Biela hlávková kapusta: Pestovanie a využitie

Hlávková kapusta, táto nenápadná zelenina, je v našich kuchyniach prítomná už stáročia. Často prehliadaná, no pritom nabitá vitamínmi a minerálmi, ponúka široké spektrum kulinárskych možností. Od tradičných receptov našich babičiek až po moderné, inovatívne jedlá, hlávková kapusta si zaslúži pozornosť a čestné miesto v našom jedálničku.

História a pôvod

História hlávkovej kapusty siaha až do staroveku. Predpokladá sa, že pochádza z voľne rastúcich druhov kapusty, ktoré sa vyskytovali v oblasti Stredomoria. Postupným šľachtením a selekciou sa z týchto divokých foriem vyvinula hlávková kapusta, ako ju poznáme dnes. Prvé zmienky o jej pestovaní pochádzajú z obdobia starovekého Ríma a Grécka, kde bola cenená nielen pre svoje nutričné hodnoty, ale aj pre svoje liečivé účinky.

V stredoveku sa hlávková kapusta rozšírila po celej Európe a stala sa dôležitou súčasťou stravy bežných ľudí. Jej nenáročnosť na pestovanie a dlhá trvanlivosť z nej urobili ideálnu potravinu pre chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Kapusta sa často konzumovala kvasená, čím sa predĺžila jej trvanlivosť a zároveň sa zvýšil obsah vitamínu C.

Už v praveku rástlo v oblasti Stredomoria a vyzeralo vtedy ako malý krík. To, že kvasená forma je veľmi dôležitá pre naše zdravie, sa potvrdilo v 18. storočí, keď pri dlhých plavbách na mori trpeli námorníci skorbutom, čiže nedostatkom vitamínu C. Stačilo však lode pred vyplávaním zásobiť aj kyslou kapustou a táto choroba sa stratila.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity

Hlávková kapusta je skutočnou vitamínovou bombou. Obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, ktorý posilňuje imunitný systém a chráni organizmus pred voľnými radikálmi. Ďalej obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín K, vitamín E a betakarotén.

Z minerálov je kapusta bohatá na draslík, vápnik, horčík, železo a fosfor.

Okrem vitamínov a minerálov obsahuje hlávková kapusta aj vlákninu, ktorá je dôležitá pre správne fungovanie tráviaceho systému. Vláknina pomáha regulovať hladinu cholesterolu v krvi, znižuje riziko vzniku cukrovky a podporuje zdravú črevnú mikroflóru.

Kapusta obsahuje aj antioxidanty, ktoré chránia bunky pred poškodením a znižujú riziko vzniku rakoviny. Medzi najvýznamnejšie antioxidanty v kapuste patria glukozinoláty, ktoré sa pri spracovaní kapusty premieňajú na izotiokyanáty. Tieto látky majú protizápalové a protirakovinové účinky.

Konzumácia hlávkovej kapusty sa odporúča aj pri chudnutí. Kapusta má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo zabezpečuje pocit sýtosti a pomáha znižovať chuť do jedla.

Ako pripraviť kyslú kapustu - jednu z najjednoduchších domácich fermentovaných potravín

Druhy hlávkovej kapusty

Existuje niekoľko druhov hlávkovej kapusty, ktoré sa líšia farbou, tvarom a chuťou. Kapustu delíme podľa farby, čo je zrejmé už na prvý pohľad, na biele a červené variety.

Medzi najznámejšie patria:

  • Biela hlávková kapusta: Je najrozšírenejší druh kapusty. Má svetlozelenú farbu a jemnú chuť. Kapusta biela hlávková je asi najznámejším druhom. Bolo vyšľachtené z kapusty obyčajné, rovnako ako napríklad kel. Má svetlo zelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Využíva sa na prípravu šalátov, polievok, prívarkov a kvasenej kapusty. Konzumuje sa surové aj tepelne upravené.
  • Červená hlávková kapusta: Má tmavočervenú až fialovú farbu a výraznejšiu chuť ako biela kapusta. Červená kapusta - odroda hlávkovej kapusty s červenými listami. Bola vyšľachtená neskôr ako biela kapusta. Často sa používa na prípravu šalátov, príloh k mäsu a na nakladanie.
  • Savoyová kapusta: Má kučeravé listy a jemnejšiu chuť ako biela kapusta. Využíva sa na prípravu polievok, prívarkov a plnených kapustných listov.

Ďalšie druhy kapusty:

  • Čínska kapusta (Brassica chinensis): Nie je odrodou hlávkovej kapusty, ale samostatným druhom. Poznáte ho podľa toho, že má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá nie je taká pevná. Listy má tmavozelené. Niekedy sa mýli s pekinskou kapustou, ktorej ľudia mylne hovoria čínske. Táto „pravá“ čínska kapusta sa pestuje hlavne v Číne a Japonsku a má mnoho odrôd.
  • Pekinská kapusta (Brassica rapa): Pochádza z Číny a rovnako ako čínska kapusta má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá je ale o poznanie jemnejšia ako u čínskej. Pekinská kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, karotén, niacín, vápnik, horčík, sodík, síru a železo.

Pestovanie hlávkovej kapusty

Kapustu hlávkovú pestujte vždy tam, kde predtým nerástla žiadna kapustovitá zelenina (kapusta, kel, karfiol, brokolica). Skoré odrody kapusty potrebujú ľahkú až strednú pôdu, dobre záhrevnú, dobre zásobenú humusom.

Neskoré odrody kapusty potrebujú skôr strednú až ťažkú pôdu, viac hlbokú, ale tiež dobre zásobenú humusom. Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s miernym podnebím a dostatkom vlahy. V Česku sa pestuje najviac v oblasti Haná, v Polabí, ale aj v Podkrušnohorí, na Slovensku v nížinách aj podhorských oblastiach.

Kapusta sa dá v domácich podmienkach pestovať takmer univerzálne, pretože aj menej vhodnú pôdu máme možnosť vyhnojiť a prispôsobiť podľa potreby. Lepšie tiež môžeme riešiť doplnkovú závlahu. Podľa oblasti a najmä letných teplôt volíme vhodné odrody.

Kapusta je na živiny náročná plodina a potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac. Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate.

Kapusta nie je náročná na teplo, a preto sa jej darí aj vo vyšších nadmorských výškach. Potrebuje poloťažké humózne hlinito ílovité pôdy s dostatočným množstvom živín a vápna. Na kyslých pôdach s vysokou hladinou podzemnej vody trpí nádorovitosťou.

Výsev a výsadba

Začiatok roka je typický plánovaním novej sezóny aj prvými výsevmi skorých odrôd zeleniny. S predpestovaním semien možno začať vo februári či marci v skleníku. Sejbu spravte do sadbovačov do hĺbky 0,5 cm. Osivo klíči asi 1 týždeň pri teplote cca 20 °C.

Kapusta na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci.

Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.

Sadenice sa sadia na vonkajšie slnečné stanovisko približne v polovici mája do sponu aspoň 50 x 50 cm (a viac). Skoré odrody vysádzame koncom marca z februárových výsevov, letné odrody sa sadia od polovice apríla, neskoré v júni.

Skoré a letné odrody sa sadia na vzdialenosť 50 x 50 cm, neskoré odrody do sponu 60 x 60 cm až 70 x 70 cm. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna.

Zasadiť ich treba až po srdiečko, ktoré sa nesmie dotýkať pôdy. Pred vysádzaním treba priesady dôkladne poliať. Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Pestujte ju v I. trati. Môžete ju sadiť po strukovinách, koreňovej zelenine alebo šaláte.

Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Vyžaduje otvorenú a vzdušnú plochu a tiež dostatok vlahy, a to najmä v počiatočnej fáze a v poslednej tretine rastu.

Starostlivosť počas vegetácie

Stanovište by malo byť vzdušné a otvorené, kde kapusta tak netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Keďže je to plodina prvej trate, pestuje sa na záhone priamo vyhnojenom maštaľným hnojom. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. V ľahších a suchých pôdach kapusta rastie pomaly, hlávky sú malé a mäkké.

Kapusta má veľké nároky na vlahu najmä po vysadení a pri tvorbe hlávok. Počas vegetácie záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu.

Kapusta je náročná na živiny, preto je vhodné ju počas rastu niekoľkokrát prihnojiť. Prvé hnojenie aplikujte približne 2 až 3 týždne po výsadbe, druhé na začiatku tvorby hlávok a tretie keď listy zakryjú pôdu. Použite prírodné hnojivo s obsahom NPK (dusíka, fosforu a draslíka). Dôležitý je najmä dusík, ktorý kapusta potrebuje v čase narastania listovej plochy.

Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo. Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje.

Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu. Dôležitá je tiež zálievka. Kapuste doprajte dostatok vlahy, no neprelievajte ju, pri prehnanom zamokrení trpí nádorovitosťou.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Opakované pestovanie hlúbovín sa neodporúča práve z dôvodu vysokého odberu živín z pôdy, ale aj pre jeho následnú náchylnosť k chorobám, ako sú rôzne listové škvrnitosti a problematické hnilobné bakteriózy, ktoré môžu prežívať na rastlinných zvyškoch z predchádzajúceho pestovania v pôde aj niekoľko rokov.

Medzi najznámejších škodcov kapusty patrí mlynárik kapustový. Typicky žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami obhrýzajú listy od okrajov a ponechávajú len hlavnú nervatúru listu. Okrem toho výlučkami znečisťujú hlávku kapusty. V menšom poraste stačí vajíčka, ktoré samičky kladú na spodnú stranu listov, rozmliaždiť prstom. Podobne škodí aj mlynárik repový.

Ďalším nepríjemným škodcom je kvetárka kapustová. Je to sivohnedá mucha, ktoré larvy ohlodávajú korene hlúbovín. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú.

Veľké škody v kapuste môžu napáchať skočky. Sú to asi 2-3 mm zväčša čierne chrobáky s veľmi silnými zadnými nohami, preto výborne skáču. Najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách vyhrýzaním malých dierok do listov.

Bohužiaľ, repka v susedstve, ale dokonca aj v niekoľkokilometrovej vzdialenosti je jedným z rizikových faktorov pre silné nálety blyskáčikov, skočiek a krytonoscov, ktorí dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky.

Najčastejšie sa stretávame s alternáriovou škvrnitosťou, čo je hubová choroba s výskytom bodkovanej škvrnitosti na listoch a neskôr na hlávkach. Fómová hniloba sa prejavuje vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch. Z bakterióz sa vyskytuje bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých.

Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia.

Zber a skladovanie

Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Mali by byť suché a dostatočne vyzreté. Ideálny termín zberu sa začína od konca septembra.

Pozberajte ich skôr, ako začne mrznúť. Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť.

Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Ako spoznám pri letných odrodách, že nastal čas zberu? Ako pri jesenných a zimných?

Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Povrchové listy obschnú a na reznej rane hlúbu sa vytvorí ochranná vrstvička, ktorá sa zasuší a zabráni hnilobným procesom a usychaniu. Až po dostatočnom obschnutí môžete hlávky v skladovacích priestoroch uložiť na seba.

Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte. Pri skladovaní sa môžu vyskytnúť hubové choroby. Vyhnúť sa im môžete preventívne, a to zberom zdravých, nepopraskaných, nepoškodených, nenamrznutých hlávok.

Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. Ako ich zberáme?

Vhodné je nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách. Ako očistiť kapustu po zbere pred skladovaním?

Využitie hlávkovej kapusty v kuchyni

Kapusta sa dá jesť surová, najčastejšie vo forme miešaných šalátov, môže sa dusiť i zapekať. Výborné sú z nej polievky, najčastejšie sa konzumuje dusená ako príloha k pečenému mäsu.

Kapusta je veľmi univerzálna zelenina, z ktorej sa dá pripraviť množstvo chutných a zdravých jedál.

Recepty z hlávkovej kapusty

Dusená hlávková kapusta

Ingrediencie: 1 hlávka bielej kapusty, 1 cibuľa, 2 lyžice oleja, soľ, korenie, rasca, sladká paprika (voliteľné), kyslá smotana (voliteľné)

Postup:

  1. Kapustu nakrájame na tenké rezance.
  2. Cibuľu nakrájame nadrobno a orestujeme na oleji.
  3. Pridáme kapustu, osolíme, okoreníme a pridáme rascu a sladkú papriku (ak používame).
  4. Podlejeme trochou vody a dusíme, kým kapusta nezmäkne.
  5. Podávame s kyslou smotanou (ak používame).

Kapustnica

Ingrediencie: 1 kg kyslej kapusty, 500 g údeného mäsa (rebrá, koleno), 2 cibule, 2 lyžice oleja, sladká paprika, kyslá smotana, soľ, korenie, bobkový list, nové korenie, sušené hríby (voliteľné)

Postup:

  1. Údené mäso uvaríme v hrnci s bobkovým listom a novým korením.
  2. Kyslú kapustu prepláchneme a nakrájame.
  3. Cibuľu nakrájame nadrobno a orestujeme na oleji.
  4. Pridáme sladkú papriku a krátko orestujeme.
  5. Pridáme kyslú kapustu a zalejeme vývarom z údeného mäsa.
  6. Pridáme uvarené údené mäso nakrájané na kúsky a sušené hríby (ak používame).
  7. Varíme, kým kapusta nezmäkne.
  8. Dochutíme soľou a korením.
  9. Podávame s kyslou smotanou.

Šalát z červenej kapusty s jablkami a orechmi

Ingrediencie: 1/2 hlávky červenej kapusty, 2 jablká, 50 g vlašských orechov, 2 lyžice olivového oleja, 1 lyžica citrónovej šťavy, soľ, korenie, med (voliteľné)

Postup:

  1. Kapustu nakrájame na tenké rezance.
  2. Jablká ošúpeme a nakrájame na kocky.
  3. Orechy nasekáme nahrubo.
  4. V miske zmiešame kapustu, jablká a orechy.
  5. Zalejeme olivovým olejom a citrónovou šťavou.
  6. Osolíme, okoreníme a pridáme med (ak používame).
  7. Dobre premiešame a necháme chvíľu odstáť.

Šalát z bielej kapusty (Coleslaw)

Ingrediencie: 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, 1 malá cibuľa, 1 lyžica olivového oleja, 1/2 pohára majonézy, 1/2 téglika bieleho jogurtu, pár kvapiek citróna, lyžičku horčice, trošku cukru, soľ a korenie.

Postup:

  1. Kapustu nakrúhame, osolíme, pokvapkáme olivovým olejom a necháme chvíľu odstáť.
  2. Medzitým si nastrúhame mrkvu, nadrobno nakrájame cibuľu a pridáme k kapuste.
  3. Z ostatných surovín si pripravíme zálievku, ktorú do šalátu vmiešame.
  4. Najlepšie chutí asi 1 deň odležaný.

Šalát z červenej kapusty

Ingrediencie: 1/2 hlávky červenej kapusty, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, soľ, korenie, cukor, ocot.

Postup:

  1. Kapustu nakráhame, osolíme, pridáme olivový olej a necháme odležať.
  2. Pridáme polkolieska nakrájanú cibuľu, dochutíme soľou, cukrom, korením a octom.
  3. Podávame odležaný.

Šalát z pekinskej/čínskej kapusty

Ingrediencie: 1 pekinskú kapustu, 1 malú cibuľu, soľ, korenie, cukor, olivový olej, citrónovú šťavu.

Postup:

  1. Pekinskú kapustu rozdelíme na listy a vyrežeme biele časti. Nakrájame nadrobno.
  2. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu, soľ, korenie, cukor, citrónovú šťavu a olivový olej.
  3. Dobre premiešame. Môžeme servírovať.

Ako uvariť kapustu

Aby bola kapusta dobrá ako príloha napríklad ku kačici, je potrebné ju správne uvariť. Kapustu nakrúhanú na rezančeky vložíme do hrnca, podlejeme vodou, osolíme a varíme nie celkom domäkka. Potom kapustu precedíme. Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme povarenú kapustu, ochutíme rascou, cukrom, dovaríme domäkka. Nakoniec zahustíme svetlou zápražkou, prevaríme a dochutíme soľou, octom alebo cukrom (podľa chuti). Takto môžeme pripraviť bielu i červenú kapustu.

Kyslá kapusta

Na kyslú kapustu, ktorá vám vydrží po celú zimu, budete potrebovať: Na 1 kg kapusty asi 2 dkg soli, štipku rasce, 2 dkg cibule, pol jablka, 1 dkg cukru. Povrchové listy odlomíme, hlávky rozpolíme a odstránime hlúby. Kapustu nakrúhame na jemné rezančeky. Osolíme, okmínujeme, pridáme jemne nakrájanú cibuľu, jemne nastrúhané jablko. Dôkladne premiešame, plníme do čistých vymytých kameninových hrncov. Ponecháme voľný vršok nádoby, kapustu zaťažíme doskou a kameňom. Necháme v chlade (nie v mraze).

tags: #biela #hlavkova #kapusta #pestovanie #a #využitie

Populárne príspevky: