Bojové plemená kura domáca: Charakteristika a chov

Kura domáca pochádza z kury divej (Gallus gallus), pričom jej domestikácia prebiehala zhruba 4 000 rokov pred Kristom v juhovýchodnej Ázii, odkiaľ sa postupne dostala do celého sveta. Dnes poznáme 5 typov plemien podľa zamerania úžitkovosti: nosivé, mäsové, kombinované, bojové a okrasné. Sú rôznych veľkostí aj farieb (od bielej, cez hnedú až čiernu). Môžu byť jednofarebné, škvrnité aj s postupne sa prelínajúcimi farbami. Väčšinou obidve pohlavia majú na brade a hlave kožné záhyby nazývané laloky a hrebene. U samcov bývajú zväčša výraznejšie. Samice bývajú oproti samcov zväčša menšie a menej farebne výrazné.

Pre začínajúceho chovateľa hrabavej hydiny je dôležitý najmä výber chovaného plemena, pretože nie všetky plemená sú pre začiatočníka vhodné. Treba si uvedomiť, čo je zámerom chovu. Sú to úžitkové vlastnosti, teda vajíčka, alebo mäsová produkcia? Či snáď pocit, že na našom prázdnom dvore niečo chýba? Alebo je to túžba chovať čistokrvné plemeno s cieľom vystavovať?

Na druhej strane, v záujmových chovoch (malochovoch) sa chovajú spravidla čistokrvné plemená, a to nielen na už zmieňované úžitkové účely, ale aj na okrasné alebo terapeutické účely.

Plemená bojových kúr sa vyznačujú veľkou diverzifikáciou farieb, držania tela a „modelov”. Jedno však majú spoločné - všetky plemená boli šľachtené s cieľom zvýšiť ich bojovné schopnosti pre vzájomné zápasy. Kohútie zápasy majú dlhú históriu a dodnes sú bežnou súčasťou kultúry v niektorých ázijských krajinách.

Od polovice 19. storočia sú však vo väčšine krajín sveta zakázané, preto sa ich chov preorientoval na exteriér. Pri bojových plemenách sa však príliš nehodnotí ich zafarbenie a kresba, ale povaha, vyzývavý postoj, hrdé držanie tela a iskra v oku. Bojové plemená nie je vhodné chovať spoločne s úžitkovými plemenami, avšak ku svojmu chovateľovi si vytvárajú vrelý vzťah, sú prítulné a krotké. Ich chov je klasický ako pri bežnej hydine, dostávajú zrno i kukuričný šrot.

Medzi typické bojové plemená patria asilka, bojovnica šamo, bojovnica indická, bojovnica novoanglická i staroanglická či malajka.

20 Zakázaných Psů, Kteří Byli Příliš Nebezpeční

Charakteristika vybraných bojových plemien

Malajky

Malajky sú obrami medzi sliepkami. Majú vysokú, vzpriamenú a dobre osvalenú postavu. Dospelý kohút dosiahne hmotnosť 4,5 kg a výšku až 90 cm. Takmer zvislá postava sa vyznačuje dlhým krkom. Prapôvodne pochádzajú malajky z indických sliepok, tie boli z malajského súostrovia dovážané na začiatku 19. storočia do Európy. Ich miestom pôvodu sa však uvádza India. Pôvodné malajky sa pokladajú za priame potomkov už vymretého plemena obrie sliepky.

Kohút plemena Malajka

Malajka sa voči svojmu chovateľovi chová prítulne a krotko, ale voči iným sliepkam je bojovná. Kohúty navzájom vyhľadávajú šarvátky. Sliepky sa medzi sebou tiež príliš neznášajú a cudziu sliepku neprijmú. Preto je vhodné ich chovať v menších skupinách, s kohútom nanajvýš jednu až dve sliepky; samostatné sliepky nanajvýš po šiestich. Malajky sú otužilé, znesú aj nepriaznivé počasie. Na noc však potrebujú suchý kurín bez prievanu. Sliepky znášajú asi 80 vajec ročne, väčšinou na jar. Správať môžete aj zdrobnené malajky. Tie pochádzajú z Veľkej Británie. Prvé zdrobnené malajky sa objavovali na výstavách už v roku 1893. Svojím vzhľadom sa nezaprú ako typický zástupca bojového plemena. Pevne priliehajúce perie k telu, zvislé držanie tela, vysoká miera osvalenia, malá hlava s krátkou lebkou. Toto plemeno sa chová predovšetkým na účely výstav. Vďaka bojovníckym predkom patria malajky medzi sebaisté zvieratá, ktoré si môžete ľahko skrotiť. Navzájom spolu malajky vychádzajú horšie. Vzájomné boje nevyhľadávajú iba kohúty, ale aj sliepky.

Bojovnice šamo

O shamo je vhodné plemeno pre tých, ktorí majú radi extrémne a tvrdohlavé povahy. Po storočia prebiehajúca selekcia v odchove tých najbojovnejších jedincov určila vlastnosti týchto silných kúr. Voči svojmu chovateľovi sa chovajú prítulne a krotko. Ich chovanie voči sebe navzájom je však iné. Kohúty poznajú iba jediný cieľ: byť tými najsilnejšími. Ak dostanú príležitosť dostať sa do seba, potom budete mať o jedného jedinca menej. Ak je protivníkom kohút nebojového plemena, jeho osud je dopredu spečatený. Ak sú zápasiace zvieratá typu plemena o shamo, potom boj skončí úplným vyčerpaním jedného z nich. To znamená, že plemeno šamo musíte držať oddelene, najlepšie v páre, pretože býva väčšinou monogamné. Ak chováte viac párov, oddeľte ich navzájom tak, aby na seba zvieratá nevideli. Sliepky znášajú do 100 vajec ročne. Ustajnenie tohto otužilého a vitálneho plemena môže byť sparťanské. Stačí, ak sa má kam uchýliť pred dažďom a vetrom.

Sliepka plemena Shamo

Indické bojovníčky

Indické bojovníčky sú správnym plemenom pre milovníkov zvláštností. Ich odchov si však vyžaduje značnú starostlivosť. Nestačí im len voľný výbeh a hrsť zrna. K vývoju mohutnej svaloviny im treba dávať kompletnú vyváženú kŕmnu dávku, bohatú najmä na bielkoviny, minerálne látky a vitamíny. Je však nutné dbať na to, aby mladé jedince príliš nepribrali na úkor vývoja svalov. Plemeno je otužilé a vzhľadom na svoju vysokú hmotnosť nelieta. Aj keď indické bojovníčky neboli používané k zápasom, zdedili po svojich predkoch bojovnú povahu, ktorá sa prejavuje proti konkurentom svojho druhu. Kohúty bývajú často monogamné, preto mu stačia jedna alebo dve sliepky. Sliepky znášajú 60 až 80 vajec ročne, a to len na jar. Vzhľadom na veľkú šírku tela a nižší postoj, mávajú niektoré kohúty problémy s oplodnením sliepok.

Indická bojovnica

Starostlivosť a chov sliepok

Sliepky vôbec nie sú náročné. Vedia využiť každý priestor, ktorý máte k dispozícii. Vzhľadom na priestorové možnosti však treba vybrať vhodné plemeno. Čím menej priestoru máte, tým menší počet sliepok a aj menšie plemeno voľte. Zopár zásad je dobré a praktické dodržať. Napríklad sliepky potrebujú mať vždy svoj uzatvárateľný domček - kurín. Vchod je ideálny na juhovýchod. Malé výbehy je lepšie zastrešiť, aby sliepky neboli v daždivom období v blate. Ani tvrdá podlaha v tomto prípade nie je na zahodenie. Ak chcete mať zelený výbeh s trávou, potrebujete na každú sliepočku 10 - 15 m². Inak počítajte s likvidáciou tohto porastu. Voľný pohyb po záhrade je síce najlepší, ale aj najrizikovejší.

Dnešná moderná doba vám aj v malom prídomovom chove umožňuje skoro plnoautomatickú obsluhu, pri ktorej vás sliepky v podstate nebudú potrebovať. Stačí chodiť zbierať vajcia a dopĺňať zásobník s krmivom. Nebojte sa použiť aj ďalšie moderné materiály, technológie a postupy, napríklad automatické napájačky pre hydinu, kŕmidlá, dvierka otvárané a zatvárané senzorom, hniezdo, z ktorého sa vajce samo vykotúľa preč od sliepky ihneď po znesení, či elektrický ohradník ako ochranu pred predátormi.

Nové sliepky odporúčam dávať do kurína až večer, keď sú staré sliepky už uložené na bidlách na spanie. Už sú po celom dni unavené a nové sliepky si nebudú všímať. Aj keď má sliepka veľmi slabý čuch, nové sliepky cíti a dáva im to patrične najavo. Dobrú skúsenosť mám s octovým roztokom v záhradnom postrekovači. Postriekajte ním všetky sliepky a budú „voňať“ rovnako a budú na seba výrazne menej agresívne. Takisto je dobré umiestniť im do výbehu nejakú únikovú prekážku, za ktorú sa môžu nové sliepky schovať. Napríklad debničku, prevrátený fúrik a podobne. Neodporúčam prikladať len jednu novú sliepku, aby sa všetka agresia neobracala iba na ňu. Môže sa stať, že ju medzi seba vôbec neprijmú.

Aby ste pri nosivých hybridoch využili ich nosivý potenciál na 100 % a dosahovali 360 vajec za rok, potrebuje sliepočka perfektnú výživu, vyváženú kŕmnu dávku, optimálnu dĺžku svetelného dňa, optimálnu teplotu, vynikajúci zdravotný stav, žiadny stres a podobné kľúčové faktory.

V prvom rade žerie to, čo dáva domácnosť a výbeh, v ktorom žije. Obarené zemiaky so šrotom, opadané ovocie či odpad z kuchyne. Profi zmeska sa dáva až po vyčerpaní všetkých ostatných možností kŕmenia, lebo to sú peniaze, ktoré odchádzajú z rodiny. A myšlienka dnešného prídomového chovu sliepok je zužitkovanie odpadu v domácnosti, výroba kvalitnej potraviny za lepšiu cenu a snaha vedieť, aké potraviny moja rodina používa v kuchyni. Hobby pohnútky, trávenie voľného času, chovateľské úspechy sú až na poslednom mieste.

Nič lepšie pre zeleninovú záhradu a ovocné stromy nemôžete mať ako slepačí trus. Koncentrovaný trus z kurína buď kompostujte, alebo v sude urobte zákvas a používajte na hnojivovú zálievku. Kvalitným prírodným hnojením nič nepokazíte. V priaznivej forme prinavraciate do pôdy to, čo sliepočky vyzbierali.

tags: #bojové #plemená #kura #domáca #charakteristika