Legislatíva a ochrana vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku
Predpokladom efektívneho manažmentu vlka dravého na Slovensku sú relevantné údaje o stave jeho populácie. V stredu, 1. januára 2025 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 423/2024 Z.z. z 19. decembra 2024, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov podľa ktorej je vlk dravý (Canis lupus) zaradený do prílohy č. 7 (zoznam vybraných druhov živočíchov a ich spoločenská hodnota, vybrané podmienky druhovej ochrany a podrobnosti o nich).
Cieľom novely vyhlášky je, v zmysle dôvodovej správy, zavedenie racionálneho manažmentu populácie vlka dravého (Canis lupus) v Slovenskej republike. Tento cieľ má byť naplnený tým, že dôjde k preradeniu vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov, a teda za prísne stanovených podmienok územnej a časovej ochrany bude lov vlka dravého umožnený na základe stanovovaných kvót, obdobne ako tomu bolo pred rokom 2021.
Podľa § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) určuje ročnú kvótu lovu vlka dravého. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky v súlade s § 72 písm. m) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc z Programu starostlivosti o vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku a zohľadňujúc Smernicu Rady č. 423/2024 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
Čím podrobnejšie informácie o populácii vlka budeme mať, tým lepší prístup k jeho manažovaniu môžeme nastaviť, a tak ho zachovať v jeho prirodzenej plachosti a kráse aj pre nasledujúce generácie. Vyzývame všetkých užívateľov revírov k aktívnemu prístupu pri monitorovaní vlčej populácie a jej prírastku v roku 2025. Populácia vlka dravého výrazne stúpla, je nevyhnutné prijať plánovanú a citlivú redukciu stavov ako súčasť jeho manažmentu. Zvyšovanie stavov zhoršuje akceptáciu vlka na vidieku, hlavne pre atak hospodárskych zvierat.
Monitoring populácie vlka dravého
Každoročne sa vykonáva monitoring reprodukčných párov vlka dravého, ktorý slúži na určenie lokalít reprodukčných párov, odhad minimálnej veľkosti prírastku, vplyv populácie na chov hospodárskych zvierat a poľovnej zveri a celkový odhad trendu populácie. Podrobnosti o monitoringu sú popísané v uvedenom programe. Realizuje sa nepretržite od roku 2016. Aplikácia monitoringu je dostupná cez Informačný systém poľovníctva.
Práve preto je dôležité, aby o získaných poznatkoch o reprodukčných pároch alebo prírastku vlka dravého informoval každý, kto takýmito informáciami disponuje, či už z priamych pozorovaní, zo záznamov fotopascí, alebo zistených pobytových znakov. Informáciami teda môžu prispieť všetci užívatelia poľovných revírov, ale napríklad aj nepoľovnícka verejnosť. Preto je dôležité, aby sa do monitoringu zapojil čo najširší okruh subjektov či jednotlivcov s dostatočnými skúsenosťami a znalosťami v tejto oblasti. V záujme získania relevantných údajov o vlkovi z čo najväčšej časti územia Slovenska zverejnilo ministerstvo žiadosť o súčinnosť pri realizácii monitoringu.
Monitoring prebieha v termíne od 1. mája až do 30. Po zadaní základných údajov o odosielateľovi sa dá v mapovom podklade vyznačiť lokalizovanie záznamu, čiže jeho situovanie v rámci poľovného revíru, prípadne poľovnej oblasti, keďže práve za ne sa údaje sumarizujú. Zaslané hlásenia sú následne prístupné len pre pracovníkov Národného lesníckeho centra, takže nedochádza k úniku poskytnutých údajov.
Prezentácia zozbieraných údajov v roku 2025, ako aj poznatkov zistených v predchádzajúcich sezónach prebehne na zasadnutí Kvótovacej komisie. Tá by mala stanoviť kvótu lovu vlka pre sezónu 2025/2026 do konca augusta.
Kvóta lovu vlka dravého
Od roku 2015 sa stanovená výška kvóty lovu vlka pohybovala na priemernej úrovni 65 jedincov (od 35 po 90). V roku 2021 vyhláška č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov zaviedla celoročnú ochranu vlka, pričom v rokoch 2021 a 2022 nebola kvóta vôbec určená a v roku 2023 bola určená vo výške 60 jedincov, ale lov sa nemohol realizovať. Zmenu priniesla vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 423/2024 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 170/2021 Z. z.
V roku 2024 bola stanovená výška kvóty lovu vlka dravého na úrovni 74 jedincov, pričom vlk sa mohol loviť len krátko, od 1. do 15. januára 2025. Aj tak sa však ulovilo 23 jedincov (+ 20 jedincov bol vykázaný úhyn). V roku 2025 stanovila vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 47/2025 Z. z., ktorou sa mení vyhláška č. 344/2009 Z. z. (k zákonu o poľovníctve v znení neskorších predpisov), čas lovu vlka dravého na obdobie od 1. septembra do 15. januára. Začne sa tak skôr, ako bolo stanovené doteraz. Navyše vyhláška spresňuje územia, kde je lov vlka zakázaný. A komisia, respektíve ministerstvo môžu ešte určiť, kde sa z určitého dôvodu nebude loviť nad rámec vyhlášky.
Po stanovení kvóty lovu vlka dravého na sezónu 2025/2026 budú s najväčšou pravdepodobnosťou platiť opäť prísne pravidlá pre jej realizáciu, medzi ktoré v minulých rokoch patrilo napríklad bezodkladné nahlásenie ulovenia zamestnancovi určenému príslušným okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom a zamestnancovi určenému príslušnou organizačnou jednotkou Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky alebo príslušnou správou Národného parku s cieľom vykonania vizuálnej obhliadky, odberu vzoriek a vyplnenia záznamu o ulovení (úhyne) vlka dravého. Počty ulovených vlkov sa budú podrobne evidovať a v prípade naplnenia kvóty dôjde k zastaveniu lovu.
K dispozícii by mala byť aj aktualizovaná elektronická mapa v ISLHP, kde si užívatelia môžu nazoomovať detaily vo svojich revíroch. Po zodpovednom stanovení kvóty sa obdobie lovu začne už 1. septembra.
Európsky kontext
Európsky parlament pred letom schválil návrh Európskej komisie na zmenu štatútu ochrany vlka podľa smernice EÚ o biotopoch. Podporou prechodu z prílohy IV („prísne chránený“) na prílohu V („chránený“) urobil kľúčový krok smerom k vyváženejšiemu a pragmatickejšiemu prístupu k manažmentu veľkých šeliem v Európe. Tento výsledok nasleduje po rokoch výziev vidieckych komunít, vlastníkov pôdy, farmárov a zainteresovaných strán, spolu s úsilím o presadzovanie zo strany Európskej federácie pre poľovníctvo a ochranu prírody (FACE) a Európskej organizácie vlastníkov pôdy (ELO).
Hlasovanie odráža realitu, ktorou je v prírode úspešná obnova populácií vlkov podľa smernice o biotopoch, ako aj rastúcu potrebu širšieho súboru nástrojov pre manažment tejto šelmy na regionálnej a národnej úrovni. Počet vlkov sa v mnohých častiach Európy výrazne zvýšil, čo viedlo k väčšiemu počtu konfliktov s ľudskou činnosťou.
Ako jedna z hlavných platforiem pre diskusiu o tejto téme v posledných rokoch slúžila medziskupina (Intergroup) Európskeho parlamentu pre biodiverzitu, poľovníctvo a vidiek. „Teraz je na členských štátoch, aby využili väčšiu flexibilitu na implementáciu prispôsobených opatrení na ochranu a riadenie, ktoré odrážajú miestnu realitu,“ vyzval jej predseda, europoslanec Juan Ignacio Zoido. Hoci vlk zostáva na úrovni EÚ chráneným druhom, táto zmena zavádza funkčnejší právny rámec, ktorý pomôže znížiť nadmernú byrokratickú a právnu záťaž v niektorých členských štátoch. Umožňuje orgánom a miestnym aktérom efektívnejšie reagovať na sociálno-ekonomické tlaky a zároveň naďalej investovať do nástrojov koexistencie, ako sú opatrenia na prevenciu škôd, monitorovanie a zapojenie zainteresovaných strán.
Laurens Hoedemaker, prezident FACE, vyzdvihol, že sa zmiernia niektoré ťažké byrokratické a právne konflikty spojené s prísnou ochranou. „Hlasovanie ukázalo, že legislatíva EÚ sa môže prispôsobiť tam, kde je to potrebné.“ Pridal sa Jurgen Tack, generálny tajomník ELO: „Výsledok hlasovania je jasným uznaním, že politika ochrany prírody sa musí vyvíjať spolu s ekologickou realitou.“ FACE, ELO a aj Slovenská poľovnícka komora vítajú tento výsledok ako významný a nevyhnutný vývoj v politike EÚ v oblasti ochrany prírody, ktorý zároveň potvrdzuje zásadu, že ochrana prírody sa musí vyvíjať v reakcii na ekologický úspech a spoločenské potreby a že dlhodobá koexistencia s veľkými mäsožravcami si vyžaduje flexibilitu, zodpovednosť a prispôsobené lokálne riešenia.
Obdobná zmena je určite nutná i v otázke iných druhov. Predsedníčka komisie Ursula von der Leyen zdôraznila, že v niektorých európskych regiónoch sa vlčie svorky stali skutočným nebezpečenstvom najmä pre hospodárske zvieratá. Zmena právnych predpisov má teda pomôcť miestnym orgánom aktívne riadiť populácie vlka, chrániť biodiverzitu aj vidiecke živobytie.
Rozšírenie vlka v Európe
V roku 2024 Európska komisia zverejnila Mapy rozšírenia veľkých šeliem a aktualizácie populácií 2017 - 2022/23. Správu s mapovým podkladom spracovala v spolupráci s Istituto di Ecologia Applicata a s príspevkami iniciatívy IUCN/SSC Large Carnivore Initiative for Europe (predseda Luigi Boitani). Správa obsahuje mapy rozšírenia veľkých šeliem pre 34 európskych krajín. Najdôležitejšími monitorovacími metódami na určenie rozšírenia vlka boli nálezy uhynutých jedincov, neinvazívne genetické monitorovanie (trus, moč), fotopasce, aktívne stopovanie na snehu, pričom za Slovensko boli akceptované aj údaje o výskyte vykázané v rámci poľovníckej evidencie a štatistiky.
Podľa správy sa vlk v sledovanom období nachádzal vo všetkých 34 krajinách, kde monitoring prebiehal. V roku 2023 sa na základe získaných podkladov odhadovala populácia vlka na 20 300 jedincov, pričom od roku 2016 bol zaznamenaný jej nárast o 35 percent. Areál vlka mal v roku 2023 veľkosť 2,2 milióna štvorcových kilometrov, čo znamená, že od vyhodnotenia predchádzajúcej správy z roku 2016 sa zväčšil až o 40 percent.
Z týchto údajov je zrejmé, že nebývalý rozmach vlčej populácie sa nedeje len na Slovensku, ale aj v iných európskych krajinách. Preto bude nevyhnutné správne nastaviť manažment tejto veľkej šelmy tak, aby sme mali vlka trvalo v našej prírode, zachovali jeho prirodzené správanie, plachosť, a zároveň to zladili s ostatnými záujmami spoločnosti - teda napríklad udržaním obhospodarovania vidieka i populácií ostatnej poľovnej zveri.
Legenda: modrá farba - nedefinované, tmavozelená - permanentný výskyt, svetlozelená - prechodný výskyt
Legenda: rok 2000 žltá farba, rok 2024 - hnedá farba
tags: #canis #lupus #ochrana #legislativa #Slovensko
