Buriny v porastoch ľuľka zemiakového: Identifikácia a kontrola

Zemiaky (Solanum tuberosum) sú plodinou, ktorá je náchylná na rôzne vírusové a hubové ochorenia. Hoci mnohé z nich dokážeme úspešne potlačiť, neustále sú ohrozované novými škodlivými organizmami. Tieto organizmy, ktoré sa na území Slovenskej republiky doteraz nezistili, alebo sa vyskytli iba lokálne, ohniskovo, boli v minulosti označované ako karanténne. Súčasná legislatíva tento pojem nahradila označením škodlivé organizmy, prípadne regulované škodlivé organizmy.

Odbor ochrany rastlín ÚKSÚP každoročne monitoruje výskyt týchto škodlivých organizmov na našom území a prijíma príslušné opatrenia na ich eradikáciu. Fytoinšpektori pravidelne posielajú vzorky odobratých rastlín, či už príznakových alebo bezpríznakových na Odbor diagnostiky ÚKSÚP-u na presnú determináciu škodlivých organizmov.

V roku 2012 boli monitorované tieto škodlivé organizmy na zemiakoch:

  • Stolbur zemiaka (Potato stolbur phytoplasma)
  • Bakteriózy zemiakov:
    • Krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis subsp. sepedonicus)
    • Hnedá hniloba zemiaka (Ralstonia solanacearum)
  • Hubové ochorenie: Rakovinovec zemiakový (Synchytrium endobioticum)
  • Háďatká na zemiakoch:
    • Háďatká zemiakové (Globodera pallida a Globodera rostochiensis)
    • Háďatko zhubné (Ditylenchus destructor)
  • Noví živočíšni škodcovia z radu chrobákov: Epitrix spp.

Choroby zemiakov spôsobené baktériami mäkkej hniloby

Stolbur zemiaka

Stolbur zemiaka je hospodársky veľmi nebezpečné ochorenie nielen zemiakov, ale aj rajčiakov a ďalších ľuľkovitých rastlín predovšetkým v teplejších oblastiach strednej a južnej Európy. Dôležitým hostiteľom je pupenec roľný (Convolvulus arvensis), ktorý je rezervoárom stolburu v prírode spolu s ďatelinovinami, kukučinou, durmanom, astrovitými a hostiteľom je aj vinič. Prenášajú ho niektoré druhy cikádiek, pravdepodobnosť mechanického prenosu je veľmi malá.

Na zemiakoch sa príznaky objavujú až v druhej polovici leta, pri včasnom napadnutí nie je úroda. Na začiatku infekcie sa vrcholové listy sfarbujú do fialova, žlta alebo červena a lievikovite sa zvinujú pozdĺž hlavnej žilky podobne ako pri vírusovej zvinutke. V pazuchách vyrastajú výhonky v ostrom uhle oproti hlavnej byli a v kolienkach stoniek dochádza k výrazným kyjakovitým zhrubnutiam. Typickým príznakom je vyrastanie adventívnych hľúz na nadzemnej časti v pazuchách spodných listov. Rastliny zakrpatievajú, majú metlovitý vzhľad, postupne vädnú a odumierajú. Ak sa vytvoria hľuzy, sú malé, mäkké, špongiovitej konzistencie a na jar vytvárajú množstvo tenkých nitkovitých klíčkov. Stolbur možno očakávať v nížinných a teplých oblastiach štátu. Prieskum sa vykonáva v skladoch a v porastoch zemiakov.

Bakteriózy zemiakov

Okrem porastov zemiakov monitorujeme v tomto prípade aj rajčiaky, ľuľok sladkohorký a ľuľok čierny a zdroje povrchovej vody určenej na zavlažovanie alebo odpadové vody zo zariadení na spracovanie a balenie zemiakov. Vzorky hľúz odoberáme od pestovateľov a z obchodnej siete.

Rakovina zemiakov

Podrobnejšie sa chcem venovať opisu rakoviny zemiakov, ktorú spôsobuje rakovinovec zemiakový. Táto choroba je na našom území známa desaťročia a zatiaľ sa nám darí ju úspešne eradikovať. Výsledky monitoringu od roku 1998 do roku 2011 nezaznamenali ani jeden pozitívny nález. Problémy spôsobovala v štyridsiatych rokoch minulého storočia, keď sa podieľala na 100 % stratách zemiakov. Prísnymi rastlinolekárskymi opatreniami sme dokázali naše pôdy ozdraviť. Nebezpečenstvo predstavuje prenos na hľuzách vo voľnom pohybe v rámci EÚ a dovoz infikovaných hľúz z tretích krajín mimo EÚ. Dovoz z tretích krajín je „strážený“ na miestach vstupu rastlinného tovaru: v prístavoch, na letiskách, na našej hranici sú miesta vstupu z tretích krajín hraničné prechody s Ukrajinou. Pohyb v rámci EÚ je voľný.

Rakovina zemiakov sa prejavuje bujnením pletív, pri ktorom sa na infikovaných hľuzách v blízkosti očiek, na stolonoch alebo na báze stonky vytvárajú bradavičnaté nádorys rozmermi niekoľko milimetrov až do veľkosti päste. Nádory na hľuzách sú spočiatku biele alebo ružové, postupne tmavnú, rozpadnú sa a následne prichádza k hnilobe celej hľuzy. Nádory v suchom prostredí práchnivejú, vo vlhkom prostredí hnijú. Nádory vytvorené za prítomnosti svetla sú zelené. Niekedy bývajú napadnuté listy, zriedka kvety. Nikdy nenapáda korene. Na poraste zemiakov nie sú viditeľné príznaky infekcie. Rakovinovec zemiakový napáda mladé rastúce pletivá. Parazituje vo vnútri buniek hostiteľskej rastliny, kde vytvára zoosporangiá s pohyblivými zoospórami. Zimné zoosporangiá sú uvoľňované do pôdy z rozkladajúcich sa nádorov a sú životaschopné 20-30 rokov i v nepriaznivých podmienkach. Môže napadnúť zemiaky, rajčiaky, baklažán, ľuľok a ďalšie plodiny a buriny z čeľade ľuľkovité. Rakovinovec najlepšie vegetuje v oblastiach s priemernými júlovými teplotami vzduchu pod 16°C s dostatkom vlahy.

Zárodky rakovinovca zemiakového sa môžu rozširovať zo zamorených na nezamorené pozemky najmä zeminou prichytenou na rastlinách, na hľuzách zemiakov, na sadeniciach rastlín, koreňovej zelenine, cibuľovinách a buľvovitých rastlinách, na poľnohospodárskych strojoch, náradí a obuvi pracovníkov, zeminou ktorá zostala vo vreciach od zemiakov a pod. Môžu sa prenášať tiež hnojom, kompostom, vodnou a veternou eróziou pôdy, na väčšie vzdialenosti aj zvieratami a vtákmi. Dôležitou ochranou je pestovanie rezistentných odrôd zemiakov.

Háďatká zemiakové

Háďatká zemiakové súcystotvorné háďatká, parazitujú na koreňoch zemiakov, papriky, rajčiakov, baklažánu a iných druhov z čeľade ľuľkovitých. Pri slabom napadnutí nie sú na nadzemnej časti rastliny vidieť žiadne príznaky. V ohniskách silného výskytu (asi 50 cýst v 100 g pôdy) je krátko po vzídení zabrzdený rast, rastliny sú zakrpatené, tvoria málo slabých stoniek, listy sú malé, predčasne žltnú, často odumierajú. Žltnutie postupuje odspodu nahor. V bazálnej časti stoniek sa tvorí nadmerný počet korienkov. Rastliny vôbec nekvitnú, trsy hynú, nevytvárajú žiadne hľuzy alebo len veľmi málo. Podobné príznaky môžu byť vyvolané i inými faktormi. O tom, že poškodenie je spôsobené háďatkom zemiakovým je možné rozhodnúť iba podľa cýst zistených na koreňoch. Asi 7 týždňov po výsadbe, najčastejšie v druhej polovici júna sú vidieť na koreňoch najskôr biele, neskôr žlté a hnedé cysty.

Za prah škodlivosti sa považuje 15-20 vajíčok alebo lariev v 1 g pôdy. Cysty s háďatkami prežívajú v pôde až 20 rokov. Pri detekčnom prieskume zisťuje odborné pracovisko nematód na Odbore diagnostiky ÚKSÚP Vígľaš sporadicky pozitívne nálezy vo vzorkách pôdy odobratých fytoinšpektormi a Odbor ochrany rastlín vydáva príslušné opatrenia.

Nariadenie vlády SR č. 507/2009 o opatreniach proti šíreniu rakovinovca zemiakového a háďatka zemiakového určuje presné pravidlá na zabránenie šírenia týchto škodlivých organizmov. Významný je § 6 odsek 1 - „Na územie Slovenskej republiky je zakázané dovážať a prechovávať rakovinovca a háďatko vo všetkých vývinových štádiách, ako aj rastliny a rastlinné produkty s ich výskytom.“ Odber vzoriek pôdy vykonávajú fytoinšpektori práve v tomto období po zbere úrody a v dostatočnom predstihu pred výsadbou, podľa presne určenej schémy monitoringu.

Háďatko zhubné

Háďatko zhubné sa prejavuje na hľuzách zemiakov objavením sa malých, špinavo-bielych škvŕn pod pokožkou, ktoré sa neskôr zväčšujú a tmavnú. Na silne postihnutých hľuzách sú typické vpadnuté miesta s rozpraskanou a zvrásnenou šupkou, ktorá sa miestami oddeľuje od dužiny. Pokožka zemiakových hľúz nebýva napadnutá, ale ostáva ako tenká papierová blana nad postihnutými miestami. Háďatká sa koncentrujú v bielych tzv. múčnatých pletivách na okrajoch škvŕn. Hnilobné procesy v hľuzách sú vyvolané sekundárnou infekciou baktériami, hubami a voľne žijúcimi háďatkami. Na nadzemných častiach rastlín nebývajú výrazné symptómy, hoci zo silnejšie napadnutých hľúz vyrastajú slabé rastliny, ktoré obyčajne hynú. Podľa vonkajšieho vzhľadu samotnej hľuzy je veľmi ťažké odhaliť prítomnosť D. destructor. Podobné prejavy napadnutia sa prejavujú aj na koreňovej zelenine, ktorú tiež odoberáme na detekčný prieskum.

Podľa nariadenia vlády SR č. 199/2005 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu a rozširovaniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty v znení neskorších predpisov je dovoz, preprava a rozširovanie háďatka Ditylenchus destructor cibuľami, hľuzami a podzemkami hostiteľských rastlín: ľuľok zemiakový, šafrán, gladiola, hyacint, kosatec, tigrídia, tulipán určených na pestovanie, zakázané.

Tu chcem zdôrazniť význam označenia rastlinného materiálu určeného na výsadbu rastlinnými pasmi (náveskami), na ktorých je jasne deklarované, že rastliny sú zdravé a pochádzajú z oblastí bez výskytu škodlivých organizmov. Zvlášť z Poľskej republiky sa k nám dovážajú voľne hostitelia všetkých opísaných škodlivých organizmov, preto odbor ochrany rastlín ÚKSÚP vydal Opatrenie OOR/135/2009 záväzné pre fyzické a právnické osoby, ktoré v rámci svojho podnikania nakupujú alebo iným spôsobom získavajú partie konzumných zemiakov (Solanum tuberosum L.) pôvodom z Poľskej republiky, a tieto partie uvádzajú na trh alebo ich používajú v rámci svojho podnikania na území Slovenskej republiky.

Choroby zemiakov pri skladovaní

Zemiaky patria medzi plodiny, ktoré sú napádané chorobami nielen na poraste, ale infekcie sa šíria na hľuzách aj pri skladovaní. Pri výrobe zemiakov vznikajú choroby v troch fázach: pri pestovaní, pri zbere a manipulácii s hľuzami a pri skladovaní.

Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans)

Vo fáze pestovania napáda hľuzy najrozšírenejšia hubová choroba zemiakov pleseň zemiaková (Phytophthora infestans). Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C, ak trvajú najmenej dva dni za sebou. Na listoch sa napadnutie šíri od okrajov listov ako sivobiele až hnedé lézie, podobné olejovým škvrnám, ktoré splývajú a neskôr sa na ich spodnej strane tvorí šedý povlak spórangiofórov so spórangiami. Na nich sa tvoria zoospóry. Napadnutie hľúz závisí od množstva zrážok, ktoré splavia zoospóry do zeme. V rokoch so silným výskytom plesne je najlepšou prevenciou napadnutia hľúz rýchly zber zemiakov. Urýchlené ukončenie vegetácie je potrebné pri napadnutí vňate 5-20 %. Na hľuzách sú viditeľné mierne priehlbené olivovo-šedé škvrny na pokožke, dužina pod nimi je hrdzavo hnedá a kompaktná. Takto napadnuté hľuzy nie sú vhodné na konzum a pri sadive sú primárnym zdrojom infekcie pre budúci rok. Najväčšie nebezpečenstvo napadnutia hľúz je pri zbere, pričom infekčný cyklus prebehne až v sklade. Sekundárne poškodené hľuzy napádajú pôvodcovia mokrej hniloby. Z toho dôvodu treba zemiaky pred uskladnením vytriediť a skladovať pri teplote do 6°C. Morenie sadivových zemiakov je nedostatočné, nie sú autorizované fungicídy. Chemickou ochranou je aplikácia fungicídov počas vegetácie v 10-14-dňových intervaloch.

Mokrá hniloba zemiakov (Erwinia carotovora)

Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Prejavujú sa najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu. Hlavná škodlivosť sa prejavuje vo forme hniloby počas skladovania. Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky 2 roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.

Suchá hniloba zemiakov (Fusarium solani, Fusarium sambucinum)

Suchá hniloba zemiakov (Fusarium solani, Fusarium sambucinum) prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom, na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo modrasto. Na porastoch vädnú celé rastliny, čo je spôsobené spráchnivením materskej hľuzy. Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6°C, vysádzajte len zdravé hľuzy. Chemická ochrana je v morení sadiva prípravkami Dithane M 45 a Novozir MN 80. Ak musíte už namorené zemiaky skŕmiť, môžete tak urobiť až po 92 dňoch a umytí hľúz.

Alternáriová škvrnitosť zemiakov (Alternaria porri f. sp. solani)

Alternáriová škvrnitosť zemiakov, synonymum hnedá škvrnitosť listov (Alternaria porri f. sp. solani) prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom (chlad, vlhké stanovište, vysoké teploty, tieň a pod.). Konídie sa šíria vetrom a vnikajú do rastliny prieduchmi a pokožkou. Rozvíja sa pri teplote okolo 25°C a pri vysokej vlhkosti vzduchu (hmly, časté zrážky). Príznaky sa po napadnutí prejavia veľmi rýchlo drobnými ostro ohraničenými škvrnami hnedej farby. Pri žilnatine sa škvrny tiahnu pozdĺžne, rovnako na stonkách. Zo začiatku škvrny pripomínajú pleseň zemiakovú, neskoršie sa na nich tvoria koncentrické kruhy a pletivo nekrotizuje. Na hľuzách sa tiež prejavuje tmavohnedými preliačenými škvrnami na pokožke, pletivo pod nimi tvorí suchá hniloba. Nekróza nepreniká hlboko do dužiny, ale pri silnom napadnutí hľuza usychá. Napadnutiu sa dá predchádzať ošetrovaním porastov fungicídmi.

Obyčajná chrastavitosť zemiaka (Streptomyces scabies)

Obyčajná chrastavitosť zemiaka (Streptomyces scabies) sa tiež najviac prejavuje na hľuzách. Baktérie sa bežne nachádzajú v pôde, do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období. K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie. Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy. Napadnutie neznižuje úrodu, ale kvalitu hľúz, zvyšuje odpad pri čistení, zhoršuje skladovateľnosť. Chemická ochrana nie je možná.

Integrovaná ochrana proti šíreniu chorôb skladovaných zemiakov

Integrovaná ochrana proti šíreniu chorôb skladovaných zemiakov znamená predchádzať napadnutiu: vhodným striedaním plodín, používaním len uznaného sadivového materiálu, morením sadiva, vysádzaním zemiakov do vyhriatej pôdy, vyrovnanou výživou, fungicídnou ochranou.

Pri zbere a manipulácii so zemiakmi treba dodržať základné pravidlá: zber za suchého počasia, pri vysýpaní zvoliť čo najmenšiu výšku, osušiť povrch zemiakov ponechaním v suchom prostredí 1-2 týždne pri teplotách 12-15°C, triediť hľuzy až po osušení, odstraňovať prímesí pôdy a kameňov, manipulovať so zemiakmi čo najmenej, netriediť studené zemiaky.

Pred uskladnením je možná dezinfekcia skladov prípravkami Dithane M 45, Dithane DG Neotec a Novozir MN 80 v 0,3-0,5 % koncentrácii, max. 1 % alebo prípravkom Ekokalkon.

V skladoch treba:

  • dodržiavať stabilnú teplotu, zemiaky citlivé na nízke teploty sa uskladňujú pri +5 až +7 °C, málo citlivé pri +3 až +4°C a ostatné pri +4 až +5°C,
  • optimálna vlhkosť vzduchu na uskladnenie zemiakov je 85 až 90 %,
  • je potrebné dostatočné vetranie, najmenej 10 m3 za 1 h na 1 t zemiakov,
  • zabrániť kondenzácii vody na hľuzách.

Ak sú skládkové choroby na hľuzách rozšírené, nie je možné ich triediť na linkách, aby neboli kontaminované zdravé hľuzy, ale ručne. Pri vyskladňovaní do obchodnej siete je vhodné hľuzy zahriať na 10-12°C.

Ďalšie poškodenia zemiakov v skladoch, ktoré sa prejavujú škvrnitosťami a zmenou farby dužiny, ale sú menej významné, sú šedivosť a hrdzavosť dužiny zemiakov, vločkovitosť zemiakov, poškodenie nízkymi teplotami a mrazom, zaparenie hľúz. Predchádzať im je možné správnou agrotechnikou a uskladnením.

Nebezpečné choroby zemiakov

Na záver musím znovu spomenúť choroby zemiakov, ktoré sa na našom území zatiaľ vyskytli iba lokálne a boli úspešne potlačené, ale sú zaradené medzi nebezpečné ochorenia, ktoré môžu byť na naše územie zavlečené: baktériová krúžkovitosť zemiaka (Clavibacter michiganensis ssp. sepedonicus) a hnedá hniloba zemiaka (Ralstonia solanacearum, synonymum Pseudomonas solanacearum). Obidve tieto bakteriózy monitorujú fytoinšpektori ÚKSÚP-u u pestovateľov, predajcov, v obchodnej sieti a na hraničných prechodoch EÚ.

Baktériová krúžkovitosť zemiaka (CMS)

Príznaky baktériovej krúžkovitosti zemiaka (skratka CMS) sa objavujú pri dokvitaní, spodné listy usychajú. Okraje listov sa zvinujú nahor. V neskorších fázach sú cievne zväzky obklopené žltohnedou oblasťou, mäknú. Po stlačení hľuzy sa pletivá cievnych zväzkov ľahko oddeľujú a vyteká z nich krémovo sfarbený sliz podobný syru, bez zápachu. Na šupke sú nepravidelné hviezdicovité praskliny.

Hnedá hniloba zemiaka (RS)

Hnedá hniloba zemiaka (skratka RS) sa prejavuje vädnutím listov počas dňa a ich opätovným vzpriamovaním počas noci. Na stonkách sú vpadnuté miesta, listy majú bronzovité sfarbenie. Po rozrezaní cievnych zväzkov z nich vyteká belavý bakteriálny sliz. Na priereze hľuzy vidieť hnednutie a odumieranie vodivých pletív s krémovým bakteriálnym slizom, neskôr sa v hľuzách tvoria dutiny. Pletivo hľuzy zostáva pevné, na povrchu hľuzy sú tmavopurpurové škvrny, prípadne praskliny.

Chemická ochrana porastov proti týmto bakteriózam nie je možná, základom ochrany je šľachtenie na rezistenciu, zdravé sadivo a striedanie plodín.

Nariadenie vlády SR č.113/2007 Z. z. ustanovuje opatrenia na ochranu proti zavlečeniu baktériovej krúžkovitosti zemiaka. Nariadenie vlády SR č.119/2007 Z. z. ustanovuje opatrenia na ochranu proti zavlečeniu hnedej hniloby zemiaka.

Ďalšie nariadenie vlády SR č.507/2009 Z. z. ustanovuje opatrenia na ochranu proti šíreniu rakovinovca zemiakového a háďatka zemiakového. Pri zistení týchto nebezpečných organizmov je potrebné hľuzy konzumných a priemyselných zemiakov zneškodniť. Sadivové zemiaky a pozemky podliehajú zvláštnemu režimu. Problému rakoviny zemiakov a háďatka zemiakového sa budeme venovať v niektorej nasledovnej signalizácii podrobnejšie.

tags: #buriny #v #porastoch #lulka #zemiakoveho #identifikacia

Populárne príspevky: