Dvojaká kvalita potravín na Slovensku: Testy odhaľujú rozdiely v zložení

Dvojaká kvalita potravín je dlhodobo diskutovanou témou v rámci Európskej únie. Spotrebitelia na Slovensku a v ďalších krajinách strednej a východnej Európy často poukazujú na to, že pod rovnakou značkou a v rovnakom obale sa predávajú potraviny s odlišným, často menej kvalitným zložením, ako je tomu v západných krajinách. Táto skutočnosť vyvoláva otázky o spravodlivosti a rovnocennom zaobchádzaní so spotrebiteľmi na jednotnom európskom trhu.

Ilustračný obrázok dvojakej kvality potravín.

Opakované Testy Potvrdzujú Rozdiely v Zložení

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR realizovala testy, ktoré porovnávali zloženie a kvalitu potravín predávaných na Slovensku a v Rakúsku. Už druhé preverovanie výrobkov zakúpených na Slovensku a v Rakúsku potvrdilo, že pod rovnakou značkou sa často skrýva rozdielne zloženie. Aj druhá fáza testovania výrobkov kúpených na Slovensku a v Rakúsku potvrdila, že na slovenský trh sa dostávajú značkové potraviny s iným zložením ako na rakúsky. Konkrétne - pri 16 výrobkoch inšpekcia zistila výrazné rozdiely ovplyvňujúce kvalitu, v 11 výrobkoch menšie rozdiely. Výsledky týchto testov boli zarážajúce a potvrdili obavy spotrebiteľov.

Len jeden z 33 testovaných výrobkov kúpený na Slovensku bol lepšej kvality ako v Rakúsku. Jadrá kešu orechov značky Alesto dodané do slovenských predajní boli kvalitnejšie ako tie z Viedne - boli bez cudzích pachov a príchutí, kým v tých rakúskych testy potvrdili mierne cudzí pach a cudziu príchuť. Žiadny významný rozdiel testy nepotvrdili medzi šiestimi výrobkami na našom a rakúskom trhu.

Príklady Rozdielov v Zložení Potravín

Testy odhalili rozdiely v zložení mnohých bežne dostupných potravín. Test ukázal, že Fanta pre slovenský trh má iné zloženie ako tá pre Rakúsko. V mrazenej pizze Ristorante Dr.Oetker zistila inšpekcia pre náš trh menší obsah oblohy ako v Rakúsku. Ten však jej výrobca prezentoval už aj na obale, pretože na obale pre náš trh je len 5 koliesok syra Mozzarella, kým v rakúskom 7 koliesok.

Medzi najvýraznejšie patrí rozdiel v zložení šunky, kde pre náš trh ho bolo vo výrobkoch menej, no bol v nich vyšší obsah soli. Ďalším príkladom je Fanta, ktorá má pre slovenský trh iné zloženie ako tá pre Rakúsko.

Konkrétne príklady:

  • Berger morčacia šunka plátky: Rozdiely v farbe, chuti a textúre. Na oboch výrobkoch je uvedený rovnaký výrobca, no v označení výrobku z Rakúska je obsah mäsa vyšší až o 17%. Analýzou sa zistilo, že deklarovaný obsah mäsa je u oboch výrobkov iný, ako uvádza obal. V SK výrobku bolo v skutočnosti o 10,9% viac mäsa a v rakúskom o 8% nižší.
  • Berger wellness šunka bravčová: Rozdiely vo vzhľade a textúre. Slovenský výrobok sľubuje 89% bravčového stehna, v skutočnosti mal iba 85,4% mäsa.
  • Iglo rybie prsty: Rozdiely vo vzhľade obalu aj samotného výrobku, rozdiely v chuti a pomere strúhanky k obsahu. SK výrobok má deklarovaný obsah mäsa 58 percent, v skutočnosti je to 53,3%. Rakúsky má obsahovať 66% rybieho mäsa, v skutočnosti má 59,6%.
  • Fanta pomaranč: Fanta zo Slovenska obsahuje ako sladidlo glukózo-fruktózový sirup a obsahovala menej pomarančovej šťavy z koncentrátu- 5% oproti 5,3% v Rakúsku.
  • Špagety značky Clever: Špagety značky Clever určené Česko a Slovensko boli menej kvalitné, vyrobené z bežnej pšenice, kým rovnaký výrobok pre Rakúsko bol vyrobený z kvalitnejšej tvrdej pšenice.
  • Mrazená salámová pizza: Veľký rozdiel odhalil test aj v mrazenej salámovej pizze. V Nemecku sa v nej používa eidam a mozzarella, v pizze rovnakého reťazca pre ČR je analýz syra, teda náhradka z rastlinných tukov.

Porovnanie zloženia potravín medzi Slovenskom a Rakúskom.

Kompletné Výsledky Porovnania Kvality Výrobkov

Štátna veterinárna a potravinová správa kontrolovala označenie výrobku, senzorické vlastnosti (chuť, vôňa, štruktúra) a zloženie.

Výrobky, u ktorých nebol zistený významný rozdiel v sledovaných parametroch:

  • Ocean Sea Rybie prsty z aljašskej tresky, hlbokozmrazené (privátna značka Lidl)
  • Milbona Smotanový puding s príchuťou bourbon vanilla (privátna značka Lidl)
  • Clever Mozzarella (privátna značka Billa)
  • Alesto vlašské orechy (privátna značka Lidl)
  • Red Bull energetický nápoj
  • Eridanous prírodný syr na grilovanie (privátna značka Lidl)

Výrobky, u ktorých boli zistené malé rozdiely, ktoré ovplyvňujú kvalitu v menšom rozsahu:

  • Actimel jogurtové mlieko s obsahom L. Casei- Rozdiel v označení výrobku, popis zloženia na rakúskom výrobku je detailnejší; V označení ovocnej zložky predávaného v SR: Jahodová zložka 5% (jahodové pyré 42%, cukor, prírodné arómy). Výrobok z Rakúska: 2,1% jahôd, prírodné arómy.
  • Freshona Baranie rohy/Milde peperoni (privátna značka Lidl). Rozdiely v označení: Na výrobku kúpenom v Rakúsku je uvedený názov výrobcu, výrobok predávaný v SR nie je uvedený. Malé rozdiely v senzorickom teste- líšila sa čírosť nálevu aj chuť výrobku.
  • Bonduelle Zlatá kukurica/goldmais- Na Slovensku definovaná porcia ako 140g, v Rakúsku 130g. Analýza zistila vyšší obsahu cukrov, ako uvádza obal. Výrobok z Rakúska má uvedeného výrobcu, slovenský nie. Konzerva z Rakúska má 300g, slovenská 340, pričom hmotnosť pevného podielu je rovnaká.
  • Dr. Oetker Originál puding čokoládový- Výrobok zo Slovenska obsahoval viac kakaa, celkovo 17 percent a arómy. Rakúsky obsahuje 14% kakaa. Náš výrobok má uvedeného výrobcu zo Slovenska, v Rakúsku je výrobca rakúsky.
  • Billa Gouda polotvrdý zrejúci syr- Rakúsky je bez laktózy, líši sa vzhľad aj chuť. Slovenský výrobok mal v skutočnosti o 3,8 percenta viac sušiny ako tvrdí obal, mal aj o 1,1 % vyšší obsah tuku. Rakúsky výrobok mal obsah tuku o 4,5% vyšší ako bolo uvedené na obale. Na slovenskom výrobku chýbal údaj o obsahu nasýtených mastných kyselín.
  • Alesto Kešu oriešky (privátna značka Lidl)- Výrobok zo Slovenska bol na pohľad, čuch aj chuť kvalitnejší, rakúske oriešky mali vrásčitý povrch, horšiu farbu a cudzí pach. V slovenskom výrobku však bolo 16% poškodených jadier, v rakúskom 10,1%.
  • Mister Choc mini tyčinky s banánovou penovou náplňou (privátna značka Lidl)- Medzi oboma výrobkami bol zistený rozdiel v hodnote cukru a to u SK 48,53%, teda nižšia o 5,2% ako tvrdí obal. V Rakúskom bol podiel 51,21%, teda nižšia o 2,5% oproti deklarácii na obale (53,7%).
  • Pom Bär zemiakový snack solený- 65g balenie z Rakúska aj 50g balenie zo Slovenska uvádza, že v balení sú dve porcie po 30g. V jednom balení je tak o 5g menej, ako spotrebiteľ očakáva.
  • Gelatelli Mrazený krém s vanilkovou príchuťou (privátna značka Lidl)- Rozdiel vo farbe a chuti, slovenská zmrzlina chutila a výrazne voňala po vanilke, z Rakúska iba jemne. Rakúsky výrobok neuvádza podiel vanilkových strukov.
  • Firenze Roláda z treného cesta s jahodovou náplňou a kakaovou polevou (privátna značka Lidl)- Výrobky sa líšili chuťou, slovenský výrobok má nižší podiel cukru- 38,37%, ten z Rakúska viac ako 44%.
  • YO ovocný sirup - Rozdiely vo farbe, pachu a chuti, mierny rozdiel v obsahu cukrov. Zavádzajúca informácia o obsahu ovocia v zložení výrobku zo Slovenska.

Výrobky, u ktorých boli zistené väčšie rozdiely:

  • Berger morčacia šunka plátky- Rozdiely v farbe, chuti a textúre. Na oboch výrobkoch je uvedený rovnaký výrobca, no v označení výrobku z Rakúska je obsah mäsa vyšší až o 17%. Analýzou sa zistilo, že deklarovaný obsah mäsa je u oboch výrobkov iný, ako uvádza obal. V SK výrobku bolo v skutočnosti o 10,9% viac mäsa a v rakúskom o 8% nižší.
  • Berger wellness šunka bravčová- Rozdiely vo vzhľade a textúre. Slovenský výrobok sľubuje 89% bravčového stehna, v skutočnosti mal iba 85,4% mäsa. V rakúskom výrobku analýza zistila 91,9% mäsa.
  • Brie a Le Brie francúzsky plnotučný syr s plesňou- Výrazný rozdiel vo vzhľade, chuti aj textúre.
  • Kotányi čierne korenie celé- Slovenský výrobok mal výrazne slabšiu vôňu aj chuť, účinnej látky, piperínu, obsahoval slovenský výrobok menej.
  • Dr. Oetker Ristorante Pizza Mozzarella- Slovenská pizza mala výrazne chudobnejšiu oblohu, menej paradajok aj mozzarelly.
  • Fanta pomaranč- Fanta zo Slovenska obsahuje ako sladidlo glukózo-fruktózový sirup a obsahovala menej pomarančovej šťavy z koncentrátu- 5% oproti 5,3% v Rakúsku.
  • Iglo rybie prsty- Rozdiely vo vzhľade obalu aj samotného výrobku, rozdiely v chuti a pomere strúhanky k obsahu. SK výrobok má deklarovaný obsah mäsa 58 percent, v skutočnosti je to 53,3%. Rakúsky má obsahovať 66% rybieho mäsa, v skutočnosti má 59,6%.
  • Alesto Brusnice sušené (privátna značka Lidl)- Výrobok z Rakúska bol výrazne sladší a obsahoval aj viac cukrov. Oba výrobky v skutočnosti obsahovali menej cukru ako tvrdil obal.
  • Merci 8 druhov čokoládových špecialít- Výrazné rozdiely v pachu a chuti.
  • Nesquik čokoládové guľôčky- Zistené senzorické rozdiely a rozdiely v zložení. SK výrobok má v zložení 67,3% cereálnej múky a 3,7% kakaového prášku, z Rakúska má 43,1% cereálnej múky a 13,4% kakaového prášku.

Reakcie Výrobcov a Politikov

Hoci na kritiku dvojakej kvality už reagoval výrobca maslových sušienok Bahlsen, ktorý mal iné zloženie pre rôzne krajiny a rozhodol sa ho zjednotiť, ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná nemá informácie, že by jeho kroky nasledovali ďalší producenti. Ministerka Matečná zdôraznila, že téma dvojakej kvality už zaujala aj Rakúšanov a Nemcov. Tí si doteraz mysleli, že ich sa problém netýka.

Posledních 23 faktů o Tarym! (možná)

Snaha o Zjednotenie Metodiky Testovania v EÚ

Eurokomisárka pre ochranu spotrebiteľov a spravodlivosť Věra Jourová pred týždňom v Bruseli povedala, že Európska komisia investuje milión eur do prípravy spoločnej metodiky testovania potravín v krajinách EÚ, aby mala jednoznačné a porovnateľné údaje o tom, či a ktoré značkové výrobky majú odlišnú kvalitu v rôznych štátoch Únie. Spoločnú metodiku testovania chce predstaviť Jourová na samite o dvojakej kvalite, ktorý bude 13. Potom by malo nasledovať samotné testovanie na úrovni členských štátov EÚ, na ktoré vyčlení Komisia peniaze z tohto alebo budúcoročného rozpočtu.

Legislatívne Zmeny na Zákaz Distribúcie Nekvalitných Výrobkov

Poslanci z SNS chcú s dvojakou kvalitou zatočiť legislatívou. Poslanci už pripravujú legislatívu.

„Chceme informačnú kategóriu, teda informovať o výsledkoch testov. Ďalej bude prevenčná kategória, teda chceme možnosť zakázať distribúciu výrobku kým výrobca nezmení zloženie.

Posledná kategória je reštriktívna, teda možnosť zakázať distribúciu a zároveň uvaliť sankcie,“ dodal Bernaťák.

„Voľný pohyb tovaru nemôžeme zakázať. V legislatíve však chceme upraviť dovoz tak, sk spotrebiteľ mal rovnaký tovar v rovnakej kvalite ako niekto kto býva o pár kilometrov ďalej,“ uzavrela Matečná.

tags: #billa #jahodová #nátierka #zloženie

Populárne príspevky: