Fastfood a jeho vplyv na modernú spoločnosť s dôrazom na McDonald's

Rýchle občerstvenie, známe aj ako fastfood, je neoddeliteľnou súčasťou modernej spoločnosti. Hoci sa fastfood považuje za výdobytok 20. storočia, história pouličného predaja jedla siaha až do starovekých civilizácií. V súčasnosti sú americké reťazce ako McDonald's, KFC, Burger King a Subway dominantnými hráčmi na trhu s rýchlym občerstvením.

Medzi najikonickejšie jedlá symbolizujúce fastfood patrí hamburger.

Pôvod hamburgeru

Hamburger, ako ho poznáme dnes, má svoje korene v Nemecku. Koncom 19. storočia ho do USA priniesli nemeckí námorníci a rýchlo sa stal obľúbeným. Mleté mäso v pečive sa spája s vplyvom ruských námorníkov v nemeckom prístavnom meste Hamburg počas 17. storočia, ktorí ovplyvnili vývoj gastronómie v okolí prístavu a následne v 19. storočí.

História fastfoodu

Rozmach hospodárstva, zavedenie časových zmien, rast populácie a vyťaženosť reštaurácií prispeli k rozvoju fastfoodu. V USA, Japonsku a Číne začiatkom minulého storočia sa začali objavovať drobné prevádzky, stánky a mobilné búdky. Spoločnosti A&W a White Castle sa považujú za najstaršie prejavy komerčného rýchleho občerstvenia. V 20. rokoch 20. storočia začali s jednou predajňou nápojov a neskôr začali podávať jednoduché jedlá. V 40. rokoch 20. storočia sa stali populárnymi drive-in reštaurácie, najmä medzi mladými ľuďmi. Fastfood úzko súvisel s filmami a popularitou Hollywoodu, kde sa v kinách udomácnili rýchle pochúťky a drobné jedlá.

Rýchle občerstvenie, alebo fastfood, je pojem, ktorý sa do výkladových slovníkov jednotlivých jazykov dostáva len veľmi ťažko. Mohli by sme ho však definovať ako druh verejného stravovania, ktorý je založený na rýchlom výbere, predaji a konzumácii jedla a nápojov. Aj keď je rýchle občerstvenie pokladané za výdobytok 20. storočia, písomné pramene aj archeologické nálezy dokazujú, že pouličné zariadenia na prípravu jedla na okamžitú konzumáciu existovali už v starších kultúrach v Stredomorí, na Blízkom aj Ďalekom Východe, teda na miestach, kde sa vyvinuli sídla mestského typu s vysokou diferenciáciou spôsobu obživy obyvateľstva. Za najvýraznejších predstaviteľov tohto druhu stravovania sa vďaka sile marketingu považujú americké siete Mc Donald’s, KFC, Burger King alebo Subway a nad témou sa vznáša obláčik nedôvery a negatívnych názorov. Ide však o dosť povrchné hodnotenie, najmä pre prínos tohto druhu stravovania a čo je ešte dôležitejšie, pre jeho oveľa bohatšiu pestrosť, ako sa zdá. Rýchle občerstvenie vzniklo ako nevyhnutná súčasť spoločného stravovania, ktorá umožňuje napĺňať najmä dopyt po úspore času a nasýtení. Fastfood sa v určitom slova zmysle nachádza celé veky v rôznych regiónoch Ázie, kde je pouličný predaj pripraveného jedla vo väčších mestách priamo na ulici spojený aj s jeho konzumáciou či dochutením. Aj na veľkých trhoviskách v arabskom svete existovala príprava rýchlych jedál priamo pred zákazníkom a jeho priama konzumácia. Šlo jednak o kultúru, aj o skromnosť.

Bez akýchkoľvek pochybností si môžeme tvrdiť, že McDonald’s je svetovým fenoménom. Produkuje milióny burgrov po celom svete, zamestnáva a poskytuje služby viac ľuďom ako majú niektoré krajiny počet všetkých obyvateľov.

História a súčasnosť McDonald's

V čase, kedy McDonald’s ešte patril bratom McDonaldovým, predávali sa tu najskôr iba hot dogy. Zlom nastal s príchodom Raya Kroca, významného CEO spoločnosti, ktorý sa pričinil o globálnu expanziu. Dnes McDonald's prevádzkuje vyše 30 000 reštaurácií v 110 krajinách sveta. Denne táto sieť reštaurácií obslúži takmer 50 miliónov zákazníkov a ročný obrat sa pohybuje okolo 40 miliárd dolárov.

McDonald's možno neponúka tie najlepšie hamburgery, ale o to tu ide - nemusí. McDonald's je bez akýchkoľvek pochybností svetovým fenoménom. Produkuje milióny burgrov po celom svete, zamestnáva a poskytuje služby viac ľuďom, ako majú niektoré krajiny obyvateľov. Táto sieť reštaurácií rýchleho občerstvenia sa stala neoddeliteľnou súčasťou modernej kultúry a globálnej ekonomiky.

Prvá reštaurácia McDonald's na Slovensku bola otvorená 13. októbra 1995 v Banskej Bystrici. Bol to konkrétne piatok. V novembri toho istého roku vznikla na Slovensku charitatívna organizácia Ronald McDonald House Charities (RMHC). Sieť rýchleho občerstvenia má na Slovensku už štyridsiatuštvrtú prevádzku. Spoločnosť expanduje do nových miest a upevňuje svoju pozíciu najväčšej siete reštaurácií v krajine. Okrem samotnej prevádzky je zákazníkom k dispozícii aj služba Drive Thru, tzv. McDrive pre objednávanie a výdaj jedla priamo z auta. V reštaurácii by malo nájsť prácu takmer 80 zamestnancov.

McDonald's je najväčší prevádzkovateľ reštaurácií na Slovensku a naprieč krajinou zamestnáva takmer 3 100 ľudí. Dokonca, z celkového počtu zamestnancov je aktuálne 63 % žien, ktoré sú za svoju prácu v každej pozícii rovnako odmeňované ako muži. Preto nie je žiadnym prekvapením, že spoločnosť opäť obhájila líderskú pozíciu ako atraktívny zamestnávateľ v gastrosegmente. Medzi benefity, ktoré čakajú na zamestnancov McDonald's, patrí výška mzdy, ktorá je nastavená nad úroveň konkurencie, a individuálne bonusy za pracovný výkon. Takisto sú to odmeny za hospodárske výsledky, pracovné a životné jubileá, rôzne balíčky či iné malé i väčšie darčeky. Ďalším benefitom je karta, s ktorou dostaneš príspevok na stravu, zľavy do reštaurácie alebo partnerských firiem.

McDonald’s predá každú sekundu viac ako 75 hamburgerov. V každej krajine trocha iný, no všade ho milujú. Chrumkavé hranolčeky v červenom obale, šťavnaté hovädzie mäso, čedar a uhorka. Po dobrom jedle ti žalúdok schladí sladký drink z papierového téglika.

Aby sa zistilo, ktorý hamburger je ten najlepší, bol vykonaný test a porovnanie najlacnejších hamburgerov z najznámejších reťazcov rýchleho občerstvenia - McDonald’s, KFC či Burger King. Z každého reťazca konkrétne 3 rôzne sendviče do 2 eur. Hamburgery boli kupované v deň testovania. Aby ich do kuchynky doniesli ešte teplé, vydali sa do Auparku, kde sa nachádzajú všetky tri spomenuté fastfoody. V rovnakom čase nakúpili v každom reťazci tri kusy z troch najlacnejších burgerov. Je to predsa len kratšie ako vysvetliť situáciu v celej vete.

V 80. rokoch McDonald’s experimentoval s podávaním pizze vo svojich reťazcoch. Tento nápad však stroskotal, pretože čakanie na pizzu bolo veľmi dlhé v porovnaní s čakaním na burger.

Hlad je zlý spoločník. Niekedy až brutálny. Zákazník napadol predavača rýchleho občerstvenia. V americkom Minneapolise sa práve pre túto formu „návštevy“ reštaurácie McDonalds rozhodol istý pán. Autor videa tvrdí, že keď prišiel na scénu on, strieborný sedan už stál pri okienku. Aj autor videa bol hladný, práve sa vracal z bowlingu a od obeda nič nejedol. Netrpezlivo čakal, kým vodič pred ním dostane čo chcel, respektíve za to aspoň zaplatí a posunie sa k ďalšiemu okienku. Nakoniec sa z prvého okienka vystrčil predavač, muž mu zaplatil a on sa na chvíľu opäť stratil, aby mu v zápätí podal výdavok. Keď mu podával drobné, nejaké mince padli na zem, aspoň tak tvrdí svedok. To bolo asi pre vodiča sedanu priveľa. Otvoril dvere, vystúpil z auta, opľul okienko, schmatol obsluhujúceho mladíka za kravatu a pokúsil sa ho zmlátiť. Lenže mladík sa nenechal a údery mužovi opätoval. Bola z toho bitka plná celkom slušných zásahov do oblasti tváre. Niečo také len tak neuvidíte. Nejde ani tak o množstvo úspešných zásahov, ale aj o krkolomnú polohu obsluhujúceho, ktorý doslova trčal z okienka, druhý muž ho držal za kravatu a napriek tomu sa dokázal brániť. Zákazník možno nakoniec oľutoval, že sa pustil do bitky pre pár drobných a nejaký ten hamburger… Akú mal incident dohru nie je jasné, je však celkom možné, že mladý muž už v McDonalds nepracuje. Niežeby bitku začal on, ale zamestnávateľ sa mu za takúto „popularitu“ určite nepoďakuje. Ak bol navyše naozaj pomalý… stráca sa význam slov fast food - rýchle občerstvenie. A keď sa už človek nemôže spoľahnúť ani na rýchle občerstvenie, kam ten svet speje? Do doby hladovej?

Vo viacerých afrických krajinách nájdeme aj známe reťazce, akým je napríklad McDonald či Pizza Hut. V Etiópii je národným a veľmi bežným jedlom takzvaná indžara. Ide o tenké cesto z miestnej obilniny, ktorá sa volá tef (alebo milička). Cesto má kyselkavú chuť a Európania si na ňu musia trochu zvyknúť, alebo nezvyknú vôbec. V Maroku je zas národným jedlom takzvaný tadžín. Ide o dusené jedlo v hlinenej nádobe, ktorá sa volá tadžín.

Na čerpačkách Shell namontoval automaty na kávu Starbucks. Jeden z veľkých konkurentov siete Starbucks je McDonald’s. Keď sa Starbucks začal rozširovať po svete, McDonald’s prišiel s konceptom McCafé. Zaujímavé je, že na Slovensku je viac McCafé ako v krajinách, kde už Starbucks je. Snažili sa zaplniť tento trh ešte predtým, než sem Starbucks prišiel. Takže je možné, že slovenský trh vyhodnotili ako malý a menej zaujímavý. Môže to byť aj príprava na vstup na slovenský trh. Ak sa uchytia alebo dostanú do povedomia našich ľudí (a cez pumpy je to ideálne), budú ľahšie otvárať klasické kaviarne a prevádzky. Ľudia ich už budú viac poznať a určite sa im bude lepšie predávať aj značka a licencia na ňu.

Pri otváraní prevádzky v žilinskom obchodnom centre Mirage sa nás pýtali, či to nebude konkurencia, keď tam je už McDonald’s. Odpovedal som, že nepriamo určite áno, pretože keby tam nebol, tak by zákazník pravdepodobnejšie prišiel k nám. Lenže na druhej strane nemôže byť všade len McDonald’s.

Niektoré značky majú v obchodných centrách špeciálne výhody, napríklad lacné nájomné. Platí to pre McDonald’s, lebo naň chce každý lákať zákazníkov. Podobné výhody majú aj Slovenská pošta a banky.

Zmenu receptúr nášho štandardného menu nepovoľujeme, sú časťou konceptu, manuálu a to kontrolujeme. Obsahuje klauzulu o utajovaní, o ochrane obchodného a prevádzkového tajomstva.

Ľudia nie sú invenční, nesnažia sa vymyslieť niečo vlastné. Druhá vec je využívanie známej značky. Poviem príklad: príde k nám slovenský podnikateľ a zaujíma sa o licenciu na prevádzku reštaurácie Pizza Mizza. Keď mu povieme podmienky a že za licenciu bude musieť aj zaplatiť, automaticky zareaguje tak, že „čo by som ja za niečo platil, však si otvorím pizzeriu pod vlastným menom“. My mu povieme, že dobre, ale keby vedľa seba boli dve prevádzky, jedna pod značkou McDonald’s a druhá pod značkou McFero, do ktorej by asi ľudia skôr vošli?

Prečo si kúpite Coca-Colu? Pretože viete, aký je to nápoj a čo od neho môžete očakávať - dopredu viete, čo budete piť. Pri gastroznačkách je to podobné.

My robíme aj rozvoz, od začiatku sme v Bratislave budovali systémovú logistiku rozvozu. Vyplatilo sa nám to a dnes tvorí rozvoz významnú časť našej ekonomiky - je to asi až 30 percent, čo sa týka obratu. Roky sme priebežne optimalizovali roznáškové trasy.

Uvažovali sme o tom, že na stoly zavedieme displeje s ponukou menu, kde si naťukáte objednávku. To už funguje v USA. Je to drahé. Pizza by musela stáť trojnásobok, aby sa nám náklady vrátili. Dnes aj hostia, ktorí sú na tom finančne relatívne dobre, pozerajú, koľko čo stojí. Preto zatiaľ technicky pripravujeme niečo iné - externý objednávací a platobný terminál, niečo ako bankomat. Bude slúžiť na objednanie aj platbu za jedlo vo fastfoodovej prevádzke mimo pokladníc za pultom. Niečo podobné má v prevádzkach v USA McDonald’s a funguje to na podobnom systéme ako McDrive. Skráti to dobu čakania okolo objednávania. Psychológovia dokonca hovoria, že existuje určitý typ ľudí, ktorí sa bránia osobnému kontaktu s personálom - tým by to mohlo vyhovovať. Rozdiel oproti prvému riešeniu, ktoré som spomínal, je v tom, že by už nebol objednávací terminál na každom stole, a teda to nebude také drahé a náročné na prevádzku a údržbu.

Veľa ľudí si myslí, že keď vie doma uvariť guláš a koláč, tak že otvoriť si pizzeriu môže takmer hocikto. Pretože sú príležitosti. Obchodné centrá rastú ako huby po daždi. Ich majitelia ich potrebujú zaplniť.

Čítal som štatistiku, že v Amerike je 80 percent prevádzok franchisových. U nás len 15 percent, je tu teda ešte priestor.

Trh v oblasti gastronómie na Slovensku je štruktúrovaný a poznačila ho kríza. V Bratislave sme sa už síce dotiahli na predkrízové tržby, ale na vidieku cítiť, že ľudia sú stále opatrní. Najprv myslia na nájomné a základné potraviny - reštaurácia príde na rad, ak ešte niečo zostane. Súvisí to s vývojom kúpnej sily v regiónoch, no je to aj v myslení ľudí. Každý si myslí, že keď ide o franchisingovú sieť, všetky prevádzky sú rovnaké a majú aj rovnaké ceny. U nás sa to nedá, pretože keby sme napríklad v Humennom nasadili ten štandard a ceny ako v Bratislave, tak by to nebolo životaschopné. Máme tu širší sortiment a vyšší štandard obsluhy aj služieb. V iných regiónoch vyhadzujeme zo sortimentu veci, ktoré sú príliš drahé a neoslovujú miestnych hostí. V niektorých regiónoch sa až tak často neobjednáva steak, hoci v Bratislave ho bežne kupujú.

Základným cieľom asociácie je podpora rozvoja franchisingu ako metódy podnikania. V tejto oblasti za tradičnými trhovými ekonomikami zaostávame. Spoločným problémom našich podnikateľov je však najmä kvalita podnikateľského prostredia, preto sa snažíme pôsobiť na jej zlepšenie, napríklad v oblasti legislatívy. Dávame podnety ekonómom aj poslancom, spolupracujeme s odborníkmi, ktorí upozorňujú na nedostatky a snažia sa o uľahčenie a zjednodušenie podnikania.

Pokiaľ pôsobíte v oblastiach, kde je pomerne vysoká fluktuácia, máte problém prepustiť a tým vlastne aj prijať zamestnanca. To znamená, že ho radšej neprijmete alebo hľadáte všetky možné spôsoby, ako si vytvoriť podmienky pre prípad, že by to s ním nevyšlo.

Celkovo však podnikateľské prostredie na Slovensku nie je dobré. Súvisí to s odvodmi, daňami či vymožiteľnosťou práva.

Na našej webovej stránke uvádzame koncepty, ktoré na Slovensku franchisingové licencie prevádzkujú a ponúkajú. Okrem toho platí, že záujemca o licenciu si nevyberá miesto, kde by chcel predávať. Poskytovateľ franchisingovej licencie si spravidla sám zvolí, kde by bolo dobré mať prevádzku. Napríklad McDonald’s si určuje lokalitu a priestor na novú prevádzku a ak si vyberie vhodného majiteľa do franšízy, tak mu dá priestor do prenájmu. Je to aj určitý spôsob garancie daného obchodného vzťahu.

tags: #burger #king #obrat #hospodárske #výsledky

Populárne príspevky:

• Recepty na nepečené torty
• Antistresové účinky hudby
• Electrolux LMS4253TMX – detailná recenzia
• Klasický recept na Viedenskú roštenku
• Ako stabilizovať poschodové torty