určenie efektívnej terapie vykonáva len ošetrujúci veterinárny lekár. Veterinárny lekár na základe klinického vyšetrenia stanoví diagnózu a ak je potrebné a nevyhnutné na potvrdenie diagnózy, resp. určenie liečby, odoberie zo zvierat vzorky biologického materiálu na laboratórne vyšetrenie.
V prípade nevyhnutnosti, veterinárny lekár naordinuje liečbu antibiotikami, ktoré samozrejme zvolí na základe diagnózy, klinického stavu daného zvierať, výsledkov laboratórnych testov a v neposlednej miere na základe antibiotikogramu. Antibiotikogram je nevyhnutný pre správny výber vhodného antibiotika pre liečbu. Vzhľadom na rastúci a už celosvetový problém s antimikrobiálnou rezistenciou je pri každom antibiotiku v súhrne charakteristických vlastností lieku uvedené, či vykonanie citlivosti je povinné.
V prípade, že sú zvieratá liečené antibiotikami, veterinárny lekár na základe liečeného druhu zvierat, použitého antibiotika, dĺžky liečby určí takzvanú ochrannú lehotu podľa údajov uvedených v príbalovej informácií o lieku, alebo ju na základe požiadaviek uvedených v legislatíve vypočíta.
Ochranná lehota je lehota, ktorej dodržanie je potrebné medzi posledným podaním veterinárneho lieku zvieraťu za zvyčajných podmienok používania a výrobou potravín z takých zvierat, aby sa zabezpečilo, že také potraviny neobsahujú rezíduá farmakologicky účinných látok v množstvách prekračujúcich maximálne limity ustanovené v legislatíve. Zvieratá, ktoré sú v ochrannej lehote, nesmú byť premiestnené na bitúnok za účelom zabitia.
Úradní veterinárni lekári regionálnych veterinárnych a potravinových správ vykonávajú kontroly celého reťazca toku liekov. Veterinárni inšpektori zabezpečujú pravidelné úradné kontroly a ad hoc kontroly na farmách s chovom zvierat určených na výrobu potravín a v rámci kontrol tzv. farmaceutického dozoru sú kontrolované podmienky dodržiavania liečby, vedenia evidencie, používanie liekov a v neposlednej miere aj dodržiavanie ochrannej lehoty.
Poďme o krok ďalej, z vyššie uvedeného vyplýva, že zvieratá, ktorých mäso je určené na ľudskú spotrebu by mali na bitúnok prichádzať klinicky zdravé... preveruje to niekto? Akým spôsobom vlastne prebieha preverovanie zdravotnej bezpečnosti mäsa na bitúnkoch, čo všetko podlieha kontrole? Ako sa stály veterinárny dozor zachová v situácii, ak má zviera napr. zranenú končatinu?
Zvieratá určené na zabitie na bitúnku sú v mieste chovu klinicky prehliadnuté súkromným veterinárnym lekárom, ktorý výsledok klinickej prehliadky potvrdí do sprievodného dokladu.
V sprievodnom doklade je zároveň potvrdená nákazová situácia v danom chove príslušnou regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Chovateľ zvierat vypisuje doklad - informáciu o potravinovom reťazci (IPR), v ktorom potvrdzuje, že zvieratá spĺňajú zdravotné požiadavky na to, aby mohli byť zabité a že nepredstavujú žiadne riziko pre spotrebiteľa. Chovateľ musí tiež zabezpečiť čistotu zvierat určených na porážku. Sprievodný doklad a IPR (v prípade HD aj pas zvieraťa) sprevádzajú zviera na bitúnok.
Zodpovednosť za prehliadku ante mortem všetkých zvierat pred zabitím spočíva na úradnom veterinárnom lekárovi (ÚVL), ktorý ju vykonáva priamo na bitúnku. Účelom prehliadky ante mortem je:
- určiť, či nie sú žiadne príznaky svedčiace o akomkoľvek porušení zdravotného stavu, ktorý by mohol nepriaznivo ovplyvniť zdravie ľudí alebo zdravie zviera,
- umožniť ÚVL vykonať rozhodnutie o tom, či zviera môže byť odporazené na spotrebu pre ľudí,
- rozhodnúť, či nie je potrebné vykonať laboratórne testy vo vzťahu k diagnostike chorôb zvierat alebo reziduám veterinárnych liekov,
- posúdiť, či nebola narušená pohoda zvierat.
Po vykonaní prehliadky, posúdení zdravotného stavu zvierat, ich identity a čistoty sú úradným veterinárnym lekárom zvieratá uvoľnené na zabitie.
Všetko mäso určené na uvádzanie na trh pre spotrebu ľuďmi musí byť predložené na prehliadku post mortem úradnému veterinárnému lekárovi. Do ukončenia prehliadky musí byť zachovaná identita zvieraťa medzi jednotlivými telami a ich vedľajšími jatočnými produktmi.
Pri vykonávaní prehliadky post mortem musí byť zachovaný najvyšší štandard hygieny a úradný veterinárny lekár postupuje:
- v zmysle dodržiavania požiadaviek vzťahujúcich sa na telá a vedľajšie jatočné produkty,
- za účelom rozhodnutia, či je mäso vhodné na ľudskú spotrebu,
- či boli dodržané všetky legislatívne požiadavky na zabíjanie zvierat na bitúnku.
Vždy, keď sa to považuje za potrebné, vykonávajú sa ďalšie doplňujúce vyšetrenia tela a vedľajších jatočných produktov laboratórnymi testami na dosiahnutie konečnej diagnózy na posúdenia mäsa. Po ukončení prehliadky môže ÚVL uvoľniť mäso ako požívateľné pre ľudskú spotrebu a na jatočné telo sa aplikuje zdravotná značka.
V prípade príchodu zvieraťa s úrazom, posúdi ÚVL celkový zdravotný stav zvieraťa a nariadi ho do procesu zabíjania zvierat na bitúnku ako prvé na zabitie z dôvodu, čo najkratšieho utrpenia v dôsledku poranenia. Pri post mortem prehliadke sa postihnutá časť tela odstraňuje ako nepožívateľná a je zaradená do príslušnej kategórie vedľajších živočíšnych produktov (vedľajšie živočíšne produkty sú celé telá zvierat alebo ich časti, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu).
V prípade podozrenia, že k zraneniu zvieraťa mohlo dôjsť v dôsledku jeho neštandardného správania, odoberie ÚVL aj vzorky na labotatórne vyšetrenie a jatočné telo a vedľajšie jatočné produkty sú pozastavené až do doručenia výsledku laboratórneho vyšetrenia. Až po doručení negatívneho výsledku je telo označené zdravotnou značkou a uvoľnené na trh.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, ÚVL má tak unikátne postavenie na to, aby identifikoval zmeny v rámci populácie zvierat produkujúcich potraviny, pri ktorej identifikuje vznik potenciálnych zoonotických ochorení, tzn. ochorení prenosných zo zvierat na ľudí. Účelom prehliadky mäsa je vyhodnotiť, či je mäso vhodné na ľudskú spotrebu vo všeobecnosti a následne si všímať špecifické nebezpečenstvá, ako sú napr. prenosné špongiformné encefalopatie (týka sa len preúvavcov), cysticerkóza, trichinelóza, sopľavka (len u nepárnokoptníky), tuberkulóza, brucelóza, kontaminanty (napr. ťažké kovy), rezídiá veterinárnych liekov a nepovolené látky.
Ďalej prehliadka mäsa na bitúnku je kľúčovým bodom v systéme dohľadu, pokiaľ ide o zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat. V histórii sa už niekoľko krát ukázalo, že vďaka prehliadke mäsa na bitúnku sa diagnostikujú choroby zvierat, ktoré by mali za následok veľké epidémie. Ako príklad je možno uviesť epidémiu slintačky a krívačky v roku 2001 v Spojenom kráľovstve, ktorá bola prvý krát zistená úradným veterinárnym lekárom pri prehliadke ante mortem na bitúnku. (Slintačka a krívačka -SĽAK je závažná, vysoko nákazlivá, akútna, horúčkovitá, vírusová choroba hospodárskych zvierat s významnými ekonomickými dopadmi). Je všeobecne známe, že skorá diagnostika akéhokoľvek závažného epizootologického ochorenia má významný zdravotný a ekonomický dopad, čo je veľmi dôležité z hľadiska kontroly alebo eradikácie chorôb.
V tejto časti by som sa chcel zároveň povenovať aj profesii veterinárneho lekára a najmä úradného veterinárneho lekára na bitúnku. Pregraduálne štúdium, ďalšie postgraduálne vzdelávanie a skúsenosti dávajú ÚVL jedinečné poznanie produkcie potravín živočíšneho pôvodu a spracovania týchto potravín v rámci celého potravinového reťazca. Okrem toho ÚVL prináša túto pridanú hodnotu na každom stupni potravinového reťazca, napr.
- u hospodárskych zvierat potvrdzuje, že boli splnené postupy zaobchádzania, manipulovania a omračovania v súlade s legislatívou pre dobré životné podmienky zvierat,
- konzumentom garantuje, že overil splnenie požiad
19-01-2023 Odborníci Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) vo vedeckom stanovisku zverejnenom 19.1.2023 dospeli k záveru, že vyzreté mäso nepredstavuje žiadne dodatočné riziko v porovnaní s čerstvým mäsom, ak mäso zreje v kontrolovaných podmienkach.
Zrenie mäsa je proces, počas ktorého mikroorganizmy a enzýmy pôsobia na mäso a rozkladajú spojivové tkanivo, čím mäso mäkne a získava bohatšiu chuť.
To sa dá dosiahnuť dvoma hlavnými metódami: mokrým a suchým zrením. Mokré zrenie sa používa pri hovädzom, bravčovom a jahňacom mäse, ktoré sa skladuje a chladí vo vákuovom obale, zatiaľ čo suché zrenie hovädzieho mäsa sa chladí bez obalu, čím vzniká suchý povrch, ktorý sa pred prípravou odreže.
"Vyzreté mäso sa v posledných rokoch teší čoraz väčšej obľube v potravinárskom priemysle a reštauráciách, no doteraz chýbali poznatky o jeho bezpečnosti.
Poradenstvo úradu EFSA prispieva k vyplneniu tejto medzery v poznatkoch a poskytuje prevádzkovateľom potravinárskych podnikov solídny vedecký základ na výrobu bezpečného vyzretého mäsa," povedal predseda panelu EFSA pre biologické riziká (Biological Hazards) profesor Kostas Koutsoumanis.
Experti úradu EFSA uviedli, že neexistujú žiadne ďalšie riziká za predpokladu, že konkrétna kombinácia času a teploty, ktoré sú uvedené vo vedeckom stanovisku, sa počas procesu starnutia dodržiavajú.
Napríklad suché vyzreté hovädzie mäso sa môže považovať za rovnako bezpečné ako čerstvé hovädzie mäso, ak sa vyzrievanie trvá najviac 35 dní pri teplote 3 °C alebo nižšej.
Ako sa určili úrovne bezpečnosti
Odborníci úradu EFSA preskúmali súčasné postupy a identifikovali príslušné patogény a baktérie spôsobujúce kazenie potravín, ktoré by sa mohli vyvinúť a prežiť počas procesu starnutia a byť škodlivé pre zdravie.
Patria sem predovšetkým E. coli (STEC) (najmä v hovädzom mäse), Salmonella spp., Staphylococcus aureus, Listeria monocytogenes, enterotoxigénne Yersinia spp., Campylobacter spp. a Clostridium spp.
Opísali podmienky vyjadrené ako kombinácia času a teploty procesu zrenia, za ktorých by výroba suchého a mokrého vyzretého mäsa viedla k rovnakej úrovni bezpečnosti ako výroba čerstvého mäsa.
V prípade suchého vyzretého mäsa odborníci tiež odporúčajú, aby povrchová teplota počas procesu zrenia neprekročila 3 °C.
Na Slovensku sa opakovane objavujú prípady kontaminovaného mäsa z Poľska, čo vyvoláva obavy spotrebiteľov a zvýšenú pozornosť kontrolných orgánov. Tieto prípady často zahŕňajú prítomnosť baktérie salmonely, ktorá môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR vykonáva pravidelné kontroly potravín na slovenskom trhu. V niektorých prípadoch odhalili prítomnosť salmonely v hydinovom mäse pochádzajúcom z Poľska. Tieto zistenia viedli k stiahnutiu niekoľkých produktov z predaja.
Salmonela a jej riziká
Nebezpečná baktéria Salmonella Enteritidis Informácie na webovej stránke portálu RASFF ukazujú, že chladené hydinové mäso predávané na Slovensku, v Česku, Poľsku a Nemecku obsahuje nebezpečnú baktériu Salmonellu Enteritidis. Táto baktéria môže spôsobiť vážne problémy s trávením a črevami.
Vyvoláva ochorenie s príznakmi ako vysoká horúčka nad 39 °C, kŕče v bruchu, nevoľnosť, vodnaté hnačky a možné zvracanie. Uvedené symptómy môžu viesť k dehydratácii. Ak ich začneš pociťovať, ihneď vyhľadaj lekára.
Salmonelóza sa najčastejšie prenáša nedostatočne tepelne upraveným kontaminovaným mäsom, tepelne neupraveným mliekom a slepačími vajcami či výrobkami z nich.
Salmonely sa v potravinách dokážu množiť a prežívajú aj pri chladničkovej teplote, dokonca i v mrazených potravinách.
ÚVZ apeluje na varenie jedál pri teplote minimálne 70 stupňov Celzia, pretože ich ničí teplota 70 stupňov Celzia.
Pri varení sa vždy presvedčte, či ju jedlá dosiahli. Šťava správne pripraveného mäsa a hydiny musí byť číra, nie ružová.
Podľa ÚVZ stačí desaťminútové varenie vajíčok pri teplote 70 stupňov Celzia. Vajíčka namäkko (aspoň v horúcich mesiacoch) radšej oželejte a volské oká osmažte z oboch strán.
Zdrojom salmonel môžu byť podľa neho aj vajíčka iných druhov hrabavej a vodnej hydiny. „Konzumácii takýchto rizikových potravín sa preventívne radšej vyhnite,“ povedal.
Úrad taktiež apeluje na ľudí, aby boli pri kúpe mäsových výrobkov obozretní. Pri nákupoch sa snažte mäso chladené či mrazené, najmä v letných mesiacoch, transportovať podľa možností v chladiacej taške a čo najskôr ho uskladniť v chladničke či mrazničke.
Dôležité je taktiež dodržiavať správnu technológiu a osobnú hygienu pri príprave jedál. Treba dodržiavať aj pravidlá hygieny pri používaní pracovných pomôcok a dostatočne čistiť pracovné plochy.
Príklady nálezov a stiahnutých produktov
Ako upozornil spravodajský portál RTVS, štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR vykonala dve potravinové kontroly v jednej z prevádzok v obci Lieskovec. Našli v nej nevyhovujúci výrobok. Išlo o hydinu z Poľska pod názvom Kurací stehenný plátok chladený. Ten doviezli na Slovensko v množstve 4,8 tony a salmonela sa vyskytovala vo vzorke s dátumom spotreby do 31. júla, píše sa na stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Potravinári vykonali nad produktom poľskej firmy Cedrob S. A. dve kontroly. V prípade oboch zistili nevyhovujúce výsledky. V druhom prípade šlo o kuracie mäso s dátumom spotreby do 7. augusta, ktoré na Slovensko doviezli v množstve 8 400 kilogramov.
Slovenskí kontrolóri upozornili na zásielku poľských kuracích pŕs, ktorá obsahovala baktérie salmonely, minulý piatok. Chladené kuracie prsia obsahovali baktérie Salmonely enterica, ktorá sa zaraďuje medzi patogénne, a teda pre človeka nebezpečné, formy. „Mäso bolo dovezené do prevádzky Mäso-údeniny v Námestove,“ upresnil pre HN šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Išlo o 60 kilogramov mäsa od poľského výrobcu Kubex.
Štátna veterinárna a potravinová správa prostredníctvom portálu RASFF varovala ľudí pred novým problémom s poľským mäsom. Pri kontrole zistili, že je kontaminované nebezpečnou baktériou.
Úrad verejného zdravotníctva nedávno upozornil na ďalší mäsový výrobok z Poľska, obsahujúci salmonelu.
Z národného kontaktného bodu pre Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá (RASFF) v Slovenskej republike úradu zaslali distribučný zoznam, ktorý poskytla Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Nitra.
Ide o výrobok - hlbokozmrazené kuracie stehenné rezne bez kosti a kože. Výrobcom je Poľsko a dodávateľ je z Českej republiky. Pri kontrole v spoločnosti Sniežik s.r.o., ktorá je príjemcom výrobku na Slovensku, zistili, že predmetný výrobok bol distribuovaný do zariadení spoločného stravovania, vrátane školských a predškolských zariadení.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR prijala opatrenia na zabránenie distribúcie tohto výrobku k spotrebiteľovi. V nadväznosti na to úrad ihneď požiadal regionálne úrady verejného zdravotníctva o vykonanie kontrol v zariadeniach spoločného stravovania podľa poskytnutého distribučného zoznamu. Zamerali sa na výskyt predmetného nevyhovujúceho výrobku a overenie jeho stiahnutia z trhu.
V súvislosti s možným výskytom predmetného výrobku aj v iných zariadeniach spoločného stravovania bude zintenzívnený výkon kontrol v zariadeniach spoločného stravovania.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) intenzívne kontroluje, či sa hovädzie mäso z Poľska nenachádza aj v iných zariadeniach spoločného stravovania.
Pri kontrolách a overovaní údajov sa zistilo dodanie nielen do zariadení spoločného stravovania - reštaurácií, školských, predškolských zariadení, ale aj do maloobchodných prevádzok, ktorých kontrola nespadá do kompetencií regionálnych úradov verejného zdravotníctva v SR.
Prehľad stiahnutých výrobkov a opatrení
Nižšie je uvedený prehľad stiahnutých výrobkov a opatrení v súvislosti s nálezmi salmonely v mäse:
| Výrobok | Výrobca | Príčina stiahnutia | Opatrenia |
|---|---|---|---|
| Jaternicový prejt | MP Krásno, a. s. | Malé ostré častice | Stiahnutie z predaja, vrátenie v mieste nákupu |
| Kurací stehenný plátok chladený | Cedrob S. A. (Poľsko) | Salmonella Enteritidis | Stiahnutie z predaja |
