Pestovanie broskýň: Všetko, čo potrebujete vedieť pre bohatú úrodu
Výber stanovišťa a pôdy
Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m.n.m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom. Čo sa stanoviska týka, preferujú broskyne presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Broskyne je možné pestovať aj vo vyšších polohách (nad 450 m.n.m.), tu je ale naozaj nutný správny výber stanovišťa. Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov.Pôda by mala byť:- Suchšia
- Humózna
- Vápenatá a živná
- S pH 6,5-8
- Stredne ťažká až piesočnato-hlinitá
Výsadba broskýň
K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. Voľnokorenné stromy sadíme od marca až do mája, na jeseň od októbra až do prvých mrazov. V oboch prípadoch je nutné pamätať na odstránenie všetkých poškodených a odumretých korienkov. Na začiatku upravíme korene stromu odstránením poškodených a dlhých koreňov. Potom zvisle vložíme drevinu a prihadzujeme zeminu. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Po úprave korene namočíme do vody - minimálne na 2 hodiny, maximálne až na 24 hodín.Medzitým vyhĺbime dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnime silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života. Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu cca 60cm x 60cm. Následne môžeme do samotnej jamy umiestniť stromček. Jamu do ⅓ treba zaplniť zeminou zmiešanou dobre rozloženého maštaľného hnoja a priemyselnými hnojivami (NPK, Cererit). Pri novosadených stromoch potrebujeme osadiť aj oporné koly. Dávajme si pozor na to, aby korene neboli v priamom kontakte s hnojivom! Koly sú potrebné počas zakoreňovania, chránia kmeň až 6 rokov po vysadení.Akonáhle jamu zasypeme, zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody. Do jamy nalejeme min. 15 l vody. Substrát doplníme, ušľapeme, a nakoniec pripevníme strom ku kôlu. Až teraz môžeme posadiť stromček do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Dávajme si pozor na to, aby zemina sa dostala dobre aj pod korene! Miesto štepenie musí byť nad povrchom pôdy približne až 20 cm. Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov. Posledným krokom je poriadne zalievanie (približne 20 l vody) a rez po výsadbe. Keď stromy sadíme na jeseň, rez odložíme na jar.Ivan Hričovský: LETNÝ REZ BROSKYNE DO TVARU KOTLA
Starostlivosť o broskyne
Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Väčšina mladých stromčekov potrebuje v prvých rokoch života patričnú oporu (niektoré po celý život). Veľmi dôležité je hnojenie po dokvete, aby sme podporili veľkosť a kvalitu plodov. Inak dopĺňame základné živiny, predovšetkým draslík a dusík (dusíka menej). Možno prihnojovať aj vyzretým hnojom, ale chce to už určité skúsenosti (k trojročnému stromu cca 10kg hnoja, k päťročnému 20kg atď.). Možno zohnať ale už špeciálne hnojivá určené priamo pre broskyne, ktoré nám celú prácu uľahčia.Ak v čase tvrdnutia kôstok, vystúpia teploty nad 25°C, je potrebná každodenná zálievka v objeme 5 l priamo k stromu. V čase dozrievania plodov, pri teplotách nad 30°C, spotrebuje strom broskyne každý deň aj 10 l vody. Najväčšie nároky na vodu majú stromy hlavne v máji a v júni, potom cca 3 týždne pred zberom. U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku.Rez broskýň:Aby sa broskyni dobre darilo, treba priebežne pristúpiť k jej rezu. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von.Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.Ochrana pred chorobami a škodcami
Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília. Broskyne dokážu krátkodobo zniesť mrazy až -25 °C, ale sú pomerne náchylné na vymŕzanie. Preventívne strom ošetrujeme na začiatku kvitnutia a po dokvete, obzvlášť ak je jar chladná a daždivá.Broskyne a nektarinky trpia množstvom chorôb, rovnako ako ostatné ovocné dreviny. Tak ako u ostatných ovocných drevín, aj broskyne a nektárinky trpia množstvom chorôb. Typickou z nich je napríklad kučeravosť, kedy sa na listoch objavujú najprv žlto-zelené, neskôr červené, vypuklé pľuzgiere, ktoré sa zväčšujú a tým deformujú celý list. Listy zasychajú a opadávajú. Ako prevenciu využijeme na jeseň fungicídy s hydroxidom meďnatým, ako je Champion, Kocide ad. Naše babičky využívali na postrek listov mlieko. Ak ste zástancami ekologického pestovania, určite túto metódu vyskúšajte.Ak vetvičky vášho stromu vyzerajú ako spálené, listy zosychajú, ale neopadávajú a kvety sú ako po spálení mrazom, pravdepodobne ide o moniliový úpal. Kaderenie, žltnutie listov a ich následný opad spôsobujú aj vošky broskyňové, sú tiež prenášačom ďalších vírusových chorôb.Tabuľka: Odrody broskýň| Odroda | Doba dozrievania | Veľkosť plodu | Chuť | Poznámka || ----------- | --------------- | ------------- | --------------- | --------------------------------------------- || Redhaven | Začiatok augusta | Stredne veľký | Sladká, kyslá | Odolná voči mrazu, vhodná aj do vyšších polôh || Luna | Stredná | Veľký | Sladká | || Flamenco | Neskorá | Veľký | Sladká | || Saturn | Stredná | Stredne veľký | Sladká | || Kingpart | Jún | Veľký | Sladká, šťavnatá | Veľmi produktívna |Vplyv prostredia na rast broskýň
Faktory prostredia pôsobia na rastlinu komplexne, pri vzájomnom pôsobení sa ich vplyv zosilňuje alebo oslabuje a jeho prejavy na rastline sú okrem iného ovplyvnené vekovým obdobím, veľkosťou koreňovej sústavy, kondíciou, druhom, odrodou, orgánom na ktorý pôsobia /staré drevo, výhonky, kvetné a vegetatívne púčiky/, fenofázou atď.
Faktory prostredia triedime podľa viacerých hľadíska, napríklad:
- podľa významu pre život rastlín poznáme faktory prostredia:
- ekologické faktory nevyhnutné - základné podmienky života rastliny (O2, CO2, teplo, svetlo, voda, živiny), nie sú nahraditeľné iným prvkom prostredia
- ekologické faktory postrádateľné - nie sú nevyhnutné, ale ich prítomnosť ovplyvňuje stav a kondíciu ovoc.
Meteorologické vplyvy
Svetlo
Svetlo podmieňuje intenzitu fotosyntézy, vývin rastliny, diferenciáciu kvetných púčikov, ovplyvňuje vyfarbenie plodov, charakter rastu rastliny a vstup do obdobia vegetačného pokoja (hromadenie asimilátov, vyzrievanie letorastov). Pri nedostatku svetla sú koruny viac vzpriamené, letorasty sú dlhé, tenké, menšia je intenzita rozkonárovania, púčiky sú menšie, nedostatočne vyvinuté, listy sú menšie, plody sú horšie vyfarbené a obsahujú menej cukrov.
Intenzita svetla klesá so znižovaním nadmorskej výšky, zmenšovaním sklonu svahu, zvyšovaním vlhkosti vzduchu a so znečistením ovzdušia. Výhodné je z hľadiska svetelných pomerov umiestnenie výsadieb v blízkosti veľkých vodných plôch odrážajúcich svetlo.
Poradie nárokov na svetlo: orech, mandľa, broskyňa, marhuľa, skoré odrody čerešní, neskoré odrody hrušiek, jabloní a sliviek, skoré odrody týchto druhov, maliny, černice, ríbezle čierne, červené a biele, jahody, egreše, menej svetla vyžadujú višne, baza čierna ai.
Teplo
Teplo ovplyvňuje transpiráciu, príjem vody a živín z pôdy, určuje dynamiku fenofáz a rastové procesy, ovplyvňuje tiež výskyt chorôb a škodcov, kvalitu plodov a skladovateľnosť (napr. v prípade zimných odrôd jadrovín).
Teplotné pomery sa menia:
- s nadmorskou výškou (teplotný gradient 0,8 oC priemernej ročnej teploty na 100 m nadm. výšky)
- s expozíciou a inklináciou svahu (južné svahy - vyššia teplota ale i výpar, východné a západné svahy teoreticky rovnocenné, západné sú však spravidla vlhšie, pôda na nich premŕza menej hlboko, rosa usychá neskôr)
- s konfiguráciou terénu (inverzné polohy na dne údolí, priehlbín), najnižšia teplota pri bezvetrí do 0,2 až 0,5 m od povrchu pôdy
- s vicinálnymi pomermi (susedstvo veľkých plôch skál, vodných plôch, kopcov, lesov, lúk, mestských sídel atď.), ktoré otepľujú alebo ochladzujú danú lokalitu, môžu tiež zmierňovať výkyvy teplôt
- s pôdnym pokryvom (mulčovanie a pôdy zabraňuje výmenu tepla, sneh zabraňuje ochladzovaniu pôdy - napr. 50 mm vrstva udrží teplotu pôdy o 5 až 14 °C vyššiu ako teplota vzduchu, kyprá pôda tiež horšie vedie teplo)
Poradie náročnosti na teplo: mandľa, broskyňa, marhuľa, orech, dula, čerešňa, slivka, hruška, višňa, ostružiny, maliny, ríbezle, egreše, jabloň.
Vzduch a jeho pohyb
Vzduch pôsobí prostredníctvom obsahu kyslíka a oxidu uhličitého, ktoré sú nevyhnutné pre základné životné pochody. V prízemnej vrstve pôdy je atmosféra obohacovaná o CO2 z pôdy.
Vyššia vzdušná vlhkosť je v chladnejších polohách, lesnatých oblastiach a pri rozsiahlych vodných plochách. Závlaha postrekom tiež zvyšuje vlhkosť vzduchu.
Vietor pri malej sile pôsobí pozitívne, má úlohu pri opeľovaní niektorých drevín, ale silnejší zvyšuje transpiráciu, vysušuje pôdu, ochladzuje, zabraňuje lietaniu včiel a môže priamo poškodzovať konáre, prípadne spôsobiť vyvracanie stromov.
Najvhodnejšie sú u nás polohy chránené pred severovýchodnými, severnými a západnými vetrami.
Zrážky
Voda zohráva dôležitú úlohu v metabolizme, v príjme živín, transporte látok po organizme, zabezpečuje turgor rastlín, je stavebným prvkom organizmu.
Geografické a orografické faktory
Ide spravidla o stále faktory, nepriamo, ale silne pôsobiace najmä prostredníctvom utvárania meteorologických faktorov.
- zemepisná šírka - v našich podmienkach málo významný faktor - smerom na juh stúpa priemerná ročná teplota, intenzita slnečného svitu a klesajú zrážky, stúpa dĺžka vegetačného obdobia
- zemepisná dĺžka - smerom na východ rastie kontinentalita podnebia, spravidla klesá množstvo zrážok
- nadmorská výška - ovplyvňuje teplotu, intenzitu svetla, množstvo zrážok (nárast 55 mm ročne na +100 m nadm. výšky), vzdušnú vlhkosť a dĺžku vegetačného obdobia (8-9 dní na 100 m nadm. výšky)
- konfigurácia terénu - význam najmä vo vyšších polohách, kde sa uprednostňujú svahy obrátené na juh, v nižších polohách na južne orientované svahy umiestňujeme len teplomilné druhy, jadroviny na mierne svahy inej orientácie, i severné chránené svahy, kde sú lepšie vlhkostné podmienky
- inklinácia svahu (sklon) - má vplyv na teplotu, zachytávanie zrážok, eróziu, podmieňuje spôsob ošetrovania pôdy, spon a rozmiestnenie stromov
- reliéf - rovný, vypuklý alebo vydutý ovplyvňuje priebeh teplôt, pohyb vzduchu, výpar ap.
Pôdne podmienky
Vzhľadom na dlhodobý život rastliny na trvalom stanovišti má pôda mimoriadny význam. Poskytuje rastlinám niektoré zo základných faktorov potrebných pre život - vodu, živiny, vzduch pre dýchanie koreňov, a je miestom ukotvenia koreňov.
- Hĺbka využiteľného profilu - pôdy pre ovocné dreviny majú byť v porovnaní s poľnými plodinami hlbšie (v závislosti od hĺbky zakoreňovania ovocných rastlín), nemajú mať vysokú hladinu spodnej vody, aby bol pre korene k dispozícii dostatočne hrubý profil pôdy.
- Pôdny typ, obsah solí v pôde a pH - najvhodnejšie na pestovanie ovocných drevín sú hnedozem, černozem a rendziny. Nevhodné sú zasolené (mimoriadne citlivé sú broskyne a jablone), zamokrené a pôdy s nepriepustnými vrstvami. Vhodné pH je cca 7 alebo o niečo nižšie, kôstkoviny vyžadujú pôdy neutrálne až mierne alkalické, jadroviny a drobné ovocie pôdy neutrálne až mierne kyslé, kyslé pôdy vyhovujú čučoriedkam.
- Obsah humusu ovplyvňuje fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy, ovplyvňuje život v pôde. Jeho mineralizáciou sa uvoľňujú živiny. Pôdy zásobené humusom majú spravidla dobrú štruktúru a sú prevzdušnené, humózna pôda s dobrou štruktúrou podporuje tvorbu mohutnejšej, hlbšie zasahujúcej koreňovej sústavy, naopak na pôdach zamokrených, s nepriepustnými horizontami v hlbších vrstvách sa korene rozkladajú viac v povrchových vrstvách pôdy. Hĺbke zakoreňovania potom treba prispôsobiť ošetrovanie pôdy (hnojenie, závlahu, kyprenie pôdy ap.)
- Minerálny režim pôdy vo vzťahu k ovocným rastlinám vyjadruje obsah a dostupnosť N, P, K, Ca, ďalej Mg, Fe, a mnohých ďalších, ktoré rastliny síce potrebujú v malých množstvách, ale ktoré sú nevyhnutné pre nerušený priebeh životných pochodov rastliny (Mn, B, Cu, S ai.), ktoré zaraďujeme do skupiny mikroelementov. Tieto sú potrebné pre všetky ovocné rastliny, ale nie v rovnakom pomere, čo je potrebné zohľadniť pri príprave pôdy pod ovocný sad a pri jej hnojení v ďalšom období.
- Pôdna štruktúra a druh pôdy spolu s vlhkostným režimom určujú zastúpenie vzduchu v pôde.
- Život v pôde je reprezentovaný pôdnou mikroflórou a ďalšími organizmami. Zdravá pôda je charakterizovaná širokým druhovým spektrom mikroorganizmov.
tags: #broskyne #pestovanie #pôda #pH
